Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/135/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: S. , k.s., so sídlom L. č. XX,. B. B., IČO : XX XXX XXX, zastúpený JUDr. P. K., advokát so sídlom H. XXA, B. B., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: R. P., nar. XX.X.XXXX., naposledy bytom N., J. č. XXXX/XX,. toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom : Mgr. J. K., vyšší súdny úradník Okresného súdu Nitra, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 238,78 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.6.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 120,23 eur od 16.12.2001 až do 24.5.2007 a to v celkovej výške 238,78 €, ako aj zaplatiť náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel dňa 15.12.2000 so spoločnosťou D., a.s ., so sídlom v B. B. zmluvu č. 3002600011, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti D. , a.s., dodať odporkyni hnuteľnú vec - tovar bližšie špecifikovaný v predmetnej zmluve a záväzok odporkyne zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške 23.642,- Sk.

Nakoľko odporca svoj záväzok nesplnil riadne a včas , uhradil len časť a so zvyšnou sumou vo výške 3.622,- Sk / 120,22 € / sa dostal do omeškania dňa 16.12.2001, pričom na nárok na zaplatenie zvyšnej sumy bol odporca zaviazaný platobným rozkazom č. k. .

Dňa 24.5.2007 odporca uhradil čiastku vo výške 120,22 € , pričom právo na zaplatenie zmluvnej pokuty si navrhovateľ uplatňuje na základe kúpnej zmluvy v súlade s článkom I..

Okresný súd v predmetnej veci vydal dňa 11.9.2009 platobný rozkaz č. k. - 21 , ktorý sa však odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č. k. - 33, zo dňa 23.2.2010 zrušil a vo veci v zmysle a , nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ, ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili písomne, pričom súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti, pričom uviedli, že ich návrh je dôvodný a navrhujú návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Vykonaným šetrením sa pobyt odporcu nepodarilo zistiť, ten sa v súčasnej dobe zdržuje na neznámom mieste a vzhľadom k uvedenému mu súd v súlade s ustanovil na ďalšie konanie opatrovníka.

Ustanovený opatrovník odporcovi sa taktiež na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil , pričom písomne zo dňa 12.7.2010 v predmetnej veci vzniesol námietku premlčania.

Vzhľadom k uvedenému súd v súlade s predmetnú vec pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o prenájme, so všeobecnými zmluvnými podmienkami, so správami ohľadom pobytu odporcu, obsahom spisu Okresného súdu v Nitre č. k. a zistil tento skutkový a právny stav :

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2000 (č.l. 5) uzavretej medzi odporcom (kupujúcim) a spoločnosťou D., a.s., vyplýva, že sa jedná o zmluvu na predtlačenom formulári, ktorej obsahom je povinnosť tejto spoločnosti dodať odporcovi spotrebný tovar a povinnosť odporcu uhradiť akontáciu 10% z ceny predmetu kúpy v sume 2.364,- Sk,- predmetom zmluvy bolo dodať odporcovi hnuteľné veci a to PHILIPS VR - 260 v hodnote 11.193 Sk a PHILIPS FW - C28 v hodnote 12.449Sk.

Odporca sa zaviazal podľa predmetnej zmluvy uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu 23. 642 Sk, pričom sa zaviazal zaplatiť nultú splátku vo výške 2 360 Sk a to v 12 mesačných splátkach vo výške 1. 774 Sk, ktoré bol povinný uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Podľa článku I., bod 4, predmetnej zmluvy, pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa čl. I., bod 2b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Nakoľko si odporca neplnil svoje povinnosti, bol platobným rozkazom č. k. -9 zo dňa 11. 1. 2005 zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 622 Sk s 10% s úrokom omeškania počnúc od 156. 12. 2001 až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, pričom predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 6. 4. 2005.

Odporca dňa 24. 5. 2007 uhradil sumu 120,23 EUR a z toho titulu si uplatňujú zmluvnú pokutu za čas od 16. 12 2001 do 24. 5. 2007 vo výške 0,10 % denne zo sumy 120, 23 EUR, t. j.238,78 EUR, čo je suma za omeškanie a to za 1 986 dní, pričom návrh na zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatňuje v súlade s Článkom I., predmetnej kúpnej zmluvy.

V predmetnom konaní zisťoval súd pobyt odporcu a to prostredníctvom Centrálnej Evidencie Obyvateľstva v B. B. odkiaľ bolo zistené, že odporca má trvalý pobyt od 21. 4. 1997 evidovaný na adrese J. XXXX/XX,. časť Z.,

N., z Centrálnej evidencie väzňov v B. bolo zistené, že odporca nie je vo výkone väzby ani trestu.

Zo správy z Mestského úradu v N., bolo zistené, že odporca je prihlásený na trvalý pobyt v N., J. XXXX/ XX. a na prechodný pobyt v N. nie je prihlásený.

Prostredníctvom Mestskej polície v N. bolo zistené, že adresát na adrese trvalého pobytu už 5 rokov nebýva.

