Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/99/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: F. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P. č. XXX,. zast.: Advokátska kancelária R. - S., s.r.o., R. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcovi: P. Š., nar. XX.XX.XXXX,. bytom I. č. XXX,. v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrušení vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania neprisudzuje.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 22.06.2009, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2009 žiadal, aby súd určil, že zmluva o zrušení vecného bremena zo dňa 27.06.2006, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, týkajúca sa zrušenia vecného bremena ku nehnuteľnostiam v k.ú. P., v obci P., vedených na LV č. 102, a to rodinného domu súp. č. XXX,. postavenom na pozemku parc. č. 140/0/2, spolu s poľnohospodárskymi stavbami (letná kuchyňa, sypáreň, kôlňa) a vonkajšími úpravami (prípojka vody, vodovodná šachta, spevnené plochy, vonkajší záchod), ku pozemkom parc. č. 139 - záhrady o výmere 962 m2, parc. č. 140/0/1 - záhrady o výmere 66 m2 a parc. č. 140/0/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 538 m2, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím V-998/06 zo dňa 27.07.2006, je neplatná.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 05.05.1998 v dedičskom konaní po svojom otcovi, sa stal oprávneným z vecného bremena ku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. P., v obci P., na LV č. 102. Obsahom vecného bremena bolo právo navrhovateľa doživotne a bezodplatne užívať rodinný dom, ktorého vlastníkom sa na základe dohody oprávnených dedičov, a to navrhovateľa, jeho matky a sestry, stala sestra navrhovateľa B. Š., rod. K., ktorá ako vlastníčka rodinného domu bola povinná mu toto právo poskytnúť. V predmetnom osvedčení

2.

o dedičstve sa zároveň konštatuje, že nadobúdateľka rodinného domu je povinná vyplatiť odstupujúcemu dedičovi - navrhovateľovi - 1 výťažku pri prevode rodinného domu, a to v lehote do 10 dní odo dňa obdržania kúpnej ceny. Navrhovateľ spolu so svojou matkou predmetný rodinný dom po skončení dedičského konania nerušene užíval, pričom dňa 15.04.2005 vlastníčka zomrela. Rodinný dom spolu s ostatnými pozemkami zdedil syn poručiteľky, odporca v tomto konaní. Navrhovateľ so svojou matkou v

