Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-282-2009.pdf
PDF · 149.58 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/282/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovu, v právnej veci navrhovateľa: X. Ď., X. S.U. XXX, S. K. Y., zast. JUDr. Evou Malachovou, advokátkou, Jakubovo nám. 13, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Nám. slobody 17, Bratislava, zast. JUDr., Arpádom Katonom, advokátom, Veľký Biel, Senecká ul. č. 23, o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.8.2009 je neplatné, že pracovný pomer trvá, náhrada mzdy a náhrada trov konania, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.8.2009 je neplatné.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 5.217,60 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 829,-Eur na účet JUDr. Evy Malachovej, advokátky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh v časti určenia, že pracovný pomer trvá zamieta.
Súd návrh vo zvyšku náhrady mzdy zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.10.2009 domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.8.2009 a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Náhradu mzdy si uplatnil vo výške 504,52 eur od 13.8.2009 do času, keď mu
odporca umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ neporušil závažne pracovnú disciplínu a odporca nebol oprávnený s ním ukončiť okamžite pracovný pomer. Listom zo dňa 13.8.2009 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nie je pravdivé okrem iného tvrdenie odporcu, že navrhovateľ sa opätovne dňa 10.8.2009 nedostavil na pracovisko. Navrhovateľ v ten deň na pracovisku bol, rokoval s odporcom o skončení pracovného pomeru a pracovisko opustil o cca 16,00 hod.. Nakoľko účastníci konania rokovali o skončení pracovného pomeru a odporca aj rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer, navrhovateľ sa síce zdržiaval na pracovisku, avšak prácu nevykonával. Odporca tvrdí, že navrhovateľ v dňoch 7.7.2009 - 9.7.2009 a v dňoch 13.7.2009 - 20.7.2009 nedostavil na pracovisko a nepreukázal ani neoznámil dôvod svojej absencie. Navrhovateľ sa v dňoch 7.7.2009 a 8.7.2009 zdržoval na pracovisku
a aj vykonával prácu pre odporcu, čo potvrdzuje výpis z knihy dochádzok. Navrhovateľ sa pri príchode do práce zapísal do knihy dochádzok, avšak pri odchode z práce sa z nej neodpísal. Disciplína zapisovania sa do knihy dochádzok sa zo strany zamestnancov nedodržiava, t.j. nezapisovanie sa do tejto knihy nepreukazuje, že daný zamestnanec v práci nebol. Fakt, že sa navrhovateľ skutočne počas celej pracovnej doby zdržiaval v práci potvrdzujú aj čestné vyhlásenia od kolegov navrhovateľa Q.. R. Z., Q.. X. Ž. U. Q.. Q. T.. Dňa 9.7.2009 a 13.7.2009 navrhovateľ skutočne nebol v práci, avšak dôvod jeho absencie bol odporcovi známy. Navrhovateľ s odporcom - vedúcim výpočtového strediska H.. Q. Y. vopred osobne dohodol, že mu poskytne na tieto dní dovolenku, nakoľko starý otec navrhovateľa bol vo vážnom zdravotnom stave a navrhovateľ musel urýchlene odcestovať do S. K. Y., aby sprevádzal svojho starého otca k lekárovi a opatroval ho. Napriek tomu, že bol odporcu informovaný o rodinných pomeroch navrhovateľa a prisľúbil mu dovolenku, po vrátení sa navrhovateľa do práce mu odporca odmietol podpísať dovolenkový lístok. Dňoch 14.7.2009 až 20.7.2009 sa navrhovateľ opakovane dostavoval na pracovisko, avšak dvere jeho kancelárie boli zamknuté. Navrhovateľ nemal kľúč od jeho kancelárie. Priamy nadriadený odmietol navrhovateľovi umožniť prístup na pracovisko. Následne sa navrhovateľ domáhal o prístup do kancelárie na personálnom oddelení u p. O.. Táto situácia trvala celých 5 pracovných dní, kedy mu odporca neprideľoval prácu a neumožnil navrhovateľovi prístup na pracovisko. Neprideľovanie práce treba považovať za prekážku na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 Zák. práce. Neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, v zamestnaní nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Navrhovateľ svojim konaním neporušil závažne pracovnú disciplínu, Naopak, konanie odporcu sa javí ako účelové, s cieľom nájsť príp. vykonštruovať dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Odporca bol v minulosti s výkonom práce navrhovateľa spokojný.
