Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-312-2004.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/312/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I rozhodol pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľov : navrhovateľa v 1. rade: A. A., bytom J. XX, B., navrhovateľa v 2. rade: F. A., bytom M. XXX/X, X., navrhovateľa v 3. rade: F. A., bytom M. XXX/X, X., navrhovateľa v 4. rade: V. A., bytom O. XX, B. navrhovatelia v 2.,3.,4. rade v zastúpení HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Vlčkova 8/ A, Bratislava, navrhovateľa v 5. rade: J. A., bytom G. XX, B., navrhovateľa v 6. rade: D. A., bytom V. 6, B., v zastúpení HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, navrhovateľa v 7. rade: D. A., bytom F. XXX/X, X. B., navrhovateľa v 8. rade: T. A., bytom H. 6, B., navrhovateľa v 9. rade: T. A., bytomK. 9, B., proti odporcom: 1.Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.13, Bratislava, 2.Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 3.Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, 4.Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 31.8.2004 domáhal zaplatenia 100.000,- Sk odporcami v 1. až 4. rade, navrhovateľ v 2. rade 749.200,- Sk, navrhovateľ v 3. rade 1.163.300,- Sk, navrhovateľ v 4. rade 850.000,- Sk, navrhovateľ v 5. rade 805.000,- Sk, navrhovateľ v 6. rade 150.000,- Sk, navrhovateľ v 7. rade 100.000,- Sk, navrhovateľ v 8. rade
42.852,- Sk, navrhovateľ v 9. rade 150.000,- Sk titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Svoj návrh odôvodnili tým, že do tzv. nebankových subjektov s obchodným názvom BMG Invest s.r.o., BDV Družstvo, DRUKOS, a. s., HORIZONT SLOVAKIA, a.s., SPOROINVEST, a.s., AGW s.r.o., vložili na základe zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv o pôžičke spolu sumu 4.110.352,-Sk. Zmluvy uzavreli okrem iného na základe reklamy v médiách, v ktorej nebankové subjekty sľubovali zhodnotenie investovanej sumy o výnos, ktorý v tej dobre prevyšoval úroky poskytované bankami. Napriek tomu dlžník svoj záväzok nesplnil a uzatvoril svoje prevádzky. Navrhovatelia nadobudli presvedčenie, že investujú v súlade so zákonom č.385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, resp. že investujú do bankových subjektov. Dlžník prijal vklad od niekoľko desaťtisíc ľudí, vykonával bankovú činnosť bez zákonom požadovanej licencie, ktorú udeľuje Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom
financií SR a tým priamo porušoval ustanovenia zákona o bankách. V zmysle zákona o bankách bola Národná banka Slovenska oprávnená zasiahnuť do 10. 10. 1999, nevyužila svoju právomoc, a voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom, nezasiahla. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1., a 2. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek dostatku známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli, adekvátne zasiahli až po uzavretí prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcii, malo za následok, že na základe klamlivej reklamy navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov. Slovenská republika tak nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila navrhovateľom škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Pokiaľ by štát včas, razantne a v súlade s právomoci zvereným jeho orgánom zákonom zakročil voči nebankovým subjektom a pozastavil ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu poukazovala bývalá ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových subjektov, neboli by navrhovatelia zverili im svoje peniaze.
Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na skutočnosť, že uzavretím zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve navrhovatelia investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankového subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že sa v danom prípade jednalo o súkromnoprávny vzťah. Činnosť tzv. nebankových subjektov nemožno stotožňovať s činnosťou bánk, investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky v zmysle zákona o bankách č.21/1992 Zb. a preto nepodliehala dohľadu NBS. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. 141 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy SR v znení jej neskorších predpisov je ústredným orgánom štátnej správy súdov, nemá však právo zasahovať do činnosti súdov, ktoré sú nezávislé a nestranné a súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Navrhovatelia uzatvorili zmluvy na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, dobrovoľne sa rozhodli poskytnúť finančné prostriedky obchodnej spoločnosti a musia znášať aj riziká s tým spojené. Poukazoval na skutočnosť, že nie je splnená základná podmienka pre možnosť uplatniť si náhradu škody vo vzťahu k štátu,
10C 312/04 - 227
nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi škodou a postupom ktoréhokoľvek orgánu štátu, nakoľko navrhovatelia vstúpili do súkromnoprávneho vzťahu s nebankovými subjektami, ktoré vykonávali podnikateľskú činnosť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka a ktorých činnosť nepodliehala dohľadu štátu.
Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru /ďalej len Y. Q. P PZ/ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roka 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu, pričom sa zaoberal aj uzatváranými zmluvami o tichom spoločenstve a o pôžičke. Poukázal na ďalší postup, v rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňový úrad. Dňa 26.3.2001 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia o.c.p. a.s. a BMG Invest s.r.o. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 6. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhania voči konkrétnej osobe a polícii boli uložené ďalšie úlohy. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s ukončením daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002 BMG Invest s.r.o. a Horizont Slovakia o.c.p. a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Navrhovatelia sa dobrovoľne rozhodli poskytnúť finančné prostriedky obchodným spoločnostiam a musia znášať aj riziká s tým spojené. Tieto právne úkony urobili aj napriek tomu, že už v roku 2000 boli občania Slovenskej republiky aj prostredníctvom tlače upozorňovaní na
veľké riziko spojené s vložením peňažných prostriedkov do tzv. nebankových subjektov a na zlé výsledky týchto spoločností.
Odporca v 3. rade žiadal návrh zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.10.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie "správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť" alebo správ. spol., a.s." Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľom zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nich BMG Invest s.r.o., AGW spol. s.r.o., BDV družstvo a HORIZONT SLOVAKIA o.c.p.,a.s. vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve. Navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektami, ktoré si dostatočne nepreverili a preto musia znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom "Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie". Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.
Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť a zároveň poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie. Namietol, že by malo ísť o klamlivú reklamu, nebankové subjekty mali v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejnosti a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickým či právnickým osobám do záväzkových vzťahov, každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve či pôžičke. Išlo o záväzkové vzťahy v zmysle Občianskeho zákonníka, a teda navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľa v zmysle zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva SR nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.
Nakoľko sa navrhovatelia v 1,7,8,9 rade a odporcovia v 1, 2,3,4 rade na pojednávanie nedostavili, hoci mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené navrhovatelia v 8,9 rade zobrali termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, pričom navrhovatelia v 1,7,8,9, rade a odporcovia v 1, 3 rade svoju neprítomnosť neospravedlnili, odporcovia v 2. a 4. rade neprítomnosť ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, preto súd prejednal vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 5.rade, vyjadreniami odporcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - písomnými zmluvami o tichom spoločenstve, zmluvami o pôžičke, žiadosťami o vloženie ďalšieho členského vkladu do BDV družstva, dohodami o vrátení ďalšieho členského vkladu
z BDV družstva, príjmovými pokladničnými dokladmi ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :
Z písomných zmlúv o tichom spoločenstve, zmlúv o pôžičke, zo žiadostí o vloženie ďalšieho členského vkladu do BDV družstva, z dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva súd zistil, že navrhovatelia vložili do tzv. nebankových subjektov s obchodným názvom BMG Invest s.r.o., BDV družstvo, DRUKOS, a. s., spolu sumu 4.110.352,- Sk ako jednotlivé vklady a pôžičky s tým, že nebankové subjekty sa zaviazali navrhovateľom v dohodnutom čase vrátiť poskytnuté vklady a pôžičky spolu s podielmi na zisku a úrokmi v dohodnutej výške.
Spoločnosti BMG Invest s.r.o., BDV družstvo, DRUKOS, a.s., si svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zmlúv nesplnili a navrhovateľom nevrátili vklady a pôžičky.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
10C 312/04 - 228
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorými sú:1/ existencia škody /majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch/, 2/ nesprávny úradný postup štátu, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 18 ods.1 zák.č.58/1969 Zb. V súvislosti s uzatváraním predmetných zmlúv odporcovia nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie, resp. nemohli porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov ich činnosti. Navrhovatelia uzavreli s nebankovými subjektami zmluvy o pôžičke, zmluvy o tichom spoločenstve, dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu z BDV družstva v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Ide tu o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne. Na základe týchto zmlúv vznikli medzi navrhovateľmi a obchodnými spoločnosťami BMG Invest, s.r.o., BDV družstvo, DRUKOS, a.s. súkromnoprávne vzťahy, do ktorých štát zastúpený odporcami nemohol zasahovať. Tu platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon /čl.2 ods.2 Ústavy SR/. Štát mal v zmysle zák.č. 385/1999 Z.z. kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, investičným fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci o kolektívne investovanie nešlo, pretože vyššie uvedené obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond.
Keďže nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa §18 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., ktorou je nesprávny úradný postup orgánu štátu, odporcovia za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedajú.
Súd je toho názoru, že odporcovia za škodu nezodpovedajú ani podľa ust.§ 415 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ ). Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú prevenciu v občianskoprávnych vzťahoch a jeho porušenie je porušením právnej povinnosti so vznikom zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Ako bolo uvedené vyššie, odporcovia nemohli zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi a nebankovými subjektami na základe zmlúv o pôžičke, zmlúv o tichom spoločenstve a dohôd o vrátení
ďalšieho členského vkladu z družstva. Z tohto hľadiska im potom nemožno vytýkať, že si nepočínali tak, aby navrhovatelia neutrpeli škodu na majetku.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní a úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v 10-tych vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.