Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31C-312-2007.pdf
PDF · 173.08 KB
No categories available
31C/312/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. M. XXXX/XX-X, F., 2/ J. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. M. XXXX/XX-X, F., obaja právne zastúpení JUDr. D. C., advokátom, so sídlom D. XXXX/X, XXX XX S. Y., proti odporcovi: T. W. X., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T.G. I. XX, F., právne zastúpený O. & C., s.r.o., so sídlom vo F., T.. G. XX, IČO XX XXX XXX , v konaní o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 15.6.2007 domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu, ktorým by súd za odporcu uzavrel s navrhovateľmi zmluvu o prevode bytu č. 1 pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva nachádzajúceho sa v obytnom dome č.s. 2911 na KN pac. č. 3894/1 k.ú. F. vo vchode č. 40 na prízemí, na adrese T. M. XXXX/X, F. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zriadeniach domu č.s. 9220/108565-tín ako aj spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku KN parc. č. 3894/1 a KN parc. č. 3894/3 k.ú. F..
Svoj návrh odôvodnili tým, že majú v spoločnom nájme manželov byt č. 1 pozostávajúci z troch izieb, kuchyne s príslušenstvom nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ul. C. M. súp. č. 2911, vchod č. 40 v F., ktorý nadobudli do užívania na základe schválenej dohody o výmene bytov z 12.7.1978. Vlastníctvo bytového domu, v ktorej sa uvedený byt nachádza je zapísané na LV č. 475, kat. úz. F. na Katastrálnom úrade F. - Správa katastra F. ešte na právneho predchodcu žalovaného W. F.. Ministerstvo pôdohospodárstva SR zriaďovateľskou listinou pod č. 6481/2005-250 zriadilo od 1. januára 2006 príspevkovú organizáciu T. W. X., ako právneho zástupcu W. š.p.. Žiadosťou o odkúpenie bytu zo dňa 20.09.1993, požiadal navrhovateľ v 1. rade ešte právneho predchodcu odporcu o odkúpenie tohto bytu do vlastníctva v zmysle zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon).
Poukázal na skutočnosť, že odporca listom zo dňa 22.10.2004 mu oznámil, že pokiaľ ide o prevod vlast- níctva predmetného bytu, podobne ako aj iné žiadosti, eviduje aj žiadosť navrhovateľov. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade viackrát urgovali prevod tohto bytu do ich BSM, napriek tomu odporca doposiaľ dobrovoľne nepristúpil na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva tohto bytu. Odporca im uvádzal, že odpredaj bytu užívaného navrhovateľmi 1/ a 2/ rade ako nájomcami je v štádiu riešenia, hoci neurobil žiadne pozitívne kroky smerujúce k uzavretiu predmetnej zmluvy, aj keď od podania žiadosti uplynulo takmer 14 rokov. Odporca aj navzdory tomu, že navrhovatelia 1/ a 2/ spĺňajú podmienky na prevod nimi užívaného bytu podľa zákona, niekoľko rokov bezdôvodne odmieta previesť byt do ich BSM, aj keď v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona, ako štátna príspevková organizácia bol povinný s navrhovateľmi uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva predmetného bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu, preto v zmysle cit. ust. § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. postupom podľa § 161 ods. 3 O.s.p. sa domáhajú splnenia tejto povinnosti.
Osobitne uviedli, že dom v ktorom sa nachádza byt, bol postavený na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby - č. j. Výst. -1047/1961 zo dňa 22.5.1961, ktoré vydal bývalý Odbor výstavby a vodného hospodárstva MsNV v F., výstavba bola ukončená v r. 1964 a v tom istom roku bolo vydané rozhodnutie o užívaní (kolaudácia). Bývalý MsNV odbor územného plánovania a architektúry v F. vydal dňa 27.4.1979 stavebné povolenie, ktorým povolil prístavbu k predmetnému domu, ktorá bolo ukončená v r. 1980 a v tom istom roku bola zaradená do evidenčnej karty základných prostriedkov odporcu a celková obstarávacia cena domu bola 4.893.282,00 Sk. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa dokumentácie pôdorysov jednotlivých poschodí domu celková plocha bytov a nebytových priestorov v dome činí 1085,65 m2 (bez spoločných zariadení, spoločných častí a bez príslušenstva domu), plocha bytu č. 1 je vo výmere 92,20 m2, byt č. 2 vo výmere 80,80 m2, garsónka na prízemí vo výmere 13,10m2, garsónka na 2. poschodí vo výmere 13,40 m2, slobodáreň na 2. poschodí 27,30 m2, spolu výmera bytov 226,80 m2. Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu, ako aj na pozemkoch parcela KN 3894/9 zastavaná plocha 450 m2, na ktorom je dom postavený a na parcela KN 3894/1 priľahlý pozemok, oplotené nádvorie 1588 m2 ( nádvorie) v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ zákona, bola navrhovateľmi určená v rozsahu 9220/108565.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nárok navrhovateľov považuje za nedôvodný a premlčaný. Poukázal na skutočnosť, že byt, ktorého prevod je predmetom tohto sporu, nebol v čase podania žiadosti o odpredaj bytu bytom, na ktorý sa vzťahuje povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu s nájomcom podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona s účinnosťou od 1.9.1993 do 31.7.1995, a nebol ním ani v znení neskorších predpisov zákona č. 182/1993 Zb., nakoľko uvedený byt bol v čase podania prvej žiadosti o odpredaj bytom služobným a v čase podania ostatných žiadostí bol bytom, na ktorý sa zákon č. 182/1993 Zb. prestal vzťahovať.