Navrhovateľ dňa 15.4.2010 (čl. 80) uviedol, že od roku 2002 pracuje u odporcu ako operátor výpočtového strediska na dobu neurčitú. Neskôr sa mu rozšírili kompetencie a to dňom 15.9.2007 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy o administrátora informačného strediska, ktoré funkcie vykonával až do skončenia pracovného pomeru. Jeho priamym nadriadeným bol vedúci výpočtového strediska H.. Q. Y., personalistka bola B. O.. Prezenčné listiny mala na starosti sekretárka výpočtového strediska I. Q.. Do prezenčnej listiny sa nie všetci zapisovali, nakoľko odporca mal vysunuté pracoviska, zamestnaní boli aj denní študenti a pod. Prezenčné listiny sa brávali ku koncu mesiaca k výplatám, kedy sa korigovalo, či ten, kto nie je zapísaný bol v práci, a dodatočne sa dopísal do prezenčnej listiny. Túto korekciu robila sekretárka Q.Á.,
ktorá mala na starosti prezenčné listiny a plánovanie dovoleniek. Niektorí zamestnanci sa do prezenčnej listiny vôbec nezapisovali, nakoľko nikdy nebolo povedané, že sa majú zapisovať. Nezapisoval sa napr. jeho kolega sieťový administrátor výpočtovej techniky H. Q.. Zapisovanie do prezenčných listín bolo vždy v duchu dohody s vedúcim pracovníkom, v jeho prípade s H.. Q. Y.. V súčasnosti je iný systém u odporcu a to kartičkový a sú nainsťalované kamery.
Dňa 7.7.2009 aj 8.7.2009 bol v práci. Dňa 7.7.2009 sa ráno zapísal do prezenčnej listiny, avšak odchod si nezapísal. Dával do poriadku počítače na oddelení ( katedre) telesnej výchovy, nakoľko mu bolo signalizované pred týždňom že sú v poruche. Konkrétne opravoval počítač Q.. Ž. a počítač Q.. Z.. Dňa 8.7.2009 sa do prezenčnej listiny nezapísal, nakoľko pracoval na vysunutom pracovisku vedľa odporcu a to pracovisko telesnej výchovy, pracoval do 16,00 hod., možno v priebehu pracovného dňa bol aj vo svojej kancelárii u odporcu a to z dôvodu, že sa počítač Q.. R. Z. opätovne pokazil. Preto dňa 8.7.2009 šiel počítač opraviť znova. V tento deň 8.7.2009 opravoval aj počítač Q.. U. D., ktorá však mu nedala o tom čestné prehlásenie, nakoľko nebola v kancelárii. Dňa 9. a 10.7.2009 bol so starým otcom u lekára v Kokave nad Rimavicou a dňa 11.7.2009 sa zastavil v kancelárii, kde na stole zanechal potvrdenku, že absolvoval ošetrenie so starým otcom (prístup tam mal aj vedúci výpočtového strediska), zistil, či funguje počítačový systém, či navrhovateľovi nenechali odkazy na vykonanie práce na víkend a mienil zanechať dovolenkový lístok na deň 9.7.2009, nakoľko nechcel toľko papierov od lekára. Vždy vedúci výpočtového strediska niekedy aj 5 krát ho kontaktoval telefonicky, kde sa nachádza, či treba niečo robiť. Od 7.7. 2009 mu ani ráz vedúci netelefonoval, nezisťoval kde sa nachádza, čo robí a nezadal mu úlohu. Navrhovateľ si myslel že z dôvodu, že od 6.7.2009 pedagogicky pracovníci skončili a išli na prázdniny a že nie je robota a že preto mu vedúci nevolal. Dňa 14.7.2009 keď sa obrátil na personalistku, aby mu sprístupnila prístup do kancelárie, povedala navrhovateľovi, že doklady od lekára sa dajú doložiť aj dodatočne a nech sa obráti na vedúceho výpočtového strediska H.. Y., aby sa s ním dohodol. H. Y.
