Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_3S-31-2009.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/31/2009
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu JUDr. S. H., bytom K., I. XX, proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore, Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. apríla 2009, číslo: XXXX/XXXX na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len zákona) o pozastavení výkonu advokácie žalobcovi zapísanému v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod registračným číslom XXXX.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov vzniesol proti žalobcovi uznesením ČVS: Q.-XXX/X-OVK-PO-XXXX zo dňa 28. 7. 2008 obvinenie pre prečin neprekazenia trestného činu, ktorého sa mal dopustiť tak, že v dňoch 5. 5. 2008 a 20. 5. 2008 bol prítomný pri stole v bare Orion na ulici Švábskej v Prešove na stretnutí M. Ch. a S. Ž. a počul ako S. Ž. pod hrozbou uväznenia nútil M. Ch. o vyplatenie sumy 20 000,- Sk v hotovosti ako sponzorské pre KR PZ v Prešove a aby mu mesačne vyplácal finančné prostriedky v sume 160 000,- Sk za policajnú ochranu, pričom výšku mesačne vyplácanej sumy oznámil osobne M. CH. niekoľko dní pred dňom 20. 5. 2008.
Kancelária komory pozvala žalobcu na zasadnutie predsedníctva komory konané dňa 18. 4. 2009 o 13.30 hod., aby sa vyjadril k skutočnostiam popísaným v uznesení o vznesení obvinenia ČVS: Q.- XXX/X-OVK-PO-XXXX zo dňa 28. 7. 2008. Žalobca prevzal pozvánku dňa 6. 4. 2009. Na zasadnutí predsedníctva uviedol, že ide o vykonštruovanú záležitosť a je presvedčený, že v ďalšom konaní sa preukáže jeho nevina.
Ďalej žalovaná citovala § 8 ods. 2 písm. b/ zákona, podľa ktorého komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci. Uviedla, že podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona predsedníctvo vedie zoznam advokátov, zoznam advokátskych koncipientov, vykonáva v nich zápisy ako aj ďalšie zmeny v ich postavení. Vzhľadom na závažnosť skutku popísaného v uznesení o vznesení obvinenia dospela k záveru, že je narušená dôvera v bezúhonnosť žalobcu. V prospech pozastavenia výkonu advokácie svedčí aj skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené, naopak vo veci bola dňa 22. 12. 2008 Okresnou prokuratúrou Košice I vznesená proti žalobcovi obžaloba pod spis. zn. 1Pv XXX/XX-XX. Keďže konanie popísané
v uznesení o vznesení obvinenia a následne v obžalobe, ktorého sa mal žalobca dopustiť ako osoba zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, poškodzuje dobrý obraz advokácie a znižuje dôveru voči advokátskemu stavu, rozhodla o pozastavení výkonu advokácie žalobcovi.
V žalobe zo dňa 9. 7. 2009, krajskému súdu doručenej dňa 14. 7. 2009 žalobca uviedol, že dňa 2. 7. 2009 mu bolo doručené uznesenie žalovanej č. XXXX/XXXX zo dňa 30. 6. 2009, ktorým mu bol pozastavený výkon advokácie. Predmetné rozhodnutie žiadal preskúmať z dôvodu, že aj keď je pravda, že dňa 28. 7. 2008 bolo proti nemu vznesené obvinenie pre prečin neprekazenia trestného činu, takto vznesené obvinenie bolo formulované ešte v počiatočnom štádiu prípravného konania. Počas celkovej fázy prípravného konania mu však nebol preukázaný skutok, ktorý je mu kladený za vinu a taktiež nebol preukázaný skutok, ktorý je kladený za vinu spoluobvinenému S. Ž. Spoluobvinený S. Ž. sa síce priznal k podvodu, ale zároveň deklaroval výpoveď žalobcu o tom, že o jeho podvodnom úmysle žalobca nič nemohol vedieť, nakoľko ho uviedol do omylu. Nie sú mu známe skutočnosti alebo okolnosti, ktorými by narušil vážnosť a dôstojnosť výkonu funkcie advokáta. To, že je vedené trestné stíhanie voči žalobcovi ešte neznamená, že mu bola preukázaná vina.
