Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/92/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa: M. B., nar. XX.XX.XXXX,. dôchodca, bytom R. H. XXXX/XX,. D. S., proti odporcom: v 1. rade Š. H., nar. XX.XX.XXXX,. dôchodca, bytom M. XXX,. v 2. rade Mgr. I. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX,. dôchodkyňa, bytom M. XXX,. obaja zastúpení advokátom: JUDr. E. Z., so sídlom G. M. N.. X o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov konania 323,54 Eur k rukám ich právneho zástupcu do troch dní.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 30.03.2010 žiadal určiť, že je podielovým spoluvlastníkom v 1 k celku nehnuteľnosti zapísanej na S. K. v G., vedenej na LV č. 118, k.ú. M., a to pozemku parc.č. 1084/1 - záhrada o výmere určenej v súdnom konaní. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Š. N. v G. číslo D 253/80 uvedeným v zápisnici zo dňa 24.03.1980 a v samostatnom vyhotovení rozhodnutia pod rovnakým číslom D 253/80 zo dňa 17.04.1980 o vyporiadaní dedičstva po neb. A. B. zomrelej XX.XX.XXXX,. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.1980 sa okrem iného stal i podielovým spoluvlastníkom pozemku parc. č. 1084/1 vedeného vo vl. č. 265 pre katastrálne územie M. okr. G. a to rovnakým dielom (v l/2-ne) s druhou spoludedičkou V. H. rod. B.. Výmera predmetného pozemku v rozhodnutí a ani v celej zápisnici uvedená nie je. Výmeru možno len dovodiť z údajov katastra nehnuteľností vo vl. č. 265, kde je uvedená výmera 9 árov a 90 m2. V následných dokumentoch katastra sú potom uvádzané rôzne výmery po rozdelení pôvodnej parcely 1084/1 o celkovej výmere 1575 m2. V súčasnej dobe parcela označená č. 1084/3 o výmere 879 m2 parc. č. 1084/1 má výmeru 696 m2. Nadobudnutie pozemku parc. č. 1084/1 vo výmere 990 m2 v celosti bolo potvrdené matke A. B. rod. H. Uznesením Okresného súdu v Galante č.k. zo dňa 25.03.1964. Tento stav nerešpektovali úkony F. O. O. v G. konkrétne rozhodnutie pod č. Fin. 4/139/1968 zo dňa 29.04.1968 o pridelení pozemku parc. č. 1084/1 o výmere 1575 m2 do osobného užívania manželom Š. H. a V. H. rod. B.. Dokument označený ako „Výpis z LV č. 1 zo dňa 26.04.1968“ v ktorom je uvedené, že vlastníkom predmetného pozemku parc. č. 1084/1 je Č.. Š. - M. M.. V týchto dokumentoch nie je uvedený žiaden právny titul na základe ktorého sa štát stal vlastníkom. Z toho dôvodu aj zriadenie práva osobného užívania pozemku, ktoré následne prešlo do inštitútu vlastníctva považuje za neoprávnený zásah do jeho spoluvlastníckych práv. Rovnako za neoprávnené a neplatné považuje aj ďalšie nadväzujúce úkony smerujúce ku zmenám vlastníckych vzťahov k predmetnému pozemku.

Navrhovateľ pred súdom na pojednávaní dňa 16.08.2010 uviedol, že prakticky bojuje o to, aby deti po jeho sestre, ktorá zomrela v roku 1986 dostali svoj spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku, pretože

sa dopočuli, že odporcovia mienia túto nehnuteľnosť predať. Nechce, aby tento pozemok sa dostal do cudzích rúk, pretože už samotná odporkyňa v 2. rade je preňho ako i pre deti jeho nebohej sestry cudzia. Svoje právo na spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku odvodzuje z výpisu z pozemko- knižnej vložky. Nemal o tom vedomosti, že by jeho matka ešte v roku 1964 predala tento pozemok štátu. Ani o tom nevedel, aká dohoda bola uzavretá medzi dedičmi po jeho zomrelej sestre v r. 1986. Už v návrhu navrhovateľ uviedol, že od roku 1980 (právoplatnosť dedičského rozhodnutia D 253/80 zo dňa 06.05.1980) sa o pozemok nezaujímal a neurobil žiadny úkon k zmene vlastníctva k pozemku. Navrhovateľ v priebehu súdneho konania nedoložil platnú plnú moc na zastupovanie advokátom.