navrhovateľovi povedal, buď aby si sám podal výpoveď a keď nechce z pracoviska odísť, nech sedí na chodbe, že on s ním skončil. Ešte v ten deň doručili navrhovateľovi porušenie pracovnej disciplíny, ktoré osobne prevzal a napísal dôvod s upozornením, že bol v doprovode rodinného príslušníka u lekára. Povedal, že potvrdenku o lekára má v kancelárii, nakoľko mal vymenený zámok. Kľúč od vymeneného zámku nebol ani na centrálnom výdaji kľúčov. Jediný kľúč od jeho kancelárie mal H.. Y.. Až na druhý deň 15. po výzve B. O., po troch hodinách čakania na personálnom navrhovateľovi H.. Y. povedal, že už má čas a kanceláriu mu sprístupnil. V ten deň prišiel H.. Y. za prítomnosti p. O. do jeho kancelárie, kde navrhovateľovi zobrali všetky kľúče od učební, všetkých miestnosti aj od jeho kancelárie a zostal navrhovateľovi len kľúč od centrálnej miestnosti, kde bol alarm, ktorý mal na zväzku svojich kľúčov. O ňom H.. Y. nevedel, kde ho má. Od 15.7.200 mal pol roka dopredu plánovanú dovolenku, dovolenkový lístok si chcel 15.7.2009 vypísať, avšak bolo navrhovateľovi H.. Y. povedané, že na dovolenku už nemá nárok, že sa mu z dôvodu absencie krátila a má sa vzdialiť alebo sedieť na chodbe. Dňa 10.8.2009 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Od 15.7.2009 riešil právne kroky s celou situáciou. Od 27..1.2009 mal ošetrenie člena rodiny až do 8.8: vrátane. Dňa 9.8. bola nedeľa. Dňa 13.8.2009 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nebol evidovaný na úrade práce. Od roku 2008 má živnosť, ktorú vykonával aj popri zamestnaní u odporcu.
Dňa 7.10.2010 doplnil svoju výpoveď o tvrdenie, že dňa 9., 10. a 13.7.2009 bol u praktického lekára Q.. U. Q., Zdravotné stredisko Kokava nad Rimavicou. so starým otcom. Vždy to bolo po dohode s vedúcim, že ide so starým otcom k lekárovi, doniesol mu doklad od lekára a nasledujúce dni si zobral dovolenku, aby tak veľa nečerpal prekážku na strane zamestnanca. Dňa 11.7.2009 t.j. v sobotu šiel do zamestnania skontrolovať systémy či sú v poriadku a nechal tam potvrdenie od lekára, aby vedúci vedel, že pondelok znova ide k lekárovi. Stále pracuje ako živnostník. Dňa 10.8.2009 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré neprevzal, nakoľko s tým nesúhlasil. Od 21.7.do 8.8.2009 čerpal riadne ošetrovanie člena rodiny. Dňa 14.7.2009 mal odkodovaný centrálny vstup a jeho kancelária bola uzamknutá, bol vymenený zámok. Nebol prítomný p. Y. ani p. Q., na personálnom žiadali od neho doklady tým spôsobom, že dňa 14.7.2009 mu poslali výzvu, aby doklady od lekára predložil. Podpísal im, že berie na vedomie výzvu, ktorú mu poslali. Doklady od lekára mal v kancelárii. Dňa 15.7.2009 p. Blahová od neho zobrala všetky kľúče od miestnosti, musel podpísať výstupný list. Počas jeho neprítomnosti, keď bol v práci, o starého otca sa starala sestra, ktorá býva tiež v Kokave nad Rimavicou.
