Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11C/79/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu W. F., W. C., R.. X.X.XXXX, dôchodkyňa, bytom J., S. XX, zastúpená JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou AK Štúrova 20, Košice proti žalovanému T. J., R.. X.X.XXXX, dôchodca, bytom H. XXX , zastúpený JUDr. Máriou Nogovou, advokátkou, Letná č. 39, Košice v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Určuje, že výlučnou vlastníčkou parcely Č.. XXX/X záhrada o výmere 817 m2, tak ako je zakreslená na geometrickom pláne č. XX/XX U. A. X.X.XXXX, ktorý bol overený 17.3.2008 kat. Ú. H. je žalobkyňa.

Geometrický plán sa stáva súčasťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku na tom základe, že ona je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Hýľov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to parcely č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s rodinným domom č. XX a parcely č. XXX záhrada o výmere 1789 m2. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudla rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie č.k.6C 897/90. Nedopatrením však nebolo usporiadané vlastnícke právo aj k parcele č. XXX katastrálneho územia H. o výmere 817 m2, ktorej ako vlastník naďalej je vedený žalovaný. Žalovaný je vedený ako výlučný vlastník susednej nehnuteľnosti parcely č. XXX - záhrady o výmere 1701 m2 zapísanej na Q. Č.. XXX, vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie pod číslom 15C 531/92. Na základe tohto rozsudku sa stal však vlastníkom parcely Č.. XXX ale len vo výmere 884 m2 pričom vlastníkom zvyšnej časti t.j. o výmere 817 m2 tejto parcely je ona. Parcela č. XXX takto ako je zakreslená v geometrickom pláne č. 68/08 zo dňa 4.3.2008 ako novovytvorená parcela č. XXX/X o výmere 817 m2 vlastnili a užívali od začiatku 20. storočia najprv jej starí rodičia O. J., rodená V., ktorá zomrela XX.X.XXXX O. jej manžel S. J.. Po nich nepretržite túto nehnuteľnosť užívala ona. Táto parcela je v prírode oplotená a žalovaný si nikdy na túto nehnuteľnosť nárok nerobil, užíval len druhú časť parcely č. XXX o výmere 884 m2, ktorá je aj skutočne jeho vlastníctvom.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že celú túto parcelu Č.. XXX katastrálneho územia H. zapísanú na liste vlastníctva č. 308, ktorá bola pôvodne totožná s pozemnoknižnou parcelou č. 90/4 v celosti užívali jeho predkovia a po nich následne on. Aj rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č. k. zo dňa 19.10.1992 bolo určené, že táto nehnuteľnosť patrí jemu do výlučného vlastníctva.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXX je zapísaná parcela č. XXX o výmere 1701 m2 záhrady a parcela č. XXX o výmere 1625 m2 záhrady ako výlučné vlastníctvo žalovaného. Ako titul nadobudnutia týchto nehnuteľností je uvedený rozsudok tunajšieho súdu č.k. .

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom č.k.: zo dňa 19.10.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.1992 určil, že výlučným vlastníkom parcely Č.. XXX záhrada o výmere 884 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. 7 katastrálneho územia H. je žalovaný.

Žalobkyňa ako účastníčka konania v svojej výpovedi uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla ešte jej mama spolu so svojimi sestrami od ich matky a v roku 1993 jej matka darovala podiel v tejto nehnuteľnosti s tým, že vyplatila matkine sestry a tak sa stala výlučnou vlastníčkou. Vlastníkom susediacej parcely je žalovaný a zrejme nejakým nedopatrením bol zapísaný ako výlučný vlastník aj nehnuteľnosti, ktorú ona vlastní. Všimla si to až teraz, keď sa rozhodla, že túto nehnuteľnosť predá. Tvrdila, že pôvodná právna predchodkyňa jej matky a žalovaného O. J., rodená D. vlastnila aj túto nehnuteľnosť, ktorú na základe reálnej deľby, ku ktorej došlo medzi S. J., S. J. O. O. J., rodenou J., získal jej starý otec S. J..

Žalovaný tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť patrila jeho otcovi, on ju zdedil a užíval, len momentálne ju neužíva. Doklady o nadobudnutí vlastníckeho práva, ktoré tvrdil, že má, súdu nepredložil.

Prehlásil, že si nevšimol, aby v rozsudku č.k. nebola uvedená výmera celej parcely XXX a o tom sa dozvedel až po obdržaní žaloby v tomto konaní. Opravenia chyby v písaní v tomto rozsudku sa bude domáhať dodatočne.