Odporcovia žiadali súd návrh zamietnuť. Poukázali na to, že v predmetnej veci nie sú pasívne legitimovaní. V súčasnosti sú tieto pozemky zapísané na LV č.587 ako parc.č. 1081/1 zast. plocha o výmere 993 m2, parc.č. 1081/3 zast. plocha o výmere 44 m2, parc.č. 1082 zast. plocha o výmere 54 m2 v celosti v k.ú. M. vo vlastníctve Mgr. G. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B., J.C.H. č. XXXX/XX.. Parc.č. 1084/1 záhrada o výmere 990 m2 zapísaná vo vl.č. 265 nie je totožná s parcelou z registra „C KN" a to parc.č. 1084/1 o výmere 1575 m2 pridelenej do osobného užívania odporcovi v 1. rade a jeho neb. manželke V. H. rod. B. rozhodnutím O. G. F. O. dňa 29.04.1968, z ktorej parcely boli novozamerané parc.č. 1084/1 záhrady o výmere 696 m2, parc.č. 1084/3 zast. plochy o výmere 879 m2 (spolu 1575 m2). Z aktuálnej identifikácie parc.č. 1084/1 zapísanej vo vl. č. 265 k.ú. M. vyplýva, že táto parcela je súčasťou „C" parciel, okrem parc.č. 1084/1 a 3, aj parc.č. 1084/2 a 4 zapísaných na LV č.l 19 pre k.ú. M..

Odporca v 1. rade pred súdom dňa 16.08.2010 uviedol, že po smrti matky jeho bývalá manželka a navrhovateľ sa riadne vyporiadali a on predmetný pozemok aj s bývalou manželkou dostali do užívania od štátu prostredníctvom národného výboru. Za osobné užívanie musel zaplatiť, čo s bývalou manželkou aj učinili. Nechápe prečo sem mieša navrhovateľ dedičské konanie po jeho bývalej manželke, keď sa s deťmi riadne dohodli a on dcéru vyplatil, hoci to v rozhodnutí uvedené nie je, sumou 100.000,- Kčs, z titulu vyporiadania sa z dedičstva. Matka navrhovateľa predala časť pozemkov jemu a bývalej manželke V., roď. B. za 4.500,- Kčs a druhú časť potom predala štátu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením listín: listov vlastníctva, pozemko-knižné vložky, identifikáciu parciel, geometrický plán, dedičské rozhodnutia, kúpne zmluvy, darovaciu zmluvu, zmluvu o triednom delení, rozhodnutie O. G., dohody o zriadení práva osobného užívania, oboznámením podstatného obsahu spisu Okr. súdu v Galante a zistil nasledovný skutkový stav:

Na LV č. 118 kat. územia M. je vedená nehnuteľnosť parc.č. 1084/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 879 m2, prac.č. 1084/1 záhrada vo výmere 696 m2, rodinný dom s.č. XXX.. Ako spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti v podiele po 1 k celku sú vedení odporcovia. Odporkyňa v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel k parc.č. 1084/3 a rod. domu získala na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.02.2008 medzi ňou a odporcom v 1. rade, ktorý je jej manželom.

Dňa 28. júla 1960 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou vd. A. B. rod. H. a kupujúcimi odporcom v 1. rade s manželkou V. rod. B. (dcéra predávajúcej a sestra navrhovateľa - poznámka sudcu) na predaj nehnuteľnosti vedenej na pkn. vl. č. 265 parc.č. 1085 v podiele 1 k celku a pkn.vl.č. 266 parc.č 1086 v celosti. Kupujúci predmetný pozemok kúpili za dohodnutú kúpnu cenu 4.500,- Kčs. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený uznesením Ľudového súdu v Galante pod Cd 2289/60 zo dňa 21.10.1960.