Odporca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 5.11.2009 žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.8.2009 je platné. Navrhovateľ pracoval u odporcu od 16.9.2002 s dohodnutým druhu práce: zodpovednosť za pripravenosť výpočtovej techniky a zodpovednosť za inštaláciu a prevádzku požadovanej SW s miestom výkonu práce Strojnícka fakulta - výpočtové stredisko. Uplatnený nárok neuznávajú. Navrhovateľ dňa 7.7.2009 svojvoľne opustil pracovisko. zapísaný je v knihe príchodov a odchodov o 8,10 hod., bez súhlasu priameho nadriadeného opustil svoje pracovisko a už sa nevrátil. V dňoch 8.7.2009, 9.7. a 10.7.2009 nenastúpil na pracovnú zmenu, nepožiadal o voľno, neoznámil priamemu nadriadenému dôvod opustenia pracoviska. Navrhovateľ porušil § 144 Zák. práce a Čl. 14 Pracovného poriadku, v zmysle čoho, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať o poskytnutie pracovného voľna. Inak je povinný upovedomiť o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Podľa platnej pracovnej zmluvy dohodnutým miestom výkonu práce navrhovateľa je Strojnícka fakulta - výpočtové stredisko. V zmysle § 81 Zák. práce zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovnej zmeny, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho po skončení pracovného času. V uvedených dňoch navrhovateľa na dohodnutom mieste výkonu práce nikto nevidel, z jeho pracovnej náplne nevyplýva starostlivosť o počítače na oddelení telesnej výchovy a športu a ani jeden nadriadený mu nenariadil vykonávať prácu na uvedenom oddelení. Čestné prehlásenia nepovažujú za relevantný doklad potvrdzujúci prítomnosť navrhovateľa v práci a vôbec už nie celodennú. Tvrdenie pracovníkom oddelenia telesnej výchovy a športu, že navrhovateľ bol na pracovisku, hodnotia ako priateľské gesto. V prípade požiadania o pomoc pri riešení problémov s výpočtovou technikou na jednotlivých útvaroch fakulty, je potrebné požiadať o riešenie vedúceho VIS. Opätovné tvrdenie navrhovateľa, že dňa 10.8.2009 bol na svojom pracovisku sa zakladá na pravde len do určitej miery. Navrhovateľ sa dostavil na útvar personálnych a sociálnych činnosti strojníckej fakulty približne o 12,30 hod. na prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. V knihe dochádzky nie je zapísaný, vedúcemu ani vopred ani v priebehu dňa neoznámil dôvod svojej neprítomnosti v práci, prácu v ten deň nevykonával. Zamestnanec je povinný vyznačiť príchod na pracovisko a odchod z pracoviska. Rovnako
v knihe dochádzky sa označí opustenie pracoviska v rámci základného pracovného času s uvedením dôvodu, pre ktorý zamestnanec opustil pracovisko. Tvrdenie navrhovateľa, že disciplína zapisovania sa nedodržiava, sa nezakladá na pravde a je účelová. Ako vyplýva
z knihy dochádzky, dňa 11.7.2009 - v sobotu, sa navrhovateľ dostavil na pracovisko, v čase 15,25 hod. do 16,00 hod. V tomto období nebola potrebná jeho účasť na pracovisku, nemal nariadenú prácu. Takáto účasť navrhovateľa na pracovisku je v rozpore s platným pracovným poriadkom a i jeho tvrdením, že sa osobne vopred dohodol na dovolenke na dni 9.7.2009 až 13.9.2009, z dôvodu vážneho zdravotného stavu starého otca, ktorého musel opatrovať a sprevádzať ho k lekárovi v Kokave nad Rimavicou. Tvrdenie navrhovateľa, že v dňoch 13.7. až 20.7.2009 sa opakovane dostavoval na pracovisko, nie je pravdivé. Dňa 14.7.2009 sa dostavil na svoje pracovisko cca 12,30 hod. a to až po telefonickej výzve