Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/16/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 16/2006- 179-

1106204946

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky Dariny E., naposledy bývajúcej v J., B. 5, zastúpenej splnomocneným zástupcom Dr. Columbus Igboanusi, bývajúcim v Bratislave, Žabotova 2, proti odporcom 1/ Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábr. 3, 2/ D. J., bývajúcemu v G. - L., S. XX, o povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu, ochranu osobnosti a poskytnutie nemajetkovej ujmy, o zaplatenie 6.638,78 Eur, takto

rozhodol:

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi I/ a odporcovi 2/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13. februára 2006 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne povinnosť 1/ zabezpečiť jej bytovú náhradu - náhradný byt v Bratislave, veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný 2-izbovému bytu I. kategórie, ktorý vypratala, a to s prihliadnutím na jej životné a pracovné potreby, 2/ ospravedlniť sa jej prostredníctvom agentúry SITA a TASR a prostredníctvom inzerátu uverejneného v denníku SME, 3/ nahradiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,92 Eur (1.000.000,-Sk). Rovnako sa domáhala, aby súd uložil odporcovi v druhom rade povinnosť zaplatiť jej náhradu škody vo výške 6.638,78 Eur.

Uviedla, že vtedajší bytový podnik Bratislava I pridelili jej nebohému manželovi P. do užívania v 2-izbový byt č. XX, I. kategórie, na B. ku ktorému zrušil Obvodný súd Bratislava I právo osobného užívania, s povinnosťou P. sa z bytu vysťahovať po pridelení náhradného bytu. Po smrti manžela jej bolo iným rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988, sp. zn. uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu, po pridelení náhradného bytu alebo ubytovania, a to na základe rozhodnutia príslušného národného výboru. I napriek tomu, že v byte ostala bývať aj po právoplatnosti tohto rozsudku, odporca v prvom rade pridelil byt do užívania inému nájomcovi - odporcovi v druhom rade, s ktorým uzavrel nájomnú zmluvu. Podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy bolo vyhlásenie odporcu v druhom rade, že preberie nielen záväzok navrhovateľky voči odporcovi v prvom rade spočívajúci v úhrade nedoplatku na nájomnom, ale aj záväzok odporcu v prvom rade voči navrhovateľke v podobe zabezpečenia náhradného bytu a jej presťahovania. K realizácii vysťahovania navrhovateľky z bytu odporca v druhom rade prikročil dňa 19.11.2001, a to prostredníctvom spoločnosti PVZ Security s.r.o. Navrhovateľka bola spolu s deťmi násilným spôsobom premiestnená do rodinného domu na J. Bratislave, v ktorom jej vlastníčka domu I. poskytla na základe nájomnej zmluvy jednu izbu na bývanie a garáž na uskladnenie osobných vecí a nábytku. Nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a pani Q. bola neskôr na základe žaloby navrhovateľky rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23.3.2005 vyhlásená za neplatnú. Keďže pani Q. v konečnom dôsledku nesúhlasila s tým, aby navrhovateľka ostala bývať v priestoroch domu s celou svojou rodinou, bola nútená dom opustiť a hľadať si nové ubytovanie. Ubytovanie trvalého charakteru navrhovateľka nenašla a z tohto dôvodu sa ocitla bez strechy nad hlavou a stala sa z nej bezdomovkyňa. Za tento stav zodpovedajú odporcovia, pretože nesplnili svoju povinnosť a pri vysťahovaní navrhovateľky z bytu jej nezabezpečili adekvátnu bytovú náhradu v zmysle výroku rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava I. Násilným a nezákonným postupom pri vypratávaní bytu zároveň vážne narušili jej česť, ľudskú dôstojnosť a spôsobili nenapraviteľné psychické následky. Preto sa navrhovateľka voči nim domáha satisfakcie v podobe ospravedlnenia a nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 Eur. Náhrady majetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur len voči odporcovi v druhom rade sa navrhovateľka domáhala z dôvodu, že hnuteľné veci, ktoré odporca presťahoval do bytu rodinného domu pani Q. boli zničené, poškodené, príp. sa stratili.

Odporca v prvom rade s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, keď namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní s poukazom na to, že byt č. XX, nachádzajúci sa v suteréne bytového domu na B. v Bratislave previedol Zmluvou č. 0100083/02/33 o prevode vlastníctva bytu do výlučného vlastníctva odporcu v druhom rade. Rovnako namietal, že povinnosť zabezpečiť náhradné ubytovanie navrhovateľke, ktorá mu bola uložená rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988, prešla na základe Zmluvy o prevzatí dlhu na odporcu v druhom rade.

