Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-94-2010.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/94/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: SORAVIAINVEST, spol. s.r.o., so sídlom Cesta na Senec 2/A, Bratislava, IČO: 35 731 711, zast. Mgr. Andrej Gunár, advokát, so sídlom AK Panenská 6, Bratislava, proti odporcovi: RPM Service SK s.r.o., so sídlom Podunajská 25, Bratislava, IČO: 36 731 978, zast. JUDr. Boris Bohunský, advokát AK Borec & Bohunský, so sídlom Kozia 20, Bratislava, o zaplatenie 13.747,84 EUR s príslušenstvom, rozhodol dňa 29. 09. 2010
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 824,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu v sume 1.110,09 EUR do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08. 02. 2010 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd odporcu zaviazal k úhrade 13.717,84 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v rámci predmetu svojho podnikania vykonával upratovacie práce v priestoroch navrhovateľa. V noci zo dňa 22. 12. 2008 na 23. 12. 2008 došlo zamestnancami odporcu k vykradnutiu priestorov navrhovateľa a k odcudzeniu hnuteľného majetku a hotovosti. Škoda, ktorá vznikla spáchaním prečinu krádeže predstavuje po konečnom vyúčtovaní navrhovateľa faktúrou č. 910025 sumu vo výške 20.085,17 EUR. V predmetnej veci začalo OR PZ v Bratislave II uznesením ČVS: ORP-5127/4-OSV-B2/2008 trestné stíhanie za úmyselný prečin krádeže. Skutočnosť, že k spáchaniu krádeže došlo práve zamestnancami odporcu potvrdzujú záznamy z bezpečnostných kamier. K vzniku škody na majetku navrhovateľa došlo zamestnancami odporcu pri výkone ich pracovnej činnosti v rámci pracovného pomeru s odporcom pri výkone jeho prevádzkovej činnosti - upratovanie nebytových priestorov. Navrhovateľ sa bezvýsledne s odporcom snažil o vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov. Na základe Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.07.2009 navrhovateľ prevzal dlh obchodnej spoločnosti Shopping Center Soravia, spol. s.r.o. voči odporcovi vo výške celkom 3.308,30 EUR, ktorý vznikol neuhradením faktúr bližšie špecifikovaných v návrhu. Navrhovateľ pritom voči odporcovi evidoval nielen vyššie uvedené záväzky z dôvodu prevzatia dlhu, ale aj záväzky vo výške 3.029,03 EUR, t. j. spolu 6.337,33 EUR. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre započítanie pohľadávok, navrhovateľ si listom zo dňa 25. 01. 2010 započítal voči odporcovi pohľadávky vo výške, v akej sa kryjú, t. j. v sume 6.337,33 EUR. Na základe uvedeného potom záväzok odporcu voči navrhovateľovi po vykonanom započítaní predstavuje sumu 13.747,84 EUR. Súčasne so započítaním
navrhovateľ odporcu zároveň vyzval na úhradu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola odporcovi doručená dňa 27. 01. 2010, uvedená 7-dňová lehota tak uplynula 03. 02. 2010. Odporca do dňa podania návrhu na súd dlžnú sumu neuhradil. Navrhovateľ si odo dňa 23. 06. 2009 do zaplatenia uplatňuje voči odporcovi úrok z omeškania vo výške 9 % z istiny ročne.
Tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. 31Ro/376/2010 dňa 29. 03. 2010. Nakoľko odporca podal proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. ex lege zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Odporca svoj odpor zo dňa 25. 05. 2010 odôvodnil tým, navrhovateľ voči nemu nemá žiadnu pohľadávku a už vôbec nie pohľadávku na náhradu škody spôsobenú prevádzkovou činnosťou odporcu. Pohľadávku má výlučne odporca voči navrhovateľovi v sume 6.337,33 EUR, ktorá je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 42Cb/148/2010. Navrhovateľ sa zrejme odvoláva na pohľadávku navrhovateľa voči osobám, ktoré mu mali spôsobiť škodu prečinom krádeže, pokiaľ sa preukáže ich zavinenie. Vzhľadom na existenciu prezumpcie neviny sa tieto osoby, voči ktorým bolo začaté trestné stíhanie, zatiaľ nepovažujú za vinné. Ak aj tieto osoby boli zamestnancami odporcu, z ich prípadnej zodpovednosti za škodu nemožno automaticky vyvodzovať zodpovednosť odporcu za tú istú škodu. Z doterajších výsledkov trestného konania vyplýva, že ku krádeži došlo v čase od 19:00 hod do 03:00 hod, čo nasvedčuje tomu, že ku krádeži nedošlo pri vykonávaní upratovacích prác upratovačkami, ale malo k nej dôjsť až neskôr, a to osobami, ktorých prípadná "aktivita" nesúvisela s upratovacími a čistiacimi prácami. Z uvedeného potom vyplýva, že škoda nemohla navrhovateľovi vzniknúť prevádzkovou činnosťou odporcu, keďže nevznikla činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu. Okrem uvedeného z vyčíslenia škody utrpenej krádežou vyplýva, že škodu utrpelo deväť subjektov a nie len samotný navrhovateľ, a teda nemôže uplatňovať prípadnú škodu aj v ich mene. Z návrhu navrhovateľa taktiež nie je jasné, akú právnu povinnosť mal odporca porušiť a taktiež sa nejaví byť ustáleným rozsah škody navrhovateľa, keďže poškodených malo byť niekoľko subjektov. Vzhľadom k uvedenému, kedy navrhovateľ nepreukázal jednak porušenie právnej povinnosti odporcom ani vznik a výšku škody, nie je možné spoľahlivo určiť ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi a ani zavinenie odporcu. Uvedené môže objasniť až výsledok trestného konania, z ktorého dôvodu je kladenie viny za vznik škody na odporcu predčasné. Vzhľadom na existenciu obchodno-právneho záväzkového vzťahu účastníkov tohto konania je tiež možné uvažovať o obchodno-právnej zodpovednosti odporcu za škodu. V tom prípade sú subjekty škodcu a poškodeného zákonom jasne definované, musí ísť vždy o účastníkov záväzkového vzťahu a musí ísť o prípad porušenia zmluvných záväzkov. Odporca mohol svoju povinnosť porušiť iba voči navrhovateľovi, s ktorým jediným bol v záväzkovom vzťahu a nie voči ostatným ôsmim subjektom. Uvedené však možno spoľahlivo určiť až po ukončení trestného konania. Odporca žiada návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
Z faktúry č. 910025 vyplýva, že bola navrhovateľom vystavená pre odporcu dňa 08. 06. 2009 s dátumom splatnosti 22. 06. 2009. Navrhovateľ odporcovi fakturoval škodu spôsobenú navrhovateľovi zamestnancami odporcu v období decembra 2008 spolu vo výške 20.085,17 EUR.
Z Uznesenia OR PZ v Bratislave II, Úradu justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP-5127/4-OVS- B2/2008 vyplýva, že voči neznámemu páchateľovi bolo dňa 23. 12. 2008 začaté trestné stíhanie, preto že v čase cca od 19:00 hod, dňa 22. 12. 2008 do 08:00 hod dňa 23. 12. 2008 v objekte Shopping Palace, vnikol bez použitia násilia na 3. poschodí cez vchodové dvere do priestorov spoločnosti SORAVIAINVEST, spol. s.r.o., kde následne vošiel na recepciu a do jednotlivých odomknutých kancelárii a odcudzil hnuteľné veci a hotovosť cca v sume 250.000,- Sk, pričom celková škoda bude vyčíslená dodatočne.
Z Odpovede na predžalobnú výzvu zo dňa 18. 12. 2009 vyplýva, že navrhovateľ dňa 27. 01. 2010 (viď. doručenka č. l. 20) vyzval odporcu na splnenie dlhu v sume po započítaní vzájomných pohľadávok 13.747,84 EUR, v lehote 7 dní odo dňa doručenia.
