Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-246-2009.pdf
PDF · 79.48 KB
No categories available
27C/246/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa V. C. P., s. r. o., so sídlom B., A. H. XX,. IČO XX. XXX. XXX. zast. JUDr. J. B., advokátkou so sídlom P., B. X proti odporcovi I.. P. Š., bytom T., D. P. XX,. zast. JUDr. M. F., T., J. XXXX,. o splnenie povinnosti trpieť právo z vecného bremena a o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť strpieť právo vyplývajúce z vecného bremena, ktoré je zapísané v časti C na LV 273 pre k. ú. S. v prospech navrhovateľa ako vlastníka stavby súp. č. 548 stojacej na parc. č. 1111/10 k. ú. S., ktorému zodpovedá právo vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok odporcu parc. č. 1111/2 k. ú. S.. Zároveň žiadal, aby súd zriadil na pozemku parc. č. 1111/11 zapísaný na LV 273 k. ú. S. vecné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti odporcu, vlastníka zaťaženého pozemku ako povinného z vecného bremena, strpieť právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami, ktoré vecné bremeno sa zriaďuje v prospech navrhovateľa ako vlastníka stavby súp. č. 548 stojaceho na parc. č. 1111/10 k. ú. S., ako oprávneného z vecného bremena.
Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že odporca rešpektuje právo navrhovateľa vyplývajúce mu z vecného bremena. Až na jedno nedorozumenie, nevznikli medzi účastníkmi vážnejšie spory ohľadne predmetného vecného bremena.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu ako účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Z kúpnej zmluvy s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 28.06.2007, ktorej vklad bol povolený S. K. T. pod V 4191/07 ako i z výpisu z LV č. 273 pre k. ú. S. súd zistil, že uvedenou dohodou bolo v prospech navrhovateľa zo strany odporcu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok odporcu p. č. 1111/2 k. ú. S..
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že k nedorozumeniam medzi účastníkmi došlo len vtedy, keď navrhovateľ chcel vstúpiť do areálu so svojimi kamiónmi v nočných hodinách, t. j. po 22.00 hod.. Do tejto
doby bolo právo vyplývajúce z vecného bremena v prospech navrhovateľa vždy zo strany odporcu riadne rešpektované. Po 22.00 hod. však odporca vyžaduje, aby prechod cez predmetný pozemok vopred odporca oznámil navrhovateľovi, resp. bezpečnostnej službe, ktorá má na starosti stráženie celého areálu. V prípade, že navrhovateľ riadne oznámi odporcovi vopred zamýšľaný vstup do areálu i po 22.00 hod., vstup do areálu nie je nikým rušený.
Z výpovede odporcu súd zistil, že oznámenie vstupu a prechodu vopred cez predmetný pozemok po 22.00 hod. si vyžaduje z toho dôvodu, že v rámci areálu sa nachádza viacero obchodných spoločností, ktoré tam majú sídla a je preto potrebné, aby celý areál bol v nočných hodinách pod ochranou strážnej služby. Preto je nevyhnutné, aby vstup v nočných hodinách bol vopred oznámený, aby sa tým eliminovala možnosť poškodenia cudzieho majetku.
Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z výpisu LV č. 273 pre k.ú. S. súd zistil, že vstupná brána do areálu sa nachádza na parc. č. 1111/11 k. ú. S., ktorá je vo vlastníctve odporcu. Ohľadne predmetnej parcely nie je doposiaľ uzavretá dohoda o zriadení vecného bremena, účastníci uzavretie takejto dohody v blízkej budúcnosti nevylučujú.
Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný návrh nie je dôvodný. Súd dáva za pravdu navrhovateľovi, že ako oprávnený z vecného bremena má právo požadovať od odporcu ako osoby povinnej z vecného bremena, aby rešpektoval právo, ktoré navrhovateľovi z tohto vecného bremena vyplýva. V prejednávanej veci však nebolo po vykonanom dokazovaní preukázané, žeby sa odporca správal voči navrhovateľovi takým spôsobom, žeby jeho právo vyplývajúce z vecného bremena nerešpektoval. Naopak, i zo zhodných výpovedí účastníkov jednoznačne vyplynulo, že okrem nočných hodín, má navrhovateľ neobmedzený prístup cez pozemky odporcu ku svojej stavbe. Pokiaľ odporca požaduje od navrhovateľa, aby svoj vstup do
areálu v nočných hodinách vopred oznámil odporcovi, súd takúto požiadavku, a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, keď v predmetnom areáli má sídlo viacero firiem a areál je proti škode zabezpečený strážnou službou, hodnotí ako dôvodnú. Preto nemožno za žiadnych okolností v takomto správaní odporcu vidieť nerešpektovanie práva navrhovateľa vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena. V tejto časti súd vyhodnotil žalobný návrh ako nedôvodný. Rovnako za nedôvodný súd považuje v prejednávanej veci žalobný petit na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žiadna zo zúčastnených strán na súdnom spore nevylúčila, ba práve naopak strany zhodne uviedli, že v budúcnosti je pravdepodobné, že uzavrú dohodu o zriadení vecného bremena i na parc. č. 1111/11 k.ú. S.. Za daného stavu je potom v tejto časti súdny spor nadbytočný a v konečnom dôsledku len rozmnožuje súdne spory. Navyše, odporca nebráni navrhovateľovi vstup k jeho stavbe cez predmetný pozemok p. č. 1111/11 k.ú. S.. Prístup navrhovateľa k jeho stavbe je tak v súčasnosti riadne zabezpečený. Tým nie je daná potreba upravovať pomery medzi stranami takýmto súdnym rozhodnutím. Žalobný návrh v tejto časti by bol dôvodný len vtedy, ak by navrhovateľ mal znemožnený prístup k svojej stavbe, o ktorý prípad v danej veci nejde. Z popísaných dôvodov, za použitia vyššie cit. ust. zákona súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Plne úspešný odporca si trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v zákonnej lehote riadne nevyčíslil, preto súd za použitia § 151 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, žeby odporcovi nejaké trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.