Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/168/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľa: H. W., P. XX, L., zastúpeného JUDr. Dionýzom Stehlíkom, advokátom spoločnosti BARRISTER, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, proti odporcovi: Š. V., H. XX, L., zastúpeného JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom, Miletičova 1, Bratislava, o zaplatenie istiny 94.315,-Sk s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.130,68 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 03. 07. 2009 až do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 1.101,61 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 24. 11. 2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 3.130,68 Eur /94.315- Sk/ s príslušenstvom titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 26. 11. 2003 uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporca ako predávajúci predáva navrhovateľovi ako kupujúcemu nehnuteľnosti špecifikované v Čl. II predmetnej kúpnej zmluvy v podiele:

- z pozemku, parc. č. XXXX pre byt č. L. o výmere 40,28 m?

- z pozemku parc. č. XXXX pre byt č. L. o výmere 19,35 m?

a to za vzájomne dohodnutú cenu vo výške 94.315,-SK.

Z ustanovenia čl. IV. Kúpnej zmluvy je zrejmé, že kupujúci uhradil predávajúcemu kúpnu cenu pred podpísaním samotnej kúpnej zmluvy a pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, pričom uvedenú skutočnosť odporca potvrdil svojim podpisom. Hoci navrhovateľ odporcovi kúpnu cenu uhradil, návrh na vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nebol do príslušného katastra nehnuteľností doposiaľ podaný a teda vlastníkom predmetných nehnuteľností je stále odporca. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že nakoľko návrh na vklad do katastra nehnuteľností nebol podaný do troch rokov od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. do 26. 11. 2006, došlo v zmysle ustanovenia k obojstrannému odstúpeniu účastníkov od predmetnej zmluvy zo zákona. Vzhľadom na to je zrejmé, že kúpna zmluva sa zrušila od samého začiatku dňa 26.11. 2006, pričom účastníci predmetnej zmluvy sú povinní vrátiť si všetko to, čo podľa nej dostali. Odporca bol navrhovateľom dňa 26. 11. 2006 vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak odporca bezdôvodné obohatenie nevydal. Navrhovateľ si uplatnil i úrok z omeškania od 27. 11. 2006 teda od nasledujúceho dňa po dni keď navrhovateľ odporcu vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Tunajší súd vo veci vydal dňa 06. 02. 2009 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 3.130,-Eur s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Odporca vo svojom odpore ďalej uviedol, že sumu uvedenú v kúpnej zmluve nikdy od navrhovateľa nedostal vyplatenú do vlastných rúk alebo na účet. S navrhovateľom sa nikdy nestretol a taktiež nedostal žiadne písomnosti týkajúce sa predmetnej zmluvy a tak je zmluva neplatná, lebo mu nebola doručená podpísaná navrhovateľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výpoveďou svedka A.. H. F., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Kúpna zmluva zo dňa 26. 11. 2003, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Zmluva o obstaraní veci zo dňa 04. 06. 2002, Dodatok č. 1 k Zmluve o obstaraní veci, Dodatok č. 2 k Zmluve o obstaraní veci, príloha č. 3 k Zmluve o obstaraní veci, Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12. 11. 2003, Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 14. 01. 2002, príloha č. 2 Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, odovzdávací a preberací protokol zo dňa 11. 11. 2003 a 10. 11. 2003, Dohoda zo dňa 21. 10. 2002, splnomocnenie zo dňa 29. 04. 2002 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s odporcom do priameho styku nikdy nedošiel. S firmou Y., R..K..S.. podpísal Zmluvu o obstaraní veci a v zmysle splátkového kalendára všetky splátky riadne zaplatil Y.. Vo firme Y., R..K..S.. dostal aj podpísanú kúpnu zmluvu od odporcu. Byt bol riadne zapísaný do katastra nehnuteľností avšak navrhovateľ nevedel, že má vyvinúť aktivitu aj v súvislosti s pomerným pozemkom. Až pracovníčka katastra ho upozornila, že nemá zapísanú pomernú časť pozemku ako iní susedia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že odporca vyzval susedov na odkúpenie časti pozemku ktorá jemu prepadla za trhovú cenu. Tento pozemok bol aj naozaj ostatnými spoluvlastníkmi od odporcu odkúpený pričom odporca vyrubil za tento pozemok trikrát vyššiu cenu za akú bol predávaný navrhovateľovi. Navrhovateľ sa so spoluvlastníkmi dohodol, že u notára zloží sumu 300.000,-Sk aby spätné odkúpenie tohto pozemku išlo z jeho peňazí. To sa aj zrealizovalo a z týchto peňazí došlo k odkúpeniu jeho podielu na ostatných spoluvlastníkov, ktorí následne prevedú tento podiel na navrhovateľa.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca od navrhovateľa nikdy nedostal ani korunu. Dohodu mal uzatvorenú s firmou Y. s tým, že na jeho pozemku môžu stavať bytový dom. Za to mu bolo sľúbené, že v dome dostane tri byty, 1 garáž a tri parkovacie miesta. Firma Y. však dohody nedodržiavala a ich vzájomné vzťahy sa zhoršili. Tri byty ktoré mu boli sľúbené nedostal a dostal tri iné byty. Odporca ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu s navrhovateľom, ktorá je založená v spise podpísal, hromadne podpísal cca 27 zmlúv a podpis overil na Miestnom úrade v Podunajských Biskupiciach. Text zmluvy vypracovala pravdepodobne firma Y., jej text nečítal, pána F. poznal i z obdobia predtým. Tri byty ktoré dostal už predal a s celou vecou už nemá nič spoločné.

