Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-16-2003.pdf
PDF · 129.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/16/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. D., B. XXXX, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Stopkom, Potočná 1A, Čadca, proti odporcovi: Doprastav a. s., Drieňová 27, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Bebčákom, Jesenského 18, Žilina, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa a. s., pobočka Žilina, Nám Ľ. Štúra 5, Žilina, za stratu na zárobku, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 3.692,05 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku
Vedľajšiemu účastníkov na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 360,75 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 376.932,80 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady straty na zárobku z dôvodu choroby z povolania, za obdobie od marca 2000 do júna 2003. Po pripustenej zmene petitu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 393.994,80 Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania od 31.08.2003 do zaplatenia a mesačne sumu 3.411,- Sk od 01.09.2003, ako aj náhradu trov konania.
Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od 01.10.1980 do 30.09.1999, kedy bol pracovný pomer skončený výpoveďou z organizačných dôvodov. Pred skončením pracovného pomeru bol navrhovateľ dňa 29.9.1999 vyšetrený u závodnej lekárky I.. F. Č., ktorá vo svojom posudku nekonštatovala žiadne zdravotné problémy a zdravotný stav navrhovateľa hodnotila ako
schopný každej práce. Z obsahu posudku Martinskej fakultnej nemocnice č. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že u navrhovateľa sa po prvýkrát prejavilo ochorenie ťažkou nedoslýchavosťou až dňa 13.02.2001, t.j. prakticky 1 1/2 roka po ukončení pracovného pomeru u odporcu.
Rozsudkom zo dňa 05.02.2008 súd vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, poukazujúc na vykonané dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu od 01.10.1980 ako strojník do 30.09.1999, kedy jeho pracovný pomer skončil výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, teda z dôvodu organizačných zmien a nie pre chorobu z povolania. Až dňa 13.02.2001 bola u navrhovateľa zistená choroba z povolania. Z obsahu znaleckého posudku I.. I. je zrejmé, že choroba ktorá sa u navrhovateľa prejavila, je charakterizovaná ako ťažká nedoslýchavosť, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom práce u odporcu, ide teda o chorobu z povolania. Ďalej vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že až rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2002 bola navrhovateľovi priznaná čiastočná invalidita s účinnosťou odo dňa 31.05.2002 pre diagnózu I. XX- X., teda nie z dôvodu pracovného úrazu. Podľa záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, navrhovateľ mal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čím splnil podmienky čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Úplný invalidný dôchodok mu bol priznaný od XX.XX.XXXX. Navrhovateľ po skončení pracovného pomeru u odporcu bol nezamestnaný, bol registrovaný na Okresnom úrade práce v Č. a rozhodnutím zo dňa 22.10.1999 mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti. Súd dospel k záveru, že skutočnosť, že navrhovateľ sa po skončení pracovného pomeru nezamestnal v dôsledku nedostatku pracovných miest, nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ale situáciou na trhu práce. I keď je zamestnanec pre tento nedostatok bez práce a jeho sociálne pomery sa v dôsledku toho, že nemá po ochorení chorobou z povolania príjem z vlastnej zárobkovej činnosti, zhoršili, nemožno na tieto okolnosti prihliadnuť z hľadiska odškodnenia choroby z povolania, pretože nie sú v príčinnej súvislosti s uvedenou chorobou z povolania. Z dôvodu zodpovednosti za škodu ochorením chorobou z povolania nemôže byť zamestnancovi nahradená ujma spočívajúca v tom, že tento zamestnanec nemôže pre nedostatok vhodných pracovných miest mať príjem z vlastnej zárobkovej činnosti. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 70.493,70 Sk k rukám právneho zástupcu a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu trovy nevznikli. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. rozhodol o trovách konania štátu tak, že tieto uložil zaplatiť navrhovateľovi na účet súdu v sume 10.868,- Sk.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 30.11.2009 sp. zn. X X. XXX/XXXX vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, poukazujúc na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (Nález z 12.05.2004 sp. zn. 1ÚS 226/03, Nález z 10.05.2006 3 sp. zn. III US 25/06-38 a Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp. zn. 4Cdo 171/2005), podľa ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky zakotvuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok obsahuje pomerne rozsiahle odôvodnenie, avšak súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočne so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia
393.994,80 Sk spolu s príslušenstvom a tiež sa dôsledne nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov. Odvolací súd mal za to, že záver súdu prvého stupňa o nedostatku príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania navrhovateľa a vznikom škody je predčasný a tento nie je podložený výsledkami vykonaného dokazovania. Súdu prvého stupňa bolo uložené doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či v prípade, ak by navrhovateľ netrpel X., na základe ktorej bol uznaný za čiastočne invalidného a invalidného, by aj zistená nedoslýchavosť odôvodňovala u neho uznanie čiastočnej invalidity alebo invalidity a v prípade, ak by profesionálna nedoslýchavosť zistená u navrhovateľa ako samostatná diagnóza odvodňovala priznanie čiastočnej invalidity alebo invalidity, bolo by potrebné znaleckým dokazovaním ustáliť, a to i vzhľadom na postupné zhoršovanie sluchu navrhovateľa, či ale aj kedy nastal stupeň nedoslýchavosti, ktorý by zakladal nárok na priznanie čiastočnej invalidity prípadne invalidity.
