Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3T/35/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. René Štepánika a prísediacich Miluše Jankovičovej a Viery Homovej na verejnom zasadnutí dňa 30.09.2010 v Bratislave

rozhodol:

Obvinený

A. F. nar. XX.XX.XXXX v C., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C., Q. XXXX/XX,

sa uznáva vinným, že

v období od leta 2006 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2006 v C., v mieste svojho trvalého bydliska na ulici Q. č. XX obdržal formou poštovej poukážky finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodenej A. P., finančnú čiastku 172,61 Eur (5.200,- Sk), od poškodeného A. C., finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného T. N., finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného Z. E., finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného Z. V., finančnú čiastku 172,61 Eur (5.200- Sk) od poškodeného S. K., finančnú čiastku vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) od poškodeného R. F., taktiež v presne nezistený deň v mesiaci október 2006 v HM Tesco na Panónskej ceste č. 25 v Bratislave vylákal od poškodeného P. R. finančnú čiastku vo výške 345,22 Eur (10.400,- Sk), z čoho suma 165,97 Eur (5.000,- Sk) predstavovala finančnú čiastku od osoby Z. R., pričom vyššie uvedené finančné prostriedky vylákal za účelom sprostredkovania práce hotelového charakteru a za vybavenie leteniek do Holandska, kde mali v meste Amsterdam uvedené osoby predmetnú prácu vykonávať, avšak obvinený prisľúbenú prácu nevybavil, peniaze, ktoré mu boli poskytnuté na uvedený účel v plnej výške nevrátil a tieto si ponechal, vrátil len sumu vo výške 345,22 Eur (10.400,- Sk) na účet poškodeného S. K., ktorý poukázal z uvedenej sumy 172,61 Eur (5.200,- Sk) poškodenej A. P., čím spôsobil vyššie uvedeným poškodeným osobám celkovú škodu vo výške 1.520,28 Eur (45.800,- Sk), teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím spáchal

zločin podvodu podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. v znení

Za to

a za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- dňa 01.05.2006 v C. na Q. ulici XX, prevzal od poškodeného Z. E. finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Sk a následne dňa 03.05.2006 v Bratislave pri obchodnom centre Polus prevzal ďalšiu hotovosť vo výške 5.000,- Sk s prísľubom, že vybaví poškodenému prácu v Rakúsku a peniaze, ktoré prevzal použije na vybavenie práce a poplatky s tým spojené a v prípade, že sa mu prácu nepodarí vybaviť, tak hotovosť 15.000,- Sk vráti späť poškodenému, pričom v stanovenom termíne prácu v

Rakúsku poškodenému Z. E. nevybavil ani v ďalších náhradných termínoch, na ktorých sa vzájomne dohodli a ani poškodenému nevrátil peniaze, pričom peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému Z. E. spôsobil škodu vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk), ktorý tvorí so zločinom podvodu podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. v znení pokračovací zločin podvodu podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. v znení

sa odsudzuje:

Podľa , , , , , Tr. v znení k spoločnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa , Tr. v znení súd obvinenému výkon trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa Tr. v znení súd určuje skúšobnú dobu 3 /tri/ roky.

Podľa Tr. v znení súd ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu 3 /tri/ roky.

Podľa Tr. v znení súd obvinenému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

Podľa Tr. v znení súd obvinenému ukladá povinnosť - nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným.

Podľa Tr. v znení súd zrušuje výrok o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 08.09.2009, právoplatného dňa 21.09.2009, ktorým bol obvinenému za prečin sprenevery podľa Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 01.05.2006 v C. na Q. ulici XX, prevzal od poškodeného Z. E. finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Sk a následne dňa 03.05.2006 v Bratislave pri obchodnom centre Polus prevzal ďalšiu hotovosť vo výške 5.000,- Sk s prísľubom, že vybaví poškodenému prácu v Rakúsku a peniaze, ktoré prevzal použije na vybavenie práce a poplatky s tým spojené a v prípade, že sa mu prácu nepodarí vybaviť, tak hotovosť 15.000,- Sk vráti späť poškodenému, pričom v stanovenom termíne prácu v Rakúsku poškodenému Z. E. nevybavil ani v ďalších náhradných termínoch, na ktorých sa vzájomne dohodli a ani poškodenému nevrátil peniaze, pričom peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému Z. E. spôsobil škodu vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk), uložený trest odňatia slobody tri mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Podľa súd ukladá obvinenému nahradiť škodu voči poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/X, Z., okres C. C. vo výške 172,61 Eur, T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., C. č. XXX/XX vo výške 165,97 Eur, Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., S. II č. XX, prechodne bytom C. C., S. č. X vo výške 165,97 Eur, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., M. č. XX vo výške 172,61 Eur, R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na V. č. XX, C. C. vo výške 165,97 Eur, P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X vo výške 165,97 Eur a Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X vo výške 165,97 Eur.