Odporca v druhom rade sa k návrhu navrhovateľky v rámci prípravy pojednávania nevyjadril.

Okresný súd rozsudkom z 30.10.2007, č.k. -102, návrh navrhovateľky v celkom rozsahu zamietol a odporcom v prvom a druhom rade náhradu trov konania nepriznal. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že o povinnosti poskytnúť navrhovateľke náhradný byt alebo ubytovanie už raz rozhodol bývalý Obvodný súd Bratislava I rozsudkom z 4.10.1988, č.k. -11, ktorý nadobudol právoplatnosť. Druhým dôvodom bol nedostatok pasívnej legitimácie účastníkov konania na strane odporcu, keď určovacia žaloba navrhovateľky nesmerovala voči aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľnosti - bytu, pretože podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Staré mesto sa stala vlastníkom bytu č. 10, na B. v Bratislave spoločnosť FUNSERVER spol. s.r.o. Pokiaľ išlo o ospravedlnenie, ako formu satisfakcie a vzniknutú nemajetkovú ujmu, súd prvého stupňa nemal za preukázané, že konaním odporcu v prvom alebo v druhom rade došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovateľky v zmysle ustanovení a nasl. . Rovnako nemal za preukázaný vznik majetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur konaním odporcu v druhom rade.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením z 25.2.2009, sp. zn. , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z rozhodnutia Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988, č.k. -11, vyplývala odporcovi v prvom rade jednoznačná povinnosť zabezpečiť pre navrhovateľku príslušnú bytovú náhradu. Pokiaľ túto povinnosť previedol na tretiu osobu, t.j. na odporcu v druhom rade,

nepostupoval správne. Uvedeným konaním odporca v prvom rade spôsobil, že v jednom období boli na byt na B. v Bratislave uzatvorené dve nájomné zmluvy, a to medzi navrhovateľkou a odporcom v prvom rade a medzi odporcom v prvom a odporcom v druhom rade. Keďže odporca v prvom rade si svoju povinnosť voči navrhovateľke nesplnil, táto sa oprávnene domáhala jej uloženia v prebiehajúcom konaní. V závere rozhodnutia krajský súd uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa so skutočnosťou, 1/ či mohol odporca v prvom rade preniesť povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu na tretí subjekt, 2/ či nastali podmienky na vypratanie navrhovateľky z bytu, 3/ či jej bola poskytnutá adekvátna bytová náhrada v zmysle právoplatného rozhodnutia Obvodného súdu Bratislava I v nadväznosti na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. . Po takto vykonanom dokazovaní sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj ostatnými nárokmi navrhovateľky uplatňovanými žalobou.

