Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/113/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou v právnej veci navrhovateľky L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. A. A. č. XX, zast. JUDr. Katarínou Macháčkovou, advokátkou so sídlom Hodžu 14/1, 971 01 Prievidza, proti odporkyni: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX F., zast. Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom Nám. slobody 10, 971 01 Prievidza, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02.07.2007 žiadala určiť, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu pešo, motorovým vozidlom cez pozemky nachádzajúce sa v k.ú. E. A. A. zapísané na LV č. XXX ako: p.č. XXX/X o výmere XXm2, zastavané plochy a nádvoria, p.č. XXX/XX o výmere XXm2, zastavané plochy a nádvoria, p.č. XXX/X, o výmere XXXm2, zastavené plochy a nádvoria, p.č. XXX/X o výmere XXm2, zastavané plochy a nádvoria, ktorých výlučnou vlastníčkou je odporkyňa, a to v miestach vyznačených na geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca bodmi A až X, ktorý je súčasťou rozsudku, na pozemky nachádzajúce sa v k.ú. E. A. A. na LV č. XX ako: p.č. XXX/X o výmere XXXm2, zastavané plochy a nádvoria, p.č. XXX/X o výmere XXXm2, zastavané plochy a nádvoria, p.č. XXX/ X o výmere XXm2, zastavané plochy a nádvoria, ktorých výlučnou vlastníčkou je navrhovateľka. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy nadobudla spolu s nebohým manželom U. I. pozemok, ktorý mal pôvodné parc. č. XXXX/X, k.ú. E. A. A., a ktorého vlastníkom bol nebohý P. T. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX). Na tomto pozemku si s manželom v roku XXXX začali stavať rodinný dom s.č. XX, ktorý v roku XXXX skolaudovali. P. T. bol vlastníkom aj bezprostredne susediaceho pozemku, súčasné parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, o ktorom mali s navrhovateľkou a jej manželom dohodu, že ho na nich prevedie formou darovacej zmluvy. Prevod však nezrealizovali. Navrhovateľka s manželom tieto pozemky užívala od roku 1960, a to aj na prechod motorovým vozidlom, pretože iná cesta k pozemku navrhovateľky nevedie. Predmetné pozemky zdedila dcéra p. T. Y. Y.. V záujme zosúladenia právneho a užívacieho stavu sa s navrhovateľkou dohodli, že tieto pozemky na ňu prevedie kúpnou zmluvou. Z dôvodu zvýšenia kúpnej ceny na 500,- Sk za m2 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Pozemky následne odkúpila odporkyňa. Listom zo dňa 13.06.2007 vyzvala odporkyňa navrhovateľku na vypratanie predmetných pozemkov, ktoré spočívalo v odstránení prístreška, ktorý má navrhovateľka na pozemku parc.č. XXX/X, pričom ďalej uviedla, že vstup na predmetné pozemky alebo ich užívanie akýmkoľvek spôsobom nie je možný bez jej súhlasu. Medzi navrhovateľkou a odporkyňou dochádza preto ku konfliktom, nakoľko sa o možnosti využívať prechod cez predmetné pozemky nevedia dohodnúť. Navrhovateľka si chce dať zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré nadobudla vydržaním do katastra nehnuteľností, a preto má naliehavý právny záujem na jeho určení. Prechod cez pozemky využívala nerušene v dobrej viere. Na

sporných pozemkoch vybudovala prístupovú cestu, ktorú právni predchodcovia odporkyne rešpektovali a nemali voči nej žiadne výhrady. Určením práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech navrhovateľky sa preto zosúladí faktický stav s právnym.

Odporkyňa najprv prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala vo veci uzavrieť súdny zmier a to, že vecné bremeno bude zriadené len na využívanie motorového vozidla, t.j. vjazdu a výjazdu a čo sa týka pešieho vstupu je možné zriadiť menšími úpravami na vlastnom pozemku. Nakoľko k uzatvoreniu zmieru nedošlo, zaujala prostredníctvom právneho zástupcu nasledujúce stanovisko. Zriadenie vecného bremena považoval za potrebné rozdeliť na prechod pešo, kde má navrhovateľka lepší prístup zo strany, kde nemusí prechádzať cez pozemky, a prechod motorovým vozidlom, kde je zásadný problém v tom, že tento vedie ku garáži, ktorá je čiernou stavbou. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z hľadiska dopravných predpisov, je používanie východu na cestu cez parcely, na ktorých má byť zriadené vecné bremeno, vylúčené, pretože sú ohrození účastníci cestnej premávky. Ďalej poukázal na to, že k vydržaniu tohto vecného bremena nedošlo, pretože predmetné pozemky neužívala navrhovateľka so súhlasom a vedomím právnych predchodcov, od ktorých odporkyňa predmetné nehnuteľnosti odkúpila.