Na základe skôr vykonaného dokazovania mal teda súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1980 ako strojník.
Listom zo dňa 22.06.1999 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, z dôvodu organizačných zmien.
Po skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu mu bola rozhodnutím Okresného úradu práce v Čadci č. 7157/1999/OSPT zo dňa 22.10.1999 priznaná podpora v nezamestnanosti odo dňa 01.10.1999 po dobu 12 mesiacov vo výške 5.400,- Sk mesačne.
Dňa 29.09.1999 sa navrhovateľ podrobil lekárskej prehliadke u I.. F. Č., ktorá v posudku konštatovala, že navrhovateľ je schopný bez vady - každej práce. Prvýkrát bola u navrhovateľa zistená nedoslýchavosť pri vyšetrení u praktického lekára v B. I.. X. dňa 26.09.2000, ktorý ho odporučil na ušné vyšetrenie, ktoré vykonal I.. X. a ten konštatoval obojstrannú G. C. G. s celkovou stratou sluchovej ostrosti podľa Q. XX,XX %.. Následne sa navrhovateľ podrobil vyšetreniu na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie I. Q. T., ktorá konštatovala celkovú stratu sluchu XX %. podľa Q.. Dňa 03.07.2001 bola hlásená choroba z povolania na základe posudku č.j. XXX/XXXX vypracovaného I.. N. H. X.. Dňa 24.06.2004 sa navrhovateľ podrobil ďalšiemu vyšetreniu, kedy bola konštatovaná strata sluchu XX,X %. podľa Q.. Posledný audiozáznam bol zo dňa 04.07.2006, kedy predstavovala celková strata sluchu XX,X %. C.Z. Q..
Dňa 24.07.2001 zasadala posudková komisia Sociálnej poisťovne, pobočka Č. na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, ktorá dospela k záveru, že navrhovateľa nie je možné uznať za invalidného ani čiastočne invalidného, lebo nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho telesné alebo duševné schopnosti sú dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania bez osobitne uľahčených pracovných podmienok a nemá značne sťažené všeobecné životné podmienky. Rozhodnutím zo dňa 03.08.2001 bola žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zamietnutá.
Na základe odvolania navrhovateľa dospela posudková komisia k rovnakému záveru, t.j., že navrhovateľ nie je invalidný a nie je ani čiastočne invalidný. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. z. XX G. XXX/XX rozsudkom zo dňa 25.4.2002 rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 03.8.2001 potvrdil.