pracovníčky útvaru personálnych a sociálnych činnosti. Vedúci VIS ho vyzval, aby sa dostavil na útvar personálnych a sociálnych činnosti. Tu prevzal list o porušení pracovnej disciplíny a písomne sa vyjadril, že doklady o svojej neprítomnosti prinesie ešte v ten istý deň, cca do 14,00 hod. V ten deň prácu nevykonával, do knihy príchodov a odchodov sa nezapísal, nepožiadal o voľno, po prevzatí listu odišiel z práce, v ten deň sa nevrátil. Tvrdenie, že sa domáhal prístupu do kancelárie celých 5 dní nie je pravdivé. Dňa 15.7.2009 navrhovateľ priniesol cca o 9,00 hod. na personálne odd. potvrdenie od lekára na deň 10.7.2009, prevzal tlačivo žiadosť o pracovné voľno ( ošetrenie, sprevádzanie k lekárovi), ktoré vedúci VIS podpísal. V dňoch 16.7.2009 - 20.7.2009 sa navrhovateľ nedostavil na pracovisko, neoznámil vedúcemu dôvod neprítomnosti v práci. Dňa 20.7.2009 odporca písomne vyzval navrhovateľa o dokladovanie neprítomnosti v práci, list si navrhovateľ neprevzal. Výzvu osobne prevzal dňa 24.7.2009.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako operátor výpočtovej techniky a súčasne aj ako administrátor informačného systému. Bol zodpovedný za pripravenosť výpočtovej techniky, za inštaláciu a prevádzku softvéru Práce vykonával na základe pokynu priameho nadriadeného H.. Q. Y. tým spôsobom, že ho nadriadený kontaktoval aj 5 krát denne, kde sa navrhovateľ nachádza, či treba niečo robiť, alebo aj na základe priamej ústnej, či telefonickej požiadavky zamestnancov odporcu. Priamy nadriadený od 7.7.2009 navrhovateľa nekontaktoval ani jeden krát. Navrhovateľ svoje pracovné povinnosti vykonával dňa 7. a 8. 7.2009 na vysunutom pracovisku vedľa odporcu a to na oddelení (katedre) telesnej výchovy na základe signalizácie poruchy spred týždňa. Navrhovateľ s odporcom
- vedúcim výpočtového strediska ako priamym nadriadeným dohodol, že odporca navrhovateľovi na 9.7.9009 a 13.7.2009 poskytne dovolenku, nakoľko jeho starý otec bol vo vážnom zdravotnom stave a navrhovateľ musel urýchlene odcestovať do Kokavy nad Rimavicou, aby sprevádzal svojho starého otca k lekárovi a opatroval ho. Napriek tomu, že bol odporca informovaný o rodinných pomeroch navrhovateľa a prisľúbil navrhovateľovi dovolenku, po vrátení sa navrhovateľa do práce odporca navrhovateľovi odmietol podpísať dovolenkový lístok. Teda dňa 9. ale aj 10.7.2009 bol so starým otcom, s ktorým žil a býval sám (zomrel) v spoločnej domácnosti, u lekára v Kokave nad Rimavicou. Navrhovateľ sa dňa 11.7.2009 zastavil vo svojej kancelárii, kde na stole zanechal potvrdenie, že absolvoval ošetrenie so starým otcom, zistil či funguje počítačový systém, či navrhovateľovi nenechali odkazy na vykonanie prác na víkend. Pracovali aj soboty. Na 9.7.2009 mienil zanechať dovolenkový lístok, nakoľko nechcel toľko papierov od lekára. Dňa 14.7.2009 mal na kancelárii vymenený zámok. Navrhovateľ sa obrátil na personalistku, aby mu sprístupnila prístup do kancelárie, ktorá odkázala navrhovateľa na vedúceho výpočtového strediska H.. Y., nech sa s ním dohodne s tým, že doklady od lekára sa dajú doložiť aj dodatočne. H. Y. navrhovateľovi oznámil, že buď aby si sám podal výpoveď a keď nechce s pracoviska odísť nech sedí na chodbe, že on s ním skončil. Dňa 15.7.2009 po výzve Veroniky Blahovej, po troch hodinách čakania na personálnom oddelení navrhovateľovi H.. Y. oznámil, že už má čas a kanceláriu navrhovateľovi sprístupnil. V ten deň prišiel H..