Právna zástupkyňa žalovaného namietala, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na uplatnenie si tohto nároku a to z dôvodu, že pokiaľ by súd pripustil, že je pravdou to, že časť parcely Č.. XXX o výmere 817 m2 nemá patriť žalovanému, tak žalobkyňa nepreukázala právny dôvod, prečo by tá časť parcely mala patriť práve jej, Taktiež namietala, že ide už o vec rozhodnutú a to preto, lebo už bolo ohľadom predmetnej parcely rozhodnuté medzi tými istými účastníkmi konania pod číslom konania .

Súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby a je aktívne legitimovanou ak sa domáha určenia vlastníckeho práva k parcele, ktorú užíva a užívala aj jej právna predchodkyňa a v katastri nehnuteľnosti je zapísaná ako vlastník iná osoba, t.j. žalovaný. Takisto ani tvrdenie právnej zástupkyni žalovaného, že ide o vec rozhodnutú ( res iudicata ) neobstojí, pretože v konaní , ktoré sa viedlo na tunajšom súde, žalovaný sa domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele EN 200 a 203, ktorých výmera nebola uvedená a ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. 7 katastrálneho územia H.. Rozsudkom však bolo určené vlastnícke právo k parcele Č.. XXX záhrada o výmere 884 m2. Proti tomuto rozsudku sa žalobca neodvolal, bol spokojný s týmto rozhodnutím a takisto aj ostatní žalovaní potvrdili, že tieto nehnuteľnosti vlastní žalobca. Jednoznačne z tohto konania vyplýva, že o druhej časti N. XXX V. výmere 817 m2 , ktorá v súčasnosti má parcelné číslo XXX/X katastrálneho územia H., ešte nebolo rozhodnuté.

Zo spisu D 1627/31 súd zistil, že po nebohej Alžbete Kozelovej, rodenej Buzovej zomrelej 10.11.1929 dedili nehnuteľnosti S. J. v 1-ine k celku, S. J. v 1-ine k celku, O. J., W. J. C. 1.-X. O. K. J.Ľ. C. 1.- X.e k celku. Tieto nehnuteľnosti sa nachádzali v pozemnoknižných zápisniciach 44 a 90 katastrálneho územia H.. Okresný súd v Košiciach povolil vklad vlastníckeho práva do Pozemkovej knihy 5.9.1932. Následne na to pôvodní S. J., S. J. O. O. J., rodená J.Á. ako to tvrdila žalobkyňa si predmetné nehnuteľnosti reálne rozdelili, pričom si rozdelili aj podiel K. J., ktorá zomrela na neznámom mieste v

USA. Pri tejto deľbe každý zo spoluvlastníkov dostal reálne vyčlenené nehnuteľnosti vo výmere 31 árov. Túto skutočnosť, že došlo k deľbe potvrdila aj manželka nebohého svedkyňa X. J., ktorá uviedla, že ešte za života O. J., W. D. reálne rozdelila tieto nehnuteľnosti, ktoré vlastnila medzi tri deti S. J., S. J., O. J., W. J. O. K. J. bola v Amerike a podiel nedostala. Dostali len traja súrodenci a každý o rovnakej výmere. Žalobkyňa je vnučkou S. J., S. J. je otcom žalovaného a ona užíva nehnuteľnosť, ktorú získala ako dar O. J., W. J. a následne na to ju darovala jej manželovi. Potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť žalovaný ani jeho otec nikdy neužívali.

Súd bral za preukázané tvrdenie žalobkyni, že došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti, ktoré pôvodne vlastnila O. J., W.Á. D. medzi jej troma deťmi, čo potvrdzuje aj rozsudok vo veci , kde sa N. J., syn O.Ž. J., rodenej J. domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré ona získala reálnou deľbou a zistil, že výmera týchto nehnuteľností predstavuje 2915 m2. Žalovaný sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré reálnou deľbou získal jeho otec v konaní o výmere 3094 m2. Žalobkyňa, respektíve jej matka je výlučnou vlastníčkou parciel 2306 m2. Jednoznačne z toho vyplýva, že k reálnej deľbe nehnuteľností, ktorých výlučnou vlastníčkou, bola O. J., rod. D. došlo pred alebo tesne po jej smrti, keď tieto nehnuteľnosti zdedili jej deti. V skutočnosti už zdedili reálne vyčlenené časti, ktoré im ešte za života matka darovala.

