Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-30-2010.pdf
PDF · 77.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-2C/30/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: V. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom S., Š. č. XX,. proti odporkyni: R. C., nar. XX.X.XXXX,. bytom S., Š. č. XX. o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 2.500 Sk mesačne na sumu 25,36 € mesačne s účinnosťou od 10.2.2010 do 31.3.2010 a na sumu 66 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2010 naďalej, splatných k rukám odporkyne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 7P 47/2007 - 18 zo dňa 18.9.2007 v časti výroku o výživnom pre maloletú R. C..
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.2.2010 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k odporkyni na sumu 25,35€. Navrhovateľ pred súdom spresnil, že žiada znížiť výživné na zákonom stanovenú minimálnu výšku s účinnosťou od podania návrhu na súd.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozsudkom Okresného súdu v Senici č.k. 7P 47/2007-18 zo dňa 18.9.2007, správami Ú. P., S. V. a R. v S., písomným vyjadrením odporkyne, správou S.. P. pobočka S., správou zamestnávateľa, správou o zárobku matky odporkyne, správou M. S. a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu v Senici č.k. 7P 47/2007-18 zo dňa 18.9.2007 súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej súd zvýšil výživné otca na maloletú R. zo sumy 1.100 Sk mesačne na sumu 2.500 Sk mesačne s účinnosťou od 1.9.2007, určil zročnosť výživného, vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za minulý čas a rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2008. Súd
v tom čase vychádzal zo zárobku matky 7.106 Sk netto mesačne a zo zárobku otca 17.034 Sk netto mesačne. Maloletá bola študentkou S. O. U. v S..
Z oznámenia obchodnej spoločnosti I. S., spol. s.r.o. mal súd preukázané, že navrhovateľ bol ich zamestnancom od 18.4.2005 do 28.2.2009. S navrhovateľom bol ukončený pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti v rámci hromadného prepúšťania zamestnancov.
Zo správy Ú. P., S. V. a R. v S. mal súd preukázané, že navrhovateľ je poberateľom dávky a príspevku pomoci v hmotnej núdzi od 1.10.2009 v sume 62,50 € mesačne. Ďalej mal súd preukázané, že navrhovateľ bol evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 1.3.2009 do 31.3.2010.
S. P. pobočka S. oznámila, že navrhovateľ nie je poberateľom žiadnych dávok ani dôchodku.
Zo správy S. v S. mal súd preukázané, že matka odporkyne, pani B. C. za posledných 12 mesiacov dosiahla priemerný mesačný netto zárobok v sume 320,66 €.
M. S. súdu oznámilo, že navrhovateľ je u nich zamestnaný na dobu určitú od 1.4.2010 do 31.12.2010, pričom mesačný zmluvný plat navrhovateľa je 308€.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nemá finančné prostriedky, výživné odporkyni preto neplatí. Prespáva na M. U. v S., kde mesačne platí 24€. Iné ďalšie vyživovacie povinnosti už nemá.
Odporkyňa uviedla, že je študentkou 4. ročníka S. v S.. Zvýšené výdaje má v súvislosti s cestovným do školy, pričom denne zaplatí 1,50 €. Robila si kurz vodičského oprávnenia, za ktorý zaplatila 300 €. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 3-izbovom družstevnom byte. Býva často chorá pre zníženú imunitu, mesačne dopláca za lieky 14 €.
Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloletá dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu je možné vyhovieť čiastočne. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol pristúpiť k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. K zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu prišlo na strane navrhovateľa. Navrhovateľ je od 1.3.2009 nezamestnaný, keď prišiel o zamestnanie z organizačných dôvodov. Od 1.10.2009 bol poberateľom dávky a príspevku v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k zníženiu vyživovacej povinnosti navrhovateľa na sumu 25,36 € s účinnosťou od 10.2.2010, teda tak, ako žiadal navrhovateľ, do 31.3.2010, do času kedy bol vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. ako uchádzač o zamestnanie. Uvedená výška výživného je určená v súlade s ustanovením § 62 ods.3 Zákona o rodine na zákonom stanovenú minimálnu výšku vyživovacej povinnosti. Od 1.4.2010 súd znížil výživné na sumu 66 € mesačne, nakoľko navrhovateľ je od uvedeného dátumu zamestnaný u M. S. na dobu určitú, pričom dosahuje mesačný zmluvný plat 308 €. Súd má za to, že uvedená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám plnoletého nezaopatreného dieťaťa s prihliadnutím na možnosti a
schopnosti navrhovateľa. Je potrebné uviesť, že na výživu odporkyne je povinná prispievať aj jej matka, ktorá je zárobkovo činná. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože si tieto priznať nežiadal a dané konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa z. č. 233/1995 Z. z.