Odporca poukázal aj na skutočnosť, že stavba, v ktorej sa uvedený byt nachádza nie je obytným domom, ale prevádzkovou budovou. Uviedol, že podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona s účinnosťou od 1.9.1993 do 31.7.1995 „Štátne podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty. Zo zákonného znenia platného v čase podania prvej žiadosti na odkúpenie bytu nevyplýva, že by sa nájomcovia po podaní žiadosti o odkúpenie bytu a po uplynutí lehoty dvoch rokov, ktorá je daná vlastníkom bytu na uzatvorenie zmluvy o prevode bytu, stali bez ďalšieho vlastníkmi bytov. Jediné, čo zákonné ustanovenie nájomcov oprávňuje, je že sa môžu splnenia tejto povinnosti po uplynutí dvoch rokov od podania žiadosti domáhať v občianskom súdnom konaní podaním žaloby na splnenie tejto povinnosti v zmysle ust. § 80 písm. b/ O.s.p. podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Navrhovatelia svoje právo uplatnili žalobou o splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona podľa § 80 písm. b/, pričom k splneniu povinnosti odporcu využili inštitút nahradenia vyhlásenia vôle, pričom tento je procesno-právnym inštitútom ako taký sa nepremlčuje, premlčuje sa však právo, ktoré sa týmto procesným inštitútom vymáha. Poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 100 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 Obč. zák.. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Ďalej odporca uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka sa zásadne premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov. Z oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než
majetkové práva, okrem vlastníckeho práva, ako napríklad osobné (osobnostné) práva ( §11 a 12 Občianskeho zákonníka) a osobnostná zložka práv týkajúcich sa výsledkov tvorivej činnosti, na ktoré sa vzťahujú osobitné zákony. Výslovný výpočet týchto majetkových práv, ktoré sa nepremlčujú obsahuje Občiansky zákonník v § 100 ods. 2 a 3. V zmysle ust. § 100 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka sa nepremlčujú z majetkových práv právo vlastnícke a práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Vyslovil názor, že právo nájomcu na prevod vlastníctva bytu vyplývajúceho zo Zákona o vlastníctve bytov nemožno stotožňovať s vlastníckym právom, nakoľko takéto právo nájomcu nespĺňa základný atribút vlastníckeho práva, ktorým je právo nakladania s predmetom nájmu. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať právo navrhovateľov za právo vlastnícke, ani spoluvlastnícke a ani za právo rovnajúce sa vecnému právu, ktoré by slovenský právny poriadok poznal. Poukázal na majetkový charakter práva nadobudnúť byt, ktoré sa premlčuje tak ako každé iné majetkové právo v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala žalobcom plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. po dvoch rokoch od podania žiadosti na odkúpenie bytu. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp .zn. PL. ÚS 26/00 zo 4. apríla 2002. vo vzťahu k obmedzeniu vlastníka pri prevodoch bytu.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri tvorbe zákona o vlastníctve bytov a aj pri stanovení cien v tomto zákone sa vychádzalo z tej skutočnosti, že väčšina bytového fondu bola vytvorená z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorého jedným zo zdrojov boli dane daňových poplatníkov. V mnohých prípadoch sami nájomníci prispievali svojou prácou k výstavbe bytov (napr. byty tzv. stabilizačné, kde sa zaviazali viac rokov pracovať vo výrobných, roľníckych alebo spotrebných družstvách). Finančná a úverová pomoc družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe bola ďalej realizovaná na základe vyhlášky č. 160/1976 Zb, č. 1/1982 Zb., č. 136/1985 Zb. až po vyhlášku č. 119/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na dofinancovanie družstevnej i individuálnej bytovej výstavby. Vo vzťahu k jeho vyjadreniam uviedol, že možno vyvodiť záver, že zákon sa vzťahuje na bytové domy, ktoré boli postavené za účelom riešenia bytovej otázky širokého obyvateľstva financované zo štátnych zdrojov a ktorý sa vzťahuje aj na vlastníkov, ktoré takéto byty nadobudli v privatizácii. Byt, ktorý sa nachádza v prevádzkovej budove žalobcu však nebol projektovaný ako individuálna bytová zástavba za zámerom vyriešenia bytovej otázky širokého obyvateľstva, ale ako obytné miestnosti za účelom plnenia úloh podniku, ktorý za týmto účelom okrem kancelárskych priestorov vybudoval v prevádzkovej budove.
Poukázal aj na zákonom upravenú kontraktačnú povinnosť, ktorá je viazaná aj časovým ohraničením, t.j. do kedy má vlastník bytu povinnosť byt previezť na nájomcu. Keďže zákon v pôvodnom znení bližšie nešpecifikuje, čo nastáva po tejto dvojročnej lehote, z dikcie zákona možno usúdiť, že táto povinnosť mu po tejto lehote nezaniká, avšak nájomca je po tejto lehote povinný, resp. oprávnený sa svojho práva domôcť uplatnením na súde. Avšak pokiaľ je nájomca nečinný, nemožno od vlastníka bytu očakávať, že uvedená povinnosť sa bude naňho vzťahovať neobmedzene po časovo neurčitú dobu, najmä keď sa právne postavenie vlastníka časom mení a v skutočnosti sa v súvislosti s novelizáciou zákona aj zmenilo. Nakoľko navrhovatelia podali návrh na súde po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom na splnenie povinnosti odporcu, subjektívne právo nájomcu domáhať sa splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č.182/1993 Zb.. t.j. práva nájomcu na odpredaj bytu sa v zmysle §100 a nasl. Občianskeho zákonníka ako každé iné majetkové právo premlčalo.
