Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23T-33-2022.pdf
PDF · 92.65 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou, v trestnej veci obžalovaného D. F., pre prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2023 takto
rozhodol:
obžalovaný: D. F. dátum narodenia: XX.XX.XXXX miesto narodenia: S. G. rodné priezvisko: F. trvalé bydlisko: Y. XXX/X, S. Š. adresa na doručovanie: XXXXX P., H. XX, T.
je vinný, že
dňa 26.08.2022 v čase o 15:04 hod. pri predajni Tesco na Hlavnej ulici č. 75 v Dunajskej Strede z mobilného telefónu zn. Maxcom MM426, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v slovenskom jazyku oznámil na tiesňovú linku 112 Trnava správu v znení: „Dobrý deň v Dunajskom Strede v Sporiteľni je bomba. Dovi." A následne hovor ukončil pričom vedel, že táto správa je nepravdivá, následne bola táto udalosť operátorkou tiesňovej linky 112 Trnava oznámená na Krajské operačné stredisko Policajného zboru v Trnave na číslo 158 a na základe tejto skutočnosti bolo pristúpené k bezpečnostným opatreniam zo strany polície,
teda
úmyselne spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozšíril poplašnú správu, hoci vedel, že je nepravdivá a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a oznámil ju Policajnému zboru,
čím spáchal
prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 361 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 2.000 (dvetisíc) eur.
Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona súd umožňuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v splátkach vo výške splátky 500,-- eur, so splatnosťou prvej splátky do 31.03.2024, druhej splátky do 30.06.2024, tretej splátky do 30.09.2024 a štvrtej splátky do 30.11.2024.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - 1 ks mobilný telefón zn. Maxcom MM426, čiernej farby, bez displaya a klávesnice, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Dňa 27.10.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 357/22/2201 zo dňa 26.10.2022 na (v tom čase) obvineného D. F. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po preskúmaní obžaloby súd rozhodol predmetnú vec trestným rozkazom č. k. 23T/33/2022-78 zo dňa 29.03.2023, proti ktorému podal obvinený dňa 26.04.2023 (včas) odpor. Následne súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný a prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda.
Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň bol súdom poučený v zmysle § 257 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku.
Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na každú zo súdom následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku (t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin) odpovedal „áno“. Prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhla vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného vyššia ako nepatrná, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, a súčasne vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného k jeho osobným, rodinným, zárobkovým a majetkovým pomerom, predchádzajúcim trestným stíhania a trestom a motívu spáchania trestného činu podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 269 Trestného poriadku
prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: výsledkov lustrácií obžalovaného zo dňa 18.12.2023 v Registri trestov - odpise, v rezorte GP, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, v agende dopravno-správnych činností, výplatných pások obžalovaného za rok 2023, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov zo dňa 21.09.2022 na čl. 25-26, zaslania informácie zo dňa 19.09.2022 na čl. 47, identifikácie odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI na čl. 49-51.
Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že je rozvedený, pracuje od januára roku 2023 v Nemecku v spoločnosti SIMON-Fleisch GmbH, kde dostáva pravidelný mesačný príjem v sume od 2.000,- do 2.500,- eur, jeho mesačné výdavky spolu s výživným sú v sume približne 800,- eur. Pokiaľ sa týka motívu spáchania trestného činu, uviedol, že potreboval peniaze, tak ich v sume 300,- eur vybral z bankového účtu jeho otca, o ktorého sa staral a ktorý o tomto výbere nevedel. Neskôr chcel jeho otec skontrolovať stav účtu a on sa bál, že keď zistí, že vybral peniaze bez jeho vedomia, nahnevá sa. Z uvedeného dôvodu pred tým, ako prišli do banky, do nej zatelefonoval, z čierneho mobilného telefónu, ktorý používa spolu s otcom, že v banke je bomba, svoje konanie úprimne ľutuje. K predchádzajúcim trestným stíhaniam a trestom poukázal na svoje lustrácie.
Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v ňom má 4 záznamy, v prvých dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, v treťom prípade sa obžalovaný dňa 14.10.2022 podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona osvedčil. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/57/2018 zo dňa 10.07.2018, pre trestný čin podľa § 207 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, dňa 19.07.2019 bol obžalovaný podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba na 3 roky, obžalovaný sa dňa 14.10.2022 podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona osvedčil.