Na opätovnú žiadosť navrhovateľa Sociálna poisťovňa dňa 23.07.2002 posudzovala invaliditu navrhovateľa a dospela k záveru, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších zmien ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších zmien, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Čiastočná invalidita bola priznaná na následky všeobecného ochorenia (teda nie pre ochorenie chorobou z povolania - nedoslýchavosť). Z obsahu zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočka Č., z posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa vyplýva, že tento trpí profesionálnou nedoslýchavosťou s celkovou stratou sluchu podľa Q. P. XX %.. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 19.11.2002 priznala navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. b/, § 37 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Následne až rozhodnutím zo dňa 07.05.2004 bol navrhovateľ s účinnosťou od 22.09.2003 uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších zmien. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 02.02.2006 vyplýva, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 80 %, pričom obojstranná X. V. G. predstavuje 70 % a obojstranná G. T. profesionálneho pôvodu predstavuje 10 %. Aj z obsahu lekárskej správy zo dňa 21.07.2005 je zrejmé, že rozhodujúce zdravotné postihnutie pre ktoré bol navrhovateľ uznaný za invalidného je obojstranná X. D. V., D. V. G., ako iné zdravotné postihnutie pre ktoré bola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % (obojstranná G. T. so stratou sluchu XX,X %.).
Z obsahu lekárskej dokumentácie je zrejmé, že navrhovateľ netrpel iba T., ale trpel i ďalšími ťažkosťami, medzi ktoré patrila X., čo v konečnom dôsledku konštatoval aj ustanovený znalec I. I. vo svojom znaleckom posudku (ide o polymorbídneho pacienta - trpiaceho mnohými chorobami). Znalec z odboru zdravotníctvo a farmakológia, odvetvie choroby z povolania I.. C. I., ktorého v konaní ustanovil súd, vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že u navrhovateľa došlo k chorobe z povolania v súvislosti s jeho pracovným pomerom u odporcu. Táto choroba z povolania sa mohla prejaviť až po vyše roku od
skončenia pracovného pomeru, t.j. až dňa 13.02.2001. Pripustil, že pri výstupnej lekárskej prehliadke I.. F. Č.V. nemusela túto chorobu z povolania zistiť. Znalec dospel k záveru, že navrhovateľ v čase vypracovania posudku, t.j. k 20.10.2006 trpí T.Ť. profesionálneho pôvodu so G. G. XX,X %. podľa Q..
Keďže však navrhovateľ okrem T. trpel i ďalšími zdravotnými ťažkosťami, bolo potrebné ustáliť, či v prípade, ak by navrhovateľ trpel iba samotnou T., zakladalo by to jeho nárok na priznanie čiastočnej resp. úplnej invalidity.
Sociálna poisťovňa, pobočka Č., vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 12.02.2010 poukázala na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzikou osobou. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. V
zmysle vyššie uvedeného, strata sluchu podľa Q. XX% v roku 2002 ako aj strata sluchu podľa Q. XX,X % v roku 2006, by bola v oboch prípadoch zaradená do kapitoly VII- X. F. B., B. H. - G., C. X - B. G. Ť. T.X. (XX %. podľa Q., XX - XX S.). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pre uvedené zdravotné postihnutie 20 - 25 %. Teda zistená T. navrhovateľa, ako samostatné ochorenie by neodôvodňovalo uznanie jeho invalidity podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosahuje 40 %.
Podľa § 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 251 ods. 2 citovaného zákona, úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 201 ods. 1) a úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých (§ 207) sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31. marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok tam uvedených (§ 190 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb.).
Zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na zárobku (§ 193 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.).
Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne zamestnancovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pri tom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím (§ 195 ods. 1 citovaného zákona).
Po uplynutí doby uvedenej v predchádzajúcom odseku náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého zamestnanca s prípadným dôchodkom uvedeným v predchádzajúcom odseku nesmie presiahnuť sumu 5.700,- Sk mesačne; pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím. U zamestnancov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako 5.700,- Sk sa
táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5.700,- Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo výhradne porušením právnych alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ich neporušil postihnutý zamestnanec. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že toto obmedzenie neplatí tiež vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou, pokiaľ sa jej nedopustil postihnutý zamestnanec (§ 195 ods. 2 citovaného zákona).
Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti prislúcha zamestnancovi aj pri práceneschopnosti z iného dôvodu, než je pracovný úraz alebo choroba z povolania. Pri tom sa za zárobok po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania považuje zárobok, z ktorého sa určí výška nemocenského (§ 195 ods. 3 citovaného zákona).