Y. za prítomnosti p. O. do kancelárie navrhovateľa, kde navrhovateľovi zobrali všetky kľúče od učební, všetkých miestnosti aj od kancelárie navrhovateľa a zostal navrhovateľovi len kľúč od centrálnej miestnosti, kde bol alarm, ktorý mal na zväzku svojich kľúčov. O ňom H.. Y. nevedel, kde ho má. Od 15.7.2009 mal pol roka dopredu plánovanú dovolenku, dovolenkový lístok si chcel 15.7.2009 vypísať, avšak bolo navrhovateľovi H.. Y. povedané, že na dovolenku už nemá nárok, že sa mu z dôvodu absencie krátila a má sa vzdialiť alebo sedieť na chodbe. Od 15.7.2009 riešil právne kroky s celou situáciou. Od 27..1.2009 mal ošetrenie člena rodiny až do 8.8:2009 vrátane. Dňa 9.8. bola nedeľa. Odborová organizácia na žiadosť odporcu udelila súhlasné stanovisko s okamžitým skončením pracovného pomeru vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol odporca v žiadosti, že
navrhovateľ nedokladoval celodennú neprítomnosť v práci počas 9 pracovných dní. Dňa 10.8.2009 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 13.8.2009 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ nebol evidovaný na úrade práce. Od roku 2008 má živnosť, ktorú vykonával aj popri zamestnaní u odporcu. Pracovný týždenný čas navrhovateľa bol 40 hod. Priemerná mesačná mzda bola 434,80 eur.
Podľa § 68 ods. 1, 2 Zák. práce k 10.8.2009 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zák. práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer
sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
Podľa § 85 Zákonníka práce pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Podľa § 144 ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Ako výkon práce sa posudzuje čas,
a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca, ak sa vopred dohodlo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,
b) dovolenky,
c) keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,
d) keď zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
e) ktorý mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.
Na účely dovolenky sa posudzuje čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 ods. 2 ako výkon práce. Ostatné dôležité osobné prekážky v práci sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce. Čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 a čas práceneschopnosti vzniknutý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.
Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky s výnimkou neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
Ustanovenia odsekov 3 až 5 neplatia na účely vzniku nároku na mzdu (odmenu) za vykonanú prácu.
O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak nedôjde k dohode, môže zamestnávateľ požiadať o rozhodnutie súd.
Predmetom konania je určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.8.2009 je neplatné, že pracovný pomer naďalej trvá, náhrada mzdy vo výške 504,52 eur od 13.8.2009 do času keď mu odporca umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a
náhrada trov konania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ dňa 10.8. 2009 odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru.
Z výpovede svedka H.. Q. Y., priameho nadriadeného vyplýva, že denne osobne kontroluje prítomnosť všetkých pracovníkov na pracovisku a to tak, že každý deň chodí do každej kancelárie a zisťuje prítomnosť pracovníkov na pracovisku. Prezenčné listiny slúžia len ako doplnok na vykázanie na konci mesiaca k účtovným dokladom. Na základe žiadosti iných pracovísk, ktoré patria pod strojnícku fakultu môžu súhlasiť, aby ich pracovníci vykonávali napr. inštaláciu softvéru na príslušných pracoviskách. Nemajú s nimi žiadnu zmluvu, sú to ich kolegovia, patria priamo pod strojnícku fakultu, ide o jednotlivé ústavy. Ak majú nejaký problém a nevie si ich človek poverený správou výpočtovej techniky odstrániť, môžu poskytnúť tieto služby. Nie je to hlavná činnosť ich strediska, len okrajová, 4 operátori, medzi ktorých patril aj navrhovateľ, mal na starosti 100 počítačov, nachádzajúce sa na 1, 2,3 poschodí odporcu a keď prišla žiadosť z iného ústavu, tak išiel na tento ústav. Dňa 7.7.2009 sa ráno o 8,10 hod. zapísal navrhovateľ, zbalil svoje veci a odišiel. Keď odchádzal, tak sa ho pýtal, kam ide, neodpovedal. Dňa 8.7.2009 až 10.7.2009 sa na pracovisko nedostavil. Na pracovisku nebol ani 13.7.2009, 14.7.