Odporca vyslovil záver, že byt, ktorého prevod je predmetom tohto sporu, nebol v čase podania žiadosti o odpredaj bytu bytom na ktorý sa vzťahuje povinnosť vlastníka bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu s nájomcom podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 182/1993 Zb. v znení zákona s účinnosťou od 1.9.1993 do 31.7.1995, a nebol ním ani v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedený byt bol v čase podania prvej žiadosti o odpredaj bytom služobným a v čase podania ostatných žiadostí bol bytom, na ktorý sa zákon č. 182/1993 Zb. prestal vzťahovať. Pri charaktere služobného bytu poukázal na ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi podľa ktorého výmenu bytu musel schváliť miestny národný výbor. Ak boli byty, ktoré sa mali vymeniť, v rôznych obciach, schvaľovali výmenu miestne národné výbory v týchto obciach a na ust. § 30 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi podľa ktorého ak šlo o podnikový byt alebo o byt v dome ľudového bytového družstva, mohol miestny národný výbor schváliť výmenu len vtedy, ak s ňou súhlasila organizácia hospodáriaca s podnikovým bytom alebo ľudové bytové družstvo. Mestský národný výbor v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi schvaľoval aj výmenu podnikových bytov, pričom sa však vyžadoval súhlas vlastníkov takýchto bytov a právny predchodca odporcu takýto
súhlas s výmenou bytu dal, nakoľko odporca bol od roku 1966 zamestnancom právneho predchodcu odporcu a tak isto ním bol v čase výmeny bytov Ing. J., ktorého byt bol s navrhovateľmi vymieňaný. V zmysle ust. § 66 zákona č. 41/1964 Zb. sa za podnikové byty považovali byty trvalé určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory viedli zoznamy podnikových bytov. Preto predmetný byt bol v čase výmeny bytom určeným pre trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie v zmysle § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka v platnom znení a bytom určeným pre pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií v zmysle § 66 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a Mestský národný výbor mal oprávnenie takéto byty po odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Podľa § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka došlo k zmene osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňali kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky neboli splnené, menilo sa také osobné užívanie na nájom. Byt, užívaný nájomcom bol v čase výmeny podnikovým bytom, pričom Mestský národný výbor F. mal oprávnenie takýto byt po odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Spĺňal aj charakteristiku podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. účinného od 23.5.1992 podľa ktorého služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. podľa ktorého povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom a ust. § 1 ods. 6 zákona č. 189/1992 Zb. Pri pochybnostiach o tom, či byt je služobným bytom, rozhodne o charaktere bytu obec po vyjadrení orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 4 cit. zák.. Z dôvodu, že byt sa nachádza v prevádzkovej budove odporcu postavenej na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 22.5.1961 v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 a § 28 až 31 vyhlášky č. 144/1959 U.L ako prevádzkovej budovy UHUL vo F. - pobočka F. na parc. č. 3891, 3894, 3895 k.ú. F., byt je stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a je trvalo určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť. Byt sa stal služobným priamo na základe zákona ako aj na základe rozhodnutia Mestského úradu v F., ktoré malo len deklaratórny charakter. Povahu služobného bytu stratil až márnym uplynutím 3 mesačnej lehoty na výpoveď z nájmu po tom, čo navrhovateľov pracovnoprávny pomer k odporcovi sa skončil, t.j. počnúc dňom 31.januára 1997. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Obvodného úradu v F. zo dňa 19.3.2004 pod č. 2004/ObÚ-OWS/ l-odv/2JR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2004, ktorým Obvodný úrad potvrdil rozhodnutie Mesta F. zo dňa 10.11.2003 o tom, že byt nemá charakter služobného bytu, avšak zároveň ustálil, že predmetný byt stratil charakter služobného bytu uplynutím 3 mesačnej lehoty na výpoveď z nájmu tohto bytu a nie rozhodnutím Mesta F..
Osobitne odporca poukázal aj právnu úpravu vzťahujúcu sa na charakter domu, najmä na ustanovenia § 5 zákona č. 87/1958 Zb. podľa ktorého dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkové ucelené časti možno užívať len na povolené účely. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 vyhlášky ministra Štátneho výboru pre výstavbu č. 144/1959 Ú.l. ak sa nezachovali doklady z ktorých by bolo možné zistiť účel, na ktorý bola stavba povolená, platí že stavba bola povolená predovšetkým k účelu, pre ktoré bola zhotovená, inak k účelu na ktorý je využívaná. Podľa ustanovenia § 85 zákona č.50/1976 Zb. Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Uviedol, že zákon o vlastníctve bytov podľa § 1 uvedeného zákona upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 31C/312/2007-190 zo dňa 9.6.2009 tak, že návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zamietol. Krajský súd uznesením č.k. 9Co/280/2009-236 zo dňa 12.11.2009 rozsudok na základe odvolania navrhovateľov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania. Dôvodom zrušenia rozsudku bola jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť z dôvodu, že dôvodom zamietnutia rozsudku bolo premlčanie nároku za súčasného konštatovania, že nárok nevznikol, pričom k premlčaniu môže dôjsť len vtedy, aj je daný základ nároku.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach, pričom navrhovatelia v 1/ a 2/ rade poukazovali na rozhodnutia iných súdov v totožnej veci osobitne vo vzťahu k nároku na zákaz retroaktivity, povinnosť súdu posudzovať vznik právnych vzťahov podľa právnych predpisov platných v čase vykonania úkonu, osobitne na charakteristiku služobných bytov, vývoj a transformáciu práva osobného užívania bytu a osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie. Odporca poukázal na predchádzajúce vyjadrenia a právnu kvalifikáciu, namietal, že by vznikol navrhovateľom v 1/ a 2/ rade nárok na prevod bytu z dôvodu, že sa jednalo o služobný byt a v prípade ak by nárok navrhovateľov bol daný, namietal premlčanie. Poukázal pritom na nároky oprávnených osôb podľa reštitučných zákonov, v ktorých sa obnovovalo vlastnícke právo ako základné ústavné právo avšak nárok takisto podliehal premlčaniu.
Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach počas pojednávaní uviedli, že právny vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať podľa platného právneho stavu v čase vzniku právneho úkonu, v opačnom prípade by sa pripustila zásada pravej retroaktivity právnych noriem, čo je neprípustné a pre právne posúdenie je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. účinného ku dňu kedy navrhovatelia požiadali o odkúpenie bytu odporcu a tým je dátum 20.09.1993, kedy bola odporcovi doručená žiadosť o odkúpenie bytu. Poukázali aj na záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR rozsudkom z 30. októbra 2001, sp. zn. 2Cdo 48/2001, podľa ktorého je potrebné vyvodiť záver, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu. Podľa znenia zák. č. 182/1993 Z.z. ku dňu podania žiadosti v zmysle ust. § 29 ods. sa povinnosť previesť byt nevzťahovala na služobné byty, ktoré boli vymedzené odkazom pod č. 31, teda na § 1 ods.2 písm. a) a ods.3 písm. a) a b) zákona Slovenskej národnej rady č.189/1992 Zb., preto zákonodarca vylúčil z povinnosti odpredať iba tie služobné byty, ktoré spadali pod ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ods.3 písm. a) a b) zák. č. 189/1992 Zb. čo boli byty postavené v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určené na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.
Z citovaných ustanovení má vyplývať, že do 31. júla 1995 povinnosť uzavrieť zmluvu prevode vlastníctva bytu s nájomcom, ktorý požiadal o prevod, sa vzťahovala na všetky byty, okrem služobných bytov uvedených v ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ods.3 písm. a) a b) zákona SNR č. 189/92 Zb. preto táto prekážka sa nevzťahovala na byt navrhovateľov. Keďže navrhovateľ 1/ pracoval u odporcu, resp. jeho právnych predchodcov od nástupu v r. 1968 na funkcii od 05.10.1968 projektanta z miestom výkonu funkcie pobočka F., od 01.12.1993 vo funkcii samostatného projektanta s miestom výkonu práce v pobočke F., od 07.10.1996 bola D. I. doručená výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/l299/97 zo dňa 28.1.1998 potvrdil, že výpoveď je platná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.1998. Z uvedených skutočností vyplýva, že funkcie projektanta ako aj samostatného projektanta nemožno v žiadnom prípade zaradiť pod funkcie, resp. práce uvedené v ust. § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb.. V súčasnosti sa už ani nejedná o byt služobný pretože tento charakter stratil definitívne o čom svedčia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 1 OS/29/2002 z 20.09.2002 a následne rozhodnutie Mesta F. zo dňa 10.11.2003.
K vznesenej námietke premlčania, uviedol, že zákonodarca v § 29 ods. 2 prvá veta zák. č. 182/93 Z.z. ( v znení ku podaniu žiadosti o prevod bytu) stanovil že štátne podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Týmto bola vymenovaným subjektom
uložená zákonná povinnosť uzatvoriť s nájomcami bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu (§ 5 ods. 1), a nájomcom bytov v domoch vo vlastníctve štátu zároveň zakladala právo (právny nárok) na prevod nimi užívaných bytov do vlastníctva. Zákon uplatnenie tohto práva nepodmieňuje ustanovením žiadnej lehoty, čím nájomcom bytov dáva možnosť svoje právo na prevod uplatniť kedykoľvek po účinnosti zákona. Stanovila sa však lehota štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu s nájomcom bytu, ktorý má zo zákona právny nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva. Táto zákonná 2-ročná lehota na splnenie povinnosti začína plynúť dňom, keď povinnému subjektu dôjde žiadosť nájomcu o prevod bytu do vlastníctva. Zákonná 2-ročná lehota je poriadkovou lehotou a jej nedodržaním povinnosť štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým
organizáciám na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu s nájomcom bytu nezaniká. Z toho vyplýva, že pre podanie žalobného návrhu zo strany nájomcu bytu po uplynutí dvojročnej lehoty zákonodarca v pôvodnom znení zákona 182/1993 Z.z. nestanovil žiadnu podmienku. Až následnou novelou t.j. zák. č. 151/1995 Z.z. s účinnosťou od 01.8.1995 zákonodarca v novom znení § 29 ods. 2 stanovil, že nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Poukázal aj na ust. § 29b ods. 3 zák. č. 182/93 Z.z., ktoré bolo do zákona zapracované novelou č. 158/1998 s účinnosťou od 1. júna 1998, podľa ktorého nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu. Z uvedeného dôvodu nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku, pretože pokiaľ nezoberie nájomca svoju žiadosť písomne späť nedôjde ku zániku jeho práva na prevod vlastníctva bytu. V opačnom prípade by nastala absurdná situácia, že v prípade zamietnutia návrhu z dôvodu premlčania, nárok navrhovateľov na prevod bytu do vlastníctva by trval podľa výslovného znenia ust. 29b ods. 3 naďalej, pretože rozhodujúcim kritériom je nájomný vzťah, podanie žiadosti o prevod vlastníctva bytu. Len písomným späťvzatím žiadosti zaniká nárok. Jedná sa o výnimku z pravidla (§ 100 Občianskeho zákonníka), keď vzhľadom na svoju povahu a funkciu je toto právo z premlčania vylúčené. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovatelia viac krát urgovali uzavretie zmluvy a odporca im listom zo dňa 22.10.2004 oznámil, že ich žiadosť, podobne ako aj iné žiadosti eviduje a poukázal aj na odôvodnenie v rozsudku Krajského súdu v Žiline 9Co/283/2007 zo dňa 20.11.2007. V rámci zákona č. 182/93 Z.z. nie je rozhodujúcou skutočnosťou existencia bytu, ale tou je nájomný vzťah a skutočnosť že byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods.5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Do pozornosti v súvislosti s podaniami odporcu dal definíciu bytového domu podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z toho vyplýva, že zákon č. 182/93 Z.z. je lex specialis a nemožno pri definícii bytového domu pre účely tohto zákona použiť ustanovenia iných právnych predpisov tak, ako sa to snaží odporca. Uviedol, že ani samotná definícia bytu podľa § 2 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. nie je totožná so stavebno-technickým vymedzením bytu. V intenciách § 1 ods. 1 zákona č. 182/93 Z.z právnym základom koncepcie vlastníctva bytov a nebytových priestorov je reálna deliteľnosť bytového domu, v dôsledku čoho byt resp. nebytový priestor predstavujú reálnu časť domu, ktorá je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda je aj vecou v právnom zmysle ( § 118 ods. 2 Obč. zák).
