Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-130-2009.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/130/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: U. G., bytom N., H. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Riečna 2, Bratislava, proti odporcovi: F. F., bytom N., N. XX, t. č. O., C. XX, zastúpenému Mgr. Renátou Zahorákovou, advokátkou, Krasovského 13, Bratislava, o zaplatenie 1.900.000,- Sk ( 63.068,45 Eur ) s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23. 4. 2007 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 1.900.000,- Sk s 9% úrokom z omeškania od 8. 6. 2000 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nedoplatku na peňažnej pôžičke medzi občanmi.
Odporca návrh žiadal zamietnuť, vzniesol námietku premlčania dlhu a tiež poukazoval na to, že dlh v podstate navrhovateľovi zaplatil aj keď jeho prostredníctvom Agentúry HOLLMES s. r. o..
Predmetom sporu je zaplatenie nedoplatku na peňažnej pôžičke. Spor má charakter občianskoprávneho sporu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalujúca strana v spore svoj žalovaný právny nárok odvodzovala od troch listinných dôkazov, zmluvy o pôžičke zo dňa 7. 4. 2000, uznania záväzku zo dňa 23. 1. 2001, zmenky vystavenej na sumu 1.900.000,- Sk splatnú 31. 1. 2001.
Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že bola uzatvorená v zmysle § 657 a nasl. Obč. zákonníka a to medzi navrhovateľom ( peniaze poskytol ako občan ) a odporcom ( peniaze prijal tiež ako občan, neskôr ich vložil do obchodnej spoločnosti ) a to dňa 7. 4. 2000. Predmetom zmluvy bola suma 3.000.000,- Sk, splatnosť dlhu bola dohodnutá v lehote do 7. 6. 2000. Účastníci zmluvy sa dohodli, že pôžička bude úročená úrokom 4% mesačne.
Vykonaným dokazovaním ( prednes navrhovateľa, výsluch odporcu, svedkov L.. M. F. a A.. W. F. ) bolo jednoznačne preukázané, že suma 3.000.000,- Sk bola zo strany navrhovateľa odporcovi vyplatená v hotovosti a na túto sumu bola vystavená aj zmenka. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná.
Ďalšie okolnosti, resp. právne skutočnosti prípadu boli zo žalujúcej, resp. žalovanej strany prezentované odlišne.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca mu titulom vyrovnania dlhu zaplatil len 1.100.000,- Sk a to v dvoch splátkach ( 600.000,- Sk dňa 24. 1. 2001 v deň vystavenia zmenky na sumu 1.900.000,- Sk a 500.000,- Sk asi tri mesiace predtým ). Pri týchto platbách boli prítomní len účastníci konania a neboli vystavené žiadne písomné doklady. Keďže dlh nebol vyrovnaný celkom, navrhovateľ poukazoval na písomné uznanie záväzku zo strany dlžníka zo dňa 23. 1. 2001. V uznaní dlhu, ktoré vyhotovil odporca je uvedené, že ako dlžník uznáva svoj záväzok voči navrhovateľovi ( veriteľovi ), ktorý spočíva v zaplatení dlžnej sumy vo výške 2.000.000,- Sk podľa zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 7. 4. 2000 a ďalej, že dlžník uznáva záväzok v plnom rozsahu.
Dňa 24. 1. 2001 ( podľa navrhovateľa ) bola vystavená nová zmenka na sumu 1.900.000,- Sk splatná 31. 1. 2001 s tým, že pôvodná zmenka na 3.000.000,- Sk bola odovzdaná zo strany navrhovateľa odporcovi.
V konaní sa navrhovateľ jednoznačne vyjadril, že predmetom žalovanej pohľadávky 1.900.000,- Sk je len istina dlhu, resp. jej časť z pôvodného dlhu 3.000.000,- Sk a nie dohodnutý úrok 4% mesačne. Tento úrok teda navrhovateľ nežaloval a ani súdu tento svoj postoj nevysvetlil.
