Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/94/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: C.. X. B., F. XX, V., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Fulecom, Advokátska kancelária Fulec - Hammelová, Živnostenská 2, Bratislava, proti odporkyni: R. B., O. XX, V., zastúpená advokátom JUDr. Ctiborom Stachom, Košovská cesta 1, Prievidza, o finančnú náhradu, rozhodol

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 46.700 Eur istiny do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnom skončení vo veci samej.

Súd v r á t i prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu navrhovateľovi 11 Eur z preddavku zloženého na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V právnej veci navrhovateľky R. B. proti odporcovi C.. X.E. B. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. podal odporca v priebehu tohto konania vzájomný návrh, ktorým sa proti navrhovateľke domáhal finančnej náhrady za odňaté členské práva družstevného bytu.

Tunajší súd uznesením zo dňa 10.02.2004, č.k. -66 vylúčil vzájomný návrh odporcu o finančnej náhrade za odňaté členské práva na samostatné konanie, ktorý je vedený pod sp. zn. .

Navrhovateľ sa návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 31.357,13 €/944.665,- Sk s príslušenstvom titulom vyporiadania polovice členského podielu k trojizbovému družstevnému bytu na O. H. Č.. XX X. V..

Podanie návrhu odôvodnil tým, že zrušením spoločného nájmu bytu a určením, ktorý z účastníkov bude byt ako člen družstva ďalej užívať, dôjde k odňatiu týchto členských práv, teda aj práva k členskému podielu v bytovom družstve jednému z účastníkov a ich nadobudnutiu druhým účastníkom, na základe čoho môže voľne disponovať s členským podielom v bytovom družstve v zmysle , čo pri tomto type družstva znamená voľnú dispozíciu s presne špecifikovaným bytom, ku ktorému sa členské práva a povinnosti viažu. Ich odňatie účastníkovi bez finančnej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. , preto žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie polovice trhovej hodnoty členského podielu k predmetnému bytu navrhovateľovi.

Uznesením č.k. -85 zo dňa 23.03.2009 tunajší súd pripustil zmenu petitu jeho rozšírením a to tak, že žiada titulom vyporiadania polovice členského podielu k predmetnému družstevnému bytu sumu 49.790,88 €/1.500.000,- Sk s príslušenstvom.

Odporkyňa namietala pasívnu legitimáciu v tomto spore, s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva zo dňa 15.12.1993 č.k. , znaleckým posudkom č. 8/2010 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác C.. C. L. a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:

Z obsahu rozvodového rozsudku ako i pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 3.10.1964 manželstvo. Dňa 15.5.1968 bol navrhovateľovi a odporkyni pridelený družstevný byt nachádzajúci sa na O. H. Č.. XX, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, čím vznikol spoločný nájom družstevného bytu manželmi a spoločné členstvo manželov v družstve. Dohoda o užívaní družstevného bytu bola uzavretá dňa 15.05.1968 spolu so Zápisnicou a Výmerom na predmetný byt. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.12.1993, č.k. bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.1993.

Z pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.03.2004, č.k. -77 bolo účastníkom zrušené právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu v Bratislave, na O. H. Č.. XX, číslo bytu X, C.. poschodie a určené, že výlučným nájomcom a členom družstva zostáva odporkyňa s tým, že navrhovateľ nemá nárok na bytovú náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -144 zo dňa 10.05.2007.

Dopytom súdu na SBD Bratislava II bolo zistené, že odporkyňa previedla dňa 07.02.2008 svoje členské práva a povinnosti člena SBD Bratislava II spojené s nájmom 3-izbového družstevného bytu č. XX/II. poschodie na O. H. Č.. XX X. V. na svojho syna X. B. s manželkou B., ktorí sa dňa 25.05.2009 stali jeho vlastníkmi.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu a žiadal, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľa o vyplatenie polovice všeobecnej hodnoty 3-izbového družstevného bytu, nakoľko sa týmto konaním rieši majetkové právo bývalých manželov s tým, že po rozvode manželstva BSM nebolo vyporiadané a bolo len rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a ako už bolo uvedené, tento byt zostal odporkyni. Čiže týmto návrhom ide o doriešenie odňatia členského podielu a vyrovnanie tohto členského podielu družstevného bytu v súvislosti so stanovením všeobecnej trhovej ceny družstevného bytu v zmysle ku dňu 16.10.2007, pretože vtedy bolo reálne odňaté majetkové právo navrhovateľovi, keďže odporkyňa sa právoplatne stala výlučnou nájomníčkou bytu a členkou družstva. V písomnom stanovisku poukázal na článok "Vyporiadanie hodnoty členského podielu", autorov L.. L. I. a L.. P. M., uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie č. 3/2008, ročník XIV a rozsudok NS ČR z 31.3.2004, sp. zn. , ktorým bolo judikované: "ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu členského podielu v stavebnom bytovom družstve medzi manželmi dohodou a ani za týmto účelom nezačalo konanie na súde, potom sa na toto vyporiadanie použije ust. o vyporiadaní tzv. ostatných majetkových práv manželom spoločných, pričom toto právo sa vyporiada podľa zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastíctva, pričom sa vychádza z rovnakých podielov účastníkov". Vyššie uvedený článok zaoberajúci sa problematikou vyporiadania členského podielu opiera prezentovaný právny názor o rozhodnutie odvolacieho súdu (Uznesenie Krajského súdu Košice, sp. zn. -81 zo dňa 4.11.2005) a naň nadväzujúce rozhodnutie dovolacieho súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.6.2005).Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal najprv na to, že "samostatné rozhodovanie súdov o zrušení práva spoločného nájmu bytu spravidla predchádza vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a pri vyporiadaní sa potom členský podiel určí tomu, kto zostal ďalším nájomcom družstevného bytu a jediným členom družstva" a "hodnota členského podielu sa v takom prípade vyporiada v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva" a následne uviedol:

"Pokiaľ však nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v lehote troch rokov od právoplatnosti

rozsudku o rozvode a v uvedenej lehote nedošlo ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad uvedených v , t.j. že ohľadne hnuteľných vecí sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva užíval ako vlastník pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti a o ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch manželov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Členský podiel z titulu spoločného členstva manželov v bytovom družstve je takým spoločným majetkovým právom, a tak analogicky aj pre toto právo platí režim podielového spoluvlastníctva".

Súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty stavebných prác, odhad hodnoty nehnuteľností C.. C. L., zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod ev. č. XXXXXX, v písomnom znaleckom posudku č. 8/2010 stanovil všeobecnú hodnotu bytu č. XX, na X. poschodí (3.NP) v bytovom dome na O. H. Č.. XX X. V., s.č. XXX, MČ E., zapísaného na LV č. XXXX k.ú. E., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu ku dňu 16.10.2007 (ku dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu k predmetnému 3- izbového družstevnému bytu a určení odporkyne za výlučného nájomcu a člena družstva) na 93.400,- Eur.

Súd posúdil skutkový stav v zmysle platnej judikatúry a nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Manžel, ktorý sa po rozhodnutí súdu o zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve nestal členom družstva, sa po uplynutí lehoty uvedenej v môže domáhať u druhého manžela, aby mu vyplatil polovicu hodnoty členského podielu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16.04.2008, sp. zn. )

Podľa , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Ak dôjde k dohode alebo rozhodnutiu súdu v zmysle , stáva sa už jeden z manželov výlučným nositeľom práva nájmu družstevného bytu a členom družstva. Žiadny právny predpis tohto manžela neobmedzuje v práve previesť

členský podiel v družstve, aj keď medzi rozvedenými manželmi dosiaľ nedošlo k vyporiadaniu pôvodne spoločného majetkového práva. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.04.2007, sp. zn. )

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Ak zaniklo spoločné členstvo bývalých manželov v družstve do troch rokov od zániku manželstva, manžel, ktorý sa nestal členom družstva, sa po uplynutí troch rokov od zániku manželstva, môže domáhať u druhého manžela zaplatenia polovice hodnoty členského podielu z titulu vyporiadana spoločného majetkového práva transformovaného zákonnou domnienkou podľa do režimu podielového spoluvlastníctva. Ide už len o majetkové právo jedného z manželov voči druhému, ktoré možno na súde uplatniť po prvýkrát v deň, keď nastali účinky domnienky podľa ,

t.j. v deň, keď uplynuli tri roky od zániku manželstva. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.03.2004, sp. zn. )

Podľa veta prvá , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po rozvode manželstva účastníkov konania súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, že odporkyňa ako člen družstva sa stala výlučným nájomcom bytu, čím zo zákona zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve, z čoho vyplýva, že členský podiel patrí už len odporkyni. Nakoľko nedošlo po rozvode manželstva k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželstva dohodou manželov ani rozhodnutím súdu na návrh podaný v lehote troch rokov od zániku manželstva, v rámci ktorého by došlo aj k vyporiadaniu hodnoty tohto členského podielu, dochádza po uplynutí tejto trojročnej lehoty k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona podľa . Členský podiel z titulu spoločného členstva manželov v bytovom družstve je takým spoločným majetkovým právom, a tak aj analogicky aj pre toto právo platí režim podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že členský podiel v družstve sa ako pôvodne spoločné majetkové práva manželov stáva (v dôsledku postupu podľa druhá veta ) vo vzťahu k družstvu majetkovým právom len jedného z manželov, nič nemení na tom, že členský podiel bol ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov, ktoré rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva nebolo medzi bývalými manželmi vyporiadané. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý sa nestal členom družstva, má právo domáhať sa u

odporkyne zaplatenia polovice hodnoty členského podielu z titulu vyporiadania spoločného majetkového práva transformovaného zákonnou domnienkou podľa do režimu podielového spoluvlastníctva.

Na základe týchto skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvode.

Vychádzajúc zo znalcom stanovenej hodnoty členského podielu na 93.400,- Eur, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46.700,- Eur a nakoľko si navrhovateľ v konaní uplatňoval sumu 49.790,88 Eur, vo zvyšku súd návrh zamietol.

Súd námietku odporkyne, že nie je pasívne legitimovanou stranou v spore, nakoľko previedla svoj členský podiel v družstve na svojho syna s manželkou, považoval za irelevantnú, nakoľko pasívne legitimovaným je ten z manželov, ktorý sa po rozhodnutí o zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve stal výlučným členom družstva a ktorému patrí členský podiel, a to že prípadne a akým spôsobom ďalej disponoval s týmto majetkovým právom, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť polovicu hodnoty členského podielu druhému z manželov.

O trovách konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku ( ).

Súd uznesením č.k. -119 zo dňa 22.01.2010 zaviazal navrhovateľa na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 200,- Eur, z ktorého bolo ustanovenému znalcovi C.. C. L. priznané uznesením č.k. -159 znalečné vo výške 189,- Eur za vypracovanie znaleckého posudku. Nakoľko navrhovateľ zaplatil preddavok vo výške 200,- Eur a znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 189,- Eur, súd rozhodol o vrátení 11,- Eur z preddavku zloženého navrhovateľom tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhy na súdny výkon rozhodnutia.