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb o sociálnom zabezpečení účinnom od 01.10.1998 do 30.06.2003 občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal
a) Čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok alebo
b) Čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
Podľa § 37 ods. 3 citovaného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a) Jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo
b) Je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo
c) Má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa vyhlášky Federálneho MPSVaR č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vo svojej prílohe č. 2 stanovuje, aké prípady spadajú pod pojem zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky:
1. zdravotné postihnutia ortopedické
2. zdravotné postihnutia chirurgické
3. zdravotné postihnutia nervové
4. zdravotné postihnutia zmyslové:
a) úplná obojstranná alebo praktická hluchota (hodnotená s použitím slúchadla)
b) zníženie zrakovej ostrosti oboch očí alebo lepšie vidiaceho oka na 3/36 a menej, bez ohľadu na pôvod tejto vady
d) koncentrické zúženie zorného poľa oboch očí pod 20 stupňov alebo jediného funkčne zdatného oka pod 45 stupňov.
Podľa § 29 ods. 1. písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného od 01.10.1998 do 01.01.2004 občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo podľa písmena b) citovaného zákonného ustanovenia sa stal invalidným následkom pracovného úrazu.
Podľa § 29 ods. 3 cit. zák. občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie
b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.) zdravotné postihnutia podmieňujúce invalidku podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 5 vyhl.č. MPSVaR SR č. 290/1994 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnej starostlivosti, zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona sú uvedené v prílohe tejto vyhlášky.
Príloha k citovanej vyhláške neobsahuje ako zdravotné postihnutie podmieňujúce invaliditu podľa § 29 ods. 2 písm. b) T. v žiadnom stupni.
Podľa § 263 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona, v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 71 Zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) Lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
b) Komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa odseku 7 § 71 zák.č. 461/2003 Z.z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa odseku 8 citovaného zákonného ustanovenia, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobe to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, - kapitola VII- choroby zmyslových orgánov, oddiel B- sluch,
položka 1 - obojstranná úplná hluchota - 100 % podľa Fowlera, 100 Db - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 50 %,
položka 2 - obojstranná praktická hluchota - viac ako 85 % - 90 % podľa Fowlera viac ako 70 dB- miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 45 %,
položka 3 - obojstranná úplná alebo praktická hluchota s ťažkým porušením komunikačných schopností v hovorovej reči a so sociálnou dezintegráciou - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 60 - 80 %,
položka 4 - obojstranná ťažká nedoslýchavosť - 80 % podľa Fowlera - 60- 65 Db miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 - 45 %,
položka 5 - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť - 55% podľa Fowlera - 40 - 45 dB - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 20 - 25%.
Z obsahu znaleckého posudku I.. I. je teda zrejmé, že navrhovateľ sa prvýkrát sťažoval na T.X. u praktického lekára I.. Ľ. X. dňa 26.09.2000. Odborné otorinolaryngologické vyšetrenie z toho istého dňa potvrdzuje obojstrannú senzorineurálnu poruchu sluchu so stratou sluchu podľa Q. XX,XX %.. Ambulantné vyšetrenie na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie I. Q. zo dňa 13.02.2001 konštatuje X. G. G. podľa Q. XX %.. Ďalšie ambulantné vyšetrenie zo dňa 28.06.2004- obojstrannú G. C. G. s celkovou stratou XX,X %. podľa Q. a posledné vyšetrenie zo dňa 04.07.2006 konštatuje G. G. XX,X %. podľa Q..
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2002, bola navrhovateľovi priznaná čiastočná invalidita podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák.č. 100/1998 Z.z., teda nie pre ochorenie chorobou z povolania. Uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne nebolo napadnuté zo strany
navrhovateľa opravným prostriedkom, preto je pre súd záväzné. Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky vykonal lekársku posudkovú činnosť, na ktorú je zo zákona oprávnený. V roku 2000 bola miera straty sluchu navrhovateľa XX,XX %. podľa Q., v roku 2001 - XX% a v roku 2002 bola jeho miera straty sluchu XX %. podľa Q., čo podľa právneho predpisu, zák.č. 100/1988 Z.z účinného od 01.10.1998 do 01.01.2004 , t.j. účinného aj ku dňu rozhodovania Sociálnej poisťovne o jeho čiastočnej invalidite nebola ani indikovaná ako zdravotný problém na uznanie čiastočnej invalidity (viď príloha č. 2 k vyhl.č. 149/1998 Z.z.).