priebehu roku 2006 zistili, že rodinný dom potrebuje vykonať viacero opráv, najmä vymeniť pokazenú strechu. Za týmto účelom sa navrhovateľ skontaktoval s vlastníkom domu, pričom títo sa dohodli, že navrhovateľ ako doživotný užívateľ domu si zoberie na tieto účely úver z banky a na zabezpečenie jeho splácania odporca ako vlastník domu zriadi k domu záložné právo v prospech banky. Pri vybavovaní predmetného úveru však banka vyslovila požiadavku na odstránenie - výmaz vecného bremena v prospech navrhovateľa zriadeného v dedičskom konaní po otcovi navrhovateľa. Účastníci tohto konania sa preto dohodli, že zrušia uvedené vecné bremeno na rodinnom dome a následne odporca prevedie príslušný spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na navrhovateľa tak, aby zostala zachovaná podstata úmyslu účastníkov dedičského konania zachytená v osvedčení o dedičstve zo dňa 05.05.1998. Následne navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 27.06.2006 zmluvu o zrušení vecného bremena, ktorou bez náhrady zrušili vecné bremeno. Vklad tejto zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený pod č.k. V-998/06 dňa 27.07.2006. Po povolení vkladu tejto zmluvy o zrušení vecného bremena však odporca odmietol poskytnúť rodinný dom s pozemkami ako zálohu na pripravovaný navrhovateľov úver, a preto banka odmietla navrhovateľovi tento úver poskytnúť. Taktiež odmietol previesť na navrhovateľa príslušný spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na rodinnom dome a neučinil tak aj napriek opakovaným výzvam doteraz, čím odporca navrhovateľa uviedol do omylu, resp. využil navrhovateľov omyl vo svoj prospech, resp. že odporca vyvolal omyl navrhovateľa úmyselne. Vyššie opísaným konaním odporcu došlo u navrhovateľa k omylu pri napadnutom právnom úkone zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 27.06.2006, pričom podľa ich názoru tento omyl navrhovateľa vyvolal odporca úmyselne. Z týchto dôvodov považuje navrhovateľ predmetný právny úkon, zmluvu o zrušení vecného bremena zo dňa 27.06.2006 za neplatný a to z dôvodu, že bol pri jeho vykonaní uvedený do omylu odporcom. Zároveň na pojednávaní dňa 16.12.2009 poukázal aj na nový dôvod neplatnosti predmetnej dohody o zrušení vecného bremena, a to že je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vecné bremeno, ktoré spočívalo v garancii bývania pre navrhovateľa malo byť zachované alebo malo byť pretransformované nejakým iným úkonom, či už vyplatením alebo prevodom polovice domu, či záložným právom. Odporca využil neznalosť navrhovateľa a ten môže prísť o domov.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že skutočnosť je taká, že navrhovateľovi pri uvedenom úkone, a aj pred ním, vysvetlil, že t.č. úver má a navrhovateľ ich má niekoľko a nebol by schopný pri svojom príjme splácať dva úvery a navrhovateľ by mu pri tom nemohol vypomôcť a z toho dôvodu nie je pravda, že mu prisľúbil vybaviť úver na opravu strechy. Navyše strecha v stave akom momentálne je, nutnú opravu nevyžaduje, pretože cez ňu nezateká. Pokiaľ by sa takáto robila, tak len za účelom vytvorenia nových bytových priestorov. Keď ho navrhovateľ vyzval, že chce uzavrieť dohodu o zrušení vecného bremena, s tým súhlasil, nakoľko je to jeho rozhodnutie s tým, že v dome, pretože je to jeho rodičovský dom, bývať môže. On má byt v I., kde t.č. aj pracuje a keďže je slobodný, tento mu postačuje. Ďalším dôvodom, pre ktorý neuvažoval s opravou je, že stará mama, ktorá trvale v dome býva, má 90 rokov a stavebné úpravy takého rozsahu, ako je výmena

3.

strechy, by jej mohlo spôsobiť vážne problémy v riadnom užívaní domu, a to vzhľadom na uvedený vek. Ona sama vyjadrila nesúhlas s opravou strechy. Tvrdenie navrhovateľa sa nezakladá na pravde, vecné bremeno sa rozhodol zrušiť z vlastného rozhodnutia. Predtým, ako sa uvedeného právneho úkonu zúčastnil, mu ani nebolo známe, že sa vecné bremeno zrušiť dá, sám o tom neuvažoval a dozvedel sa o takejto možnosti až po tom, ako za ním navrhovateľ so žiadosťou prišiel.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že podľa neho prvá veľká chyba sa stala na pojednávaní po smrti otca, kde ten dom išiel len na sestru. Ten dom mal ísť na neho alebo mal dostať polovičku. V tej veci to bolo tak, že si chcel zobrať pôžičku v ČSOB v D. K., vybavoval to vtedy Mgr. B., ktorý teraz robí v S. a mal už aj firmu na rekonštrukciu, mal to byť Ing. R. z V.. To bolo všetko v lete 2006. Chcel si zobrať pôžičku na strechu a okná, bolo by to všetko zdokladované, pričom túto pôžičku by splácal on. V podstate sa o ten dom staral, aj o strechu, komín, či napr. kúrenie. Napr. keď na povale sa začalo dymiť, tak sám ovakoval komín. S nápadom na zrušenie vecného bremena prišiel on, lebo v banke mu povedali, že pôžičku nemôže dostať, keď tam bude vecné bremeno. Keď zrušili vecné bremeno a bolo už treba len