Navrhovateľka zároveň požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého by bola odporkyňa povinná strpieť prechod pešo, motorovým vozidlom navrhovateľkou cez sporné pozemky. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. -34 zo dňa 31.07.2007 návrh zamietol, s odôvodnením, že nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov, resp. osvedčené nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Krajský súd v Trenčíne uzensením č.k. -45 uvedené uznesenie potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vykonaním ohliadky miesta samého dňa 6.5.2008, výsluchom svedkov: Y. Y., U. W., U. W., listinnými dôkazmi, a to kópiou katastrálnej mapy na parcelu XXX/X - XXX/X,X, žiadosťou o vypratanie zo dňa 13.06.2007 adresovanej navrhovateľke, vl.č. XXXX pozemkovej knihy, LV č. XX, LV č. XXX, "Oplotenie dvora" - záväzné stanovisko k projektu stavby Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, znalecký posudok č. XX/XXXX znalca G.. P. X. vo veci posúdenia dopravno-inžinierskych aspektov komunikácie z hľadiska bezpečnej prevádzky cestných vozidiel, "Povolenie vjazdu a napojenie na cestu č. G." - záväzné stanovisko Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, geometrickým plánom na rozdelenie parcely č. XXXX, k.ú. E. A. A., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom obce E. A. A. zo dňa 12.01.2010, fotografiami 19ks a zistil tento skutkový stav:

Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX. P. XXXX medzi p. T. ako predávajúcim a navrhovateľkou s manželom ako kupujúcimi vyplýva, že kupujúci na jej základe nadobudli pozemok, a to parc. č. XXXX/ X, k.ú. E. A. A. o výmere Xa XXmX za kúpnu cenu 3.000,-Sk, pričom táto zmluva nadobudla v zmysle čl. 6 tejto zmluvy platnosť dňa XX.XX.XXXX.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru v F. - odboru výstavby č. XXXX/XXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že stavba rodinného domu bola navrhovateľke s manželom povolená na parc. č. XXXX/X. Zo stanoviska obce E. A. A. vyplýva, že táto stavba bola uvedená do užívania v roku XXXX.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že predmetné nehnuteľnosti začali využívať od roku XXXX, kedy na nich začali stavať. Ešte predtým pozemky využívali ako prechod do záhrady. Ďalej uviedla, že nebohý p. T. a jeho právny predchodca vlastnil okrem pozemku XXXX/X aj bezprostredne susediace pozemky, ktoré následne nadobudli darovaním. Priebeh darovania konkretizovala tak, že právni predchodcovia P. T. darovali právnym predchodcom jej manžela, ktorí následne to darovali jej a jej manželovi. Bolo to v roku XXXX. Vo svojej ďalšej výpovedi navrhovateľka uviedla, že celú parcelu XXX daroval pán T., krstný otec jej svokra jej svokrovi ústnou darovacou zmluvou v rokoch XXXX/XXXX, ale následne keď šli stavať dom nebolo možné zrealizovať stavbu, nakoľko uvedená darovacia zmluva bola ústna a až potom došlo k odkúpeniu časti predmetnej nehnuteľnosti za 3.000,-Sk. Geometrický plán v čase výstavby bol iný, z toho dôvodu sa domnievali, že je ich nie od roku XXXX (kolaudácie), ale od doby, kedy bola uzavretá ústna zmluva medzi svokrom a p. T.. Nezrovnalosti ohľadne týchto nehnuteľností chcela dať do poriadku tým, že od susedov Y. a F. chcela za 100,-Sk odkúpiť predmetné parcely. Za týmto účelom bol vypracovaný geometrický plán, v zmysle ktorého pán Y. uviedol, že dá vyhotoviť kúpne