Súc viazaný názorom krajského súdu, okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 19.3.2010, 30.4.2010, 14.6.2010, 2.8.2010 a 24.9.2010. Na ostatnom pojednávaní, ktoré pojednával v neprítomnosti riadne a včas predvolaného právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu v druhom rade v súlade s , ktorí svoju neprítomnosť nijako neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, pristúpil k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, odporcu v druhom rade, prednesom zástupcu navrhovateľky a zástupkyne odporcu v prvom rade, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov a listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988, sp. zn. , evidenčným listom z 26.6.1986 a služobným listom z 15.12.1997, návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy zo 17.5.2001, Zmluvou o prevzatí dlhu z 23.5.2001, nájomnou zmluvou č. -321 z 23.5.2001, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. 0100083/02/33 z 20.5.2002, upovedomením o vysťahovaní z 6.6.2001, žiadosťou o pridelenie náhradného bytu z 10.7.2002, nájomnou zmluvou z 1.11.2001, výpisom z LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR, k.ú. Bratislava - Staré mesto, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 4.5.2005, č.k. -102, korešpondenciou medzi Ligou aktivistov pre ľudské práva a mestským úradom Bratislava Staré mesto, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. , ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988 bola navrhovateľke uložená povinnosť sa vysťahovať z 2- izbového bytu I. kategórie na B. Bratislave, v ktorom ostala bývať spolu s deťmi po zrušení užívacieho práva k bytu a po smrti manžela P. Vysťahovanie navrhovateľky z bytu bolo viazané na zabezpečenie náhradného bytu alebo ubytovania, a to vykonateľným rozhodnutím vtedajšieho národného výboru. Na základe odporúčania bytovej komisie na zasadnutí z 10.5.2001 odporca v prvom rade (ako nástupca bývalého bytového podniku Bratislava I) predložil návrh na uzavretie nájomnej zmluvy na byt č. XX, na B. X . v Bratislave, s odporcom v druhom rade ako nájomcom, keďže tento sa zaviazal prevziať záväzok o zaplatení nedoplatku na byte, o zabezpečení náhradného bytu pre terajších nájomcov a následného presťahovania na vlastné náklady. Predmetný návrh bol opatrený nečitateľným podpisom (zrejme) zástupcu starostu mestskej časti Bratislava - Staré mesto. Odporca v prvom rade a odporca v druhom rade následne dňa 23.5.2001 uzavreli Zmluvu o prevzatí dlhu, podľa ktorej odporca v druhom rade ako dlžník prebral bezplatne dlh viaznuci na účtovnom konte bytu navrhovateľky na B. v celkovej výške 217.751,50 Sk (7.228,03 Eur) podľa a zaviazal sa ho splatiť pri podpise nájomnej zmluvy k bytu. Zmluva vychádzala z toho, že odporca v druhom rade bol evidovaný v miestnom zozname uchádzačov o byt a požiadal o pridelenie práve bytu, v ktorom bývala navrhovateľka. Odporca v prvom rade ako veriteľ a prenajímateľ bytu vyjadril s týmto postupom súhlas za podmienky úhrady nedoplatku na byte a zabezpečenia náhradného bytu a presťahovania navrhovateľky. Odporcovia v rovnaký deň (23.5.2001) uzavreli aj nájomnú zmluvu k bytu, podľa ktorej získal odporca v druhom rade oprávnenie na užívanie predmetného bytu.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že niekedy v novembri 2001 násilne vtrhol do bytu na B. v Bratislave odporca v druhom rade spolu s pracovníkmi SBS a prikázali im zhromaždiť sa v izbe, zatiaľ čo oni sami balili ich osobné veci do igelitových vriec a nakladali nábytok do sťahovacieho auta. Po dokončení balenia ju spolu s deťmi odviezli do náhradného ubytovania, do domu na J. ulici v Bratislave, v ktorom mali zabezpečené bývanie na cca pol roka na základe nájomnej zmluvy s

pani JZ. Nájomnú zmluvu musela navrhovateľka podpísať pod nátlakom. Pracovníci SBS premiestnili všetky hnuteľné veci patriace navrhovateľke spolu s nábytkom z bytu do garáže rodinného domu. Keďže pani Q. nesúhlasila s ubytovaním navrhovateľky s celou rodinou v jej dome, bola nútená dom opustiť. Pri odchode majiteľka domu navrhovateľke neodovzdala kľúče od garáže, preto navrhovateľka nevedela, čo sa stalo s jej vecami a nábytkom. Navrhovateľku dočasne prichýlila jej sesternica, deti prespali u sestry, príp. známych. Okrem navrhovateľky nemal vedomosť o jej vysťahovaní z bytu nikto. Navrhovateľka sa snažila nájsť vhodné ubytovanie, s dcérami D. bývali určitý čas po ubytovniach, po rodine, resp. známych. Počas letných mesiacov prespávala niekedy na ulici, v zimnom období v stanoch zabezpečovaných krízovým centrom v priestoroch bratislavského letiska, u priateľov. Keď došlo k následnému rozdeleniu rodiny, neznášala to po psychickej stránke dobre. Snažila sa nájsť si zdroj príjmov, podarilo sa jej absolvovať brigády. Medzitým čerpala finančné prostriedky z vdovského a sirotského dôchodku.