V priebehu konania navrhovateľ zotrval na tvrdeniach uvedených v návrhu a ďalej uviedol, že je nepochybné, že na protiprávnom konaní vedúcom k spôsobeniu škody sa zúčastnili osoby, ktoré boli odporcom poverené vykonávaním prevádzkovej činnosti v prospech navrhovateľa. Za ich konanie v priestoroch navrhovateľa tak zodpovedá odporca. Definíciu prevádzkovej činnosti nemožno vykladať reštriktívne a striktne gramaticky, že predstavuje iba samotný výkon činnosti (upratovacie práce). Prevádzková činnosť totiž nepochybne zahrňuje aj činnosti, ktorých výkon je nevyhnutný na realizáciu prevádzkovej činnosti (vstup do priestorov, pohyb po nich, príprava pracovných nástrojov a pod.). Aj samotný vstup do budovy má prevádzkovú povahu, nakoľko je to činnosť nevyhnutná na vykonávanie zmluvne dojednaných prác. Je nepochybné, že škoda bola spôsobená navrhovateľovi vstupom osôb poverených výkonom činností zo strany odporcu, a teda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu. Výsledok trestného konania nie je pre tento spor podstatný, nakoľko predmetom tohto konania nie je trestno-právna zodpovednosť fyzických osôb z prečinu krádeže, ale náhrada škody navrhovateľovi. Odporca porušil svoju povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku a tiež svoju kontraktuálnu povinnosť podľa Zmluvy o vykonaní upratovacích a čistiacich prác z 28. 12. 2006, podľa ktorej odporca zodpovedá navrhovateľovi za akúkoľvek škodu vzniknutú na majetku navrhovateľa alebo tretej osoby vzniknutej pri výkone predmetu uvedenej zmluvy. Z predložených dôkazov je zrejmé, že bez škodového konania osôb poverených odporcom na výkon prevádzkovej činnosti pre navrhovateľa by ku vzniku škody nikdy nedošlo, a teda kauzálny nexus je splnený. Navrhovateľ upresnil, že pokiaľ ide o odcudzené finančné prostriedky, tieto boli v celom rozsahu majetkom navrhovateľa. Svoj nárok opiera o ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Nemá vedomosť o tom, že by sa v trestnom konaní okrem začatia trestného stíhania udialo niečo iné.
Odporca v priebehu konania zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odpore. Návrh žiada s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu zamietnuť.
Súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Š. a X.. X. s poukazom na jeho nehospodárnosť zamietol, nakoľko má za to, že takéto dokazovanie nemôže prispieť k objasneniu skutkového ani právneho stavu veci.
Podľa § 420a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka citovaného zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa § 420a ods. 2 citovaného zákona škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Podľa § 420a ods. 3 citovaného zákona zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Na základe vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a tento s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu zamietol.
Každý zodpovedá inému za škodu, ktorú spôsobí svojou prevádzkovou činnosťou. Za prevádzkovú činnosť sa považuje akákoľvek činnosť, ktorá je vykonávaná určitým organizovaným a pravidelným spôsobom smerujúcim k splneniu stanoveného cieľa v súlade s predmetom činnosti fyzickej alebo
právnickej osoby. Subjektom tejto zodpovednosti teda môže byť iba podnikateľ (prípadne osoba vykonávajúca alebo organizujúca pravidelne a obyčajne odplatne určitú činnosť prevádzkového charakteru bez príslušného oprávnenia k tejto činnosti).
Predpokladmi vzniku prísne objektívnej (všeobecnej) občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody. Zodpovednosti za vzniknutú škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Zákon uvádza taxatívny výpočet prípadov, kedy je možné vzniknutú škodu považovať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, a tento výpočet nie je možné rozšíriť.
Prevádzkovou činnosťou je spôsobená škoda, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri takejto činnosti, ak spôsobená vplyvmi prevádzky na okolie, prípadne ak je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží jej užívanie.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že ku škode navrhovateľa došlo v dôsledku prečinu krádeže spáchanej neznámym páchateľom, v noci z 22. 12. 2008 na 23. 12. 2008 v čase od 19:00 hod do 08:00 hod v objekte Schopping Palace v priestoroch navrhovateľa.
