Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7P-114-2010.pdf
PDF · 74.86 KB
No categories available
7P/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Milan Mitterpák, vo veci starostlivosti o malolettého: A. zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov matky: I. prechodne bytom Q. a otca: A., o zrušenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn.9C 175/2007 zo dňa 21.4.2009 v časti výživného na maloletého A. tak, že zvyšuje výživné zo sumy 24,50 EUR na výšku výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.4.2010 do budúcna, ktoré je matka povinná prispievať otcovi do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2010 v čiastke 4,34 EUR súd zaväzuje matku uhradiť otcovi do 31.10.2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2010 žiadala navrhovateľka zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu z dôvodu, že je bez pracovného pomeru, žije v Českej republike a nemá žiaden príjem. Vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedla, že trvá na podanom návrhu nakoľko otec maloletého je dostatočne schopný na to, aby zarobil dostatok finančných prostriedkov, aby ona mu nemusela prispievať na výživu maloletého. T.č. poberá 7.600,-Kč dávku štátnej sociálnej podpory pričom je na materskej dovolenke s dcérou W.
Otec vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že matka si určené výživné na maloletého neplní. T.č. je nezamestnaný. Poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške cca 258 EUR.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka doporučila súdu zvýšiť matke výživné na výšku minimálneho zákonom stanoveného výživného, ktoré je toho času platné.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že výživné v rozsahu 30% zo sumy životného minima, ktoré je v súčasnej dobe vo výške 25,38 €, je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na výšku svojho príjmu, resp. bez ohľadu na to, či vôbec nejakým príjmom disponuje.
Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia, alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Vykonaným dokazovaním výsluchom oboch rodičov súd vychádzal z toho, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9C 175/2007 zo dňa 21.4.2009 bola určená vyživovacia povinnosť matky k maloletému A. vo výške 24,50 EUR. Matka svojím návrhom sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti avšak zo skôr uvedeného § 62 ods. 3 Zákona o rodine je zrejmé, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré v zmysle § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z. predstavuje od 1.7.2010 čiastku 25,38 EUR a v čase podania návrhu do 30.6.2010 táto čiastka predstavovala sumu 25,36 EUR. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nerozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti, ale o zvýšení vyživovacej povinnosti matky od podania návrhu na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Zároveň súd rozhodol o dlžnom výživnom od podania návrhu t.j. od 1.4.2010 do 31.8.2010 v čiastke 4,34 EUR, ktoré súd zaviazal matku uhradiť
otcovi do 31.10.2010 pričom dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi minimálnou výškou výživného na ktoré bola matka zaviazaná od podania návrhu ( od 1.4.2010) a výškou výživného ktoré bolo matke určené rozvodovým rozsudkom v sume 24,50 EUR.
S poukazom na skôr uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.