Navrhovateľka po konfrontácii jej tvrdení ohľadne priebehu sťahovania s tými, ktoré uviedla vo výpovedi pred Okresným súdom Bratislava II, vo veci sp. zn. , svoju výpoveď opravila a zmenila, pričom poukázala na pravdivosť jej skorších vyjadrení v konaní o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, sp. zn. . Uviedla, že odporcu v druhom rade a pracovníkov SBS do bytu pustil jej druh S. osobné veci si balili do vriec sami, nájomnú zmluvu podpisovala v byte na B. v Bratislave. Rovnako sa opravila v tom, že z garáže, od ktorej disponovala kľúčom, si zobrala nábytok a pár osobných vecí, keďže spočiatku do nej chodila. Ostatné veci, a to televízor zn. Tesla, 2 detské horské bicykle, elektrický boiler, počítač a monitor zn. Celeron, hokejová výbava brankára, 3 dámske kožené bundy, veža zn. Technics, lyžiarska výbava, svätý obraz Panny Márie, dekoračné obrazy, práčka so žmýkačkou zn,. Mini Romo, videoprehrávač zn. Philips, 3 veľké koberce, detská postieľka, záclony, 2 ohrievače zn. Delos, kuchynský riad, 2 kočíky, detské, dámske a pánske oblečenie, 2 nočné lampy, fotoaparát zn. Olympus, vysávač zn. Eta, elektrický robot mixér zn. Eta, elektrická žehlička, ktoré nadobudla počas života a po smrti manžela, zostali v garáži rodinného domu, pričom ona sama nevedela, čo sa s nimi stalo.

Odporca v druhom rade vo svojej výpovedi uviedol, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy na byt č. XX na B. v Bratislave s odporcom v prvom rade mal vedomosť o tom, že v byte bývala aj navrhovateľka. Uhradil za ňu vzniknutý nedoplatok na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu, pričom s jej súhlasom sa súčasne podieľal na presťahovaní do náhradného ubytovania. Tvrdenia navrhovateľky o jej násilnom vysťahovaní poprel, keď poukázal na výpoveď v konaní pred Okresným súdom Bratislava II vo veci sp. zn. , ako aj na závery samotného konania. S odstupom času sa nepamätal na to, aké hnuteľné veci mala navrhovateľka v byte, balila si ich totiž sama spolu s rodinnými príslušníkmi. Z tohto dôvodu sa preto nevedel vyjadriť k zoznamu vecí predloženému zo strany navrhovateľky.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , a jeho rozsudku z 4.5.2005, č.k. -102, súd zistil, že súd vyhovel žalobe navrhovateľky podanej na súd dňa 5.9.2003 a určil, že nájomná zmluva uzavretá medzi I. ako prenajímateľkou a navrhovateľkou ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom bytu v rodinnom dome na J. v Bratislave je neplatná. Dôvodom neplatnosti predmetnej zmluvy bola jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, rovnako ako nezhoda medzi skutočnou vôľou účastníčok konania a jej vonkajším písomným prejavom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie (výsluchmi navrhovateľky, jej detí, odporcu v druhom rade, pracovníkov SBS) a nezistil existenciu namietaných dôvodov neplatnosti nájomnej zmluvy, a to jej podpísanie pod nátlakom a hrozbami priameho fyzického násilia.

Splnomocnená zástupkyňa vo svojom ústnom prednese zotrvala na nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v prvom rade v spore, ako aj na tvrdení, že o nároku navrhovateľky vo vzťahu k povinnosti zabezpečiť pre ňu náhradný byt už bolo raz rozhodnuté. Keďže užívacie právo navrhovateľky k bytu bolo zrušené rozhodnutím bývalého Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988, navrhovateľka nemohla ostať nájomníčkou predmetného bytu. V súvislosti s nárokmi uplatnenými navrhovateľkou v konaní vzniesla námietku premlčania. Podľa jej názoru došlo k uplynutiu 10 ročnej premlčacej lehoty podľa počítanej odo dňa vydania rozhodnutia, podľa ktorého bola uložená právnemu predchodcovi odporcu v prvom rade povinnosť zabezpečiť navrhovateľke náhradné ubytovanie, a teda k zániku práva priznaného rozhodnutím súdu. Pokiaľ by súd túto námietku neuznal, uviedla, že došlo

k uplynutiu všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, v ktorej sa mohla navrhovateľka domáhať práva na zabezpečenie bytovej náhrady, ospravedlnenia a nemajetkovej ujmy na súde, keďže k vysťahovaniu navrhovateľky z bytu, od ktorej okolnosti si navrhovateľka odvodzuje svoj nárok, došlo už v roku 2001.