Katastrálny úrad uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. bo vyhlásený v roku 1992 pred platnosťou nového mapového a písomného operátu katastra nehnuteľností a v tomto liste vlastníctva sa vychádzalo z iných výmer parcely Č.. XXX O. XXX a pri obnove katastrálneho operátu vzhľadom na opravené hranice aj výmery parcely č. 200 bol obnovený právny stav v súlade s právnymi listinami a platnosť nového mapového a písomného operátu Katastra nehnuteľností bol vyhlásený ku dňu 1.1.1993. Z tejto správy jednoznačne vyplýva, že súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku z výmery parcely takej ako v tomto rozsudku bolo uvedené. Žalovaný nenamietal túto výmeru a súhlasil s ňou.

Svedkyňa S. J., manželka žalovaného v svojej svedeckej výpovedi uviedla, že ona sa vydala za žalovaného v roku 1965 a že si pamätá, že celú nehnuteľnosť užíval a obhospodaroval otec jej manžela a on len dovolil kosiť matke žalobkyni trávu z týchto nehnuteľností a tvrdila, že táto nehnuteľnosť stále patrila do výlučného vlastníctva jej svokra, neskôr jej manžela. Žalobkyňa poprela tvrdenie svedkyne, že by jej stará matka potrebovala kosiť trávu, pretože ona okrem sliepok nemala žiadne domáce zvieratá.

Súd dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť pripadla právnemu predchodcovi žalobkyni a keď súd zrátal výmeru, ktorú pri deľbe, ktorá bola medzi spoluvlastníkmi ešte pred rokom 1950 sa zachovala zistil, že každý zo spoluvlastníkov získal výmeru reálne vyčlenených častí okolo 30 árov.

Svoje tvrdenie žalovaný nijakým dôkazom nepreukázal a ani logicky to nevyplýva, žeby táto nehnuteľnosť pripadla pri reálnej deľbe jeho otcovi. Predmetnú nehnuteľnosť užívala právna predchodkyňa žalobkyni, jej matka, ktorú získal pri reálnej deľbe jej V. S. J. a ktorá jej darovala túto nehnuteľnosť s tým, že ona vyplatila podiely svojim tetám a tak sa stala výlučnou vlastníčkou v roku 1993. Užívala túto nehnuteľnosť dobromyseľne a nikým nerušená, žalovaný nepreukázal, aby nejakým spôsobom žalobkyňu na vydanie tejto nehnuteľnosti mimosúdne alebo súdnou cestou vyzýval alebo ju pri držbe rušil.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Jedným zo spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vydržanie, je to osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení následných zákonom požadovaných predpokladov:

a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania

b/ držba musí byť oprávnená

c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

V danom prípade ide o nehnuteľnosť, ktorú získal právny predchodca žalobkyni na základe reálnej deľby nehnuteľností, ktoré vlastnila jeho matka O. J., W. D.. Začal užívať túto nehnuteľnosť dobromyseľne a nikým nerušene, následne na to získala túto nehnuteľnosť jeho dcéra, ktorá darovala podiel žalobkyni v roku 1993 a táto vyplatila podiely dvom sestrám svojej matky a tak sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Od roku 1993 túto nehnuteľnosť užíva dobromyseľne nikým nerušená. Tvrdenie žalovaného, že táto nehnuteľnosť patrí jemu do výlučného vlastníctva neobstojí, pretože nebolo preukázané v konaní, aby túto nehnuteľnosť nadobudol jeho právny predchodca a táto skutočnosť bola aj potvrdená tým, že súd zistil, že všetci dedičia po O.D. J. W. D. získali na základe reálnej deľby nehnuteľnosti o výmere 31 árov. Žalovaný nepreukázal, aby sa domáhal vydania tejto nehnuteľnosti mimosúdne prípadne súdnou cestou a preto súd mal za preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva v novembri 1993 žalobkyňa a užíva ju dobromyseľne a nerušene viac ako 10 rokov, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

Žalobkyňa mala v tomto konaní úspech, ale súd náhradu trov konania jej nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že ide tu o dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na skutočnosť, že priznaním náhrady trov konania by sa vzťahy v rámci rodiny viac narušili a bude to vhodnejšie pre upokojenie situácie a vyriešenie tohto sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti.