Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/144/2009

Potvrdené rozhodnutím 11Co/203/2010
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, zastúpeného Mgr. Gáborom Gálom, advokátom, so sídlom Galanta, Agátová 2513/15, proti odporkyniam: 1. B. K., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. č. XX, 2. R. I., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., J. M. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 17C/144/2009 zo dňa 29. septembra 2010, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyniam sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXX, zastúpeného Mgr. Gáborom Gálom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Agátová 2513/15, proti odporkyniam: v 1./ rade B. K., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. Č.. XX, v 2./ rade R. I., rod. N., nar. XX.X.XXXXX, trvale bytom XXX XX Š., L.. M. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporkyniam súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2009 domáhal určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. O., zapísané na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Š., patria do dedičstva po neb. B. M., rod. C., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

Svoj návrh odôvodnil tým, že matka navrhovateľa - B. M., rod. C., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, je vedná ako vlastníčka nehnuteľností v k.ú. O. v pozemkovoknižných vložkách č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX, pričom sa jedná o parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX. Napriek tejto skutočnosti sú však ako vlastníčky týchto nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. odporkyne v 1./ a 2./ rade.

Matka navrhovateľa zomrela a dedičstvo po nej bolo prejednané v rámci konania Y. XXXX/XX, Y. XXX/XX, ktoré bolo zatavené s odôvodnením, že sporné nehnuteľnosti boli prejednané v dedičstve po nebohej R. F. (právna predchodkyňa odporkýň), zomrelej roku XXXX, ktorá mala sporné nehnuteľnosti nadobudnúť výmerom o prídele vlastníctva.

Správa katastra Š. oznámila navrhovateľovi, že po neb. R. F., rod. V., zomrelej roku XXXX, zdedila nehnuteľnosti B. N., rod. F. a po nej odporkyne 1/ a 2/. Štátne notárstvo v Galante podľa a potvrdilo nadobudnutie poľnohospodárskych pozemkov do dedičstva patriacich titulom Výmeru o prídele do vlastníctva č. XXXX/X/XX/XXXX zo dňa 21.12.1951.

Z Výmeru o prídele do vlastníctva č. XXXX/X/XX/XXXX zo dňa 21.12.1951 však vyplýva, že do vlastníctva právnych predchodcov odporkýň 1/ a 2/ boli pridelené iné pozemky, ako tie, ktoré sú

predmetom žalobného návrhu, z ktorého dôvodu odporkyne nemohli nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom dedením.

Odporkyne sa k návrhu vyjadrili tak, že tento žiadali zamietnuť, nakoľko nesúhlasia s tvrdeniami navrhovateľa, sporné pozemky boli skonfiškované, ako to vyplýva z výmeru a boli pridelené do vlastníctva právnych predchodcov odporkýň. Poukázali na to, že navrhovateľ nesprávne posúdil výmer o prídele do vlastníctva, ich právnym predchodcom boli pozemky riadne pridelené, ony ich neodňali protizákonne. V závere poukázali na to, že od vydania tohto výmeru o prídele sú oprávnenými držiteľmi pozemkov. Pozemky od ich prídelu užívali ich predchodcovia dobromyseľne a ony ich užívajú dodnes, preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo jeho vydržaním.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu - výpis z pozemkovej knihy - PKV č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX; LV č. XXXX vedený Správou katastra Š.; uznesenie č.k. D 2030/92 ; vyjadrenie SK Šaľa zo dňa 24.4.2009; úmrtný list matky navrhovateľa; rodný list navrhovateľa; Výmer o prídele do vlastníctva č. XXXX/X/XX/XXXX zo dňa 21.12.1951 v spojení s Rozhodnutím Finančného odboru KNV Nitra pod č. XXX/XXXX-P. zo dňa 20.3.1956 a č. XXXX/X/XX/XXXX zo dňa 1.12.1958; rozhodnutia Štátneho notárstva v Galante po č.k. Y. XX/XX zo dňa 21.1.1975, č.k. Y. XXX/XX, č.k. Y. XXX/XX zo dňa 23.4.1991, č.k. Y. XXX/XX zo dňa 17.3.1989; uznesenie Ľudového súdu v Š. pod č.k. Č. XXX/XX zo dňa 4.6.1959 a č.k. Č. XX/XX zo dňa 28.2.1952; oboznámil sa s obsahom spisu OS Šaľa pod sp. zn. F.-XD/XXX/XXXX; sobášny list matky navrhovateľa; osvedčenie o československom štátnom občianstve; vyjadrenie Ministerstva vnútra zo dňa 12.5.2010 pod č. A/II-3/2010/00404; návrh na konfiškáciu; zápisnica z 8.2.1947; vyjadrenie Ministerstva vnútra zo dňa 4.6.2010 pod č. A/II/2010-667/ XN21; výťah zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po neb. W. H. zo dňa 23.2.1951 pod č.k. Y. XXX/ XX; vypočul účastníkov konania a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Po posúdení návrhu súd mal za preukázané, že návrh podal aktívne legitimovaný účastník konania proti pasívne legitimovaným účastníkom, a že bol podaný v súlade s

Z výpisov u pozemkových kníh z PK vložiek č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX mal súd za preukázané, že B. M., rod. C., nar. X.XX.XXXX, je vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností - parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a to v celosti, ktorá ich nadobudla titulom dedenia dňa 25.2.1952.

Z LV č. 5806 vedeným Správou katastra Š. mal súd za preukázané, že odporkyne sú vedené ako vlastníčky sporných nehnuteľností, každá v podiele 1, ktoré vlastníctvo nadobudli osvedčením o dedičstve Dnot 270/2004, právoplatné 1.3.2005.

Výmerom o prídele do vlastníctva č. XXXX/X/XX/XXXX zo dňa 21.12.1951 Krajský národný výbor v Nitre v dohode s Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa zák. č. 148/1947 Sb. a vládneho nariadenia č. 30/1948 Sb. ako aj podľa § 1 ods. 3 zák. č. 75/1946 Sb. a § 5 ods. 1 vyhl. č. 225/1950 Ú.V. vydal pre L. F. (podiel 1) a manželku R., rod. V. (podiel 1) a dcéru Irenu F. (podiel 1), v kat. úz. O., do vlastníctva parcely zapísané v PK vložkách č. XXX, XXX a XXXX po bývalom vlastníkovi B. H., rod. C. o výmere 6 ha 2920 m2. Zároveň na zadnej strane výmeru je dňa 31.3.1958 uvedené, že nehnuteľnosti uvedené v tomto výmere sú u bývalých PK vlastníkov právoplatne konfiškované podľa DRP č. 108/1945 Sb., nar. č. 104/1945 Sb.v znení zák. č. 148/1947 Sb.

Rozhodnutím Finančného odboru KNV Nitra pod č. 160/1956-PS zo dňa 20.3.1956 sa ustálilo podľa ocenenia a účtovného porovnania, že hodnota nehnuteľností, ktoré boli rod. F. pridelené výmerom č. XXXX/X/XX/XXXX do vlastníctva, je rovnaká ako hodnota nehnuteľného majetku zanechaného v Maďarsku. Vzhľadom na to sa zrušili aj obmedzenia viaznuce na pridelenom majetku podľa § a 25

Rozhodnutím Finančného odboru KNV Nitra pod č. XXXX/X/XX/XXXX zo dňa 1.12.1958 bol vypracovaný dodatok k výmeru o prídele č. XXXX/X/XX/XXXX, keď vo výmere neboli uvedené pozemnoknižné dáta pridelených nehnuteľností v k.ú. O. a preto podľa vyhl. č. 225/50 Úv. I. a vyhl. č. 288/51 Úv. I. sa ustaľuje podľa opatrenia Povereníctva financií v Bratislave zo dňa 27.12.1957 č. XX/ XXXX/XXXX dodatkom k výmeru o prídele, že pridelený majetok tvoria nehnuteľnosti zapísané v PK vložkách č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX a to parc. č. - XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a to po bývalých vlastníkoch - W. H. a B. H., rod. C..

Uznesením Štátneho notárstva v Galante zo dňa 23.4.1991 pod č.k. Y. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 23.4.1991, sa potvrdilo nadobudnutie novoobjaveného dedičstva po neb. R. F., rod. V., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, a to pozemkov zapísaných v PK vložkách č. XXXX, XXXX, XXXX a XXX (všetky v podiele 1) a tieto ako jedinej dedičke zo zákona pripadlo B. N., rod. F., nar. XX.XX.XXXX.

Právny zástupca navrhovateľa s navrhovateľom poukazovali na tú skutočnosť, že Výmer o prídele č. XXXX/X/XX/XXXX bol vydaný 21.12.1951, zatiaľ čo vklad navrhovateľky do katastra nehnuteľností k sporným pozemkom bol povolený dňa 20.2.1952, preto v čase vydania výmeru jej nebolo čo skonfiškovať, keďže nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností. Matka navrhovateľa bola v roku 1947 vysídlená do Maďarskej republiky a podľa zákonov č. 145/46, 148/47, 75/46 jej bol zhabaný majetok, ktorý vlastnila v roku 1947 v čase presídlenia a vlastníctvo prešlo na Československý štát. V roku 1950 po návrate do Československej republiky nevlastnila nič a až asi v roku 1952 dedila po svojom prvom manželovi W. H. a teda sporné nehnuteľnosti nadobudla až po vydaní výmeru ako československá štátna občianka. Preto ohľadne sporných nehnuteľností po roku 1952 neprichádza do úvahy akékoľvek zhabanie majetku a následný prechod vlastníctva na Československý štát. Sporné pozemky patrili rodine H., pričom W. H. (prvý manžel matky navrhovateľa - B. M.) zomrel vo vojne (resp. bol vyhlásený za mŕtveho dňom 28.2.1943), ona sa v roku 1950 vydala za neb. otca navrhovateľa. V roku 1952 prebehlo po W. H. dedičské konanie, kedy matka navrhovateľa zdedila po ňom sporné pozemky. Keď po smrti matky navrhovateľa v roku 1992 prebehlo dedičské konanie (v roku 1994), toto bolo zastavené pre nemajetnosť (uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 20.6.1994 pod č.k. Y. XXXX/XX Y. XXX/XX). Navrhovateľ potvrdil tú skutočnosť, že jeho matka bola presídlená zhruba v roku 1947, avšak asi v roku 1950 uzatvorila na diaľku manželstvo s otcom navrhovateľa a potom sa vrátila na Slovensko, kde žila až do smrti a mala česko-slovenské občianstvo. Po jej návrate prebehlo aj dedičské konanie po jej prvom manželovi W. H..

Odporkyne uviedli, že druhej strane Výmeru o prídele je uvedené, že konfiškované nehnuteľnosti vlastnila B. H., rod. C. a na poslednej strane (zadná strana) je uvedené, že nehnuteľnosti boli skonfiškované podľa zák. č. 108/1945 Sb., čím počnúc dňom 30.10.1945 boli nehnuteľnosti riadne skonfiškované, pridelené L. F. s manž. a dcérou a predchádzajúci vlastníci skonfiškovaných nehnuteľností, resp. ich právni nástupcovia, nemajú právo na náhradu za skonfiškované nehnuteľnosti. Rovnako poukázali, že na pečiatke na zadnej strane výmeru je aj odkaz na nariadenie č. 104/1945 Sb.. Jedná sa o takzvané Benešove dekréty, kedy prezident Beneš podpísal sériu takýchto dekrétov o skonfiškovaní majetku.

S priebehom dedičského konania po neb. W. H. sa súd oboznámil z výťahu zo zápisnice o pojednaní pozostalosti, na ktorom bolo prijaté aj uznesenie zo dňa 7.2.1951 pod č.k. Y. XXX/XX (č.l. 75). Z tohto výťahu vyplýva, že W. H. zomrel so zanechaním závetu a jedinou dedičkou bola jeho manželka B. H., rod. C., znovuvydatá M. (matka navrhovateľa, ktorá druhé manželstvo s L. M. uzatvorila dňa X.X.XXXX v Y.). Zástupca Osídľovacieho úradu na dedičskom konaní uviedol, že B. H., rod. C., znovuvydatá M., bola v rámci výmeny obyvateľstva presídlená do Maďarska a jej nehnuteľný majetok v zmysle čl. 7 zák. č. 145/46 Sb. prešiel na československý štát. Nakoľko sa dedička znovu vydala za československého štátneho občana a nadobudla aj štátne občianstvo, nemôže sa z tohto titulu domáhať vrátenia zdedených nehnuteľností a tieto aj naďalej ostávajú vo vlastníctve Československého štátu. Odovzdanie pozostalosti na dedičku je žiadané len pre uľahčenie technického prevedenia a k zachovaniu právnej kontinuity. Na základe uznesenia OS Š. pod č. Č. XX/XX zo dňa 28.2.1952, súd

povolil v pozemkovej knihe k.ú. O. zápisy v PK vložkách m.i. aj č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX v prospech B. M., rod. C. v celosti.

Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Bratislave, vyplýva, že výmerom o prídele č. XXXX/X/XX/XXXX a jeho dodatkom boli nehnuteľnosti v k.ú. O. (pôvodní vlastníci B. H., rod. C., K. M., rod. Y., V. Y., rod. Z.) pridelené L. F. s manželkou a dcérou, avšak konfiškačné výmery sa vo fonde KNV Bratislava nenachádzajú. Tieto sa nenachádzajú ani na pobočke Štátneho archívu v Šali, avšak z pobočky bol súdu doložený návrh na konfiškáciu m.i. aj majetku W. H., o čom svedčí zápisnica zo dňa 8.2.1947 pod č. XXX/XX a to podľa vyhlášky Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 10.3.1945 číslo XX Ú.v. a podľa nariadenia zo dňa 27.2.1945 číslo 4 Sb.n. SNR.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od prídelu pozemkov právnym predchodcom odporkýň až do podania návrhu, t.j. do dňa 30.10.2009, títo užívali sporné nehnuteľnosti nerušene v dobrej viere, že im patria. Dodatok k výmeru o prídele zo dňa 1.12.1958 pod č. XXXX/X/XX/XXXX im umožňoval tieto nehnuteľnosti užívať a to aj napriek tomu, že by mu nepredchádzala konfiškácia.

Podľa (), platného ku dňu 1.12.1958, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 cit. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 146 cit. zák., oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

Podľa § 147 cit. zák., všetky v čase oprávnenej držby vyťažené úžitky veci a plody od nej oddelené sú vlastníctvom držiteľa.

Podľa § 154 ods. 1 cit. zák., o vydanie veci nemožno žalovať oprávneného držiteľa (§ 145), ktorý vec nadobudol úradným výkonom (§ 114) alebo na verejnej dražbe aj mimo úradu vykonanej, a ak ide o hnuteľnú vec ani vtedy, ak ju nadobudol za odplatu buď od niekoho, kto je oprávnený s takými vecami obchodovať, alebo od toho, komu ju žalobca sám zveril. V týchto prípadoch nadobúda oprávnený držiteľ vlastnícke právo.

(Pozn. v súčasnosti sa jedná o právnu úpravu podľa § až 134 .)

Uvedená úprava platila až do 31.3.1964, keď bol prijatý , ktorý nadobudol účinnosť 1. aprílom 1964. Uvedený , ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.4.1983.

Podľa , v znení novely , kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak

- obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

Podľa , a , v znení novely , vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200.

Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983), do času uvedeného v ustanovení sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe () alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu () pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

V danom prípade boli ku dňu 1.4.1984 splnené podmienky vydržania, nakoľko právnym predchodcom navrhovateľov vzniklo právo užívať nehnuteľnosti pridelené im výmerom o prídele pod č. 2232/1/48/1950 v znení dodatku zo dňa 1.12.1958. Sporné nehnuteľnosti mohli dobromyseľne užívať právni predchodcovia odporkýň najneskôr dňom 1.12.1958, tieto aj užívali a ku dňu 1.4.1984 teda nadobudli ich vlastníctvo vydržaním (ak by navrhovateľ spochybňoval nadobudnutie vlastníctva na základe výmeru o prídele v znení dodatku).

Ku dňu 1.1.1992 boli odporkyne rovnako dobromyseľné a oprávnená držba pretrvávala, avšak podľa až 4 platného k 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125)

Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.

Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.

Záujem spoločnosti si vyžiadal, aby aj u tzv. nedoložených právnych vzťahov došlo na právnom základe k súladu právneho stavu so skutočným stavom (novela a neskôr aj ). Túto funkciu má plniť znovuzavedenie inštitútu vydržania, zakotveného v ustanovení .

Súdy v konaní o týchto veciach zásadne skúmajú, či sú splnené zákonom stanovené podmienky vydržania podľa ustanovenia , ktorými sú

a) existencia držby veci v zmysle ustanovenia (z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí),

b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba u hnuteľných vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí),

c) spôsobilosť predmetu vydržania (veci hnuteľné a u nehnuteľných vecí len pokiaľ ide o veci v osobnom vlastníctve a sčasti aj pozemky, ale len tie, ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, porov. a v znení novely , resp. v znení novely ).

Účinky vydržania podľa ustanovenia (na základe ) môžu nastať vzhľadom na ustanovenie najneskôr od 1.4.1984. Toto ustanovenie umožňuje, aby do vydržacej doby uvedenej v ustanovení bolo možné započítať i dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za podmienok stanovených v , mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred účinnosťou novely (). Týmto ustanovením sa tiež sledovalo poskytnutie ochrany tomu, kto popiera vydržanie a je v právnom vzťahu k oprávnenému držiteľovi, aby od 1.4.1983 do 1.4.1984 mohol urobiť právne opatrenie na prerušenie plynutia vydržacej doby.

V zásade od 1.1.1992 mohlo sa vlastníctvo nadobúdať aj k pozemkom bez obmedzenia jeho rozlohy (na rozdiel od po novele zák .č. ).

Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité zisťovať kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba, aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov (napr. podľa uhorského obyčajového práva, podľa a pod.), aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (od novelizácie s účinnosťou od 1. januára 1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu desať rokov; žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, vykonávanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia. Nová právna úprava () držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri a ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992.

Vo všeobecnej rovine možno považovať za najvhodnejšiu takú právnu konštrukciu, ktorá by výslovne posunula koniec príslušnej doby až na uplynutie stanovenej doby po účinnosti nového zákona. Ak tak zákonodarca neurobil, nemožno z toho vyvodzovať, že celá doba musí uplynúť až po jeho účinnosti a nejde ani o pravú spätnú pôsobnosť zákona, ktorá je v zásade neprípustná. O taký prípad by totiž išlo len vtedy, pokiaľ by zákon stanovil, že vlastníkom sa stal oprávnený držiteľ nehnuteľnosti ku dňu, ku ktorému splnil náležitosti vydržania aj v prípade, ak tento deň predchádzal dňu nadobudnutia účinnosti zákona (v danom prípade by išlo o deň, predchádzajúci 1. januáru 1992). Len taký výklad zákona by znamenal uplatnenie pravej spätnej pôsobnosti; ak však zo zákona vyplýva, že po nadobudnutí jeho účinnosti sa stane vlastníkom veci i osoba, ktorá bola oprávneným držiteľom tejto veci po stanovenú dobu i pred nadobudnutím účinnosti zákona, nejde o spätnú pôsobnosť zákona, ale len o skutočnosť, že zákon viaže na uplynutie určenej dobe, počas ktorej oprávnený držiteľ vec držal, hoci i len sčasti, pred nadobudnutím

účinnosti zákona, právne dôsledky, ktoré sa mohli uplatniť len v prípade, že podmienky na vydržanie tu boli v deň nadobudnutia účinnosti Nový vlastnícky právny vzťah tu celkom jednoznačne vzniká až nadobudnutím účinnosti zákona, (a nie skôr), a to najskôr 1. januárom 1992.

Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, právni predchodcovia odporkýň a potom aj odporkyne užívali sporné pozemky nepretržite najneskôr od 1.12.1958 do dňa podania návrhu na súd, t.j. do 30.10.2009.

Odporkyne uniesli v konaní dôkazné bremeno a preukázali, že sporné nehnuteľnosti užívali po dobu viac ako 10 rokov nepretržite, a to najneskôr od 1.12.1958, kedy bol vydaný Dodatok k Výmeru o prídele do vlastníctva. Podľa názoru súdu boli u odporkýň splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle citovaných ustanovení a to aj s poukazom na oprávnenú držbu.

Oprávnená, a teda chránená držba, je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky:

Ad a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, alebo v danom prípade z výmeru o prídele do vlastníctva v znení dodatku), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady apod. Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa).

Ad b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.

Z citovaného ustanovenia v spojení s vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že je vlastníkom určitej veci. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je oprávneným držiteľom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa odporkyne pred súdom preukázali, že na základe zákona podľa platného ku dňu 1.12.1958, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydaním výmeru o prídele do vlastníctva v znení dodatku a tieto nehnuteľnosti užívali v období od 21.12.1951 (resp. od 1.12.1958) do 30.10.2009 nerušene pre seba. Za tejto situácie sú odporkyne (ako aj ich právni predchodcovia) v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí. (K vydržaniu vlastníckeho práva nestačí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží. Vzhľadom k tomu aj druhý titul a síce vydržanie svedčí tomu, že odporkyne, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo vydržaním.)

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , keď odporkyniam, ako procesne úspešným účastníčkam konania, vzniklo právo na náhradu trov konania, ony si náhradu trov však neuplatnili a preto im ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.