Na výzvu súdu aby zaslal fotokópiu rozhodnutia zo dňa 30. 6. 2008, ktoré žiada preskúmať, písomným podaním zo dňa 7. 9. 2009, krajskému súdu doručeným dňa 14. 9. 2009, žalobca zaslal list žalovanej zo dňa 30. 6. 2009, číslo: XXXX/XXXX-dr.Pp/SI a uznesenie žalovanej zo dňa 18. 4. 2009, číslo: XXXX/ XXXX, ktorým pozastavila jeho výkon advokácie. Vzhľadom na obsah žaloby a obsah zaslaných listín súd opätovne vyzval žalobcu, aby jednoznačne upresnil, ktoré rozhodnutie žalovanej žiada preskúmať. Doplnením zo dňa 15. 2. 2010, krajskému súdu doručeným dňa 18. 2. 2010 upresnil, že žiada aby krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 4. 2009, číslo: XXXX/XXXX-Dr.Pp/SI. Opätovne zdôraznil, že mu nebola preukázaná vina za skutok, ktorý je mu kladený za vinu a za ktorý bola proti nemu vznesená obžaloba. Naďalej si nie je vedomý toho, aby svojim konaním poškodil dobrý obraz advokácie. Spoluobžalovaný S. Ž. sa síce priznal k podvodu, ale zároveň deklaroval výpoveď žalobcu o tom, že o jeho podvodnom úmysle nemal vedomosť, pretože bol uvedený do omylu. Ukladanie trestov žalovanou je určené fakultatívne a nie obligatórne, pričom žalovaná poznala dobre dôkaznú situáciu v predmetnej kauze, preto podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotila situáciu, keď zavážila skutočnosť, že daná kauza bola medializovaná. Táto skutočnosť by nemala byť nosnou vecou pre posúdenie skutkového stavu, ktorý má tvoriť podklad pre objektívne rozhodnutie. Prezumpcia neviny platí vo všetkých štádiách trestného či správneho konania a na túto mala žalovaná prihliadať aj v súvislosti s vydaním predmetného rozhodnutia. Rozhodnutím žalovanej došlo k poškodeniu jeho práva na prácu, ako aj k porušeniu § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žiada preskúmavané rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdiť. K námietke žalobcu, že si nie je vedomý okolností, ktoré by mohli narušiť vážnosť a dôstojnosť jeho výkonu funkcie advokáta voči klientom tým, že je vedené trestné stíhanie voči jeho osobe uviedla, že pri rozhodovaní zohľadňovala konkrétne dostupné materiály a vzhľadom na závažnosť skutku ktorý je popísaný v uznesení o vznesení obvinenia a následne v podanej obžalobe dospela k záveru, že dôvera občanov v bezúhonnosť žalobcu ako advokáta je narušená, čo znižuje aj dôstojnosť advokátskeho stavu. Poukázala aj na to, že zákon o advokácii v § 8 ods. 2 písm. b/ zákona dáva komore právo pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci. Dôvodom na rozhodovanie či pozastaviť výkon advokácie alebo nie je výlučne skutočnosť, že voči advokátovi bolo začaté trestné stíhanie, čo z predložených listín jednoznačne vyplýva. Postup žalovanej bol preto v súlade so zákonom.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (ďalej len správneho orgánu) vydané podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len zákona), ktorým pozastavilo žalobcovi zapísanému v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory výkon advokácie.
Podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci.
Z uvedeného vyplýva, že pre pozastavenie výkonu advokácie postačuje, že proti advokátovi sa začalo trestné stíhanie za trestný čin. Nie je povinnosťou komory skúmať, či bola advokátovi v tomto konaní vina preukázaná, preto je námietka žalobcu nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia totižto vyplýva, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov uznesením zo dňa 28. 7. 2008, číslo: ČVS: Q.-XXX/X-OVK-PO-XXXX začal proti žalobcovi ako obvinenému z prečinu neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Trestného zákona trestné stíhanie.
Dňa 22. 12. 2008 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I pod sp. zn. XPv XXX/XX-XX na žalobcu obžalobu.
Nepochybila preto žalovaná, ak pozastavila žalobcovi výkon advokácie.
Nebolo porušené ani právo žalobcu na prácu, lebo tým že mu bol pozastavený výkon advokácie ešte neznamená, že nemohol vykonávať prácu ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním.
Ďalej je potrebné uviesť, že v konaní o žalobách podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Súd nevyhľadáva za účastníkov konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom (R 58/2001).
Vyplýva to z ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. podľa ktorého ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Tomuto ustanoveniu korešponduje ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Táto osobitná náležitosť žaloby určuje rozsah preskúmania napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, pričom žalobca musí nielen tvrdiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale musí uviesť rozsah, v akom žiada rozhodnutie a postup správneho orgánu preskúmať z hľadiska ukrátenia jeho práv. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehote v ktorej môže podať žalobu, t.j. do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 2. 7. 2009. V zákonnej lehote, dňa 10. 7. 2009, podal žalobu. V žalobe žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovanej zo dňa 30. 6. 2009, číslo: XXXX/XXXX.
Na výzvu súdu, aby zaslal rozhodnutie zo dňa 30. 6. 2009, číslo: XXXX/XXXX, ktoré žiada preskúmať, zaslal písomným podaním zo dňa 7. 9. 2009, označeným ako doplnenie podania zo dňa 9. 7. 2009 (doručené krajskému súdu dňa 14. 9. 2009) list žalovaného zo dňa 30. 6. 2009), číslo: XXXX/XXXX a uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18. 4. 2009, číslo: XXXX/XXXX.
Ďalšou výzvou - uznesením zo dňa 18. 1. 2010 krajský súd opätovne vyzval žalobcu, aby okrem iného presne a jednoznačne uviedol, ktoré rozhodnutie žalovanej žiada preskúmať, teda kedy a pod akým číslom konania bolo vydané.
Doplnením žaloby zo dňa 15. 2. 2010 (krajskému súdu doručeným dňa 18. 2. 2010) uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18. 4. 2009, číslo: XXXX/XXXX.
Z uvedeného vyplýva, že zákonná lehota na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.) začala plynúť dňa 2. 7. 2009 a uplynula dňa 2. 9. 2009. V tejto lehote žiadal žalobca preskúmať „rozhodnutie žalovanej zo dňa 30. 6. 2009, číslo: XXXX/XXXX.“
Z obsahu listu zo dňa 30. 6. 2009, číslo: XXXX/XXXX-dr. Pp/SI však vyplýva, že nie je rozhodnutím o pozastavení výkonu advokácie žalobcu, ale je sprievodným listom, ktorým žalovaná zaslala žalobcovi uznesenie zo dňa 18. 4. 2009, číslo: XXXX/XXXX, ktorým mu pozastavila výkon advokácie. Sprievodným listom zo dňa 30. 6. 2009 žalobca nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach.
Až podaním zo dňa 15. 2. 2010 žalobca doplnil (rozšíril) žalobu tak, že žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. 4. 2009, číslo: XXXX/XXXX.
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
Keďže žalobca rozšíril žalobu po uplynutí lehoty stanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p., pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, súd žalobu aj z týchto dôvodov zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.