jeden podpis na papiere, tak odporca to odmietol podpísať. Pôžičku chcel splácať, malo to byť asi tak po 2.000,- Sk mesačne s tým, že vtedy zarábal asi 12.000,- Sk, pracoval na Strednom odbornom učilišti v I.. Vtedy ešte nebol nikde zadlžený. 150.000,- Sk malo byť na strechu a 50.000,- Sk na okná. Sám kúpil pec na ústredné kúrenie, kupoval tiež televízor, vysávač a kupoval to preto, lebo to do domácnosti bolo treba a bez toho sa nedalo, stále bolo treba niečo opravovať. Na tej streche je 60 ročná škridla. Skutočnosť, že napr. mení pec ústredného kúrenia, odporcovi neoznámil. Čo sa týka tých iných pôžičiek, tak tie bude mať v januári všetky vyrovnané. Keď mu odmietol podpísať záložnú zmluvu, tak mu odporca povedal, že má pôžičky a aj keby nemal, že keď nebude splácať, že dom zoberú. Pokiaľ aj v dohode o zrušení vecného bremena je len všeobecne uvedené, že sa ruší so zreteľom na zmenu pomerov, tak je to preto, že si myslel, že to tak stačí. Podľa neho to vecné bremeno bolo zneužité, pôžička nie je a on prišiel o dom. Odporca vedel pred zrušením vecného bremena, že navrhovateľ ide brať úver, bol v ČSOB s ním a tak isto potom bol aj u notára. Bol aj vtedy, keď vo Veličnej boli po pracovníka tej spomínanej firmy, aby pozrel, koľko by tak mohli približne vyjsť práce. Pokiaľ padla tá pôžička, tak nebol za odporcom, aby mu nanovo zriadil vecné bremeno. Prišla rodina z B. a oni mu povedali, že sa to musí zrušiť. Odporca o to nemal ani záujem, on bol rád, že celý dom je na neho.

Na pojednávaní navrhovateľ taktiež uviedol, že je pravdou, že odporca s ním nikdy nebol v banke vybavovať pôžičku, navrhovateľ ho tam volal podpísať len papiere k pôžičke bez toho, aby vedel o akú pôžičku a v akej výške sa jedná, taktiež potvrdil navrhovateľ skutočnosť, že odporca sa o tom, že chce naspäť zapísať vecné bremeno, dozvedel až cestou súdu, taktiež navrhovateľ potvrdil, že je pravdou, že opravy v dome robil svojvoľne a odporcu nikdy neinformoval s tým, že odporca nikdy od neho nepýtal nejaké koruny za to, že užíva predmetný dom. Potvrdil tiež, že odporcovi nikdy nehovoril o potrebe opravy strechy, ani mu neukázal nejaké miesta, kde je strecha poškodená, a to preto, že odporca k tomu nemá vzťah.

Na pojednávaní odporca uviedol, že pokiaľ navrhovateľ uviedol, že už pri dedičstve boli nejaké machinácie, tak to bolo obdobie, keď mal navrhovateľ sklon k alkoholu, nebýval doma, nanajvýš prišiel po peniaze od rodičov, a preto sa dohodlo v dedičskom konaní, že dom

4.