zmluvy. Uvedená kúpna zmluva sa vyhotovovala v priebehu 2 rokov avšak z dôvodu inflácie pán Y. uviedol, že požaduje za meter 500,-Sk, v dôsledku čoho zmluva uzavretá nebola a nehnuteľnosť bola odpredaná do vlastníctva odporkyne.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla postupne,a to pred 15 rokmi parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, následne od p. Y. parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v marci XXXX a parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X po tom, ako navrhovateľka odmietla tieto kúpiť z dôvodu vysokej ceny. Ani jedna z parciel nebola v čase kúpy zaťažená vecným bremenom. Aj keď vecné bremeno zriadené nebolo, mala vedomosť o tom, že tieto parcely navrhovateľka využíva na prechod auta, a preto v tomto prechode navrhovateľke nebránila. Navrhovateľka sa však správala ako keby bola aj vlastníčkou týchto pozemkov. Predložila preto navrhovateľke viacero alternatív na riešenie tejto situácie. Dala vypracovať projekt na parkovanie, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Potom mala záujem predmetný pozemok ohradiť, tak že budú postavené dve brány, kde jednou sa bude vchádzať a druhou vychádzať a bol by tak zabezpečený aj prechod navrhovateľke cez jej pozemok, avšak ani s týmto navrhovateľka nesúhlasila a tak stavebné konanie bolo prerušené. Napokon navrhla také riešenie, že navrhovateľke odpredá šírku 3 metre, ktorá bude slúžiť k prejazdu ku garáži a následnému výjazdu na druhú stranu. Navrhovateľka však podala návrh, ktorý je predmetom tohto konania.

Svedkyňa Y. Y. je dcérou p. T. a zároveň susedov účastníkov tohto konania. Jej otec v roku XXXX daroval jej deťom ako maloletým všetky nehnuteľnosti v k.ú. E. A. A., z ktorých odporkyni predala prvou kúpnou zmluvou parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a druhou kúpnou zmluvou parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X. Tieto nehnuteľnosti nijakým spôsobom nevyužívali a či ich niekto užíval to uviesť nevedela. Čo sa týka navrhovateľky, mala vedomosť, že táto využívala vchod z druhej strany od pani F., nakoľko sama tade šla v roku XXXX, keď jej šila svadobné šaty. V tom čase navrhovateľka nevlastnila žiadne vozidlo. Niekedy v roku XXXX ju oslovila navrhovateľka, že má záujem kúpiť predmetné nehnuteľnosti, dohodli sa na kúpnej cene 100,-Sk alebo 150,-Sk. Nvrhovateľka nemala hotovosť, čakali dva roky, ale keďže potrebovali financie, predali pozemky odporkyni. Poukázala na geometrický plán zo dňa X.X.XXXX, z ktorého je podľa nej zrejmé, že odporkyni predala časť z pracely č. XXXX. Parc č. XXXX/X Y. XXXX/X stále využívajú a majú ich oplotené. Parc.č. XXXX/X odpredal jej otec navrhovateľke kúpnou zmluvou, ktorú poskytla k nahliadnutiu. Ohľadne povolenia užívať predmetné nehnuteľnosti uviedla, že ani ona ani jej otec žiaden súhlas nedávali, že jej otec bol pedant a také niečo by si poznačil, taký súhlas sa však nenašiel.

Svedok U. W. uviedol, že od roku XXXX, t.j. od kedy je v poľovnom združení navrhovateľku a právneho predchodcu pravidelne navštevoval v ich nehnuteľnostiach. Navrhovateľka využívala nehnuteľnosti na prechod autom od jedného domu po druhý až po garáže, ktoré boli postavené vzadu. Pešo sa dalo prejsť od pána F.. Pán T. podľa neho s navrhovateľkou dobre vychádzal, a preto jej poskytol do užívania predmetné sporné parcely. K tomu, na základe akých skutočností medzi pánom T. a pani navrhovateľkou boli uvedené nehnuteľnosti využívané, sa však vyjadriť nevedel.