Dňa 24. februára 1964 bola uzavretá triedna dohoda medzi zúčastnenými stranami vrátane vd. A. B. rod. H., odporcu v 1. rade a jeho manželky V. v zmysle ktorej vd. A. B. rod. H. dostala do výlučného vlastníctva pozemky v kat. území M. parc.č. 1082 vo výmere 54 m2, parc.č. 1081/3 vo výmere 44 m2 a parc.č. 1084/1 vo výmere 990 m2, a odporca v 1. rade s manželkou pozemok kat. územia M. parc.č. 1085 vo výmere 1859 m2. Zavkladovanie vlastníckeho práva na základe tejto dohody bolo povolené uznesením Okresného súdu v Galante Čd 923/64 dňa 23.03.1964. Dohoda bola zaznamenaná aj vo vložke č. 265 kat. územia M..

Dňa 26. apríla 1968 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou A. B. rod. H. a kupujúcim Č. Š. zastúpeným M. N. V. v M.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľnosti - pozemkov kat. územia M. vo vložke 1477 a číslo 265 parc.č. 1081/1 a 1084/1 v celkovej výmere 1.575 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 3.510,- Kčs. Zmluva nepodliehala v tom čase registrácii ani povoleniu vkladu vzhľadom na to, že sa nehnuteľnosť prevádzala do socialistického vlastníctva.

Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného vlastníctva O. N. V. v G. - F. O. č. Fin. 4/139/1968 zo dňa 29. apríla 1968 pozemok parc. č. 1084/1 vo výmere 1575 m2 kat. územia M. evidovaný na EL 393 ktorý bol vo vlastníctve Č. Š. v správe M. M. bol pridelený do osobného užívania na výstavbu rodinného domu, garáže a záhrady odporcovi v 1. rade a jeho manželke V. rod. H. za odplatu 3.510,- Kčs.

Vd. A. B. zomrela XX. januára XXXX v M.. V zmysle dedičského rozhodnutia vydaného Š. N. v G. č.k. D 253/80-8 zo dňa 17.04.1980 dedičmi zo zákona po nej boli navrhovateľ a V. H. rod. B., ktorí mali zdediť podľa pripojenej pozemko-knižnej vložky č. 265 okrem iných aj parc. č. 1084/1 kat. územia M. (bez uvedenia výmery a hodnoty) každý po 1 k celku. Výmera pozemku 990 m2 bola uvedená na identifikácii parciel.

V. H. rod B. zomrela XX. M. XXXX v G.. Po nej zo zákona boli ako dedičia manžel odporca v 1. rade, deti Š. H. ml., T. H. a G. H.. Na základe dedičského rozhodnutia vydaného Š. N. v G. č.k. D 1087/86-9 zo dňa 09.09.1986 dedičstvo pozostávalo z poloviny rodinného domu s.č. XXX a pozemkov v spoločnom užívaní manželov parc.č. 1084/1 záhrada vo výmere 696 m2, parc.č. 10843 zastavaná plocha vo výmere 879 m2 evidovaných na LV 118 kat. územia M.. Po vyporiadaní zaniknutého BSM dedičstvo na základe dedičskej dohody v celosti prevzal pozostalý manžel (odporca v l. rade) bez povinnosti výplaty zákonných dedičských podielov. Podľa pripojeného LV č. 118 pre kat. územie M. zo dňa 27.08.1968 pozemok parc.č. 1084/1 záhrada vo výmere 696 m2 bol vyznačený ako osobné užívanie pre odporcu v 1. rade a poručiteľku, teda nie ako spoluvlastníctvo poručiteľky z titulu dedenia.

Podľa aktuálnej identifikácie parciel pôvodná parc.č. 1084/1 kat. územia M. vo výmere 990 m2 v súčasnosti je vedená na LV 118 ako časť parciel parc.č. 1084/1 záhrada a parc.č. 1084/3 zast. plocha vo vlastníctve odporcov a na LV č. 119 kat. územia M. časť parciel parc.č. 1084/2 záhrada a parc.č. 1084/4 zast. plocha vo vlastníctve M. K..