Podľa súd poškodených A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/X, Z., T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., C. č. XXX/XX, Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., S. II č. XX, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., M. č. XX, R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na V. č. XX, C. C., P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X, Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXX/X, S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.

cesta č. XXXX/XX, C. C. a A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. 2, C. C., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V návrh na dohodu o vine a treste medzi ním a A. F. , ktorý na verejnom zasadnutí modifikovali.

Na verejnom zasadnutí za splnenia zákonných podmienok - odpovede obvineného na otázky - j) „áno“ a za splnenia podmienok primeranosti trestu - súd prvého stupňa nepovažuje túto podmienku za splnenú (viď ďalší text odôvodnenia tohto rozsudku) súd schválil túto dohodu a potvrdil ju rozsudkom v znení výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa si je plne vedomý, že dva rozdielne trestné činy, ktorými sú trestný čin sprenevery podľa Tr. zák. (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 08.09.2009, právoplatný 21.09.2009) a zločin podvodu podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. v znení nemôžu byť pokračovacím trestným činom a teda nemôžu byť splnené podmienky na ukladanie spoločného trestu, tak ako je to právne nezmyselne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným. Súd v tejto súvislosti nemôže nekonštatovať, že uznesením z 11.05.2010 odmietol návrh dohody o vine a treste z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre schválenie predmetnej dohody medzi prokurátorom a obvineným.

„A. F. je trestne stíhaný za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c) (s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. za dielčie skutky, ktoré mal spáchať od leta 2006 do decembra 2006. V navrhovanom rozsudku (a schválenej dohode), má byť obvinenému uložený spoločný trest za zrušenia výroku o vine a treste a ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V - z 08.09.2009.

Súd konštatuje, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V - z 08.09.2009, právoplatným 21.09.2009 bol A. F. uznaný vinným za skutok z 01.05.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 3 mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Otázku spoločného trestu upravuje ustanovenie §-u 41 ods. 3 Tr. zák., riešiac čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. „Za pokračovací trestný čin sa“ (podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.) „považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu.“ Zákon hovorí o tom istom trestnom čine, nie o trestnom čine vo všeobecnosti. Z uvedeného vyplýva, že prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. nie súd tým istým trestným činom, preto nemôže ísť o pokračovací trestný čin a nemôže byť ukladaný spoločný trest.

Pri uznaní viny pre uvedený zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák., berúc do úvahy súvislosti s citovaným trestným rozkazom z 08.09.2009, prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. na princípoch uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák., kde ukladanie trestu pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. - 3 roky až 10rokov, začína v hornej polovici o tretinu zvýšenej hornej polovice trestnej sadzba, čo je rádovo viac ako dvojnásobok medzi prokurátorom a obvineným dohodnutého trestu, naviac podmienečne odloženého, čo pri správnej aplikácii zákona vôbec neprichádza do úvahy.

Súd preto musí konštatovať, že navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná, pretože neoddeliteľným atribútom primeranosti je zákonnosť, čo síce zákonodarca priamo neuvádza, ale jednoznačne to vyplýva z filozofie .

Za uvedených okolností, kedy je súdu prokurátorom predložená dohoda o vine a treste zjave nezákonná, ergo neprimeraná v zmysle súdu ostáva jediné rozhodnutie - odmietnutie návrhu dohody o vine a treste v súlade s ustanovením Práve pre nezákonnosť dohodnutého trestu súd nemohol postupovať tak ako v desiatkach iných

prípadov postupom podľa - nové znenie dohody o vine a treste, pretože nie sú splnené zákonné podmienky veta prvá - nie zrejmá neprimeranosť - čo sa vylučuje s pojmom nezákonnosť - trest mimo trestnej sadzby podľa zákona - viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto uznesenia.“

Súd konštatuje, že Krajský súd v Bratislave rozhodnutím z 01.07.2010 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 11.05.2010 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd konštatoval, že „Napokon bolo potrebné skúmať, či nebráni konštatovaniu, že ide o jeden pokračovací trestný čin, že čiastkový útok zo dňa 01.05.2006 bol pôvodne právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a v podanom návrhu na schválenie dohody o vine a treste sú už všetky čiastkové útoky právne kvalifikované ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