Súd sa v plnej miere stotožnil s tvrdeniami odporcu, že v tomto konaní odporca nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko škoda, ku ktorej došlo v dôsledku spáchania trestného činu krádeže neznámym páchateľom, nebola v žiadnom prípade spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu. Navrhovateľovi síce škoda skutočne vznikla, avšak nemohla vzniknúť prevádzkou činnosťou odporcu, nakoľko nevznikla činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu. Len sama skutočnosť, že zamestnanci odporcu mali povolený vstup do budovy navrhovateľa za účelom vykonávania upratovacích prác, nemôže automaticky odôvodňovať záver o tom, že za škodu, ku ktorej došlo v dôsledku krádeže v priestoroch navrhovateľa, nesie zodpovednosť odporca. Aj v prípade, že by z výsledkov trestného konania, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, vyplynulo, že krádež spáchali zamestnanci odporcu, nie je možné hovoriť o škode spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Ide o škodu spôsobenú v dôsledku spáchania trestného činu krádeže, ktorá v žiadnom prípade nemôže mať charakter škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní nevyplynulo ani len to, že by ku krádeži došlo priamo pri vykonávaní upratovacích prác. Aj zo samotného uznesenia OR PZ UJaKP ČVS: ORP-5127/4-OVS-B2/2008 vyplýva, že ku krádeži došlo v nočných hodinách zo dňa 22. 12. 2008 na 23. 12. 2008 od 19:00 hod. do 08:00 hod., a teda v čase po odchode upratovačiek poverených odporcom výkonom upratovacích prác. Túto skutočnosť v konaní nepoprel ani samotný navrhovateľ, zodpovednosť odporcu za vznik škody však odôvodňoval tým, že s prevádzkovou činnosťou, ktorú u neho vykonával odporca je automaticky spojený vstup do budovy, ktorý rovnako treba považovať za súčasť výkonu prevádzkovej činnosti. Hoci súd uznáva, že výkon prevádzkovej činnosti je nevyhnutne spätý so vstupom do budovy, podľa jeho právneho názoru by však o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou mohlo ísť len v tom prípade, že by škoda bola spôsobená priamo pri vstupe upratovačiek do budovy, ktoré by sa presúvali na miesto výkonu upratovacích prác resp. priamo pri výkone týchto prác. Ako to však vyplýva z vykonaného dokazovania, ku krádeži došlo až po odchode upratovačiek z budovy, čo rovnako odôvodňuje záver, že ku vzniku škody nemohlo dôjsť pri výkone prevádzkovej činnosti odporcu.
Pokiaľ by aj bolo v trestnom konaní preukázané, že krádež spáchali zamestnanci odporcu, odporca nemôže niesť a ani nenesie zodpovednosť, za akékoľvek aktivity svojich zamestnancov, hoc aj nelegálne, ktoré uskutočnia mimo doby, kedy vykonávajú činnosti resp. práce podľa pokynov a v prospech odporcu ako svojho zamestnávateľa. Od zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za akúkoľvek škodu, pokiaľ ju spôsobia jeho zamestnanci mimo výkonu svojej pracovnej činnosti po odchode z pracoviska (v tomto prípade v priestoroch obchodného centra Schopping Palace), hoc k nej aj dôjde v priestoroch pracoviska, v dobe, kedy nie sú oprávnení sa tam zdržiavať. V tejto súvislosti je však opäť potrebné konštatovať, že trestné stíhanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené,
a teda nebolo preukázané, že krádež spáchali zamestnanci odporcu. Súd má však za to, že ani prípadné preukázanie viny zamestnancov odporcu nemá vplyv na výsledok tohto konania, nakoľko zo žiadnych dôkazov vykonaných v tomto konaní nebola preukázaná skutočnosť, že ku škode došlo prevádzkovou činnosťou odporcu.
Nakoľko nebol splnený prvý a základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, a to vznik škody, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti odporcu, súd neskúmal ani splnenie ďalších predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, nakoľko pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov, k čomu v tomto prípade nedošlo.
Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že nakoľko nebolo preukázané, že ku škode došlo prevádzkovou činnosťou odporcu, odporca nie je v spore o náhradu takto vzniknutej škody pasívne vecne legitimovaný, a teda návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcu JUDr. Borisa Bohunského, advokáta AK Borec & Bohunský, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:
1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 303,74 EUR (bez 19 % DPH), vychádzajúc z hodnoty veci 13,747,84 EUR 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej - odpor 25. 05. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 29. 09. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky),
2/ Režijný paušál - 3 x 7,21 EUR, t. j. spolu 21,63 EUR (bez 19 % DPH) (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 911,22 EUR + režijný paušál 21,63 EUR, spolu 932,85 EUR + 19 % DPH = 1.110,09 EUR.
b/ Uhradený súdny poplatok - 824,50 EUR.
Súd odporcovi priznal náhradu trov konania podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom odporcu zo dňa 30. 09. 2010, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.
Trovy právneho zastúpenia vo výške 1.110,09 EUR je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu vedený vo B. W. U..W.., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Trovy konania predstavujúce odporcom zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 824,50 EUR je navrhovateľ povinný uhradiť odporcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.