Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/230/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľa: F. D., Q. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Ján Garaj, AK Floriánova 2, Prešov proti odporcovi: NADLAN, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 36 657 042, zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, advokátka, Javorinská 13, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 512,48 EUR k rukám právnej zástupkyne odporcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2009 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.319,39,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne od 26.02.2009 do zaplatenia ako aj trov konania.

Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že ako rezervujúci uzatvoril s odporcom dňa 27.3.2008 zmluvu o záväznej rezervácii č. Y. -XX-XXXXXX (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom bol byt č. XX na X podlaží o celkovej výmere 63,16 m2. Zmluvné strany sa v článku II. bod 2.2. zmluvy dohodli, že navrhovateľ uhradí pri podpise zmluvy odporcovi rezervačný poplatok vo výške 3.319,39,-EUR, ktorý bude pri podpise zmluvy o dielo v plnom rozsahu započítaný s prvým preddavkom na cenu za dielo a to za podmienky, že rezervujúci zaplatí prvú splátku z dohodnutej ceny diela v lehote a v súlade s podmienkami zmluvy o dielo. Uvedený rezervačný poplatok navrhovateľ uhradil odporcovi dňa 27.3.2008. Listom zo dňa 28.1.2009 odstúpil odporca od zmluvy z dôvodu podľa článku II bod 2.4. prvej vety zmluvy, pretože navrhovateľ neuzavrel v stanovenej lehote zmluvu o dielo s odporcom. Zároveň si odporca týmto listom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že navrhovateľ mal porušiť povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo v termíne uvedenom v článku I bod 1.3. zmluvy, ktorý je započítateľný so zloženým rezervačným poplatkom. Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade podľa článku II bod 2.š. zmluvy zložením rezervačného poplatku získava rezervujúci právo na uzavretie zmluvy o dielo. Nevyužitie tohto práva nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou, nakoľko navrhovateľ neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. Na základe uvedeného navrhovateľ považoval ustanovenie článku II bodu 2.4. zmluvy pre rozpor so zákonom za neplatné. Tým, že odporca od zmluvy odstúpil, čím sa zmluva zrušila, bol povinný vrátiť navrhovateľovi uhradený rezervačný poplatok v žalovanej výške.

Odporca žiadala žalobný návrh zamietnuť s tým, že argumenty navrhovateľa považuje za jednostranné a nevychádzajúce z celkového znenia zmluvy. Poukázal na článok I odsek 1.3 zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli, že v lehote do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia uzatvoria zmluvu o dielo. Jednalo sa o záväzok oboch zmluvných strán uzatvoriť v dohodnutej lehote

zmluvu o dielo. Jednalo sa o synalagmatický vzťah medzi zmluvnými stranami, čiže povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedá právo druhej zmluvnej strany a naopak. Práve táto synalagmatickosť bola zdôraznená v článku II odseku 2.3. zmluvy, kde je zvýraznené právo navrhovateľa na uzavretie zmluvy o dielo zo strany odporcu. Čiže navrhovateľ získal podpisom zmluvy povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo a zároveň právo na uzatvorenie zmluvy o dielo zo strany odporcu. Odporcove práva a povinnosti sú v tomto smere rovnaké, čiže aj odporca získal povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo a zároveň právo na uzatvorenie zmluvy o dielo zo strany navrhovateľa. Porušenie povinnosti navrhovateľa uzatvoriť zmluvu o dielo v dohodnutej lehote bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 EUR). Ďalšou skutočnosťou je, že v zmysle článku I odsek 1.1,1.2,2.2 zmluvy navrhovateľ uhradil odporcovi rezervačný poplatok. Už zo samotného názvu vyplýva, že sa jedná o cenu za rezerváciu bytu na dohodnuté časové obdobie (na čas 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia). Jedná sa o poplatok, ktorý predstavuje poplatok za dohodnutý čas rezervácie bytu navrhovateľom. Poplatok je cena za to, že počas dohodnutého času odporca nie je oprávnený uzavrieť inú rezervačnú zmluvu/zmluvu o dielo s treťou osobou týkajúcu sa rezervovaného bytu. Odporca zároveň zdôraznil, že navrhovateľ prejavoval záujem uzatvoriť zmluvu o dielo, jej návrh aktívne na viackrát pripomienkoval s tým, že bol dohodnutý aj dátum jej podpisu (november 2008). Odporca viaceré pripomienky navrhovateľa akceptoval a zmluvu o dielo postupne upravoval podľa jednotlivých jeho pripomienok. Následne z nevysvetliteľných dôvodov pre odporcu navrhovateľ prestal s odporcom komunikovať a preto bol odporca nútený od zmluvy odstúpiť, aby mohol byt ponúkať ďalším záujemcom. Uvedené správanie navrhovateľa podľa odporcu preukazuje neserióznosť navrhovateľovho konania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o rezervácii, príjmovým dokladom, odstúpením od zmluvy, uplatnením nároku na zmluvnú pokutu, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Skutkový stav medzi účastníkmi sporný nebol, nebolo teda sporné, že dňa 27.3.2008 účastníci uzavreli zmluvu o rezervácii, na základe ktorej si navrhovateľ rezervoval u odporcu byt č. XX na X nadzemnom podlaží o celkovej ploche 63,16 m2 a na podklade ktorej navrhovateľ uhradil odporcovi rezervačný poplatok vo výške 100.000,-Sk, ďalej nebolo sporné ani to, že medzi účastníkmi z dôvodov na strane navrhovateľa nedošlo k uzavretiu samotnej zmluvy o dielo, ani to, že odporca listom zo dňa 28.1.2009 platne odstúpil od predmetnej zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu od počiatku. Medzi účastníkmi zostala sporná len tá skutočnosť, či navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie rezervačného poplatku resp. či odporca bol oprávnený sankcionovať konanie navrhovateľa zmluvnou pokutou v žalovanej výške.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať.

Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo.

V záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité. Oprávneniu individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka. Právo aj povinnosť sú tu v určitom pomere, preto sa záväzkové právne vzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy a sú odlišné od vecných práv.

Pre záväzkové právo je charakteristická zásada "pacta sun servanta" v zmysle ktorej, zmluvné strany sú povinné svoje zmluvné záväzky dodržiavať.

Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami , ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.

Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení , prípadne iných občianskoprávnych noriem.

V danom prípade účastníci sporu dňa 27.3.2008 uzavreli nepomenovanú zmluvu (zmluvu o rezervácii) na základe ktorej si navrhovateľ rezervoval u odporcu byt č. 38 na 9 nadzemnom podlaží v polyfunkčnom komplexe s názvom "TRINITY" nachádzajúcom sa medzi ulicami F. - U. v Bratislave o celkovej výmere 63,16 m2 a to za poplatok na obdobie 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia a v súlade s podmienkami stanovenými v tejto zmluve (článok I bod 1.1 zmluvy). Podľa článku I. bod 1.2. zmluvy odporca bol povinný rezervovať navrhovateľovi byt a to za rezervačný poplatok na obdobie 45 dní odo dňa podpisu zmluvy.

V článku I bod 1.3. sa účastníci zmluvy dohodli, že v lehote 4ť dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia uzatvoria zmluvu o dielo, kde odporca bude na strane zhotoviteľa a navrhovateľ na strane objednávateľa, predmetom ktorej bude zhotovenie bytu, parkovacieho miesta a pivnice.

V článku II bod 2.2 si zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ uhradí pri podpise zmluvy odporcovi rezervačný poplatok vo výške 100.000,-Sk, ktorý bude pri podpise zmluvy o dielo v plnom rozsahu započítaný s prvým preddavkom na cenu za dielo a to za podmienky, že navrhovateľ zaplatí prvú splátku z dohodnutej ceny diela v lehote a v súlade s podmienkami zmluvy o dielo.

Podľa článku II bod 2.3. zmluvy, zložením rezervačného poplatku získava navrhovateľ právo na uzavretie zmluvy o dielo a odporca nemá právo počas trvania tohto práva, uzavrieť inú rezervačnú zmluvu/zmluvu o dielo s treťou osobou týkajúcu sa nehnuteľnosti.

Podľa článku II bod 2.4. zmluvy, v prípade, ak navrhovateľ neuzavrie zmluvu o dielo v termíne uvedenom v bode 1.3 zmluvy, je odporca oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy. Pre prípad porušenia povinnosti navrhovateľa uzavrieť zmluvu o dielo sa zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že nárok odporcu na uhradenie zmluvnej pokuty je započítateľný so zloženým rezervačným poplatkom navrhovateľa v plnom rozsahu. Zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti a jej uhradením nie je dotknuté právo na náhradu škody.

V danom prípade sa súd stotožnil v celom rozsahu s právnou argumentáciou odporcu v tom smere, že v článku I odsek 1.3 rezervačnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v lehote do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia uzatvoria zmluvu o dielo. Jednalo sa o záväzok oboch zmluvných strán uzatvoriť v dohodnutej lehote zmluvu o dielo. Jednalo sa o synalagmatický vzťah medzi zmluvnými stranami, čiže povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedalo právo druhej zmluvnej strany a naopak. Táto synalagmatickosť bola zdôraznená v článku II odseku 2.3. zmluvy, kde

bolo zvýraznené právo navrhovateľa na uzavretie zmluvy o dielo zo strany odporcu. To znamená, že navrhovateľ získal podpisom zmluvy povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo a zároveň právo na uzatvorenie zmluvy o dielo zo strany odporcu. Odporcove práva a povinnosti boli v tomto smere rovnaké, čiže aj odporca získal povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo a zároveň právo na uzatvorenie zmluvy o dielo zo strany navrhovateľa.

Porušenie povinnosti navrhovateľa uzatvoriť zmluvu o dielo v dohodnutej lehote bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 EUR), čo nepochybne vyplýva z článku II bod 2.4. Zmluvy. V tomto článku si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia povinnosti navrhovateľa uzavrieť zmluvu o dielo zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk. Zároveň tu bola určená splatnosť zmluvnej pokuty a to dňom porušenia povinnosti navrhovateľa uzavrieť zmluvu o dielo.