Právny zástupca odporcu uviedol, že podľa ich názoru k bezdôvodnému obohateniu nedošlo nakoľko odporca nikdy peniaze za predmetné pozemky nedostal. Právny zástupca odporcu vzniesol aj námietku premlčania nakoľko k zaplateniu druhej splátky muselo dôjsť pred 18. 11. 2003.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2003 súd zistil, že odporca ako predávajúci touto zmluvou predáva navrhovateľovi ako kupujúci nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci Bratislava - m.č. Podunajské Biskupice, okres: Bratislava II, katastrálne územie podunajské Biskupice a to v podiele: - z pozemku parc. č. XXXX pre byt č. L. o výmere 40,28 m? a z pozemku parc.č. XXXX pre byt L. o výmere 19,35 m?

- za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 94.315,-Sk. V čl. IV predmetnej zmluvy bolo uvedené, že dohodnutú kúpnu cenu vo výške 94.315,-Sk kupujúci uhradil predávajúcemu pred podpísaním tejto kúpnej zmluvy obidvoma zmluvnými stranami a prijatého návrhu na vklad vlastníckeho práva na Správe katastra Bratislava II, čo predávajúci potvrdil svojim podpisom tejto zmluvy.

Zo splnomocnenia zo dňa 29. 04. 2002 súd zistil že odporca splnomocnil spoločnosť Y. R.. R. K..S.. na podpisovanie Zmlúv o budúcich zmluvách na odkúpenie pomernej časti predmetných pozemkov- ako prílohu č.2 k Zmluvám o obstaraní veci - bytov, garáží a nebytových priestorov v bytovom dome na Podunajskej ulici v Bratislave Podunajských Biskupiciach v jeho mene a na účet tejto spoločnosti.

Z Dohody zo dňa 21. 10. 2002 súd zistil, že spoločnosť Y. R.. R. K..S.. a odporca sa dohodli, že spoločnosť Y. zaobstará pre odporcu byty č.L., L., L., garáž č. X/B a tri parkovacie státia a podiel na pozemku, ktorý prevedie vlastník na budúcich vlastníkov bytov po kolaudácii v zmysle zmluvy zo dňa 14. 01. 2002 za doplatok 215.000,-Sk.

