Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-220-2008.pdf
PDF · 112.53 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/220/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. J., P. X, Bratislava, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Vierou Klíčovou, Podunajská 25, Bratislava, proti odporkyni: G. O., P. XX, Bratislava, o zrušenie spoločného nájmu k bytu, rozhodol
rozhodol:
Súd zrušuje účastníkom konania právo spoločného nájmu k bytu č. X, 4. kategórie, nachádzajúceho sa na P. A.. Č.. X v Bratislave, X. G., pozostávajúceho z 2. izieb, kuchyne a príslušenstva o výmere XX C. obytnej plochy.
Súd určuje za výlučného nájomcu predmetného bytu navrhovateľa.
Odporkyňa nemá právo na bytovú náhradu.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. 99,58 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 23.09.2008 domáhal zrušenia spoločného nájmu k bytu nachádzajúceho sa v Bratislave na P. A.. Č.. X v Bratislave s tým, aby súd určil navrhovateľa za výlučného nájomcu predmetného bytu, bez nároku odporkyne na bytovú náhradu.
Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že po rozvode manželstva s odporkyňou sa na ďalšom nájme k bytu nedohodli. Byt na P. A. nadobudol na základe prechodu nájmu bytu po svojom otcovi dňa 13.09.1994. V júli 2006 sa odporkyňa aj s ich maloletým synom K. odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tejto doby sa nevrátila. Navrhovateľ v súčasnej dobe žije v predmetnom byte so svojou priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi.
Odporkyňa s návrhom na zrušenie práva spoločného nájmu nesúhlasila a v prípade, ak by súd určil navrhovateľa za výlučného nájomcu bytu žiadala, aby jej navrhovateľ zabezpečil náhradný byt.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XXXX, rozhodnutia o prechode nájmu bytu zo dňa 13.09.1994, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.06.1993 pred Okresným úradom Bratislava II. Z manželstva sa narodil syn K. J. K. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 16.10.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.11.2000.
Počas trvania ich manželstva konštatoval Miestny úrad mestskej časti Bratislava -Ružinov pod č.j. J. XXX/X-XXXX/XX-Y., že podľa § 706 ods. 1, §§ 707, 708 Občianskeho zákonníka došlo dňom 13.09.1994, po úmrtí pôvodného nájomcu bytu na P. A.. Č.. X, Bratislava, W. J. - otca navrhovateľa, k prechodu nájmu tohto bytu na K. J..
Následne bola dňa 17.10.1994 uzavretá nájomná zmluva medzi Miestnym úradom mestskej časti Bratislava - Ružinov a K. J., ktorej predmetom bol byt Č.. X, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, o rozlohe XX C. nachádzajúci sa na P. A. Č.. X v Bratislave.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že počas trvania manželstva s odporkyňou nadobudli byt na P. A. v Bratislave do spoločného nájmu, avšak byt získal po svojom otcovi prechodom nájmu bytu. Po rozvode manželstva v roku 2000 žili ďalej s odporkyňou a synom v tomto byte, ako riadna rodina. Približne v roku 2004 začala odporkyňa pracovať ako barmanka v reštaurácii G. a vtedy začali medzi nimi opäť vznikať nedorozumenia. Odporkyňa začala chodiť domov nadránom, pod vplyvom alkoholu, keď nebola v práci sedela pri alkohole na trhu, dôsledne sa nestarala o rodinu a dieťa. Navrhovateľ odporkyňu upodozrieval že ho podvádza, o čom sa napokon aj presvedčil. Od tejto doby dochádzalo medzi nimi k hádkam, odporkyňa mu viackrát opakovala, že sa z bytu odsťahuje. V roku 2006, skôr ako sa z bytu definitívne odsťahovala, odišla najprv na dva týždne sama, o syna sa staral navrhovateľ. Keď sa po dvoch týždňoch vrátila, povedala navrhovateľovi, že sa definitívne odsťahuje, keď si nájde bývanie. Navzájom sa potom v byte vyhýbali, navrhovateľ chodieval cez víkendy k svojej dcére a počas jedného víkendu v júli 2006 sa odporkyňa z bytu odsťahovala. Následne sa navrhovateľ dozvedel, že býva na P. XX v Bratislave. Naďalej zostali v kontakte, dokonca odporkyni navrhol, aby si z bytu zobrala čo chce. Do jej bytu jej následne odviezol napr. televízor, sklený stôl, zložil jej stôl pod počítač, ktorý si odporkyňa do bytu zakúpila a pomáhal jej vynášať aj sedaciu súpravu.