Svedok U. W. je susedom navrhovateľky, ktorý býva oproti cez hlavnú cestu. Do nehnuteľnosti navrhovateľky sa nedostavoval, a preto sa nevedel vyjadriť k tomu ako sporné nehnuteľnosti boli využívané. Vedel osvedčiť len tú skutočnosť, že mu pán T. povedal, že jeho otec niekedy nejakú nehnuteľnosť daroval svokrovi pani navrhovateľky, avšak nevedel uviesť, či ide o sporné nehnuteľnosti.

Svedok Q. F. je susedom navrhovateľky z pravej strany. Býva v F., susednú nehnuteľnosť zdelil a býva tam jeho mama. Niekedy v roku 2005 zistili, že sú zle zamerané nehnuteľnosti všetkých vlastníkov, tak sa dohodli, že každý svojmu susedovi príslušnú výmeru odpredá. Od navrhovateľky takýmto spôsobom odkúpil XX m2 a ďalšiemu susedovi pani Q. odpredal XXX m2. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či takúto zmluvu uzatvorila i navrhovateľka s odporkyňou, resp. jej právnym predchodcom. K sporným nehnuteľnostiam sa vyjadril tak, že tieto využívala výlučne navrhovateľka, nikdy nie právny predchodcovia odporkyne, nakoľko mali za to, že navrhovateľka je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Iná cesta podľa neho k jej nehnuteľnosti nevedie, aj autom aj na pešo využívajú len túto prístupovú cestu. Niekedy idú pešo vedľa jeho domu, sú tam umiestnené betónové kocky.

Podľa ustanovenia č. 40/1964 Zb v znení novely č. účinnej od 1. apríla 1983 (ďalej len ""): "Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( ) hnuteľnú vec tri

roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2)."

Podľa ustanovenia : "Kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak

- obdobné práva na ochranu, ako má vlastník."

Podľa ustanovenia : "To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo."

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983, a to , , :

"Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7."

Podľa ustanovenia : "Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe."

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Keďže zákonom predpokladaná desaťročná doba držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu mala uplynúť v roku 1982 - 1986, teda v čase účinnosti , nemožno podľa názoru súdu v danom prípade aplikovať Na druhej strane s ohľadom na skutočnosť, že č. 40/1964 do účinnosti novely č. 131/1982 Zb, t.j. do 31.03.1983 nepoznal ako samostatný právny inštitút - držbu, a preto nepoznal ani vydržanie, ktoré bolo založené práve na oprávnenej držbe, podmienky vydržania súd skúmal aj s použitím prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01. apríla 1983, v zmysle v znení novely č.

Základnou podmienkou vydržania v zmysle bola tzv. kvalifikovaná držba, teda držba chránená v zmysle . Podstatou tejto podmienky bola nielen samotná chránená držba, ale jej nepretržité trvanie po celú dobu vydržacej doby, t.j. po dobu 10 rokov. Pokiaľ ide o požiadavku kvalifikovanej držby, je potrebné uviesť, že vydržiteľ musel mať vydržovanú vec vo svojej moci, a nakladať s ňou ako s vlastnou, a to v dobrej viere, že mu vec patrí, to všetko po celú dobu vydržacej lehoty. Ustanovenie platilo obdobne i pre toho, kto vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že má k veci právo. Tu je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) však ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Rovnako k naplneniu dorej viery nestačí, keď tvrdené "právo" k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané, hoci vlastník nehnuteľnosti v jeho výkonu nebránil, resp. s výkonom tvrdeného práva súhlasil ako s tzv.

výprosou alebo úsluhou. Takýto súhlas mohol vlastník kedykoľvek odvolať, a preto nemôže založiť dobrú vieru o existencii práva, ktoré by malo povahu vecného bremena. Nemožno totiž prehliadnuť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu obmedzuje vlastníka veci. Preto ten, kto sa domáha ochrany tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí spoľahlivo preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik tohto práva. Preto, ak niekto tvrdí, že má k veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí tvrdiť okrem iného okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobrú vieru, teda okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v žiadnom prípade nie samú dobrú vieru ako svoje vnútorné presvedčenie.

Súd je toho názoru, že v danom prípade navrhovateľka nepreukázala, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržala v dobrej viere. Navrhovateľka ohľadne držby predmetných pozemkov uvádzala viacero skutočností. V návrhu navrhovateľka uviedla, že sporné pozemky, cez ktoré prechádza mala nadobudnúť od p. T. titulom darovacej zmluvy, ku ktorej realizácii však nedošlo. Predmetné pozemky tak začala využívať od roku 1960, pretože podľa jej vyjadrenia iná prístupová cesta k jej pozemku neviedla. Vo svojej výpovedi uviedla, že celú parcelu XXX daroval pán T., krstný otec jej svokra jej svokrovi ústnou darovacou zmluvou v rokoch XXXX/XXXX, ale následne keď šli stavať dom nebolo možné zrealizovať stavbu, nakoľko uvedená darovacia zmluva bola ústna a až potom došlo k odkúpeniu časti predmetnej nehnuteľnosti za 3.000,-Sk. Geometrický plán v čase výstavby bol iný, z toho dôvodu sa domnievali, že je ich nie od roku 1975 (kolaudácie), ale od doby, kedy bola uzavretá ústna zmluva medzi svokrom a p. T.. V ďalšej výpovedi uviedla, že právny predchodca p. T. daroval sporné nehnuteľnosti právnemu predchodcovi jej manžela a následné tí ich darovali im a oni ich začali využívať od roku 1962, kedy začali stavať dom.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka sporné pozemky využíva na prechod autom aj na prechod peši a že jej v tomto prechode nebolo bránené. Uvedené vyplynulo tak z výpovedí účastníkov ako aj svedkov Q. F., Y. Y. či U. W.. Z časového hľadiska nebolo vykonaným dokazovaním ustálené, od kedy tieto pozemky navrhovateľka využívala, je možné určiť len časové rozpätie, a to od roku 1962 (1960 uzavreli kúpu zmluvu na pozemok, kde postavili dom, rok 1962 uviedla sama navrhovateľka) do roku 1966, kedy bola stavba rodinného domu navrhovateľke a jej manželovi povolená. V tomto časovom období sa navrhovateľka chopila držby predmetných pozemkov. Ohľadne oprávnenosti tejto držby však navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla. V konaní navrhovateľka nepreukázala, že by medzi vlastníkom sporných pozemkov v čase, keď sa chopila ich držby, a navrhovateľkou došlo k nejakej dohode, z ktorej by pre navrhovateľku vyplývalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže chýba právny titul, na základe ktorého by sa mohla navrhovateľka domnievať, že vykonáva právo vecného bremena dobromyseľne, nemožno jej držbu považovať za oprávnenú. Navrhovateľka dokonca ani neoznačila dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tvrdenia, že vydržaním nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom cez sporné pozemky. Pre nedostatok skutkových podkladov nie je preto možné vydať rozhodnutie v prospech navrhovateľky. Tvrdené právo navrhovateľka odvodzovala od údajného vlastníckeho práva, ktoré mali nadobudnúť, či už jej právny predchodcovia alebo priamo navrhovateľka v dôsledku čoho so spornými pozemkami nakladala ako s vlastnými. Ani takéto tvrdenie však dostatočne nepreukázala, nesvedčí jej ani zápis v katastri nehnuteľností. Keď prišlo na to, aby s tým ktorým vlastníkom sporných pozemkov usporiadala vzájomné vzťahy týkajúce sa užívania sporných pozemkov, predmetom rokovania bola vždy len kúpna zmluva, ktorou by navrhovateľka tieto pozemky odkúpila. Ani takéto správanie navrhovateľky potom nesvedčí o tom, že by jej svedčalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Preto možno konštatovať, že navrhovateľka začala prechádzať či už pešo alebo motorovým vozidlom cez sporné pozemky, pričom v danom čase vlastník týchto pozemkov a ani jeho právni nástupci jej v tomto prechode nebránili, bola to ich dobrá vôľa. V konaní nebola preukázaná existencia dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá by zakladala oprávnené presvedčenie navrhovateľky, že vykonáva právo jeho držby. Absencia takejto dohody znamená, že niet právneho dôvodu alebo právneho základu navrhovateľky v tom, že jej držba vecného bremena (práva prechodu peši a motorovým vozidlom) je dobromyseľná a oprávnená.

Pretože nebola v konaní preukázaná ani prvá zákonná podmienka vydržania práva vercného bremena (zákon vyžaduje súčasné splnenie všetkých počas celej doby), súd sa splnením ďalších podmienok nezaoberal a návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje a v akom rozsahu, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v .