K námietke premlčania, tak ako bola uplatnená splnomocnenou zástupkyňou odporcu v prvom rade, sa pripojil aj odporca v druhom rade.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky vo svojom ústnom prednese namietal premlčanie nárokov uplatnených žalobou navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka bola násilne vysťahovaná z bytu v roku 2002 (zrejme mal na mysli 2001-pozn. súdu), pričom v roku 2002 sa domáhala žalobou podanou na súde určenia neplatnosti nájomnej zmluvy s tretím subjektom. Keďže táto žaloba má súvislosť a vzťah k predmetu konania o uloženie povinnosti (sp. zn. ), premlčacia lehota nemohla počas tohto konania plynúť. Naviac, navrhovateľka si uplatňovala žalobou také práva, ktoré sú zaručené SR a medzinárodnými dokumentmi, ako je právo na bývanie, rodinný život a pod, a tie sú svojou povahou nepremlčateľné.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Podľa veta prvá , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Predtým, ako súd prikročil k vecnému skúmaniu nárokov navrhovateľky uplatnených v konaní, musel sa najskôr vyporiadať so vznesenou námietkou pasívnej legitimácie odporcu v prvom rade a námietkou premlčania uplatnenou zo strany odporcu v prvom a druhom rade.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v prvom rade, ktorá mala spočívať v tom, že odporca v prvom rade už nie je vlastníkom bytu č. XX, na B.j X v Bratislave, túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Na to, aby súd uložil odporcovi v prvom rade povinnosti požadované navrhovateľkou nemá a nemôže mať vplyv to, či odporca je alebo nie je vlastníkom bytu, z ktorého bola navrhovateľka vysťahovaná. Nejedná sa totiž o uloženie takej povinnosti, ktorá by bola viazaná na vlastnícky vzťah k bytu.

Pokiaľ ide o druhú námietku, námietku premlčania, tu súd uvádza, že obaja odporcovia pokladali nárok navrhovateľky na zabezpečenie náhradného ubytovania, na ospravedlnenie, na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 Eur, a odporca v druhom rade, aj nárok na náhradu škody vo výške 6.638,78 Eur za premlčaný, pretože podľa nich 1/ uplynula 10 ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu, keď počiatok lehoty spadal na dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Obvodného súdu Bratislava I, ktorým malo byť také právo priznané, 2/ uplynula 3 ročná premlčacia lehota, v ktorej sa mohla navrhovateľka domáhať všetkých svojich práv voči odporcom v súdnom konaní, keď počiatok lehoty odvodzovali od momentu vysťahovania navrhovateľky z bytu, t.j. od 19.11.2001. Keď teda navrhovateľka podala žalobu na súd až 13.2.2006, podala ju oneskorene. Súd odporcami vznesenú námietku premlčania považoval za čiastočne dôvodnú.

Keďže navrhovateľka si v konaní uplatňovala rôzne nároky, súd považoval za potrebné skúmať uplynutie premlčacej lehoty vo vzťahu ku každému výroku požadovaného rozsudku samostatne.

Ustanovenie upravuje premlčanie v prípade tzv. judikovaného práva, t.j. priznania práva právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Právo priznané rozhodnutím súdu sa potom premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, ktorá skutočnosť sa vo všeobecnosti odvodzuje od právoplatnosti samotného rozhodnutia.

Pokiaľ odporcovia vyvodzovali premlčanie nároku navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti zabezpečiť jej bytovú náhradu - primeraný náhradný byt, s poukazom na uplynutie premlčacej lehoty podľa a na rozsudok Obvodného súdu Bratislava I z 4.10.1988, tu súd vyhodnotil námietku odporcov ako nedôvodnú. Predmetným rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I bola navrhovateľke uložená povinnosť (nie právo) sa vysťahovať z bytu na B. ulici v Bratislave, s tým, že táto povinnosť jej vznikla až od momentu pridelenia náhradného bytu alebo ubytovania národným výborom. Z výroku tohto rozsudku je zrejmé, že rozhodnutím súdu nebolo navrhovateľke priznané žiadne právo, ktorého by sa mohla neskôr na jeho podklade domáhať v exekučnom konaní, resp. v konaní o výkon rozhodnutia. Preto nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty, tak ako to má na mysli ustanovenie . Vo vzťahu k ostatným výrokom požadovaného rozhodnutia, a to povinnosti ospravedlniť sa, zaplatiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, nebola preukázaná existencia právoplatného rozhodnutia priznávajúceho navrhovateľke požadované nároky, resp. práva. Preto v tejto časti vyhodnotil súd námietku premlčania rovnako za nedôvodnú.

Odporcovia namietali premlčanie nároku navrhovateľky aj s poukazom na , keď podľa nich uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jej nárokov v súdnom konaní. Počiatok tejto lehoty pritom stanovili na moment vysťahovania navrhovateľky z bytu na B. v Bratislave, ku ktorému došlo 19.11.2001. Súd sa preto v ďalšom zaoberal aj touto námietkou odporcov, pričom plynutie premlčacej lehoty opätovne skúmal vo vzťahu ku každému výroku požadovaného rozhodnutia samostatne.