Navrhovateľ v roku 2008 uzavrel nové manželstvo s I. J., rod. J., ktorá má z predchádzajúceho manželstva dve maloleté deti. Spoločne bývajú na P. A.. Č.. X v Bratislave.
Navrhovateľ okrem mal. K. iné vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Poukázal na to, že on sa pričinil k nadobudnutiu bytu na tekovskej ulici, preto žiada, aby jeho súd určil za ďalšieho nájomcu tohto bytu.
Odporkyňa s návrhom a dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ, nesúhlasila. Potvrdila však, že po rozvode manželstva s navrhovateľom obnovili spolužitie, do marca 2006 žili riadnym partnerským životom, následne sa navrhovateľ začal stretávať so svojou terajšou manželkou. Vtedy došlo medzi nimi k hádke, ktorá vyvrcholila tým, že navrhovateľ za prítomnosti ich syna K. vystrelil zo zbrane na odporkyňu. Rana ju nezasiahla, nebola urobiť oznámenie na polícii. Od tejto doby si začala hľadať iné bývanie. Odporkyňa sa za takéhoto stavu bála o svoj život ako aj o život svojho syna, preto si našla podnájom na P. XX v Bratislave, ku ktorému bytu uzatvorila riadnu nájomnú zmluvu, s dohodnutým nájomným 9.000,- Sk/ mesačne. Navrhovateľ odporkyni sám hovoril aby sa odsťahovala, lebo si chce do bytu nasťahovať svoju novú priateľku. Potvrdila, že do bytu na P. jej navrhovateľ doviezol televízor aj stolík, iné veci okrem osobných si z P. nezobrala. Uviedla, že pre ňu ako matku, ktorej bol zverený syn do starostlivosti by bolo výhodnejšie, keby bola ona určená za výlučnú nájomníčku bytu na P., keďže za byt na P. platí nájomné vo výške 9.000,- Sk, od 01.01.2010 199,- €, je momentálne nezamestnaná, nájomné platí za finančnej pomoci rodiny.
Syn účastníkov konania K. J. ako svedok pred súdom potvrdil, že medzi rodičmi dochádzalo k hádkam. Pamätal si na incident, keď sa ráno zobudil ako sa rodičia hádajú, dúfal, že keď príde medzi nich tak
prestanú. Sadol si na sedačku, kde sedeli aj rodičia, vtedy otec vystrelil zo zbrane do podlahy a guľka zostala v dlážke vedľa maminej nohy. Potom chceli s mamou z bytu utiecť, otec chytil mamu pod krk a zdvihol ju do výšky. Vtedy prišiel strýko K. J., ktorý býva v tom istom vchode na prízemí, otec mu však vynadal, aby sa nestaral a aby odišiel. Otec vystrelil aj na strýka, ktorého nezasiahol. Zvyšok dňa potom strávil u strýka a zostal tam aj spať. Ďalšie dni spával aj s mamou v detskej izbe. Od tejto doby k podobnému konfliktu nedošlo a mama začala hľadať nové bývanie.
Navrhovateľ poprel, že by niekedy ohrozoval odporkyňu a svojho brata so zbraňou. Priznal, že jedenkrát došlo k výstrelu zo zbrane, bolo to ešte pred rozvodom, kedy bol v byte iba so svojim bratom, zbraň vybíjal, myslel si, že je už prázdna a keď vystrelil bol v nej náboj a tak vznikla diera v podlahe.