- 20.7.2009. Nie je pravdou, že by bol 14.7.2009 navrhovateľovi vzal kľúč. Kľúče mal až do 10.8.2009 od všetkých miestnosti. Navrhovateľ nijako nezdôvodňoval svoju neprítomnosť v práci, bolo to len predošlé polročné vyvrcholenie nezvládnutie práce a živnosti. Od roku 2009 si založil živnosť. V prípade, že navrhovateľ bol zavolaný napr. na opravu počítača, bolo to buď telefonicky cez svedka a on požiadal navrhovateľa, alebo mohli aj priamo, príslušní pracovníci požiadať navrhovateľa. Nevie, že by navrhovateľ dňa 7.7.2009 pracoval na katedre telesnej výchovy. Nikto ho o to nepožiadal. Dňa 9.7 - 13.7. svedkovi navrhovateľ netelefonoval, nepožiadal o dovolenku. Stalo sa v minulosti, že navrhovateľ musel so zdravotných dôvodov ísť za starým otcom, ale vypísal si
dovolenku. Dňa 22.7.2009 vymenil zámok na kancelárii, kancelária bola jeho nadštandard, ktorá mu bola udelená ešte počas štúdia. Mohol sedieť s ostatnými operátormi. Nevie, prečo sa navrhovateľ od 14.7. - 20.7. zdržoval na personálnom oddelení. Nie je pravdou, tam sa nezdržiaval. Dňa 14.7-15.7. svedkovi nevolala personalistka, aby navrhovateľovi sprístupnil kanceláriu. Fakulta telesnej výchovy patrila priamo pod ich sieť. Ale nie počítače jednotlivých ústavov, o tie sa starajú ústavy sami. Keď si nevedia poradiť, prídu o radu k ním, alebo pošle k ním pracovníka.
Svedkyňa I. Q. uviedla, že dochádzka zamestnancov sa evidovala v knihe dochádzky na pracovisku. Asi 2 krát do týždňa pozerala, kto je zapísaný, nakoľko na konci mesiaca zhotovovala výkaz dochádzky a kto nebol zapísaný upozornila ho, aby sa zapísal. Vždy si zmapovala kto je v práci a kto nie. Navrhovateľ a zamestnanec Q. sa nezapisovali. Zamestnanec Q. si urobil vždy tú robotu čo mal a mu to tolerovali. V inkriminovanom období, bolo to asi týždeň pred povinnou dovolenkou, ktorá mala byť koncom júla, navrhovateľ nedal o sebe vedieť. Ona mávala telefonáty z ústavov, keď potrebovali operátora , tak niekoho vyslala. Kamery a kartičkový systém bol zriadený roku 2008 alebo roku 2009. Operátori chodili na 2 zmeny, jedna od 7,00 hod. do 15,30 hod. a druhá zmena poobede, tak aby to bolo pokryté keď bolo vyučovanie, spravidla do 18,00 hod. Aj v sobotu keď pracovali, sa zapisovali do prezenčnej listiny.
Z výpovede svedkyne B. O. vyplýva, že vykonáva u odporcu funkciu personalistky, kontroluje len mesačné výkazy dochádzky, iba v prípade, keď ju dekan pošle, tak kontroluje aj knihu dochádzky. Dňa 13.7.2009 H.. Y. ako priamy nadriadený navrhovateľa jej oznámil, že navrhovateľ dňa 7.7.2009 opustil pracovisko, nedostavil sa ani 8.7.2009 a priniesol jej list, ktorý má doručiť navrhovateľovi. Dňa 14.7.2009 telefonovala navrhovateľovi aby si prišiel pre list, aby vydokladoval neprítomnosť v práci od 7.7. až 10.7.2009, povedal jej, že bol robiť počítače. Dňa 15.7.2009 prišiel, priniesol jej potvrdenku na deň 10.7.2009 ktorá potvrdzovala prítomnosť u lekára. Nepýtal od nej žiadne kľúče. Vie, že H.. Y. vymenil zámok pred druhou výzvou doručovanou navrhovateľovi. Druhú výzvu písali 20.7.2009. Išlo o upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny aj v prvom aj v druhom prípade. Po 15.7.2009 na personálom oddelení za ňou nebol. Až 24.7.2009 kedy si prevzal druhú výzvu. Doručovali ju poštou, zásielka sa vrátila ako nedoručená. Dňa 15.7.2009 si navrhovateľ zobral potvrdenku, že ide k lekárovi, avšak potvrdenú ju nepriniesol. Dňa 15.7. keď sa navrhovateľ dostavil na personálne oddelenie volala H.. Y., avšak ten mal momentálne prácu s akad. inf. systémom, nemohol prísť. Či navrhovateľ počkal na H.. Y., nevie. Kľúče od kancelárie navrhovateľa nemala. O dovolenku sa žiada dovolenkovým lístkom, ktorý musí vedúci podpísať. Navrhovateľ hovoril, že žiadal o dovolenku, avšak H.. Y. o žiadnej dovolenke nevedel.