pôjde odporcovej mame. Teda navrhovateľ vtedy doma nebýval, túlal sa po svete a naopak mama sa starala o rodičov. Čo sa týka pôžičiek, tak už pred dohodou o zrušení vecného bremena navrhovateľa upozornil, že žiadne pôžičky ani hypotéky sa na ten dom nebudú brať a to už vtedy, keď sa o zrušení vecného bremena ani nehovorilo. Navrhovateľ sám prišiel za ním, že sa zmenil vlastník domu, že sa ním stal odporca, že chce zrušiť vecné bremeno. On povedal, že to všetko zariadi a zavolal ho k notárke, kde mu povedal, že to bude niečo stáť a že to nemá z čoho uhradiť. Navrhovateľ mu povedal, že to všetko vybaví a tak aj bolo. Nič tam neplatil. Po zrušení vecného bremena ho navrhovateľ zavolal, aby prišiel do K. a keď tam prišiel, tak mu povedal, aby išiel podpísať nejaké papiere do banky, že je všetko vybavené. Keď sa ho pýtal, že čo je vybavené, tak mu povedal, že úver, že dostane peniaze do ruky, kde mu však povedal, že žiadny úver sa nebude brať. Vedel o tom, že navrhovateľ má viacero pôžičiek, ktoré neplatí, navyše aj on mal nejakú pôžičku, ešte mu hovoril, že keby sa dačo stalo, napr. si zlomí nohu, že to nebudú môcť splácať. Navrhovateľ si vtedy dal povedať, bol kľudný, dokonca ho viezol domov. Vtedy dobre spolu vychádzali. Potom zas o nejaký čas za ním navrhovateľ prišiel, že si chce kúpiť sedačku za 25.000,- Sk, že či mu bude ručiť, ešte mu chcel dať svoju Quatro kartu, ale on to tak nechcel, tak súhlasil. Urobil hlúposť, nepozrel sa, čo podpisuje a o pár dní volali jeho zamestnávateľovi, že si na neho berie navrhovateľ pôžičku 700.000,- Sk, že či je tam zamestnaný, či je dosť práce. Bol tam prítomný, tak im povedal, že nič na 700.000,- Sk nepodpisoval, že nebude ručiť a oni mu povedali, že to budú považovať za zrušené. Bol potom aj za navrhovateľom, aby mu ukázal, čo podpisoval, ale ten nechcel. Problémy začali, keď sa zjavila rodina z B., ten pán Š., tak zase za ním boli, že on má nejaké domy v B., ktoré sú zaťažené hypotékou a že tie chce predať, tak aby založil svoj dom a že on to potom vyplatí. Mali niečo s navrhovateľom dohodnuté. Hneď im povedal, že nič také sa podpisovať nebude. Potom to všetko utíchlo a naraz potom prišiel súd. Navrhovateľ s tým A. Š. mali rozrobené aj iné veci, chceli kupovať nejaké pozemky v P., boli aj za tamojším pánom farárom, ale nakoniec to padlo

a ešte pán farár sa mu sťažoval, že mu narobili starostí. On chcel za to dokončiť nejakú škôlku a oni sa nakoniec ani neozvali. Je pravdou, že navrhovateľ nekupoval len potrebné veci do domu a bytu, ale sú ľudia, ktorí mu hovorili, že sa rozhadzoval s peniazmi, kupoval aj nejaké zlaté retiazky či prstene. Hovoril, že najlepšie by bolo dom predať, aby boli koruny. On ho nijak neovplyvňoval v bývaní domu, jediné čo od neho chcel bolo, aby uhrádzal za smeti. On taktiež napr. zabezpečoval palivo, bolo to v podstate pre starú mamu a pre navrhovateľa, a tým vlastne prispieval aj na bývanie pre navrhovateľa. Navrhovateľa sa pýtal, prečo chce zrušiť vecné bremeno. On mu povedal, že preto, že odporca sa stal novým vlastníkom domu. Odporca vedel, že tam môže navrhovateľ bývať, ale presne nevedel, ako čo je kde napísané, naopak navrhovateľ to veľmi dobre vedel. Nemal s ničím problém. Ešte on mu hovoril, že či to nie je zbytočné, že za to bude treba určite niečo platiť a navrhovateľ mu povedal, aby sa o to nestaral. Keď to teda navrhovateľ chcel, tak on to s ním zrušil. Ešte mu hovoril, že vlastne je to vecné bremeno pre neho, aby tam mohol bývať. Navrhovateľ však na zrušení trval. Radil sa, či to vôbec môže zrušiť a bolo mu povedané, že áno, ak to navrhovateľ výslovne chce. Keby bol prišiel za ním navrhovateľ hneď v tom čase, keď mu odmietol podpísať tú pôžičku, že chce naspäť vecné bremeno, tak ako sa v rodine prísť má, tak by mu to vecné bremeno dal nazad, ale teraz je presvedčený o tom, že zase o pol roka by za ním mohol prísť a zase ho chcieť zrušiť, ak sa bude dať na tom niečo získať. On teraz už je rozhodnutý mu ho nezapísať nazad. Navrhovateľ výslovne chcel zrušiť to vecné bremeno, doslova ho donútil ho zrušiť, bol upozornený, že žiadne pôžičky na dom sa brať nebudú. Do začiatku súdu mu navrhovateľ o tom, že chce nazad to vecné bremeno, nehovoril. Problémy