Svedok E. L. vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2000 býva aj so svojou rodinou na P. A. Č.. X v Bratislave. V roku 2006 pracoval ako taxikár, takže nemal stabilnú pracovnú dobu, robil aj v noci aj nad ránom, ako bolo treba. S účastníkmi konania neboli nikdy bližší kamaráti, iba sa pozdravili na chodbe, nikdy sa nenavštevovali, nebol ani v ich byte. Nebol nikdy svedkom nejakej roztržky medzi účastníkmi. Iba raz bol svedkom ako navrhovateľ na odporkyňu kričal. Nevedel, že sú rozvedení, nevidel ani kedy sa odporkyňa z bytu odsťahovala. Až keď sa do bytu nasťahovala jeho terajšia manželka, zistil, že sú rozvedení. Nebol svedkom žiadnej streľby v bytovom dome. Stalo sa, že videl odporkyňu pod vplyvom alkoholu.
Svedok W.. C. T. vo svojej výpovedi uviedol, že účastníkov pozná z reštaurácie S., kde obaja pracovali a on tam chodil ako zákazník. Spriatelili sa a v roku 2001 boli spolu s rodinami aj na dovolenke. Svedok nemal vedomosť o tom, že sú rozvedení,
pretože spolu fungovali ako riadna rodina, nebol ani svedkom žiadnych hádok medzi nimi, bol však svedkom toho ako odporkyňa na spomínanej dovolenke mala na verejnosti styk s iným mužom. Navrhovateľa nikdy nevidel pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa R. L. uviedla pred súdom, že na P. X v Bratislave býva od roku 2000. Bývajú na tom istom poschodí ako navrhovateľ. Vzťah mali čisto susedský. V roku 2006 bola doma na materskej dovolenke a následne bola nezamestnaná, takže bývala väčšinou doma a často krát videla odporkyňu ako ide domov pod vplyvom alkoholu. Niekedy dokonca aj cez deň, predovšetkým si to všímala v letných mesiacoch, keď bola s deťmi pred domom. Niekedy počula z ich bytu hádky, z ktorých vyrozumela, že odporkyňa navrhovateľovi hovorila, že od neho odíde. Nikdy však z bytu nepočula streľbu, to by si určite pamätala. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy sa odporkyňa z bytu odsťahovala, videla však, že si z bytu odnáša tašky, chodila takto viackrát, z toho usudzovala, že sa sťahuje.
Svedok K. J., brat navrhovateľa pred súdom uviedol, že na P. A. býval od roku 1999 do roku 2006. Po uzavretí manželstva účastníkov konania bolo ich manželstvo istú dobu harmonické, avšak asi od roku 1997 začal sledovať, že odporkyňa vo zvýšenej miere požíva alkohol, pracovala prevažne v reštauračných zariadeniach ako barmanka a čašníčka a keď chodila domov pod vplyvom alkoholu, vždy vyvolala hádku. Často krát vtedy navrhovateľ prišiel k svojmu bratovi, že to doma nevydrží a vypili si spolu kávu. Navrhovateľ alkohol požíva iba príležitostne, pracuje ako vodič, takže si to nemôže ani dovoliť. Odporkyni niekedy povedal, aby prestala piť, jej odpoveď bola, že sa nemám starať. O domácnosť sa staral v 90 % navrhovateľ, iba on výlučne varil a keď bola odporkyňa pod vplyvom alkoholu, vždy medzi nimi vznikla hádka.
Na otázku, či bol svedkom streľby v byte uviedol, že iba jeden krát sa stalo, že keď bol u brata na káve, tento si vyberal zo zbrane náboje, keď zbraň namieril smerom do podlahy mysliac si, že v zbrani už nezostal žiaden náboj vystrelila ešte jedna guľka, ktorá zostala v zásobníku.
Po oboznámení s výpoveďou odporkyne a syna účastníkov konania ohľadne streľby v byte svedok poprel ich tvrdenie. Mal za to, že ich výpovede sú vymyslené, s bratom má dobrý vzťah, v prípade, ak by na
neho vystrelil, určite by vzťahy prerušil. Za celé obdobie, čo býval na P. sa ani raz nestalo, že by syn účastníkov so svojou matkou u neho prespal.