K uvedenému sťažnostný súd poznamenáva, že pri rozsudku v , ako aj v trestnom rozkaze v upravuje, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, resp. vo vydanom trestnom rozkaze. Navyše, v Tr. zák. je výslovne uvedené, že súd pri ukladaní spoločného trestu je viazaný len skutkovými zisteniami v zrušujúcom rozhodnutí, z čoho argumentum a contrario vyplýva, že nie je viazaný pri rozhodovaní právnou kvalifikáciou uvedenou v zrušujúcom rozhodnutí.

Ak teda z vyššie uvedeného rozboru vyplynulo, že všetky čiastkové útoky vrátane toho zo dňa 01.05.2006 spĺňajú všetky podmienky stanovené v § 122 ods. 10 Tr. zák. a zároveň nenastala situácia uvedená v § 122 ods. 13 Tr. zák., ďalej už nič nebráni tomu, aby bolo skonštatované, že v prejednávanom prípade ide o jeden pokračovací trestný čin a bola splnená aj podmienka uvedená v § 41 ods. 3 Tr. zák. veta prvá.

Správne teda postupoval prokurátor, keď po vyššie uvedených zisteniach uzavrel s obvineným dohodu o vine a treste aj o čiastkovom útoku zo dňa 01.05.2006 a právne celý skutok právne kvalifikoval ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr .zák.

Naopak, súd I. stupňa postupoval nesprávne, keď uvedenú dohodu o vine a treste postupom podľa odmietol, pretože na uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky. V danom prípade s poukazom na vyššie uvedený podrobný rozbor nie je možné ukladať súhrnný trest, ale trest spoločný.“

Z uvedeného je zrejmé, že „problémom“ ktorý treba vyriešiť je otázka pokračovacieho trestného činu a či možno prekvalifikovať právnu kvalifikáciu trestného činu v právoplatnom rozsudku, či trestnom rozkaze. Pokiaľ Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe, toto konštatovanie je právne v poriadku, avšak vzťahuje sa v konkrétnom prípade iba na skutky, ktoré sú predmetom dohody o vine a treste vo veci , nemôže sa vzťahovať na zmenu právnej kvalifikácie skutku v rozsudku či trestnom rozkaze (v danom prípade vo veci ), pretože tu možno dosiahnuť len riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom, čo sa v konkrétnej veci nestalo. Pokiaľ Krajský súd konštatuje že v zmysle súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou vo vydanom trestnom rozkaze, toto právne ustanovenie sa vzťahuje na situáciu kedy súd vydá trestný rozkaz, voči ktorému je podaný zákonným spôsobom odpor, vo veci súd nariadi hlavné pojednávanie a vtedy nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Ak by sme tento výklad prijali pre akýkoľvek právoplatný trestný rozkaz v inej veci, nabúralo by to základné princípy právnych istôt riešenia vecí právoplatnými rozhodnutiami a celý systém trestného práva. Ak Krajský súd konštatuje, že v Tr. zák. je uvedené, že súd pri ukladaní spoločného trestu je viazaný len skutkovými zisteniami v zrušujúcom rozhodnutí, z čoho vyvodzuje, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v zrušujúcom rozhodnutí, prvostupňový súd túto myšlienku nepovažuje za správnu, pretože nemá oporu v zákone. Zákonodarca práve spoločným trestom riešil v minulosti dlhodobý problém a k po právoplatnosti rozhodnutia vyšlo najavo, že sa odsúdený dopustil ďalšieho dielčieho skutku či dielčích skutkov pokračovacieho trestného činu a mechanizmus riešenia tohto problému bol komplikovaný cez obnovu konania, čo je dnes upravené práve postupom vcelku jednoduchým oproti predchádzajúcemu, riešením problému uložením spoločného trestu za súčasného zrušenia výroku o vine, treste a