Z výsledku jeho lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 18.12.2023 súd zistil, že obžalovaný v nej má evidovaný jeden záznam - porušenie zákazu vychádzania dňa 22.02.2021.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov zo dňa 21.09.2022 na čl. 25-26 sú zistil, že dňa 21.09.2022 bolo pristúpené k vykonania prehliadky u obžalovaného v rodinnom dome so súp. číslom XXX/X, S. Š., C.. Č. XXX, W. Č.. XXX, katastrálne územie S. Š. Z. C.. Č. XXX/X, W. Č.. XXX, katastrálne územie S. Š., kde bol nájdený 1 ks mobilný telefón zn. Maxcom MM426, čiernej farby, bez displaya a klávesnice, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX.
Zo zaslania informácie zo dňa 19.09.2022 na čl. 47 vyplýva, že udalosť, ktorá sa stala dňa 26.08.2022 vo veci nahlásenia bomby v Sporiteľni v meste Dunajská Streda, bola hlásená na tiesňovú linku 112 Trnava, ohlasovateľ udalosti volal z telefónu bez SIM karty, IMEI číslo XXXXXXXXXXXXXXXX.
Z identifikácie odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI na čl. 49-51 vyplýva, že mobilné zariadenie IMEI XXXXXXXXXXXXXXX je používané od 26.08.2021 do 26.08.2022 obžalovaným, zariadenie IMEI XXXXXXXXXXXXXXX od 01.08.2021 do 29.09.2022, obžalovaným.
Z výplatných pások obžalovaného za rok 2023 súd zistil, že obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti SIMON-Fleisch GmbH, kde dostáva pravidelný mesačný príjem v sume od 2.000,- do 2.500,- eur.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, úmyselné konanie v priamom úmysle, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 1 do 5 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a jedna priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Z cit. ustanovení zákona je zrejmé, že peňažný trest je možné uložiť páchateľovi iného úmyselného trestného činu, než ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, len vtedy, ak (i) ide o páchateľa prečinu, ktorému sa vzhľadom na (ii) povahu spáchaného prečinu a (iii) možnosť jeho nápravy, trest odňatia slobody neukladá. Cit. ustanovenie teda umožňuje potrestať páchateľa prečinu samostatným peňažným trestom ako alternatívou k trestu odňatia slobody. Je potrebné vždy posúdiť povahu prečinu a možnosti nápravy páchateľa. Pôjde teda o prípady menej závažnej trestnej činnosti, pri ktorej nebude nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody, ako tomu tak aj vzhľadom na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a pohnútku uvedené obžalovaným, bolo aj v tomto prípade. Taktiež pôjde o prípad, kde vzhľadom na osobu páchateľa bude predpoklad, že na jeho prevýchovu budú postačovať miernejšie nástroje trestnoprávnej represie, ako tomu opäť bolo v tomto prípade. Obžalovaný vedie od roku 2002, s výnimkou nedbanlivostných trestných činov podľa § 207 Trestného zákona až dosiaľ riadny život, je riadne zamestnaný, zaradený do vedenia riadneho života, plniaci si svoje zákonné aj vyživovacie povinnosti a spáchanie predmetného úmyselného trestného činu bolo ojedinelé, výnimočné vychýlenie sa z riadneho spôsobu života.
Pri ukladaný peňažného trestu a pri jeho sume súd zohľadnil aj vlastný postoj obžalovaného k trestnej činnosti, rovnako aj jeho príjmové a majetkové pomery, závažnosť spáchaného prečinu a spôsobené následky. Za primeraný a spravodlivý považoval trest pohybujúci na úrovni mesačného príjmu obžalovaného.
V súlade s § 57 ods. 3 Trestného zákona súd uložil obligatórne obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere zákonnej a primeranej na dosiahnutie účelu trestu. Zároveň súd v súlade s § 56 ods. 3 Trestného zákona vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery obžalovaného rozhodol, že peňažný trest zaplatí obžalovaný v mesačných splátkach v takej výške a lehote, aby bol peňažný trest zaplatený v lehote najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, keďže z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išlo o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a vec patrila obžalovanému.
Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie:
prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku),
obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§ 311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).