Svedkyňa I. J., manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom sa spoznala v júni 2006. V júli 2006 jej hovoril, že jeho bývalá manželka sa sťahuje z ich bytu a že byt je potrebné upratať. Vtedy svedkyňa spolu s dcérou navrhovateľa byt prišli upratovať, trvalo to asi dva týždne, počas ktorej doby svedkyňa v byte bývala a tak sa s navrhovateľom aj zblížili. Byt bol v tom čase v dezolátnom stave, skrine boli plné fliaš a špakov. Následne sa v júli 2006 aj spolu s deťmi do bytu nasťahovala. Od júla 2006, kedy svedkyňa v byte na P. bývala, neprišla do bytu odporkyňa ani jeden krát. Do 13.09.2008, kým uzavrela s navrhovateľom manželstvo, navštevoval ich syn navrhovateľa K. často, svedkyňa s ním bola aj u lekárky, keď si vyvrtol členok, keď bol chorý ležal u nich a stalo sa tiež, že matka si priviedla domov dvoch mužov, kedy ich mal. K. poprosil, či môže u nich prespať. Nadránom o tretej prišla ho vyzdvihnúť odporkyňa pod vplyvom alkoholu a takto aj šoférovala.
Svedkom hádky medzi účastníkmi nikdy nebola, vedela, že odporkyňa navrhovateľovi telefonovala, aby jej doniesol z bytu taniere a nejaké knihy, ktoré jej navrhovateľ aj odniesol. Často telefonovala v skorých ranných hodinách, aby ju navrhovateľ prišiel zobrať do práce pripadne aby ju odviezol do práce alebo jej prišiel dobiť kredit na mobil. Toto však už navrhovateľ nerobil, pretože mu to svedkyňa nedovolila.
Svedkyňa I. K. vo svojej výpovedi uviedla, že účastníkov pozná asi 12 rokov z reštaurácie S., kde navrhovateľ pracoval ako výčapník a odporkyňa ako ekonómka. Svedkyňa tam pracovala ako upratovačka a takto sa spoznali. Navštevovala ich aj doma, väčšinou keď bola doma iba odporkyňa, pretože sa striedali na zmenách. Vedela, že ich manželstvo nebolo harmonické, odporkyňa jej hovorila, že navrhovateľ na ňu zle psychicky vplýva, biť ju nebil a konkrétne jej odporkyňa nič nepovedala, pretože je skôr tichej povahy a tajila to. Nehovorila ani, že sa chce rozviesť, povedala až, keď bolo po rozvode. Dôvody rozvodu jej tiež nepovedala, svedkyňa si však všimla, že je iná, že sa už nesmeje a je vážna. Raz v nočných hodinách jej však telefonovala odporkyňa a K. J. a prosili ju, či by u nej nebola odporkyňa prespať, prišla aj k nej. Následne ešte niekoľkokrát odporkyňa u nej prespala. Potom sa dozvedela, že navrhovateľ má priateľku, tak sa s navrhovateľom dohodli, že sa z bytu odsťahuje. Svedkyňa pomáhala odporkyni sa presťahovať na P. XX v Bratislave.
Svedkyňa X. O., matka odporkyne uviedla, že jej dcéra sa navrhovateľa bála, často sa hádali, ich manželstvo nebolo harmonické. Odporkyňa mala veľmi trpieť a dlho túto situáciu znášala. Ich syn K. chodil k svojej starej matke do Šale skoro každý druhý víkend, rodičia ho doviezli . Ona k nim do bytu chodievala asi 1x do mesiaca. Raz sa u nej vnuk rozplakal a povedal, že rodičia sa pohádali, kričali po sebe, vtedy sa on zobudil a vyšiel z izby, videl ako otec škrtí mamu, vtedy do ich bytu prišiel brat navrhovateľa K. J., na ktorého mal navrhovateľ tiež kričať a dokonca po ňom vystrelil zo zbrane. Na podlahe v byte zostala diera po streľbe. Následne, keď bola svedkyňa v byte, všimla si túto dieru a na jej otázku jej navrhovateľ odpovedal, že je to od vŕtačky. Svedkyňa nikdy nevidela, že by navrhovateľ odporkyňu fyzicky napadol, počas jej návštev boli k sebe normálni. Podľa svedkyne navrhovateľ požíval alkoholické nápoje, v byte videla veľa fliaš od piva aj tvrdého alkoholu. Aj za prítomnosti svedkyne si navrhovateľ vypil. Sama videla navrhovateľa agresívneho pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľ sa nechal od odporkyne obsluhovať, nič po sebe neodložil. Odporkyňa podľa svedkyne nepožíva alkohol v neprimeranej miere, nikdy svoju dcéru nezažila opitú.