Rovnako možno súhlasiť s odporcom v tom, že už zo samotného názvu ("rezervačný poplatok") vyplýva, že sa jedná o cenu za rezerváciu bytu na dohodnuté časové obdobie (na čas 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia). Jedná sa o poplatok, ktorý predstavuje poplatok za dohodnutý čas rezervácie bytu navrhovateľovi. Poplatok je cena za to, že počas dohodnutého času odporca nie je oprávnený uzavrieť inú rezervačnú zmluvu/zmluvu o dielo s treťou osobou týkajúcu sa rezervovaného bytu. To znamená, že cena za rezervovanie (držanie) bytu na dohodnuté obdobie bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 100.000,-Sk. Je nepochybné (nebolo ani sporné), že odporca si túto zmluvnú povinnosť riadne splnil, preto mu počas platnosti zmluvy prináležala aj dohodnutá odplata.

Ako už bolo uvedené vyššie odporca od predmetnej zmluvy odstúpil podľa článku II bod 2.4., čo oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 28.1.2009, ktorého doručenie navrhovateľ nepoprel. Toto odstúpenie súd považoval za platné, nakoľko z formálneho hľadiska išlo o úkon zrozumiteľný, vážny, určitý, vykonaný osobami spôsobilými na právne úkony, bol vykonaný v predpísanej forme (písomne) a bol doručený druhej zmluvnej strane, čo táto sama potvrdila aj v žalobnom návrhu. Zároveň išlo o úkon dovolený, nakoľko možnosť odstúpenia od zmluvy si strany dohodli za podmienok uvedených v čl. II bod 2.4. zmluvy.

Podľa ods. l, 2 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda ( ods. l ).

Ako vyplýva z uvedených zákonných ustanovení, dôsledky odstúpenia od rezervačnej zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku, okrem prípadov, ak by z právneho predpisu alebo dohody strán vyplývalo niečo iné. Keďže v danom prípade ani právny predpis ani dohoda účastníkov zmluvy neupravovala osobitne dôsledky odstúpenia od zmluvy (išlo o inominátnu zmluvu), odstúpením od zmluvy zo strany odporcu, zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán, vyplývajúce pre nich zo zrušenej zmluvy. Týmto odstúpením od zmluvy zanikli aj všetky vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Nakoľko však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezanikol, ale by bol obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy došlo k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy navrhovateľom totiž vznikol medzi jej účastníkmi nový právny vzťah, ktorý už nemal vo vzťahu k pôvodnému zabezpečovaciemu záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemal zánik zabezpečovacieho záväzku vplyv.

V danom prípade mal súd za to, že zmluva o rezervácií bola uzavretá platne, išlo o platný právny úkon, z ktorého obom zmluvným stranám vznikli vzájomné práva a povinnosti. Medzi inými aj povinnosť navrhovateľa uzavrieť s odporcom v dohodnutej lehote zmluvu o dielo. To, že nešlo len o právo ale aj povinnosť navrhovateľa takúto zmluvu o dielo uzavrieť vyplýva z článku II bod 2.4. zmluvy, kde je výslovne uvedené, že navrhovateľ je povinný zmluvu uzavrieť a že porušenie práve tejto povinnosti je sankcionované dohodnutou zmluvnou pokutou (viď "......pre prípad porušenia povinnosti navrhovateľa

uzavrieť zmluvu o dielo sa zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk"). Podľa súdu takto dohodnutá zmluvná pokuta je platná, nakoľko bola uzavretá písomne a je z nej dostatočne zrejmé porušenie akej povinnosti je ňou sankcionované ako aj jej výška. Vzhľadom k tomu, že k porušeniu povinnosti navrhovateľa uzavrieť zmluvu o dielo a teda k vzniku práva odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty došlo ešte pred odstúpením odporcu od zmluvy, odstúpením od zmluvy došlo síce k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou (t.j. povinnosti uzavrieť zmluvu o dielo), avšak nie aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Preto mal súd za to, že odporcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk, ktorý bol oprávnený započítať s nárokom navrhovateľa na vrátenie rezervačného poplatku v rovnakej výške (uvedené si zmluvné strany dohodli v článku II bod 2.4.).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalovaný nárok navrhovateľa nebol oprávnený, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania nasledovne:

trovy právneho zastúpenia:

Tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci bola v zmysle vyhlášky č. ( ďalej len "vyhláška", ) vo výške 121,,- EUR:

- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 10 ods. 1 a §14 ods.1 (a) vyhlášky ..................................................................................................................................121,17 EUR

- odpoveď na výzvu navrhovateľa (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 (c) vyhlášky...............121,17 EUR

- vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (c) vyhlášky ................. 121,17 EUR

- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 4.10.2010 (§ 10ods. 1 a §14ods.1 (d), vyhlášky....................................................................................................................121,17 EUR

Spolu 484,68 EUR

Režijné výdavky:

4 x 6,95 EUR

Spolu 27,80 EUR

Trovy spolu ..............................................................................................512,48,-EUR

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa , ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.