5.

začali až s tou rodinou z B., kedy sa snažili z toho niečo získať, resp. vyťažiť. Keby bol vlastníkom toho domu navrhovateľ, tak by už zrejme bol zadlžený a stará mama by nemala kde bývať. Odporca vyrastal v tom dome od malička, nie je to tak, že on ho len zdedil. Aké následky má zrušenie vecného bremena to vedel navrhovateľ lepšie ako on, on si bol toho vedomý, preto odporca súhlasil. Keby ho v tom čase nezmrazil s tou pôžičkou, tak dnes už možno nemá kde bývať ani navrhovateľ. Nesúhlasí so zriadením vecného bremena preto, aby sa s domom nemohlo manipulovať pre nejaké podvody. Navrhovateľovi za celý ten čas nikdy nebránil akýmkoľvek spôsobom v užívaní toho domu. Navrhovateľ za ním prišiel a povedal mu, že je novým vlastníkom toho domu a chce, aby sa vecné bremeno zrušilo.

Svedok A. Š. na pojednávaní uviedol, že približne pred dva a pol rokmi mal nejaký projekt ohľadne výstavby, resp. prestavby rodinného domu v B., kde mu bolo poradené, že by bolo dobré prehodiť ten úver na nejaký dom. Požiadal o pomoc navrhovateľa, kde vtedy zistil, že tento nie je vlastníkom toho domu, tak sa stretol aj s odporcom, ten s tým nesúhlasil, tak to nechal tak. Odvtedy vie, že majú problém. Inak jeho mama je príbuznou starej mamy odporcu. Vie, že odporca prehlasoval, že sa to dá do poriadku. Raz však počul narážku na navrhovateľa, že čo tu chce, že je to odporcove. Navrhoval odporcovi nejaké stretnutie, kde by to nejako poriešili, on by tým len získal, ale nechcel. Myslí si, že by bolo dobré, keby sa v mene navrhovateľa dohodli s odporcom pred rozhodnutím súdu tak, aby navrhovateľ získal to, čo mu patrí, a aby odporca nemal nijaké obavy. Uviedol, že je pravdou, že chcel, aby za jeho úver bolo ručené domom v P., resp. aby tento bol založený. V podstate mal v B. dve nehnuteľnosti, kde jednu mal prerobiť, resp. potom predať byty a potreboval nejaký čas, približne rok, aby tam nemusel investovať hotové peniaze, ktoré potreboval. V podstate garantom bola jeho mama, navrhovateľ mal za to niečo dostať. Tento projekt nakoniec padol. Je pravdou, že dal telefónne číslo navrhovateľovi na terajšieho advokáta, pretože ho požiadal o právnu pomoc. Je pravdou, že chcel kupovať v P. nejaké pozemky, navrhovateľ ho priviedol za pánom farárom. Má finančné prostriedky, tú stavbu predal pred rokom a pol. Nedohodli sa však na cene, a preto to padlo. Čo sa týka toho, aké boli vzťahy navrhovateľa s odporcom predtým, ako prišiel s návrhom založiť dom pre svoj úver uviedol, že prakticky nevie, nakoľko predtým bol dlhší čas, približne 6 rokov, v zahraničí a chodil do P. málo a ešte predtým v podstate odporca bol dieťa. Nebol svedkom nejakých vyhrážok odporcu ohľadne zotrvania navrhovateľa. Akurát vypočul rozhovor odporcu so starou mamou, ktorá sa ho pýtala, či je všetko v poriadku ohľadne tých majetkových vecí. Hovorila, že pol domu patrí F. a pol domu P.. Odporca jej hovoril, že je všetko v poriadku. Z počutia od navrhovateľa a sesternice vie, že vzťahy s navrhovateľom sú naštrbené. Je pravdou aj to, že vzťah navrhovateľa s otcom odporcu je zlý, kedy sa zhoršil hlavne po smrti sestry navrhovateľa, i keď celá rodina nemala kladný vzťah s otcom odporcu. Na záver uviedol, že matka navrhovateľa má 90 rokov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil tento skutkový stav:

Ako vyplýva z listinných dôkazov zo spisu tunajšieho súdu , tak v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod D 467/97 po nebohom F. K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. (otec navrhovateľa a starý otec odporcu) sa preberateľkou rodinného domu č. XXX. v P. postaveného na pozemku parc. č. KN 140 spolu s poľnohospodárskymi stavbami (letná kuchyňa, sypáreň, kôlňa), vonkajšími úpravami

6.

(prípojka vody, vodovodná šachta, spevnené plochy, vonkajší záchod) a pozemkov parc. KN 139 - záhrada o výmere 961 m2 a parc. KN 140 - záhrada o výmere 66 m2, zastavaná plocha o výmere 538 m2, ktoré nehnuteľnosti boli vedené na LV č. 102 k.ú. P. na meno poručiteľa v celosti, stala matka odporcu a dcéra poručiteľa B. Š., rod. K., s povinnosťou vyplatiť odstupujúcemu spoludedičovi F. K. jednu polovicu z výťažku pri prevode rodinného domu, a to v lehote do 10 dní odo dňa obdržania kúpnej ceny. Zároveň B. Š. a navrhovateľ F. K. uzatvorili dohodu o zriadení vecného bremena, ktoré bude spočívať v oprávnení F. Komaia doživotne a bezplatne užívať rodinný dom č. XXX. v P. a v povinnosti B. Š. mu toto právo poskytnúť. Ďalej treba ešte poukázať na tú skutočnosť, že hodnota domu s pozemkami predstavovala sumu 186.364,- Sk a F. K. ešte sa stal preberateľom dedičstva, a to pozemkov vedených na LV č. 998 k.ú. P. pod B16 na meno poručiteľa v 2/608 v hodnote 50.970,- Sk. Ako ďalej vyplýva z osvedčenia o dedičstve sp.zn. , tak po smrti B. Š., rod. K., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX,. sa preberateľom predmetného rodinného domu súp. č. XXX. v P. spolu s poľnohospodárskymi stavbami, vonkajšími úpravami, ako aj pozemkami parc. č. 139, 140, ako aj s ťarchou - práva doživotného a bezodplatného užívania tohto rodinného domu stal P. Š., nar. XX.XX.XXXX,. t.j. odporca. Ako vyplýva zo spisu Správy katastra D. K. V 998/06, tak na Notárskom úrade JUDr. M. K. v D. K. bola pod N 85/2006 dňa 27.06.2006 spísaná zmluva o zrušení vecného bremena uzavretá niže uvedeného dňa medzi povinným z vecného bremena s P. Š. a oprávneným z vecného bremena s F. K., t.j. medzi odporcom a navrhovateľom, kde v bode II. tejto zmluvy sa uvádza, že so zreteľom na zmenu pomerov, zmluvné strany na základe tejto zmluvy bez náhrady zrušujú vecné bremeno popísané v čl. I. tejto zmluvy a v čl. IV. zmluvné strany vyhlasujú, že svoju vôľu v tejto zmluve prejavili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s jej obsahom po prečítaní súhlasia a na znak tohto súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. Zároveň účastníci zmluvy dňa 28.06.2006 podali návrh na vklad na Katastrálny úrad Ž., Správa katastra D. K., kde vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 27.07.2006 pod č. V 998/06. Ako vyplýva z prehľadu archívnych a živých spisov vedených na Okresnom súde Dolný Kubín, tak navrhovateľ F. K. bol žalovaný pre rôzne dlhy viacerými subjektami a bolo voči nemu vedené aj viacero exekúcií. Zároveň ako súd zistil zo mzdového listu navrhovateľa, tak tento v roku 2006 pracoval v SOU I., kde jeho hrubá mzda za celý rok 2006 predstavovala 123.167,- Sk a čistý príjem predstavoval 105.146,- Sk za celý rok 2006. Zo správy ČSOB súd zistil, že uvedenú banku ani navrhovateľ ani odporca nežiadali, ani im nikdy nebol poskytnutý úver zabezpečený nehnuteľnosťou. Táto banka eviduje 2 spotrebné úvery na meno F. K. poskytnuté dňa 20. a 24.06.2005, a tieto boli vyplatené predčasne dňa 20. a 24.06.2008. Ďalej ešte evidujú žiadosť o poskytnutie peňažného úveru pána K. zo dňa 27.04.2007, avšak tento produkt sa nezakladá nehnuteľnosťou, kde však žiadosť bola zamietnutá z dôvodu aktuálneho negatívneho záznamu v úverovom registri, podľa ktorého mal klient poskytnutých 6 splátkových úverov a 1 kontokorentný úver, ako existujúce úvery figurujú úvery v SLSP, VÚB a Tatra banky. Podľa správy zo SLSP, v roku 2006 táto poskytla navrhovateľovi spotrebný úver na čokoľvek vo výške 995,82 EUR, a to dňa 11.12.2006.

V zmysle , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7.

V zmysle neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Pojem dobré mravy nedefinuje, pretože tieto podliehajú spoločenskému vývoju a zároveň vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť, vo všeobecnosti však ide o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných, rešpektujúcich vzájomnú slušnosť, ohľaduplnosť a rešpekt.

V ustanovení je upravený omyl vo vôli, tzv. vnútorný omyl, kde právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, resp. ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, spravidla zmluvy, že druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania , ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka zmluvy alebo iných náležitostí zmluvy, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Zároveň treba povedať, že ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu, nemožno ju stotožniť s omylom podľa tohto ustanovenia. Omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu.

V danom prípade potom súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena zamietol, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Navrhovateľ totižto vo svojom návrhu tvrdí, že keď v priebehu roku 2006 zistil potrebu opráv, najmä pokazenej strechy na rodinnom dome, skontaktoval sa s odporcom, pričom sa mali dohodnúť, že navrhovateľ si zoberie na účely opráv úver z ČSOB a na zabezpečenie jeho splácania odporca ako vlastník domu zriadi k domu záložné právo v prospech banky, pričom banka pri vybavovaní predmetného úveru vyslovila požiadavku na výmaz vecného bremena v prospech navrhovateľa, a preto sa účastníci tohto konania dohodli, že zrušia vecné bremeno na rodinnom dome a následne odporca prevedie príslušný spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na navrhovateľa. Navrhovateľ s odporcom potom následne uzavreli zmluvu o zrušení vecného bremena, avšak po povolení vkladu tejto zmluvy odporca odmietol poskytnúť rodinný dom s pozemkami ako záloh na pripravovaný navrhovateľov úver, a preto ČSOB odmietla navrhovateľovi tento úver poskytnúť, zároveň odporca odmietol previezť na navrhovateľa príslušný spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na rodinnom dome a neučinil tak aj napriek opakovaným výzvam doteraz. Z vykonaného dokazovania však vyplýva niečo iné, predovšetkým zo správy ČSOB je zrejmé, že v roku 2006 neevidujú žiadnu

8.