Súd opätovne vypočul svedka K. J., ktorého oboznámil s obsahom výpovede svedkyne I. K. na odstránenie rozporov vo výpovediach. Svedok potvrdil, že I. K. pozná, bola to kamarátka odporkyne. Stretával ju v krčme, kde účastníci pracovali, niekedy ju stretol aj u nich doma. Nemal k nej žiaden vzťah, práve naopak, mal voči nej výhrady. Poprel, že by niekedy tejto žene telefonoval a prosil ju, aby u nej mohla prespať odporkyňa. Aj keď medzi účastníkmi k hádkam dochádzalo, nikdy nemusel svedok zakročiť, k žiadnej hádke nebol privolaný. Pre hádky medzi rodičmi ich syn u svedka nikdy nebol nútený prespať, ak u neho prespal, tak to bolo v čase, keď svedok býval v byte s partnerkou a jej deťmi, ktoré so synom účastníkov dobre vychádzali a chceli spolu u svedka prespať.
Z obsahu založených listinných dôkazov súd ďalej zistil, že odporkyňa ako nájomkyňa uzatvorila dňa 04.07.2006 nájomnú zmluvu s prenajímateľom W. N.. Predmetom zmluvy bol 1-izbový byt nachádzajúci sa na X. G. bytového domu na P. A. Č.. XX v Bratislave. Účastníci si dohodli nájomné vo výške 9.000,- Sk mesačne. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2006. V období od 01.01.2010 bolo nájomné dohodnuté sumou 199,- €.
Nájomná zmluva bola predlžená na ďalšie obdobie a to až do 31.12.2010.
Prenajímateľ Mestská časť Bratislava - Ružinov oznámila, že v prípade zrušenia spoločného nájmu k bytu na P. A.. Č.. X v Bratislave, ponechávajú na rozhodnutie súdu, ktorého z bývalých manželov určí za výlučného nájomcu predmetného bytu.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z ich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 705 ods. 3 OZ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa (§ 705 ods. 3 OZ). Podľa § 871 ods. 1 OZ spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 712 ods. 1 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Podľa § 712a ods. 7 OZ ak zákon neustanovuje inak, nájomca /spoločný nájomca/ nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, dokiaľ pre neho nie je zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada, spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. V prípadoch podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie.
Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že účastníkom konania vzniklo právo spoločného nájmu k bytu na P. A.. Č.. X v Bratislave.
Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania (§ 120 ods. 3 O. s. p.), obsahu založených listinných dôkazov súd zistil, že sa po rozvode manželstva na ďalšom nájme bytu nedohodli, pre im zrušil právo spoločného nájmu bytu.