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu a skutkovému záveru:

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva ( ) treba v danej situácii vychádzať zo skutočnosti, že hoci i len jeden z odporcov sčasti je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. V danom prípade (vzhľadom na reálny stav správania sa účastníkov) odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Preto návrh navrhovateľa bol podaný z tohoto uhla pohľadu legálne.

Podľa a 3 SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Súčasná ústavná úprava vlastníctva a vlastníckeho práva vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá v čl. 17 uvádza: „Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými. Nikto nesmie byť svojvoľne svojho majetku zbavený“. Pojem majetok je širší pojem ako pojem vlastníctvo. Zahŕňa

súhrn hodnôt, ktoré možno oceniť peniazmi. Do majetku môžu patriť veci, majetkové práva, pohľadávky a nehmotný majetok. Pojem „vlastníctvo" je teda užší ako pojem „majetok a majetkové práva". Nielen v , ale i pomerne často používajú pojmy „vlastníctvo" a „vlastnícke právo". napr. označuje prvú hlavu druhej časti názvom „vlastnícke právo", avšak hneď v používa pojem „vlastníctvo", rovnako v . Je nesporné že tieto frekventované právne pojmy sú v právnych predpisoch používané v rovnakom význame ako synonymá, pretože nemajú zatiaľ jednoznačne definovaný obsah, nie sú určené ostré (nespochybniteľné) hranice, ktoré by ich významovo, a tým aj terminologicky oddeľovali. Zákonný obsah vlastníckeho práva (rovnaký pre všetkých vlastníkov) tvorí súbor jednotlivých oprávnení (čiastkových práv) vlastníka vymedzených v . Podľa neho vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať (ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jeho plody a úžitky (ius fruendi) a nakladať s ním (ius disponendi). (Pozri aj komentár k SR autor Milan Čič a kolektív rok 1997 str. 1113, 114, 115).

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Vecou (res) v právnom zmysle je každý hmotný predmet (okrem človeka). Právo nie je vec, hoci je tiež majetkovým predmetom. Veci rozdeľujeme na nehnuteľné (res immobilis) a hnuteľné (res mobilis). Vecnými právami (ius in re) rozumieme dvojaké práva:

1. právo vlastníctva (právna moc človeka nad vlastnou vecou) 2. práva na veci viažuce, také, ktoré niekomu prislúchajú na vec nevlastnú (vecné bremená). (Pozri aj Nástin súkromného práva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, autor Fajnor-Záturecký rok 1935 str. 57 a 66).

Podľa a . Obč. zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.

Hneď úvodom je potrebné uviesť, že odporcova v 1. rade bez ohľadu na ďalšie vyhodnotenie dôvodnosti prípadne nedôvodnosti návrhu je len z časti pasívne legitimovaný v tomto konaní. Predmetom tohoto konania je návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. 118 kat. územia M. parc.č. 1084/1 záhrada. Vlastnícke právo odporcu v 1. rade k tejto parcele sa jednoznačne odvodzuje z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keď od 29. apríla 1968 mali s neb. manželkou V. v spoločnom užívaní a od smrti manželky v osobnom užívaní. Hoci odporkyňa v 2. rade podľa výpisu z LV 118 kat. územia M. k predmetnej parcele je vedená ako podielová spoluvlastníčka (vlastníctvo sa odvodzuje z darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V 791/08 zo 17.3.2008) v skutočnosti darovacia zmluva takýto prejav vôle darcu na obdarovanie odporkyne v 2. rade neobsahuje. Predmetná parcela ani sčasti jej darovaná nebola, teda v tomto konaní nemôže byť ani pasívne legitimovaná. Z identifikácie parcely v pôvodnom označení vo výmere 990 m2 čiastočne teda je vlastník odporca v 1. rade a vlastníčka vedená na LV č. 119, ktorá však žalovaná v tomto konaní nebola.

