Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-193-2008.pdf
PDF · 74.88 KB
No categories available
11C/193/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
XXC XXX/XXXX - XX
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd H. I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľky: J. C., bytom: G. X, H., adresa pre doručovanie písomností: G. K. XX, XXX XX H., proti odporcom: X/ Z. D., G. X, H., zastúpený: N.. J. D., advokátka, P. X, XXX XX H., X/ mal. T. D., bytom: G. X, H., adresa pre doručovanie: G. K. XX, H., zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Bratislava I, o zapretie otcovstva k maloletej T., takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd určuje, že odporca - Z. D., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletej T. D., nar. XX.XX.XXXX z matky J. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zapretia otcovstva k maloletej T.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa spoznala v mesiaci január roku 2002. Po krátkej známosti sa dňa X.X.XXXX zosobášili. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. S. XX.X.XXXX sa narodila dcéra T. D. - odporkyňa v 2. rade. Otcovstvo k nej bolo určené na základe prvej domnienky otcovstva, ktoré svedčí manželovi matke.
Navrhovateľka v konaní pred súdom poukázala na to, že s odporcom v 1. rade v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala intímny styk (už od roku XXXX sa intímne nestýkali a je teda vylúčené, aby bol otcom maloletej T. D.).
Navrhovateľka v konaní pred súdom odmietla uviesť kto je skutočným biologickým otcom maloletej T..
Odporca v prvom rade sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadril tak, že súhlasí s návrhom matky na zapretie otcovstva k maloletej T., pričom súčasne poukázal na to, že navrhovateľka už vo februári XXXX opustila ich spoločnú domácnosť a následne dňa XX.X.XXXX podala návrh na rozvod. V období kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť už žila s iným partnerom. Manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené na základe rozsudku Okresného súdu H. I zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXC XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Keďže s navrhovateľkou nežil v spoločnej domácnosti od februára XXXX, ani intímne (navrhovateľka už v tom čase mala iného partnera) je vylúčené, aby bol biologickým otcom maloletej T.. Navrhovateľka sa netají tým, že maloletú T. splodila so svojim novým partnerom.
Na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX odporca súdu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia..
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - rodným listom maloletej T., výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, výsluchom kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkyne H. R., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom v prvom rade dňa X.X.XXXX na matričnom úrade Bratislava I, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava I vo zväzku C/X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. I. účastníkov bolo dňa XX.XX.XXXX právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa právoplatného rozsudku o rozvode z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca z dôvodu vyhrotených vzťahov nemali medzi sebou intímny vzťah už od roku XXXX, pričom vo februári XXXX navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, nakoľko sa stýkala s iným partnerom. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že navrhovateľka v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa nemala s odporcom v 1. rade intímny styk, intímne žila s iným partnerom, ktorý je podľa vyjadrení účastníkov biologickým otcom maloletej T. (jeho meno však odmietla uviesť). O maloletú T. sa navrhovateľka stará sama.
Svedkyňa H. R. (priateľka oboch účastníkov) vo svojej výpovedi potvrdila, že navrhovateľka sa začiatkom roka XXXX odsťahovala od odporcu v 1. rade zo spoločnej domácnosti. Následne bývala v prenajatom byte. Od tohto času s odporcom v 1. rade neudržiavala žiaden kontakt. V tom čase nebola navrhovateľka tehotná, tehotná ostala až v roku XXXX.
Kolízny opatrovník navrhol prizvať do konania znalca DNA pre vylúčenie otcovstva odporcu v 1. rade.
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 86 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 87ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo XXC XXX/XXXX - XX
zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Súd mal z vykonaných dôkazov za preukázané, že navrhovateľka a odporca v prvom rade spolu už od roku XXXX (minimálne od februára XXXX, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a intímne žila s iným partnerom) intímne nežijú z dôvodov vyhrotených vzťahov, ktoré vyústili až do
rozvodu manželstva. Následne súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom B. súdu Bratislava I, sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde aj samotný rozvodový súd konštatoval, že z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti (hoci v tom čase maloletá T. mala 5 mesiacov). Súd s poukazom aj na výsluch svedkyne mal za preukázané, že odporca v prvom rade nie je otcom maloletej Niny, nakoľko táto svedkyňa, skutočnosti uvádzané účastníkmi, potvrdila. Keďže maloletá sa narodila dňa XX.X.XXXX, k jej počatiu muselo dôjsť približne v júli XXXX. V tomto čase však účastníci už spolu nežili, neviedli spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkali, dokonca ani spolu vôbec nekomunikovali. Súd návrh kolízneho opatrovníka na ustanovenie znalca z odvetvia DNA za účelom vylúčenia otcovstva odporcu v 1. rade zamietol, nakoľko ho považoval (vzhľadom na vykonané dokazovanie) za nadbytočný, keďže skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, bol preukázaný aj výpoveďou svedkyne, rovnako aj rozsudkom o rozvode, pričom takýmto dôkazom by nedošlo k zisteniu kto je skutočným biologickým, otcom maloletej (keďže navrhovateľka jeho meno odmietla uviesť).
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že návrhu na zapretie otcovstva vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnila a rozhodnutie vo veci bolo vydané tak v záujme navrhovateľky, ako i v záujme odporcu, ktorý s jeho vydaním súhlasil. Keďže úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila (ani jej žiadne trovy v konaní nevznikli), pričom odporca hoci nemal úspech vo veci, avšak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, preto súd má za to, že navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania hoc mala v spore úspech.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Bratislave, dňa 6. septembra 2010
JUDr. Branislav Král
sudca
Za správnosť :
Bodriová