Z predmetného spisu ďalej bolo zistené že peňažná pohľadávka bola postúpená nasledovným radom postúpení:

JUDr. M. T., S., D., a.s., v konkurze so sídlom ul. P.. S. X,. B. B. uzatvorila dňa 16. 3.. 2006 ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávok s J. H., J. X,. N., ako postupníkom v spojení s Dodatkom číslo 1 zo dňa 21. 3. 2006, čím postúpila pohľadávku voči odporcovi na postupníka.

Dňa 16. 3. 2006 J. H., J. X,. N., uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok v spojení s Dodatkom číslo 1 zo dňa 27. 3. 2006 so spoločnosťou M. K., s.r.o., so sídlom F. XX,. IČO: XXXXXXXX,. pričom predmetom postúpenie na postupníka boli pohľadávky postupcu voči odporcovi.

Spoločnosť M. K., s.r.o., P. cesta XX,. B. B., IČO: XXXXXXXX,. dňa 23. 2. 2008 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávky voči odporcovi spoločnosti I. C. L., so sídlom S. XX, O. T. C., F. R. S., V., M., S., IČO: XXXXXX.

Dňa 17. 5. 2008 spoločnosť I. C. L., so sídlom S. XX, O. T. C., F. R. S., V., M., S., IČO: XXXXXX, postúpila pohľadávky voči odporcovi spoločnosti A. E., s.r.o., Š. tr. XX, N., IČO: XXXXXXXX. a to Zmluvou o postúpení pohľadávok. Postupník zmenil obchodné meno na K. S., s.r.o., so sídlom S., K. XXXX.

Na spoločnosť K. S., s.r.o., bol okresným súdom vyhlásený konkurz a na miesto neho vstúpil do konania S., ks., IČO:XXXXXXXX, so sídlom L. XX, B. B.- správca konkurznej podstaty úpadcu.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V prejednávanej veci musel súd vychádzal zo skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporca mal voči jeho právnemu predchodcovi záväzok (dlh) vo výške 3.622,- Sk, s ktorým zaplatením sa dostal do omeškania dňa 16.12.2001, keďže je viazaný predchádzajúcim rozhodnutím vo veci10Ro 271/2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.4.2005, pričom odporca predmetnú sumu uhradil dňa 24.5.2007.

Táto okolnosť vplýva na to, že súd musí vychádzať pri svojom rozhodnutí aj z toho, že odporca porušil svoju povinnosť zaplatiť sumu zostatku kúpnej ceny vo výške 3.622 Sk riadne a včas, na nesplnenie ktorej povinnosti dopadá aj ustanovenie čl. I ods. 4 zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré je podľa obsahu dojednaním zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy od momentu omeškania až do zaplatenia.

Pri posúdení konkrétnych skutkových okolností vecí súd musel v prvom rade vyhodnotiť povahu vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou A) a odporcom a zistil, že medzi účastníkmi existuje povahou občianskoprávny vzťah (samotná zmluva odkazuje na úpravu právnych vzťahov účastníkov zmluvy podľa ), ktorý by mal neskôr v čase po uzavretí predmetnej zmluvy povahu spotrebiteľskej, resp. typovej zmluvy (režim spotrebiteľských zmlúv bol do nášho právneho poriadku transformovaný výslovne až novelou účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou o ochrane spotrebiteľa účinnou od 01.01.2000).

V súvislosti s rozhodovaním súdu v tejto veci súd považuje za potrebné dať do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009 vydaný pod spis. zn. , v ktorom sa udáva: „Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol však výslovne upravený v až novelou vykonanou zákonom č. 367/2000 Sb., a to s účinnosťou od 1. 1. 2001. Jej

cieľom bolo zaistiť harmonizáciu českého zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s aquis communautaire, dosiahnutého v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné najmä smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv uzavretých mimo obchodné priestory a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na

možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Ústavný súd je presvedčený, že takýchto podmienok je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 367/2000 Sb., lebo materiálne

nahliadané pozícia kontrahenta uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režimu spotrebiteľských zmlúv.“.

Z uvedeného právneho názoru, s ktorým sa súd v plnej miere stotožňuje a ktorý je tiež podľa názoru súdu plne aplikovateľný v prostredí nášho právneho poriadku, vyplýva, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ust. v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. požívať právnu ochranu.

Z právneho hľadiska súd tak uvedenú zmluvu posúdil ako kúpnu zmluvu ( ) s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva zakotveným v čl. II. všeobecných obchodných podmienok ( ).

Toto konštatovanie je podstatné len potiaľ, pokiaľ má súd posudzovať navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto zmluvy vyplývajúcej, ktorá je povahou záväzkovým zabezpečovacím právnym prostriedkom. Súd vychádza z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bodu 4 všeobecných obchodných podmienok by malo v súčasnosti povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. a , keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie (dnes spotrebiteľskej) zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti.

Súd je k tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva a ešte aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia).

Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. požívať právnu ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ustanovený opatrovník v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd v konaní neprihliadol a vec posudzoval podľa vyššie cit. zák. ustanovení.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal. V predmetnom konaní vyhovel bol úspešný odporca , ktorému súd náhradu trov konania nepriznal , nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.