Podstatnejšie dôvody pre ktoré bolo potrebné návrh zamietnuť boli však nasledovné:

1. Tvrdenie navrhovateľa, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku vychádza z dedičského rozhodnutia po svojej matke z roku 1980. Toto dedičské rozhodnutie je potrebné považovať za zmätočné, ktoré neodzrkadlilo v tom čase skutočné vlastnícke vzťahy k pozemku. Pozemok matka navrhovateľa previedla do vlastníctva štátu ešte v roku 1968 a od toho roku legálne pozemok užívali

odporca v 1. rade s neb. manželkou V., čo bolo preukázané nielen výpoveďou odporcu v 1. rade ale i listinnými dôkazmi o pridelení pozemku do užívania ale i dedičským konaním a rozhodnutím po zomrelej manželke odporcu v 1. rade V. H. z roku 1986. Teda jednoznačne v čase smrti vd. A. B. rod. H. nebola vlastníčka predmetného pozemku a preto po nej po právu navrhovateľ tento pozemok ani zdediť nemohol. Zmluva o prevode vlastníctva pozemku z A. B. na štát nepodliehala registračnému konania, preto štát po právu s týmto pozemkom disponoval.

2. Ak by vznikli pochybnosti o tom či táto zmluva o prevode je platná a účinná a tým štát neoprávnene disponoval s pozemkom platí, že odporca v 1. rade ako dobromyseľný držiteľ pozemku vydržal vlastnícke právo k pozemku, pretože k tomu všetky podmienky splnil.

Podľa (v znení platnom od 01.01.1992), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. (), oproti skoršiemu právnemu stavu (), vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval. Iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964 ( , teraz ). Novela (účinná od 1.4.1983), opätovne zaviedla inštitút vydržania () a súčasne v ustanovení (teraz ) umožnila pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka. Novela , okrem iného, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu). Taktiež umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú mimoriadny význam prechodné ustanovenia už uvedeného zákonného ustanovenia . Z uvedeného prechodného ustanovenia je teda zrejmé, že toto nedáva jednoznačnú odpoveď na všetky možné situácie. Táto nedôslednosť právnej úpravy spôsobuje problémy aplikačnej praxi, ktorá nebola jednotná. Preto NS SR pre účely aplikačnej praxe vyslovil právny názor, že ak boli do 31.12.1991 splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa v znení platnom do 31.12.1991. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie ( ), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01.04.1983, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie (), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.

Podľa a . držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Či je držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec vlastnícky patrí, treba hodnotiť nielen zo subjektívneho hľadiska - jeho osobného presvedčenia, že mu vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá

držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, prípadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ (pozri rozsudok NS SR ).

Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené so subjektívnou stránkou držby veci. Od držby treba odlišovať detenciu, t.j. faktické ovládanie veci, pri ktorom nie je daná vôľa nakladať s vecou pre seba..

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Odporca najmenej od účinnosti zákona 509/1991 čiže od 1.1.1992 bol dobromyseľným držiteľom predmetného pozemku v tom, že je jeho vlastníkom a preto vlastnícke právo k nemu musel vydržať.

Na základe toho súd, už za zistenia daného skutkového stavu veci, bez nutnosti ďalšieho dokazovania mohol konštatovať, že návrh navrhovateľa bol podaný bez právnej a skutkovej dôvodnosti a preto návrh zamietol. Navrhovateľ na základe toho nemá aktívnu legitimáciu na spochybnenie dôvodnosti legality vlastníctva odporcu k pozemku.

Procesne úspešným odporcom súd priznal nárok na náhradu trov konania ( ), z titulu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu pri zastúpení dvoch účastníkov za vykonané štyri meritórne úkony advokátom vo veci (príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie na návrh, účasť na meritórnych pojednávaniach dňa 16.08.2010, 30.8.2010) po 55,49 Eur, za jeden nemeritórny úkon (účasť na súdnom pojednávaní 17.7.2010, ktoré bolo bez otvorenia odročené) 13,87 Eur (55,49 Eur : 4), 5 x 7,21 Eur paušál, plus 19 % DPH sa rovná spolu 323,54 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne trojmo alebo ústne do zápisnice do 15. dní odo dňa jeho doručenia.

Ak povinný nesplní to čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť podať návrh na jeho súdne vymoženie.