Pokiaľ ide o prvú časť žalobného petitu, a to uloženie povinnosti zabezpečiť náhradný byt, tu súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú. Ako bolo už vyššie uvedené navrhovateľke bola rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I, sp. zn. , uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu na B. po tom, ako jej bude pridelený do užívania buď náhradný byt alebo ubytovanie. Právo na bytovú náhradu zahrňujúce právo na náhradný byt alebo ubytovanie, možno považovať za právo majetkové, ktoré ako také podlieha premlčaniu podľa ustanovenia , keďže nespadá pod žiadnu z výnimiek uvedených v a , ktoré sa nepremlčujú. Súd mal v konaní za preukázané (najmä z korešpondencie medzi splnomocneným zástupcom navrhovateľky a odporcom v prvom rade, ako aj z výpovede navrhovateľky), že k vysťahovaniu navrhovateľky z bytu na B. v Bratislave došlo v novembri 2001, konkrétne dňa 19.11.2001. Navrhovateľka mala vedomosť o vysťahovaní a pokiaľ sa domnievala, že toto prebehlo v rozpore so zákonom a jej nebola zabezpečená adekvátna bytová náhrada, mohla sa voči odporcom domáhať na súde podanou žalobou povinnosti poskytnúť jej primeranú bytovú náhradu, a to hneď deň nasledujúci po jej vysťahovaní. Keď sa teda obrátila na súd žalobou preukázateľne podanou až dňa

13.2.2006, urobila tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 20.11.2004. Na tejto skutočnosti nič nemení ani okolnosť, že dňa 5.9.2003 sa návrhom na začatie konania domáhala na Okresnom súde Bratislava II určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej s pani I.. Začatie konania o určovacej žalobe, t.j. o určenie, či pohľadávka alebo zmluva medzi účastníkmi je platná alebo nie, nevedie totiž k spočívaniu premlčacej lehoty ohľadne iných práv, ktoré so zmluvou súvisia, ale týkajú sa odlišných subjektov, t.j. nie účastníkov samotnej zmluvy. Naviac, uloženie povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu nie je viazané na podanie žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej s tretím subjektom, pretože súd si túto otázku, t.j. platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy môže riešiť v prebiehajúcom konaní o zabezpečenie náhradného ubytovania ako otázku predbežnú. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáhala svojho práva voči odporcom až žalobou podanou na súd 13.2.2006, svoju žalobu podala oneskorene.

V tejto súvislosti súd neuznal za dôvodné námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľky o nepremlčateľnosti nároku navrhovateľky z dôvodu, že ide o uplatňovanie jej práva na obydlie, ktoré ako základné právo nepodlieha premlčaniu. Mal za to, že právo na obydlie tak ako ho má na mysli nemožno stotožňovať s právom na náhradné ubytovanie, ktorého podmienky poskytnutia upravuje .

Čo sa týka nároku navrhovateľky na požadované ospravedlnenie a vyplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu súd vychádzal z toho, že navrhovateľka odôvodňovala oprávnenosť oboch nárokov od neoprávneného zásahu odporcov do jej osobnosti, a to do jej cti, ľudskej dôstojnosti, do práva na súkromie a rodinný život. Tento zásah mal nastať v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu v prvom rade v zmysle a v prípade odporcu v druhom rade v dôsledku neoprávneného vysťahovania navrhovateľky. Z hľadiska obsahu sa teda navrhovateľka domáhala nárokov vyplývajúcich z ochrany jej osobnosti.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Právo na ochranu osobnosti patrí do sféry práv týkajúcich sa výlučne každého človeka a jeho osobnosti, je teda jeho osobnostným právom. So zreteľom na svoju povahu, ktorá je imateriálna, jednotlivé práva viaznuce sa na každého jednotlivca nepodliehajú premlčaniu. Tieto práva požívajú ochranu v prípade splnenia troch podmienok: 1. dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva fyzickej osoby, 2. vznikne určitá ujma na osobnosti a 3. medzi neoprávneným zásahom a ujmou na osobnosti fyzickej osoby existuje príčinná súvislosť. Pokiaľ skutočne dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnosti, tento je možné odstrániť viacerými formami, pričom zákon výslovne hovorí o 1/ upustení od neoprávnených zásahov, 2/ ich odstránení a napokon o 3/ priznaní primeraného zadosťučinenia ( ). Pokiaľ by sa morálne zadosťučinenie nezdalo postačujúcim, najmä so zreteľom na zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, a to nielen v bežnej, ale v značnej miere, možno osobe priznať aj právo na peňažnú satisfakciu, nemajetkovú ujmu ( ). Pokiaľ ide o formu satisfakcie, táto sa viaže bezprostredne na osobnosť človeka a jeho práva definované v , má nemateriálnu povahu, a teda nepodlieha premlčaniu. To však neplatí, ak ide o satisfakciu vyjadrenú v peňažnej forme, ktorá spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (k tomu aj rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. ).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, premlčaniu môže podliehať len nárok navrhovateľky na nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa nasledujúceho po tvrdenom neoprávnenom zásahu odporcov, ku ktorému malo dôjsť jej vysťahovaním z bytu dňa 19.11.2001. Keďže navrhovateľka podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala na odporcoch zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,92 Eur (1.000.000,-Sk) až 13.2.2006, jej nárok treba považovať za premlčaný.

