Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-220-2004.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/220/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, Košická 56, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcom: 1. J.. W. K., N. XX.XX.XXXX, P. XX, A., 2. J.. V. Q., N. XX.X.XXXX, zastúpenému opatrovníkom F. W., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V a 3. T. Š., N. XX.X.XXXX, Q.. K. XXXX/X, B., o zaplatenie 10.233,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.233,80 eur s 8,9 % ročným úrokom z omeškania od 26.10.2001 do zaplatenia, trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 1.305,51 eur, a to spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného z odporcov zanikne povinnosť ostatných odporcov v rozsahu tohto plnenia.
Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2003 sa právny predchodca navrhovateľa domáhal, aby súd uložil odporcom v 1., 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.233,80 eur spolu s príslušenstvom titulom nevrátených peňažných prostriedkov poskytnutých na základe úverovej zmluvy ako aj poplatku vo výške 6,63 eur za vedenie účtu.
Odporca v 1. rade sa k žalobnému návrhu vyjadril listom zo dňa 9.2.2005, v ktorom uviedol, že pohľadávku právneho predchodcu navrhovateľa uznáva a nevidí dôvod súdneho sporu. Ďalej uviedol, že v čase keď právnemu predchodcovi navrhovateľa prestal platiť, sa dostal do platobnej neschopnosti v dôsledku straty zamestnania.
V odpore proti platobnému rozkazu odporca v treťom rade uviedol, že ručiteľskú listinu nikdy nepodpísal.
Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 6.10.2010, sa dostavil opatrovník odporcu v 2. rade ako aj právny zástupca navrhovateľa, ktorý vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie 6,63 eur za vedenie účtu a v zvyšnej časti trval na podanom návrhu. Odporca v 1. rade a odporca v 3. rade sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavili a vzhľadom na to, že ani jeden z nich nepožiadal o odročenie pojednávania, súd prejednal vec v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a so znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo.
Po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ uzavrel dňa 13.8.1999 úverovú zmluvu č.16922800/7930, ktorú ako dlžník podpísal odporca v 1. rade a ako ručiteľ odporca v 2. a 3. rade. V zmysle uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver na účely v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie v sume 19.916,35 eur pri úrokovej sadzbe 6,9 % ročne. Odporca v 1. rade ako dlžník mal poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré boli splatné vždy od prvého dňa v mesiaci a považovali sa za včas splatené, ak boli pripísané na úverový účet najneskôr 10. deň v mesiaci.
V zmysle bodu 3. článku II. úverovej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený požadovať okamžité vrátenie úveru podľa Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie § 10 bod 2. V takomto prípade sa zvyšuje platná úroková sadzba za dobu oneskorenia o 2 % p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu.
Prílohu k zmluve o stavebnom sporení tvorili ručiteľská listina č. 1 a ručiteľská listina č. 2, v ktorej sa odporca v 2. rade ako aj odporca v 3. rade zaviazali na základe výzvy právneho predchodcu navrhovateľa, najneskôr v deň splatnosti uhradiť úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru, z vlastných prostriedkov.
Keďže odporca v 1. rade poskytnutý úver nesplácal, bol právnym predchodcom navrhovateľa na túto skutočnosť písomným upomienkami upozornený. Nakoľko ani po viacerých upomienkach dlžnú umu neuhradil, právny predchodca navrhovateľa požiadal odporcu dňa 25.10.2001 o predčasné splatenie úveru, pričom sa zvýšila pôvodne dohodnutá úroková sadzba o 2% ročne. Odporca v 1. rade právnemu predchodcovi navrhovateľa svoj dlh nesplnil, preto právny predchodca navrhovateľa vyzval na plnenie odporcu v 2. a 3. rade ako ručiteľov. Odporca v 2. rade na uvedenú výzvu reagoval listom, doručeným právnemu predchodcovi navrhovateľa dňa 30.1.2001, v ktorom uznal záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa a zaviazal sa ho pravidelne splácať počnúc mesiacom 01/2001 v pravidelných zvýšených splátkach a mimoriadnych splátkach.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2005 právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu na navrhovateľa. Postúpenie predmetnej pohľadávky bolo zároveň oznámené odporcom v 1.- 3. rade.
Odporca v 1. rade a ani jeden z jeho ručiteľov dlh voči navrhovateľovi do dnešného dňa nesplnili.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že odporca v 1. rade s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi v 1. rade poskytnúť finančné prostriedky vo výške 19.916,35 eur a odporca v 1. rade sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach. Odporca v 1. rade svoj záväzok zo zmluvy prestal riadne a včas plniť a preto ho právny predchodca navrhovateľa v zmysle zmluvy požiadal o okamžité splatenie úveru. Odporca v 1. rade bol povinný vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zvyšnú časť nevrátených peňažných prostriedkov v celosti spolu s úrokom vo výške 8,9 % ročne. Keďže k plneniu zo strany odporcu nedošlo, právny predchodca navrhovateľa bol oprávnený vyzvať na plnenie ručiteľov. Odporca v 2. rade uznal svoj záväzok splniť právnemu predchodcovi navrhovateľa dlh za odporcu v 1. rade, avšak k splneniu povinnosti z jeho strany nedošlo. Odporca v 3. rade namietal pravosť svojho podpisu na ručiteľskej listine. Súd v záujme overenia pravdivosti jeho tvrdenia vykonal znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectvo. Vzhľadom na nedostatok súčinnosti zo strany odporcu v 3. rade, písmoznalec porovnával zhodnosť sporného podpisu odporcu v 3. rade na ručiteľskej listine, datovanej ku dňu 13.8.1999, s podpismi odporcu v 3. rade datovanými v priebehu rokov 2003 až 2007. V znaleckom posudku znalec dospel k záveru, že pri skúmaní podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. Ďalej je v znaleckom posudku uvedené, že pri porovnávaní sporného podpisu s ukážkami podpisu odporcu v 3. rade boli zistené podobné, zhodné, aj rozdielne znaky. Odpoveďou znalca na položenú otázku bolo konštatovanie, že podpis odporcu v 3. rade nie je možné uznať ako nesporne pravý. Zo záveru znalca však nevyplýva jednoznačne, že podpis odporcu v treťom rade na ručiteľskej listine nie je pravý, a preto tvrdenie odporcu v 3. rade v odpore, podľa ktorého podpis na ručiteľskej listine nie je jeho podpisom, nemal súd z vykonaného dokazovania za preukázané. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že odporca v 3. rade sa, tak ako aj odporca v 2. rade, platne zaviazal na úhradu dlžnej pohľadávky proti právnemu predchodcovi navrhovateľa pre prípad, že odporca v 1. rade svoj dlh riadne a včas nesplní. V zmysle ustanovenia § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ručili odporca
v 2. aj 3. rade za celý záväzok odporcu v 1. rade, preto bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený požadovať celé plnenie od hociktorého z nich. K splneniu dlhu do dnešného dňa nedošlo ani zo strany odporcu v 1. rade ani zo strany jeho ručiteľov, a preto s prihliadnutím na skutočnosť, že po podaní návrhu na začatie konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania na navrhovateľa, súd uložil odporcom v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 10.233,80 eur spolu s úrokom z omeškania v zmluvne dohodnutej výške. V zvyšnej časti bolo konanie zastavené vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania, ktoré bolo urobené právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní, dňa 6.10.2010.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 511,68 eur, z preddavku zloženého na trovy znaleckého dokazovania vo výške 132,78 eur a z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za dva úkony právnej služby pri sadzbe 270,54 eur/1 úkon, DPH vo výške 105,55 eur a dva režijné paušály po 7,21 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.