ďalších výrokoch. Zákonodarca tu špeciálne v ustanovení nerieši otázku, že zrušením výroku o vine sa rieši aj zrušenie právnej kvalifikácie, pretože je jednoznačné, že sa musí jednať o pokračovací trestný čin, pričom samozrejme právnu kvalifikáciu z predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré sa má zrušiť súd len preberá do nového rozhodnutia, pričom musí byť zachovaná otázka jedného trestného činu (viď ustanovenie Tr. zák. o tom, čo a za akých okolností je pokračovacím trestným činom) a v momente keď pôvodný skutok a právnu kvalifikáciu súd pri rozhodovaní člení do nového rozhodnutia, musí logicky tento skutok pôvodnú právnu kvalifikáciu, trest a ostatné výroky na to nadväzujúce zrušiť, pretože by išlo o duplicitné rozhodnutie, ak by tak súd neurobil. Súd v novej veci však nie je v pozícii druho či treťostupňového orgánu, ktorý zrušenie veci môže čokoľvek meniť v skutkovej vete, či právnej kvalifikácii, je len v pozícii prvostupňového (v prípade rozhodovania odvolacieho súdu druhostupňového) orgánu, ktorý zrušuje pôvodné rozhodnutie ako celok tak pri rozhodovaní v zmysle Tr. zák. o ukladaní spoločného trestu, ako pri použití Tr. zák. pri ukladaní súhrnného trestu. Ak by sme prijali právnu filozofiu uvedenú v konkrétnom rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, znegovali by sme filozofiu ukladania súhrnného trestu, pretože by sme mohli pri inak ukladaní súhrnného trestu zmeniť akúkoľvek právnu kvalifikáciu právoplatného rozhodnutia na inú a uložiť spoločný trest, napríklad pri súbehu lúpeže a krádeže by sme bez dokazovania a riadnych či mimoriadnych prostriedkov vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu mohli skutok právne kvalifikovať ako krádež a uložiť spoločný trest, čo nie je ani z teoretického nie to ešte praktického hľadiska možné a zákonom prípustné.

Napriek uvedenému rozboru súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, hoci si je plne vedomý, že toto rozhodnutie je nezákonné a právne zmätočné. Je tu však v našom právnom poriadku zatiaľ právne neprelomené ustanovenie : „Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil“ Vznikla tak situácia, že v konkrétnej trestnej veci je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom sťažnostného súdu, ako vykladať pokračovací trestný čin a ako postupovať ďalej pri rozhodovaní, a keďže v konaní o dohode o vine a treste niet dokazovania, čo by mohlo súd prvého stupňa viesť k inému záveru, súd prvého stupňa je zo zákona povinný sa právnemu názoru súdu druhého stupňa podriadiť, hoci sa s ním nestotožňuje, a hoci je evidentné že názor súdu druhého stupňa je v rozpore so zákonom. Keďže v tomto štádiu konania súčasný na rozdiel od predchádzajúcej úpravy nepozná mimoriadny opravný prostriedok na prelomenie záveru súdu vyššieho stupňa, súd prvého stupňa pri viazanosti právnym názorom súdu vyššieho stupňa ho musí rešpektovať a rešpektuje, čím paradoxne môže vzniknúť a v konkrétnom prípade aj vznikla situácia, že súd prvého stupňa konajúc v súlade so zákonom je prinútený vydať nezákonné rozhodnutie. Došlo tak k tomu, že súd prvého stupňa vydal zjavne absurdné rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dovetkom však súd podotýka, že napriek tomu že toto rozhodnutie je nezákonné v samej podstate pri inom mechanizme jeho vzniku je spravodlivé, pretože pri ukladaní súhrnného trestu by sa súd musel pohybovať v trestnej sadzbe značne vysokej, ktoré by bola zákonná, ale vo vzťahu ku konkrétnej trestnej veci z hľadiska nutného uloženia trestu, nespravodlivá. Prakticky je táto situácia riešiteľná buď len zmenou právnej kvalifikácie skutku v pôvodnom rozhodnutí v mimoriadnom opravnom prostriedku, ak prichádza do úvahy, alebo prípadným mimoriadnym opravným prostriedkom v tejto trestnej veci. Dôsledky prvého postupu, ktorý súd prvého stupňa nemôže ovplyvniť sú evidentné a v prípade zrušenia právnej kvalifikácie skutku v pôvodnom konaní by mohol byť legálne uložený spoločný trest, v prípade druhého mechanizmu postupu dôjde k začarovanému kruhu nevyriešenia problému principiálne, alebo hľadania spôsobu ako v rámci zákonných možností pri súhrnnom treste uložiť primeraný trest pre prípad uznania viny. Vzhľadom k tomu štádiu konania, kde ide o rozhodnutie o vine a treste súd vo svojich úvahách sa nebude zaoberať dôsledkami a prípadnými dôsledkami výkonu trestu, ktorý bol uložený takýmto (nezákonným) rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( ). Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, je prípustný iba za podmienky uvedenej v a Tr. por