Odporca k vyjadreniam navrhovateľov uviedol, že neobstojí názor navrhovateľov o tom že nárok, ktorý navrhovatelia uplatnili žalobou na súde o nahradenie vyhlásenia vôle odporcu nespadá pod ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože nahradenie vyhlásenia vôle je inštitút procesného práva a možnosť podať takýto návrh na súd sa nepremlčiava z dôvodu, že nahradenie vyhlásenia vôle je ako inštitút procesného práva realizáciou hmotného práva a preto sa ani nemôže premlčiavať. V uvedenom prípade sa premlčiava hmotné právo, ktoré sa procesným inštitútom nahradenia vyhlásenia vôle na súde len uplatnilo ako jeden z možných spôsobov vyjadrenia petitu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj výsluchom navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav.
V konaní nebolo sporné nájomné právo navrhovateľov v 1/ a 2/ rade k bytu, ktorý v čase návrhu užívajú navrhovatelia a ktorého prevodu sa domáhajú. Súd mal nájomný vzťah preukázaný aj Rozhodnutím o schválení dohody o výmere bytov bývalým Mestským národným výborom v F. pod č. C 3707/78 Ko dňa 12.8.1975 ako aj vystaveným Evidenčným listom dňa 31.3.1992 zo strany vlastníka domu W. F.., š.p..
Súd zistil, že rozhodnutím Mesta F. z 10.11.2003 bolo určené v zmysle sut. § 1 ods. 6 zák. č. 189/1992 Zb. v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v F. 2004/ObÚ-OVVS/1-odv./2JR z 19.3.2004 právoplatného 26.3.2004, že byt č. 1 nachádzajúci sa v F., na ul. C. M. č.s. 2911/40 na 1. poschodí
pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva, nemá charakter služobného bytu z dôvodu, že nájomca prestal vykonávať prácu na ktorú je nájom bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom, pričom pracovný pomer navrhovateľa 1/ zanikol k 31.1.1997 a výpoveď z nájmu bytu bola podaná až v máji 1998. Tomuto konaniu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu v F., odboru všeobecnej vnútornej správy o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 00/00838-006/OÚ-OVVS/760/2-2PA z 5.2.2002 a rozsudok Krajského súdu v Žiline 10C 29/02 o preskúmanie uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo vydané rozhodnutie zrušené a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V konaní medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že predmetný byt užívaný navrhovateľom stratil charakter služobného byt dňa 31.4.1997. Charakter bytu mal súd preukázaný aj z vyššie uvedených rozhodnutí, opisu bytu, projektovej dokumentácie ako aj náplne práce navrhovateľa v 1/ rade.
Z výpisu listu vlastníctva č. 475 k.ú. F. súd zistil, že na liste vlastníctva je zapísaná stavba s.č. 2911 postavená na KN parc. č. 3894/2 vedená ako prevádzková budova vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe W., F., IČO: XXXXXX, neskôr v správe T. W. X., F..
Súd zo zriaďovacej listiny Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 6481/2005-250 zo dňa 22.11.20005 zistil, že bola zriadená príspevková organizácia T. W. X., so sídlom T.G. I. XX, F. s účinnosťou od 1.1.2006.
Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 20.9.1993 súd zistil, že navrhovateľ žiadal spoločnosť W. F., pobočka F., aby mu v zmysle zákona o vlastníctve bytov previedla byt, ktorý má v nájme. Doručenie tejto žiadosti nebolo sporné, odporca túto skutočnosť nenamietal a listom zo dňa 24.10.2004 oznámil navrhovateľovi, že jeho žiadosť eviduje. Žiadosť urgoval listami zo dňa 11.11.2005 a 24.10.2006. Listom zo dňa 23.3.2007 mu odporca oznámil, že odpredaj bytu je v štádiu riešenia.
Zo stavebného povolenia Výst-1047/1961 zo dňa 22.5.1961 súd zistil, že Mestský národný výbor v F. povolil výstavu prevádzkovej budovy v k.ú. F. na pozemkom parc. č. 3891, 3894 a 1895. Zo stavebného povolenia vydaného Mestským národným výborom v F. dňa 27.4.1979 súd zistil, že bola povolená stavba „Prevádzkovej budovy - prístavba“.
Súd sa oboznámil aj s pracovnou zmluvou odporcu so zamestnávateľom W. z 9.12.1992 s dojednaným druhom práce - kurič, pracovnou zmluvou z 21.11.1993 s dojednaným druhom práce - údržba a obsluha systému vykurovania, pracovnou zmluvou z 11.11.1994 s dojednaným druhom práce - kurič, pracovnou zmluvou z 2.10.1995 s dojednaným druhom práce - kurič, ako aj s pracovnými zmluvami z 1.11.1991, 1.11.1994, ako aj dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 10-10-M-13-2/93 s dohodnutým výkonom práce samostatný projektant.
Súd sa oboznámil aj s výpočtovým listom k bytu č. 1 v dome súpisné číslo 2911, ktorým bola zistená cena bytu a pozemkov spolu vo výške 98.693,- Sk. Celková výmera podlahových plôch v dome bola určená vo výške 2.038 m2, celková výmera podlahovej plochy bytu bola určená vo výške 92,20 m2 a náležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9220/208565. Súd sa oboznámil aj s projektovou dokumentáciou o zakreslení jednotlivých podlaží domu a umiestnení bytov.
Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu oboznámením kolaudačného rozhodnutia, ktoré žiaden z účastníkov nebol schopný predložiť, pretože ho nemali v dispozícii a podľa ich vyjadrení a zistení sa nedochovalo ani v archívoch. Naviac vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie, neboli by možné skutkové zistenia získané oboznámením dôkazu ani podstatné pre rozhodnutie súdu.