Žalovaná strana, čo sa týka skutkového stavu a okolností prípadu tvrdila niečo iné ako navrhovateľ.
Podľa odporcu dňa 24. 11. 2000 za účasti účastníkov konania a aj svedkov L.. F. a A.. F. v priestoroch firmy odporcu, tento navrhovateľovi v hotovosti vrátil 2.000.000,- Sk titulom zaplatenia časti dlhu, pričom o tom nebol vystavený žiadny písomný doklad ( svedok Ing. Rajtár túto uvádzanú skutočnosť nepotvrdil ).
Čo sa týka uznania záväzku odporca tvrdil, že suma 2.000.000,- Sk uvedená v uznaní dlhu bola predstavovaná zostatkom dlhu vo výške 1.000.000,- Sk a ďalej sumou 1.000.000,- Sk titulom dohodnutého 4% úroku ( mesačne ) za obdobie od 7. 4. 2000 do 24. 11. 2000.
Žalovaná strana ďalej tvrdila, že v priebehu r. 2001 odporcu navštívili zástupcovia Agentúry HOLLMES, s. r. o. v podstate za účelom vymoženia zostatku dlhu v prospech navrhovateľa. Preukázali sa plnomocenstvom zo dňa 20. 12. 2001 vystaveným navrhovateľom na jeho zastupovanie vo všetkých právnych a ekonomických vzťahoch voči dlžníkovi v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy za Agentúru HOLLMES s. r. o. väčšinou vystupovala O.. P. Ž.Á., ktorú súd chcel vypočuť ako svedkyňu, predvolanie nebolo zrealizované, pretože Mgr. Ž. na označenej adrese bola neznáma.
K tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ tieto tvrdenia odporcu resp. existenciu plnomocenstva nikdy nespochybnil, súdu nepredložil predmetnú mandátnu zmluvu, na ktorú je odkaz v plnej moci zo dňa 20. 12. 2001. Pre úplnosť je dobré uviesť, že plnomocenstvo podpísal navrhovateľ a jeho podpis bol úradne overený na Okresnom úrade Bratislava III s tým, že podľa súhlasu navrhovateľa teda U. G. jednotlivé platby ( splátky dlhu ) dlžník mal realizovať na bankový účet Agentúry HOLLMES, s. r. o., č. 2621704456/1100 v Tatra banke a. s..
Odporca ďalej založil doklady ( príjmové pokladničné doklady, vklady v hotovosti od odporcu na účet Agentúry HOLLMES s. r. o. ), ktoré preukazovali splácanie dlhu v priebehu r. 2002, 2003.
Právny názor prezentovaný právnym zástupcom navrhovateľa v tom zmysle, že obrana odporcu je irelevantná ( plnenie dlhu cez tretí subjekt ) súd vyhodnotil ako právne nesprávny, pretože bolo preukázané, že sám navrhovateľ uzavrel s Agentúrou HOLLMES s. r. o. mandátnu zmluvu na vymáhanie dlhu od odporcu, pričom vystavil aj plnomocenstvo, ktoré vlastnoručne podpísal a súhlasil, aby dlžník dlh splácal na účet vymáhajúcej agentúry. Tá skutočnosť, že navrhovateľ súdu nepredložil uvedenú mandátnu zmluvu a že sa k tejto veci podrobnejšie nevyjadril, bolo zo strany súdu vyhodnotené v neprospech navrhovateľa.
Odporca ďalej tvrdil, že sa dohodol s Agentúrou HOLLMES s. r. o., že zaplatia navrhovateľovi už len 1.000.000,- Sk s tým, že úrok ( 4% mesačne ) už nebudú hradiť. Navrhovateľ s týmto údajne súhlasil, preto podľa tejto dohody odporca postupoval, pričom vymáhajúcej agentúre ešte zaplatili 270.000,-
Sk ako poplatok za ich činnosť spojenú s vymáhaním dlhu. Je potrebné uviesť, že ani tieto tvrdenia navrhovateľ jednoznačne nepoprel.