Z výpovede svedka A.. H. F. - konateľa spoločnosti Y. R.. R. K..S.., súd zistil, že odporca bol vlastníkom pozemkov na ktorých mala spoločnosť Y. záujem postaviť bytový dom. Odporca za to nemal dostať peniaze ale garáž a tri dvojizbové byty a parkovacie státia. Pri cene bytu sa vychádzalo zo sumy 18.000,- Sk/m?. Následne sa začalo územné a stavebné konanie a začalo sa stavať. So záujemcami sa uzatvárali zmluvy o obstaraní veci, takáto zmluva s uzatvorila i s odporcom pričom v tejto zmluve boli jeho byty už presne špecifikované. Dôležitou je príloha č.2 na základe ktorej p V. predáva podiel na pozemku navrhovateľovi. Na základe splnomocnenia odporcu bola firma Y. splnomocnená na podpisovanie zmlúv o budúcich zmluvách. S odporcom s vzájomne dohodli,

že budúci vlastníci bytov budú posielať peniaze za podiel na pozemku na účet firmy Y.. Následne odporcovi odovzdali dohodnuté tri byty, garáž a parkovacie státia.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 3.130,68 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu sa navrhovateľa malo dôjsť tým, že odporca si ponechal navrhovateľom poskytnuté plnenie z kúpnej zmluvy vo výške 94.315,- Sk. Toto plnenie poskytnuté odporcovi malo predstavovať kúpnu cenu za predmet kúpy, ktorým mal byť spoluvlastnícky podiel k parc. č. XXXX C. XXXX v kat. úz. Podunajské Biskupice.

Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto bezdôvodne obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 26. 11. 2003 uzavrel navrhovateľ ako predávajúci s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu. Podľa čl. III bol predmetom tejto zmluvy prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to k pozemku parc. č. XXXX k.ú. Podunajské Biskupice, v podiele pre byt č. L., o výmere 40,28 m?, a k pozemku parc. č. XXXX k.ú. Podunajské Biskupice, v podiele o výmere 19,35 m?. V čl. IV tejto zmluvy bolo zároveň uvedené, že predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že mu dohodnutá kúpna cena bola uhradená. Podľa navrhovateľa došlo v súlade s ust. 47 ods. 2 k zániku tejto zmluvy, keďže v lehote troch rokov od jej uzatvorenia nedošlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom v dôsledku uvedenej skutočnosti nastala fikcia odstúpenia účastníkov od zmluvy. Účastníci zmluvy si tak boli povinní navzájom vrátiť všetky plnenie, ktoré boli na základe tejto zmluvy poskytnuté.

Nepodanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v lehote troch rokov však nezakladá účinky uvedené v . K uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníctva nehnuteľností, privolenie žiadneho orgánu potrebné nie je. V súlade s ust. pre uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné dodržanie písomnej formy, pričom prejavy vôle účastníkov zmluvy sa musia nachádzať na tej istej listine. Ak kúpna zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, spĺňa všetky náležitosti právom vyžadované pre tento druh právneho úkonu, je takáto zmluva platná a jej účastníkom z nej vznikajú práva a povinnosti. Predávajúcemu vzniká povinnosť previesť na predávajúceho vlastníctvo k nehnuteľnosti, pričom tejto povinnosti zodpovedá jeho oprávnenie na zaplatenie kúpnej ceny. Návrh na vklad vlastníckeho práva predstavuje iba prostriedok (modus), pomocou ktorého môže byť povinnosť previesť vlastnícke právo na kupujúceho, splnená. Z uvedeného je zrejmé, že právna fikcia odstúpenia od kúpnej zmluvy nenastala. Jednou z takýchto náležitostí je i zrozumiteľnosť právneho úkonu, pričom nezrozumiteľnosť právneho úkonu je sankcionovaná jeho neplatnosťou. V kúpnej zmluve bol predmet predaja špecifikovaný ako predaj pozemku parc. č. XXXX k.ú. Podunajské Biskupice, v podiele pre byt č. L., o výmere 40,28 m?, a predaj pozemku parc. č. XXXX k.ú. Podunajské Biskupice, v podiele o výmere 19,35 m?. Z takto vymedzeného predmetu vôbec nie je zrejmé či ide o predaj reálnej časti uvedených pozemkov, alebo ide o predaj ideálnych vlastníckych podielov k týmto pozemkom, pričom veľkosť tohto podielu nie je vymedzená určito. Z ostatného obsahu zmluvy, ako aj z prednesov účastníkov konania a svedka A.. H. F. je síce zrejmé, že malo ísť o predaj spoluvlastníckeho podielu predstavujúceho spoluvlastnícky podiel navrhovateľa ako vlastníka bytu na pozemku, na ktorom je bytový dom, v ktorom sa jeho byt nachádza. V takom prípade by však pre jasnosť zrozumiteľnosť a určitosť kúpnej zmluvy bolo potrebné tento podiel riadne vyjadriť zlomkom, ktorý mal predstavovať podiel podlahovej plochy tohto bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Keďže predmet kúpy nebol v zmluve jasne vymedzený, je zrejmé, že v dôsledku tejto vady je celý právny úkon postihnutý sankciou absolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať i bez návrhu (ex officio). Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu taktiež v zmysle zakladá bezdôvodné obohatenie. Ak teda navrhovateľ poskytol odporcovi na základe absolútne neplatného právneho úkonu peňažné plnenie, je odporca povinný toto plnenie navrhovateľovi vydať.

Odporca popieral i prijatie kúpnej ceny. Z výpovedí navrhovateľa, svedka, ako aj samotného odporcu vyplýva, že medzi účastníkmi konania a spoločnosťou Y. spol. s r.o. došlo k dohode o tom, že kúpna cena za jednotlivé spoluvlastnícke podiely bude budúcimi vlastníkmi bytov poukázaná na účet spoločnosti Y. R.. R. K..S.. Táto spoločnosť mala následne namiesto týchto peňažných prostriedkov poskytnúť odporcovi plnenie v podobe troch bytov a jednej garáže nachádzajúcej sa v bytovom dome postavenom na pozemkoch vo vlastníctve odporcu. Odporca nepopiera ani skutočnosť, že uvedené byty a garáž mu boli i skutočne poskytnuté. Peňažné prostriedky v sume 94.315,- Sk, ktoré navrhovateľ poskytol spoločnosti Y. R.. R. K..S.. tak v podstate slúžili na úhradu časti kúpnej ceny za novopostavené tri byty a garáž, ktoré boli odporcovi zo strany tejto spoločnosti poskytnuté, resp. mali predstavovať protihodnotu pozemku, ktorý mal byť odporcom prevedený na vlastníkov bytov. Suma 3.130,68 Eur /94.315,- Sk/ tak predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia získaného za strany odporcu na úkor navrhovateľa. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania náhrady.

Podľa Nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko navrhovateľ nijako nepreukázal, že odporcu vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po prevzatí platobného rozkazu odporcom t.j. odo dňa 03. 07. 2009 až do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a to zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 187,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 914,11 Eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú zo šiestich úkonov právnej pomoci po 121,16 Eur + 19% DPH (prevzatie a príprava zastupovania, podanie návrhu na súd, písomné podanie - vyjadrenie sa k odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 10. 05. 2010, účasť na pojednávaní dňa 09. 06. 2010, účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2010), dvoch režijných paušálov á 6,31 Eur + 19% DPH /190,- Sk/ za úkony vykonané v roku 2008, jedného režijného paušálu á 6,95 Eur + 19% DPH za úkon vykonaný v roku 2009 a troch režijných paušálov á 7,21 Eur + 19% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní do dňa jeho doručenia., písomne. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2