Podľa § 29b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 7) alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod
vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b a § 29 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.
Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení do novely zák. č. 151/1995 Z.z. do 1.8.1995 štátne podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty.
Súd po opätovnom vykonaní dokazovania, vyhodnotení skutkových okolností v súlade s tým, čo vyšlo počas pojednávania najavo a ani po zabezpečení pôvodných legislatívnych návrhov NR SR pod č. 2905/1993 (návrh zákona č. 182/1993 Z.z.) a č. 1447/1995 Z.z. (návrh zákona č. 151/1995 Z.z.) zistil, že je daný nárok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na uzavretie zmluvy o prevode bytu s odporcom.
Súd opätovne dospel k záveru, že v čase podania žiadosti navrhovateľa na prevod bytu podľa § 29 zák. š. 182/1995 Z.z. bol predmetný byt služobným bytom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Mesta F. zo dňa 31.7.2001, rozhodnutie Okresného úradu F. č. 00/00838-006/OÚ-OVVS/760/2-2PA zo dňa 5.2.2002 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/29/02 zo dňa 20.9.2002, kde bol ustálený charakter bytu a predmetný byt č. 1 na 1 poschodí v dome č.s. 2911 na ul. C. M. 2911/40 stratil charakter služobného bytu až uplynutím trojmesačnej lehoty pre vypovedanie nájomnej zmluvy po tom, ako dna 31.1.1997 zanikol navrhovateľovi 1/ u odporcu pracovný pomer. Podľa rozhodnutia Obvodného úradu v F. zo dňa 19.3.2004 pod č. 2004/ObÚ-OWS/l-odv/2JR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2004, ktorým Obvodný úrad potvrdil rozhodnutie Mesta F. zo dňa 10.11.2003 o tom, že byt nemá charakter služobného bytu, avšak zároveň ustálil, že predmetný byt stratil charakter služobného bytu uplynutím 3- mesačnej lehoty na výpoveď z nájmu tohto bytu a nie rozhodnutím Mesta F..
Nemožno pri posudzovaní charakteru bytu prehliadnuť, že podľa ust. § 30 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi výmenu bytu musí schváliť miestny národný výbor. Ak sú byty, ktoré sa majú vymeniť, v rôznych obciach, schvaľujú výmenu miestne národné výbory v týchto obciach.. Mestský národný výbor v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi schvaľoval aj výmenu podnikových bytov, pričom sa však vyžadoval súhlas vlastníkov takýchto bytov a právny predchodca odporcu takýto súhlas s výmenou bytu dal, nakoľko odporca bol od roku 1966 zamestnancom právneho predchodcu odporcu a tak isto ním bol v čase výmeny bytov Ing. J., za ktorého byt bol s navrhovateľom vymieňaný. V tomto rozsahu neboli skutkové okolnosti sporné. V zmysle ust. § 66 zákona č. 41/1964 Zb. sa za podnikové byty považovali byty trvalé určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory viedli zoznamy podnikových bytov. Preto predmetný byt bol v čase výmeny bytom určeným pre trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie v zmysle § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka v platnom znení a bytom určeným pre pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií v zmysle § 66 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a Mestský národný výbor mal oprávnenie takéto byty po odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Podľa § 871 ods.4 Občianskeho zákonníka došlo k zmene osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňali kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky neboli splnené, zmenilo sa osobné užívanie bytu na nájom. Byt, užívaný nájomcom bol v čase výmeny podnikovým bytom, pričom Mestský národný výbor F. mal oprávnenie takýto byt po odsúhlasení týchto organizácií vymeniť. Spĺňal aj charakteristiku podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. účinného od 23.5.1992 podľa ktorého služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Byt sa nachádza v prevádzkovej budove odporcu postavenej na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 22.5.1961 v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 a § 28 až 31 vyhlášky č. 144/1959 U.L ako prevádzkovej budovy UHUL vo F. - pobočka F. na parc. č. 3891, 3894, 3895 k. ú. F., je stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a je trvale určený na bývanie osoby, ktorá
vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť. Byt sa stal služobným priamo na základe zákona ako aj na základe rozhodnutia Mestského úradu v F., ktoré malo len deklaratórny charakter. Teda súd jednoznačne ustálil, že v čase podania žiadosti o prevod bytu mal predmetný byt charakter služobného bytu. Charakter služobného bytu byt stratil s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. podľa ktorého povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom.
Podľa ust. § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení do 31.7.1995, ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. K zmene zákonného ustanovenia došlo až po účinnosti zákona č. 268/2007 Z.z. od 1.7.2007 tak, že ustanovenia § 6 až 8b a § 29 zákona sa nevzťahujú na domy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Teda zákonodarca do 30.6.2007 nerozlišoval kontraktačnú povinnosť vlastníka bytov vo vzťahu k charakteru stavby, osobitne s charakterom bytového domu a ostatných stavieb, v ktorých je vstavaný byt. V dôvodovej správe nebola vôbec venovaná pozornosť rozdelenia bytov na byty v bytových domoch a iných stavbách, takáto úprava bola prijatá až po viac ako 10-tich rokoch, pravdepodobne v súvislosti s potrebou riešenia stretu konfliktu práva nájomcu na nadobudnutie byt a problému narušenia kontinuity usporiadania stavby neslúžiacej a priori na riešenie bytovej otázky a jej účelného využitia. Preto hoci takáto úprava pôsobí nesystémovo a chaoticky, nemožno výkladom s poukazom na neskoršie legislatívne zmeny obmedziť existenciu založeného práva.