Záver o premlčaní práva však nemožno vzťahovať na navrhovateľkou požadovanú satisfakciu vo forme ospravedlnenia, keďže to plynutiu premlčacej lehoty nepodlieha. V ďalšom sa preto súd zaoberal tým, či boli naplnené predpoklady narušenia osobnostných práv navrhovateľky. Vychádzal pritom z tvrdení navrhovateľky, tak ako ich uviedla v žalobe, a v jej podaní predloženom na pojednávaní súdu dňa 4.6.2010.

Okolnosťou, ktorou mal odporca v prvom rade zasiahnuť do osobnosti navrhovateľky, mal byť jeho nesprávny úradný postup pri plnení úloh v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nesprávny úradný postup mal pritom spočívať v tom, že odporca v prvom rade porušil povinnosť uloženú mu rozsudkom Obvodného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. a navrhovateľke nezabezpečil bytovú náhradu. Navrhovateľke treba prisvedčiť, že upravoval (upravuje) podmienky a rozsah zodpovednosti územnej samosprávy a jej orgánov za škodu spôsobenú aj nesprávnym úradným postupom, avšak do účinnosti vstúpil až 1. júla 2004. K vysťahovaniu navrhovateľky z bytu na B. v Bratislave však došlo 19.11.2001, t.j. v čase, keď zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ešte neexistoval; na daný prípad ho preto nemožno aplikovať. Na prípad nemožno aplikovať ani právny predpis, ktorý bol zrušený a nahradený, a to o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ten totiž rozoznával nesprávny úradný postup len v súvislosti s konaním štátnych orgánov, pričom pasívne legitimovaným bol v takom prípade štát, zastúpený za neho konajúcim príslušným orgánom. Súd v priebehu konania vyzval navrhovateľku prostredníctvom jej právneho zástupcu na špecifikáciu titulu žalobného nároku, ktorým sa domáhala ochrany osobnosti, pričom táto zotrvala na pôvodnej kvalifikácii svojho nároku na ospravedlnenie ako nároku zo zodpovednosti odporcu v prvom rade za nesprávny úradný postup podľa . Vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania a možnosti výberu právnej kvalifikácie účastníkom konania, súd ďalej neskúmal prípadné iné porušenie povinnosti, ktorej by sa mohol dopustiť odporca v prvom rade. Mal totiž za to, že navrhovateľka si sama vybrala právny titul, ktorým si uplatnila svoj nárok voči odporcovi a súd ním viazaný, nie je v ďalšom konaní povinný zaoberať sa posudzovaním jej nároku aj z hľadiska inej právnej kvalifikácie.