Z výsluchu svedkov L.. F. a A.. F. súd mal jednoznačne preukázané, že suma 3.000.000,- Sk bola zo strany navrhovateľa odporcovi v hotovosti vyplatená a ďalej aj to, že odporca si peniaze požičiaval ako fyzická
osoba ( nepodnikateľ ) a tieto potom požičal ako spoločník firmy VUIS NOVA s. r. o. do tejto obchodnej spoločnosti, čo bolo v účtovníctve firmy zaevidované.
Vrátenie sumy 2.000.000,- Sk navrhovateľovi dňa 24. 11. 2000 svedok Ing. Rajtár nepotvrdil, na rozdiel od svedkyne W.. F., ktorá to potvrdila.
Tento nesúlad, resp. rozpor súd odstránil pri vyhodnocovaní ďalších dôkazov ( uznanie záväzku na 2.000.000,- Sk, pričom podľa navrhovateľa už predtým malo byť splatených 1.100.000,- Sk, splácanie cez Agentúru HOLLMES s. r. o. ) tak, že tvrdenie žalovanej strany ( vrátenie 2.000.000,- Sk navrhovateľovi ) považoval za dôveryhodnejšie a lepšie preukázané.
Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1, veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Navrhovateľ v konaní poukazoval na to, že odporca svoj záväzok riadne písomne uznal, odporca naopak tvrdil, že uvedené uznanie dlhu neobsahuje jeho vôľu dlh zaplatiť a preto účinky uznania záväzku nenastali a v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právny úkon ( § 34 a nasl. OZ ) je k jeho platnosti potrebná písomná forma, prísľub dlžníka dlh zaplatiť a uvedenie dôvodu dlhu a výšky pohľadávky.
Súd v zmysle uvedeného, preskúmal uznanie záväzku zo dňa 23. 1. 2001 po obsahovej a formálno právnej stránke. Ako je uvedené vyššie, uznanie musí obsahovať výslovné vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh veriteľovi uhradiť. Podľa názoru súdu uvedené uznanie záväzku zo dňa 23. 1. 2001 ( vyššie v rozhodnutí citované
v plnom rozsahu ) takéto vyjadrenie dlžníka neobsahuje, ale obsahuje len identifikáciu záväzku.
Súd teda po prejudiciálnom vyhodnotení platnosti jednostranného právneho úkonu ( uznanie dlhu ), musel konštatovať z formálno právneho hľadiska, že uvedený právny úkon je neplatný pre chýbajúce výslovné vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh veriteľovi uhradiť. Preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť v zmysle § 110 OZ uznaním dlhu k založeniu priebehu novej premlčacej doby v dôsledku jej prerušenia.
Keďže uznanie dlhu je neplatné a bola zo strany dlžníka vznesená námietka premlčania, súd konštatuje, že návrh na začatie konania bol podaný ( 23. 4. 2007 ) po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a súd
preto námietku premlčania považoval za právne relevantnú a premlčané právo nemohol navrhovateľovi priznať.
Uvedený dôvod je podľa súdu hlavným dôvodom zamietnutia návrhu, ale pre úplnosť je potrebné ešte uviesť, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ( § 120 ods. 1 a nasl. O. s. p. ), keď obranu odporcu ( vrátenie 2.000.000,- Sk v novembri 2000, splácanie dlhu prostredníctvom Agentúry HOLLMES, s. r. o. ) jednoznačne nevyvrátil a naopak svoje tvrdenia jednoznačne súdu nepreukázal.
Súd podľa § 132 O. s. p. dôkazy vyhodnotil a dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej strany boli presvedčivejšie, logickejšie a napokon aj lepšie preukázané, ako tvrdenia strany žalujúcej.
Teda aj z týchto dôvodov, podľa názoru súdu návrh navrhovateľa nebol po právu a súd ho zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodne ( zložitosť prípadu ) až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 1, 2 O. s. p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O. s. p. ).