Súd opätovným výkladom ustanovenia § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. v súlade s vyjadreným úmyslom zákonodarcu a v súlade s účelom zákona dospel k názoru, že sa byt nachádzal v dome je daný nárok navrhovateľov podľa § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. a je daná kontrakčná povinnosť odporcu ako vlastníka domu voči navrhovateľom ako nájomcom. Prihliadal pritom na gramatický výklad ustanovenia § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. v rátane poznámky pod č. 31 a výklad novely zák. č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 151/1995 Z.z. ako aj systémový výklad jednotlivých ustanovení právneho predpisu.
Súd na právne vzťahy medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase podania žiadosti navrhovateľov na prevod bytu, teda ku dňu 20.9.1993.
Podľa ust. § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom k 20.9.1993 štátne podniky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona. Podľa druhej vety toto ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty, s odkazom pod č. 31/. K odkazu č. 31/ je poznámka, § 1 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) a b) zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb..
Podľa § 16 v návrhu vlády § 16 Osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi.
Podľa § 28 návrhu vlády č. m.: 2905/1993, Ak nájomca družstevného bytu požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva k bytu podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo k bytu do jedného roka od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu písomne dohodol s bytovým družstvom na prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo k bytu v takto dohodnutej lehote.
/2/ štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 1 roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k bytu podľa tohto zákona.
Uvedené znenie zodpovedá schválenému zneniu § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. so spracovaním zmien. Pod č. 47 bola registrovaná legislatívna pripomienka Ústavoprávneho výboru NS SR v znení, „Za druhú vetu
sa pripája nová veta, ktorá znie: "Toto ustanovenie sa nevzťahuje na služobné byty30/. V poznámke pod čiarou odkaz 30/ znie: 30/ § 1 ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. a/ a b/ zákona SNR č. 189/1992 Zb.". Dôvodová správa sa k legislatívnej pripomienke nearchivovala. Ďalej bola navrhovaná zmena, aby na konci textu sa pripojili slová "okrem bytov nachádzajúcich sa v objektoch Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR". Ďalšie zmeny sa týkali návrhu na doplnenie odseku č. 3 v znení: 49. § 28 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: /3/ Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva ateliéru podľa tohto zákona.".
Je zrejmé, že do konečného znenia nebol prijatý ani dodatok, podľa ktorého bol vylúčený predaj bytom v objektoch Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. Negatívne bola vymedzená kontraktačná povinnosť tak, že povinnosť previesť byt sa nevzťahuje na služobné byty, ktoré boli vymedzené poznámkou pod č. 31, ktorá odkazovala na ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) a b) zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb. Služobným bytom je a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave. Podľa dôvodovej správy k § 28 podľa tohto ustanovenia sú vlastníci bytov a to bytové družstvá, štátne podniky a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie povinné previesť vlastníctvo k bytu a podľa tohto zákona do 1 roka odo dňa, keď o to nájomca požiada.
Ust. § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. a poznámka pod č. 31 boli zmenené až zák. č. 151/1995 Z.z. tak, že negatívne vymedzenie kontraktačnej povinnosti bolo vypustené z poslednej vety ods. 2 § 29 a vložené do ods. 3 § 29 zák. č. 182/1993 Z.z.. Pritom podľa návrhu poznámka pod čiarou bola v znení "31) § 1 ods. 2 písmena a) až e) zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.“. Platné znenie boli prijaté až na základe legislatívnej pripomienky V ust. § 29a zák. č. 182/1995 Z.z. bola povinnosť rozšírená aj na obce. Podľa dôvodovej správy k bodom 28 a 29 - tieto ustanovenia sa zavádzajú z dôvodu ochrany práv nájomcov v bytoch s maximálnou cenou bytu a zákonom stanovenou povinnosťou prevodu vlastníctva, aby aj nový vlastník domu mal povinnosť previesť byt do vlastníctva, ak táto povinnosť vyplývala predchádzajúcemu vlastníkovi domu, a to za cenu stanovenú zákonom. Súčasne je však nevyhnutné z povinnosti previesť byty na žiadosť nájomcu vylúčiť byty slúžiace na ubytovanie armády, polície, lekárov, sociálnych pracovníkov a pracovníkov národných parkov. Zmena navrhovaných ustanovení, ktorá je širšia ako negatívne vymedzenie v navrhovanom znení, osobitne poznámky k č. 31, bola prijatá až po legislatívnom návrhu Ústavnoprávneho výboru NRSR po r.č. 21. K bodu 28 (k poznámke pod čiarou 31/) V poznámke pod čiarou 31/ sa slová "a/ až e/" nahrádzajú slovami "a/ až f/. ". Je teda zrejmé že výklad prvostupňového súdu v jeho predchádzajúcom rozsudku s poukazom na vôľu zákonodarcu nebol správny, pretože takáto vôľa sa prejavila až po podaní žiadosti navrhovateľmi na odpredaj bytu, na základe ktorej in vznikol hmotnoprávny nárok voči odporcovi a povinnosť odporcu previesť na navrhovateľov byt. Niet totiž pochybnosti, že byt navrhovateľov nebol bytom postaveným v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave. Nakoľko sa však jednalo o byt podľa § 1ods. 2 písm. c/ zák. č. 189/1992 Z.z. stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť, je taktiež irelevantné, že byt sa nachádza v budove, ktorá nie je nebytovým domom. V tomto prípade súd musel prihliadať na vôľu zákonodarcu vyjadrenú v dôvodovej správe k ust. § 28 (teraz § 29) zák. č. 182/1993 Z.z. a to ochranu práva nájomcov bytov vystavaných zo spoločných prostriedkov, ktoré neboli vystavané za účelom podnikania na trhu s bytmi nadobudnúť takýto byt. Súd zároveň dbal aj na povinnosť poskytnúť zvýšenú ochranu pozitívne priznávaným právam adresáta legislatívnej normy a teda legitímnym očakávaniam vyplývajúcim zo zákona.