Za neoprávnený zásah do osobnosti považovala navrhovateľka v prípade odporcu v druhom rade neoprávnené vysťahovanie z bytu, ktoré malo byť vykonané ponižujúcim a násilným spôsobom. Je pravdou, a nepoprel to ani odporca v druhom rade, že sa spolu s pracovníkmi SBS podieľal na vysťahovaní navrhovateľky z bytu na B. avšak navrhovateľka nijako nepreukázala, že by toto prebehlo ňou popísaným postupom. Navrhovateľkinej výpovedi o jej nesúhlase s vysťahovaním, o brutalite, násilí a neprimeranosti spôsobu vysťahovania súd neuveril, keďže v nej vzhliadol značné rozpory a nezrovnalosti. Tie sa týkali nielen popisu začatia, priebehu a ukončenia sťahovania, ale aj správania sa jednotlivých osôb, ktoré sťahovanie zabezpečovali. Napokon, navrhovateľka sama uviedla, že so značným časovým odstupom od udalosti si už presne nepamätá celý jej priebeh. Súd preto v tomto smere vychádzal podporne aj z vykonaného dokazovania a výsledkov konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II, vo veci sp. zn. . Z rozsudku predmetného súdu z 4.5.2005 jednoznačne vyplýva, že pracovníci SBS podieľajúci sa na sťahovaní navrhovateľky neboli ozbrojení žiadnymi strelnými zbraňami, prípadne obuškami a na navrhovateľku a členov jej domácnosti nevyvíjali žiaden nátlak. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd nemal za preukázané, že odporca v druhom rade sa pri sťahovaní navrhovateľky z bytu na B. v Bratislave dopustil takého konania, ktoré by zasiahlo česť alebo ľudskú dôstojnosť navrhovateľky, príp. zasiahlo do jej práva na súkromný a rodinný život. Navrhovateľka síce v konaní uviedla, že v dôsledku vysťahovania z bytu prišla o stále ubytovanie, stala sa z nej bezdomovkyňa, nemohla sa zamestnať, jej rodina sa rozpadla a ona stratila kontakt s deťmi, tieto tvrdenia však nijako nepreukázala. Hoci sama navrhla a žiadala o výsluch svedkov, ktorí

by mali potvrdiť ňou uvádzané tvrdenia, v ďalšom konaní ostala pasívna a ich účasť (ani svoju) na pojednávaní nezabezpečila. Týmto konaním preto sama zapríčinila neunesenie dôkazného bremena o existencii tvrdeného zásahu do jej osobnostných práv. Keďže súd nemal za preukázané naplnenie jednej z podmienok občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnosti navrhovateľky, nemohol navrhovateľke priznať požadovanú satisfakciu v podobe ospravedlnenia zo strany odporcov.

A napokon pokiaľ sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi v druhom rade náhrady majetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-Sk), ktorá ujma jej mala byť spôsobená zničením, poškodením a stratou bližšie špecifikovaných hnuteľných vecí, tu sa súd musel opätovne vysporiadať najskôr so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu v druhom rade. Jeho námietku považoval za dôvodnú. Nárok, ktorého sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi je nárokom na náhradu škody (majetkovej ujmy), ktorý podlieha premlčaniu v súlade s , , a to v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote plynúcej v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Subjektívna lehota začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvie o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, kým objektívna lehota odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pokiaľ navrhovateľka dôvodila, že k poškodeniu hnuteľných vecí jej patriacich došlo pri vysťahovaní z bytu dňa 19.11.2001, počnúc týmto dňom začala zároveň plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie jej práv zo zodpovednosti za škodu voči odporcovi v druhom rade. Keďže vyplatenia sumy zodpovedajúcej náhrade škody sa domáhala žalobou podanou na súd až 13.2.2006, svojho práva sa domáhala oneskorene. V tejto súvislosti súd naviac dodáva, že navrhovateľka nijako nepreukázala splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu v druhom rade za prípadnú škodu.

Vyhodnotením a zhrnutím vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že súd považoval odporcami vznesenú námietku premlčania nárokov navrhovateľky za dôvodnú, pokiaľ sa týkala nárokov na zabezpečenie náhradného ubytovania, zaplatenia nemajetkovej ujmy a nároku na náhradu škody voči odporcovi v druhom rade. Za nedôvodnú ju potom považoval v prípade žiadanej satisfakcie za zásah do osobnostných práv navrhovateľky formou ospravedlnenia. Tu však vykonaným dokazovaním súd nezistil také konanie zo strany odporcu v prvom a druhom rade, ktoré by malo za následok zásah do osobnostných práv navrhovateľky. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Prihliadajúc na uplatnenú námietku premlčania a na jej dôvodnosť, súd sa nezaoberal skúmaním vecnej stránky nárokov navrhovateľky; v tomto smere preto nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď plne úspešným odporcom priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Keďže však odporcom v súvislosti s prebiehajúcim konaním žiadne trovy nevznikli, a tieto si ani v konaní neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 24. septembra 2010 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

za správnosť:

Henčeková A.