žiadosť navrhovateľa o úver, resp. poskytnutie peňažných prostriedkov. Takúto žiadosť evidujú až z roku 2007, pričom však žiadaný produkt sa nezakladal nehnuteľnosťou a žiadosť bola zamietnutá z dôvodu aktuálneho negatívneho záznamu v úverovom registri, nakoľko navrhovateľ mal už celkovo poskytnutých 7 úverov. Zároveň vo svojej výpovedi samotný navrhovateľ uviedol, že pokiaľ robil nejaké opravy v dome, robil ich svojvoľne a nikdy o tom odporcu neinformoval, taktiež odporcovi nikdy nehovoril o potrebe

opravy strechy, ani mu neukázal nejaké miesta, kde je strecha poškodená. Taktiež samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi vyvracia tvrdenia zo svojho návrhu, keď hovorí, že po zrušení vecného bremena sa odporca o tom, že ho chce opätovne, dozvedel vlastne až zo žaloby. Ďalej z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v roku 2006 čistý mesačný príjem navrhovateľa predstavoval približne 8.762,- Sk, tento mal viacero úverov, resp. dlhov, ktoré nesplácal a celkove teda jeho finančná situácia nebola dobrá a ťažko je možné predpokladať poskytnutie nejakého väčšieho úveru, napr. na opravu strechy, v zásade je to vzhľadom na zistenú situáciu nepravdepodobné. Naopak zo zistených skutočností vyplýva skôr nezodpovedný prístup navrhovateľa k financiám. Ani v samotnej zmluve o zrušení vecného bremena nie je bližšie uvedený dôvod, ktorý viedol strany k zrušeniu vecného bremena, naopak je tam uvedené, že je to so zreteľom na zmenu pomerov, čo by korešpondovalo s dôvodom zrušenia, ktorý uvádzal odporca a to, že navrhovateľ prišiel za ním sám a že ako dôvod uviedol, že sa zmenil vlastník domu. Tu v zásade medzi účastníkmi nebolo sporné, že práve navrhovateľ inicioval zrušenie vecného bremena, sám zaobstaral notára a hradil všetky náklady. Je tu zrejmé, že navrhovateľ mal dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu, to znamená, že mu zanikne právo doživotného bezodplatného užívania domu. Motív, čo ho k tomu viedlo, v zásade nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu a práve pre aktívnosť samotného navrhovateľa je zrejmé, že odporca ťažko mohol u neho nejaký omyl vyvolať a to či už z nedbanlivosti, resp. tobôž už nie úmyselne. A práve pre tú skutočnosť, že navrhovateľ sám chcel zrušiť vecné bremeno a jeho podstata mu musela byť zrejmá už pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena pri dedičskom konaní u notára, tak aj mu museli byť zrejmé dôsledky zrušenia vecného bremena, takúto vedomosť možno od neho spravodlivo požadovať, nemožno zmluvu hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sám sa dobrovoľne zbavil navrhovateľ výhod, ktoré mu vecné bremeno poskytuje, a to aj bezodplatne. Navyše tuto treba brať aj zo širšia vôbec okolnosti nadobudnutia vecného bremena pri dedičskom konaní po nebohom otcovi navrhovateľa, kedy vzhľadom na hodnotu nadobúdaných podielov a skutočnosť, že v prípade predaja by mal navrhovateľ právo na výplatu polovice kúpnej ceny a ešte mal zriadené vecné bremeno, ťažko hovoriť o nejakej nemorálnosti pri zrušení vecného bremena. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a ani ďalšie ním navrhnuté dôkazy, ktoré súd zamietol, nakoľko z ČSOB mal podrobnú správu a skutočnosť, či navrhovateľ rokoval s nejakou firmou o oprave strechy, nebolo podstatné pre toto konanie, súd nemohol vysloviť ani relatívnu, ani absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy, a teda návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , , a pretože odporca, ktorý mal úspech vo veci, a ktorému by náležalo právo na náhradu trov konania, tieto neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).