Súd však zotrval na svojom už vyslovenom názore, že došlo k premlčaniu práva. Právo navrhovateľov spočíva v možnosti nadobudnúť byt do vlastníctva za cenu určenú podľa § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993
Z.z.. Teda právo navrhovateľov v 1/ a 2/ sa objektívne prejaví v transformácií aktív, nadobudnutím bytu oproti povinnosti zaplatiť kúpnu cenu stanovenú zákonom. Právo je možné uplatniť len proti vlastníkovi alebo určenému správcovi bytu (osobe vymedzenej zákonom). Jedná sa preto o majetkové právo, obdobne ako napr. právo na vyrovnanie dedičských podielov. Nemôže ísť o niektoré z vecných práv viazané na osobu, pretože toto právo pripúšťa len jednorazový výkon, teda naplnením zaniká. Vecné práva sú naopak charakteristické tým, že viaznu buď na veci alebo sa vzťahujú k určitej osobe a umožňujú výkon práva voči všetkých či už na určitú alebo neobmedzenú dobu. Označené právo nemožno zaradiť ani medzi iné nemajetkové práva, pod ktoré patria osobnostné práva, autorské práva a iné práva z duševného vlastníctva, ani medzi vlastnícke práva, ktoré patria zásadne vlastníkovi veci. Nejedná sa ani o práva podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako súd poukázal na analógiu s právom na vyrovnanie dedičských podielov, právo oprávnenej osoby na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 a násl. zák. č. 293/1992 Zb. bolo síce viazané na prekluzívnu lehotu uplatnia nároku do 30.6.1993, avšak ak medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou nedôjde k dohode podľa § 15 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., rozhodoval o vyrovnaní dedičských podielov na návrh oprávnenej osoby súd. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Cdo 44/02 potvrdenie vlastníctva oprávnenej osobe podľa § 16 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb.; nemožno považovať za prevod vlastníctva podľa § 3 zákona č. 229/1991 Zb. a s poukazom na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Cdo 9/99, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co 217/93 právo na vyrovnanie dedičských podielov podľa § 13 zákona č. 293/ 1992 Zb. sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Obč. zákonníka).
Preto súd je názoru, že právo navrhovateľa na prevod bytu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Prvý krát mohol navrhovateľ právo uplatniť po uplynutí kontraktuálnej lehoty, teda od uplynutia dvoch rokov od podania žiadosti o prevod bytu. Navrhovateľ podal žiadosť dňa 20.09.1993, teda premlčacia doba začala plynúť dňa 21.9.1993 a uplynula 21.9.1996.
Premlčanie práva navrhovateľa podľa názoru súdu nie je v rozpore ani s ust. § 29b ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení od 1.6.1998, podľa ktorého nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.
Premlčaním totiž právo nezaniká, ale po dovolaní sa premlčania nemôže súd právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Následkom premlčania práva je transformácia práva na naturálny záväzok, ktoré hoci existuje (jeho splnenie nezakladá bezdôvodné obohatenie) nemožno priznať ak sa povinná osoba dovolá premlčania. Teda po premlčaní práva stratil navrhovateľ ako oprávnená osoba právo na prevod bytu na základe podanej žiadosti v lehote podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.. Navrhovateľ, resp. nájomca však nestráca právo na prevod bytu podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Teda v prípade, že by vlastník domu mal záujem previesť byt, musí previesť byt do vlastníctva nájomcu, pokiaľ sa tohto práva nájomca výslovne nevzdá. Premlčuje sa totiž len právo nadobudnúť byt za základe žiadosti navrhovateľa, teda súd nemôže priznať navrhovateľovi právo na prevod bytu titulom žiadosti podľa § 29 zák. č. 182/1993 Z.z.. Samotné neprevedenie bytu v žiadnom prípade sa nedotýka nájomného vzťahu, a to ani povinnosti v prípade výpovede z nájmu bytu zabezpečiť náhradné ubytovanie. Týmto teda nie sú dotknuté ani užívanie práva navrhovateľov. Navyše podľa názoru súdu zákonodarca novelou zák. č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 158/98 Z.z. právo došlo k zavedeniu určitej systémovosti a to tým, že bolo výslovne uvedené, že neprevedením bytu v zákonom stanovenej lehote právo nezaniká, teda nezanikajú práva oprávnených osôb, ktoré boli uplatnené pred prijatím novely zákona, a to až do doby, pokiaľ oprávnená osoba nevzala žiadosť späť. Tomu zodpovedajú aj vyššie citované povinnosti vlastníka domu (povinnej osoby a jeho právnych nástupcov) podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Ak však nárok je premlčaný ale oprávnená osoba má stále právo uplatniť si prevod bytu, a to aj po novelizácii jednotlivých ustanovení, môže vziať pôvodnú žiadosť späť a podať novú žiadosť s tým, že ak povinná osoba odmietne uzavrieť zmluvu, môže sa domáhať na súde nahradenia prejavu vôle. Zákonodarca tým reagoval aj na možnosti nadobudnúť byt nájomcom, na ktorého prešiel nájom k takémuto bytu alebo mu vzniklo nájomné právo k takémuto bytu a to najmä povinnosť previesť určené byty (najmä byty vo vlastníctve obcí, družstiev, byty nadobudnuté privatizáciou) aj po tom, keď
predchádzajúci nájomca vzal žiadosť späť alebo sa nedomáhal práva na súde, prípadne povinná osoba si voči nemu nesplnila povinnosti..
Nakoľko súd nárok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade považoval za premlčaný, pričom premlčacia doba uplynula dňa 20.9.1996 a nárok bol uplatnený na súde až dňa 15.6.2007, súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd opätovne rozhodol podľa § 150 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd má za to, že v tomto konaní sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania odporcovi jednak z dôvodu sociálnej situácie navrhovateľov ako aj skutočnosť, že podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali zabezpečenia práva, o ktorého realizácii ubezpečoval sám odporca a navrhovateľov pomerne dlhú dobu zavádzal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).