Pri rozhodovaní, koho súd určí za výlučného nájomcu bytu, súd vzal ohľad na príčiny rozvratu manželstva, na správanie sa oboch účastníkov po rozvode manželstva, na záujmy maloletých detí, na to, ktorý z manželov sa vo väčšej miere pričinil k nadobudnutiu bytu a zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené na návrh G. O., ktorá návrh na rozvod podala dňa 02.05.2000 z dôvodu, že ako manželia nežili spolu od roku 1999, ako dôvod rozvratu manželstva uviedla vekový rozdiel, rozdielne povahové vlastnosti a názory, neustále hádky, ktorých svedkom bol aj ich maloletý syn. Napriek tomu, že ich manželstvo bolo v novembri 2000 právoplatne rozvedené a syn bol zverený do výchovy matke, účastníci naďalej žili v spoločnej domácnosti, uzmierili sa, obnovili spolužitie, chodili spoločne ako rodina na dovolenky. Tento stav pretrvával až do roku 2006, kedy navrhovateľ nadviazal známosť s I. J.. Vtedy sa medzi účastníkmi konania opätovne začali hádky a
pretrvávala napätá atmosféra. Tvrdenia odporkyne o streľbe však v konaní preukázané neboli. Svedecké výpovede boli rozdielne a nebolo z nich možné jednoznačne ustáliť, že pokus o fyzický útok na odporkyňu so zbraňou sa odohral, tak ako to uviedla. Napokon zostáva otázne, ak by takémuto pokusu o spáchanie trestného činu zo strany navrhovateľa došlo, z akého dôvodu nebola tento incident nahlásiť na polícii, prípadne neprivolala políciu na miesto. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že v priebehu roku 2006 dochádzalo medzi účastníkmi konania k hádkam. Rovnako nesporné bolo, že odporkyňa sa aj spolu so synom K. v júli 2006 odsťahovala na P. XX v Bratislave. Svedkyňa I. J. O.. J.,
súčasná manželka navrhovateľa uviedla, že na P. X v Bratislave sa nasťahovala v júli 2006, z toho teda vyplýva, že aj keď sa odporkyňa z bytu odsťahovala, samotné odsťahovanie nemožno v tomto prípade chápať ako trvalé opustenie spoločnej domácnosti v zmysle § 708 Občianskeho zákonníka. Pod trvalým opustením spoločnej domácnosti s totiž rozumie konkludentne uskutočnený jednostranný právny úkon, ktorým nájomca prejavuje svoju vôľu ukončiť spolužitie v spoločnej domácnosti (teda nielen faktické presťahovanie). Odporkyňa sa z bytu odsťahovala pod tlakom udalostí, hádok a roztržiek, ku ktorým medzi účastníkmi konania začalo dochádzať jednoznačne z dôvodu, že navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou, ktorú si hodlal nasťahovať na P. A., čo napokon v júli 2006 aj urobil. Táto skutočnosť je evidentná aj zo zistenia, že od rozvodu manželstva v roku 2000 účastníci dokázali žiť v spoločnej domácnosti pomerne harmonicky, čo sa zmenilo až v spomínanom roku 2006. Súd teda nie je toho názoru, že odsťahovanie sa odporkyne z bytu na P. možno hodnotiť ako dobrovoľné a trvalé opustenie spoločnej domácnosti ale ako akt faktického odsťahovania z dôvodu neúnosnej situácie v domácnosti. Odporkyňa má vyživovaciu povinnosť iba k synovi K., po rozvode manželstva s navrhovateľom nové manželstvo neuzavrela. Žiadne nehnuteľnosti nevlastní.
Napriek tomu, že odporkyni bol na čas po rozvode manželstva zverený do starostlivosti syn K., súd určil za výlučného nájomcu bytu navrhovateľa. Prihliadol pritom na skutočnosť, že navrhovateľ sa pričinil o nadobudnutie bytu tým, že došlo k prechodu nájmu bytu po jeho otcovi a tiež na skutočnosť, že nedoplatok, ktorý vznikol z dôvodu neuhrádzania poplatkov za služby spojené s nájmom bytu vo výške 40.000,- Sk uhradil sám navrhovateľ. K podstatnej zmene okolností došlo tiež na strane navrhovateľa tým, že dňa 13.09.2008 uzavrel manželstvo s I. J., ktorá má v osobnej starostlivosti dve deti: T. I., nar. XX.XX.XXXX a O. J., nar. XX.XX.XXXX, ktoré obe deti bývajú so svojou matkou na P. A.. v Bratislave u navrhovateľa.
Odporkyni súd nepriznal bytovú náhradu z dôvodu, že svoju bytovú otázku má vyriešenú tým, že má uzavretú nájomnú zmluvu s prenajímateľom W. N.G. k bytu na P. XX v Bratislave.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešnú odporkyňu povinnosťou nahradiť navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 99,58 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
1208218722
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,
b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.