V nasledujúcom období bola posudzovaná invalidita za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého prílohy č. 4 . strata sluchu od výšky XX %. podľa Q. S. XX %. podľa Q. sa považuje za obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť, pre ktorú platí miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20 - 25 %. Keďže za invalidného je možné považovať poistenca, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je zrejmé, že navrhovateľ, v prípade, ak by v čase uznania celkovej invalidity, t.j. v roku 2004 trpel iba nedoslýchavosťou, nebol by uznaný za invalidného pre ochorenie touto chorobou. Z uvedeného teda vyplýva, že u navrhovateľa, aj keď došlo k ochoreniu chorobou z povolania (nedoslýchavosti), nebola v tom čase takého rozsahu aby bol navrhovateľ uznaný iba pre toto zdravotné postihnutie za invalidného/ čiastočne invalidného. Na strane navrhovateľa nemohlo preto dôjsť k strate na zárobku z dôvodu, že čiastočná invalidita/ invalidita bola uznaná z dôvodu všeobecného ochorenia v rozsahu XX %. (X. V. G.) a pre ochorenie chorobou z povolania (strata sluchu) iba v rozsahu 10 %. Navrhovateľ teda nebol uznaný za čiastočne invalidného/ invalidného následkom ochorenia chorobou z povolania. Rovnako nebol naplnený ani ďalší predpoklad náhrady za stratu na zárobku, t.j. že by navrhovateľ bol uznaný pre ochorenie chorobou z povolania za práceneschopného. Jeho pracovný pomer u odporcu skončil bez súvislosti s chorobu, ktorá bola hoci aj neskôr uznaná za chorobu z povolania, ale skončil výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce.
Na záver súd poznamenáva, že obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, tak rozhodnutie zo dňa 19.11.2002, ktorým bola navrhovateľovi priznaná čiastočná invalidita ako aj rozhodnutie zo dňa 07.05.2004, ktorým bol uznaný za invalidného sú právoplatné, voči nim navrhovateľ nepodal návrh na ich preskúmanie v rámci správneho súdnictva, preto súd mohol vychádzať iba z ich obsahu, ktoré tak jednoznačne prispeli k tomu, že návrh navrhovateľa bol ako nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť odporcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania, ktoré pozostávajú z:
trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej pomoci:
1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia
2. Písomné podanie vyjadrenia na súd.
Dva úkony z pôvodne žalovanej sumy 376.932,80,- Sk , t.j. á 287,14 €
3. Písomné vyjadrenie zo dňa 05.11.2007
4. Účasť na pojednávaní dňa 06.11.2007
5. Účasť na pojednávaní dňa 05.02.2008
6. Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
7. Písomné vyjadrenie zo dňa 10.09.2010
8. Účasť na pojednávaní dňa 21.09.2010
6 úkonov právnej pomoci z rozšíreného petitu t.j. zo sumy 598.654,80 Sk/19.871,70 € - po vykonanej zmene petitu na zaplatenie 393.994,80 Sk (13.078,23 € ) + mesačne 3.411,- Sk (113,22,- € ) Jeden úkon právnej pomoci á 353,54 €.
Réžijný paušál 2 x á 4,51 €, 2 x á 5,91 €, 2 x á 6,31 € 2 x á 7,21 €.
Cestovné výdavky na pojednávanie súdu konanom dňa 06.11.2007, Žilina - Bratislava a späť 420 km x 0,2883, spolu 121,09 €.
Náhrada za stratu času dňa 06.11.2007 za 10 pol hodín x 9,86 €, spolu 98,60 €.
Trovy právneho zastúpenia spolu s DPH tak predstavujú spolu 3.526,08 €.
Preddavok na znalecké dokazovanie 165,97 €.
Spolu trovy konania navrhovateľa predstavujú 3.692,05 €.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu nepriznal.
O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O. s .p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu sumu 360,75 €, ktorá bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi I.. I. za podaný znalecký posudok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).