Svedok Q.. X. Ž. uviedol, že pracuje na oddelení telesnej výchovy odporcu, mali problém s počítačmi, navrhovateľ bol ochotný a prišiel v inkriminovanom čase urobiť počítače. Nevedel uviesť časový rozsah. Bolo to 7.7.2009. Nevedel, či aj na druhý deň t.j. 8.7.2009 bol navrhovateľ opravovať počítače. Poruchy nahlasoval p T.. Vždy komunikovali s navrhovateľom, nikto nebol ochotný sa venovať počítačom, tak sa obracali na navrhovateľa, toto bola cesta ako mať funkčný pracovný nástroj. Štruktúru, kto sa má starať o ich počítače nepochopil. Čestné prehlásenie napísal navrhovateľ, on len ho podpísal, mal výhrady voči času, nakoľko v tom si nebol istý či časový rozsah bol dodržaný.
Z výpovede svedka Q. T. vyplynulo, že pracuje na strojníckej fakulte ako odborný asistent telesnej výchovy. Počítače im chodil opravoval navrhovateľ, predtým jeho kolega, ktorý je nebohý. Nevie presne, kedy im navrhovateľ bol naposledy robiť počítač, ale bolo to napísané v čestnom vyhlásením. Mal výhrady k uvedenému času, mal to navrhovateľ opraviť alebo to neopravil. Vždy keď mali problém z počítačmi, volali navrhovateľa. H.. Y. nevolali z toho dôvodu, že ich vždy odkázal na ich administrátora. Navrhovateľ im vedel vždy pomôcť. Navrhovateľ prišiel s notárkou, aby mu potvrdil, že dňa 7.7. a 8.7.2009 bol na oddelení telesnej výchovy opravovať počítače. Nepamätá si presne kedy to bolo, dňa 8.7.2009 si to pamätal z toho dôvodu, že sa potom termíne možno týždeň - dva bavili. Navrhovateľ žiadal, aby mu potvrdil, že ne oddelení telesnej výchovy bol.
Svedok Q.. R. Z. uviedol., že na dátum 7.7.2009 sa dobré pamätá, nakoľko keď sa vrátil z dovolenky v zamestnaní bol detský denný tábor zamestnancov detí a bol tam aj jeho syn, preto sa na to dobre pamätá. Tábor pokračoval aj 8.7.2009. Dňa 7.7:2009 sa opravovali aj počítače. Opravoval ich navrhovateľ. Dňa 7.7: 2009 cez obedňajšiu prestávku medzi 11,30 hod a 12,30 hod videl navrhovateľa opravovať počítače. Či aj 8.7. bol navrhovateľ opravovať počítače si nepamätá. Čestné prehlásenie podpísal ale do 16,30 tam navrhovateľ určite nebol. On bol rok na fakulte, väčšie kontakty s ním mali kolegovia. K podpísania čestného prehlásenia došlo tak, že navrhovateľ prišiel s právničkou, doniesol nejaké papiere. Zo strany svedka to bolo rýchle, prehlásenie si ani riadne neprečítal, bola to jeho chyba.
Svedkyňa Q.. U. D. uviedla že pracuje u odporcu ako pedagóg konkrétne na oddelení telesnej výchovy a športu ako vedúca oddelenia. Prvý júlový týždeň organizovali detský tábor pre deti zamestnancov, v čase od 8,00 hod do 16,00 hod., možno do 17,00 hod. Bola v telocvični. Nepamätá sa či navrhovateľ bol dňa 7.7. a 8.7.2009 opravovať počítač. V čase tohto tábora, t.j. prvého júlového týždňa vie, že navrhovateľ v obedňajších hodinách bol kolegom opravovať počítače, avšak jej počítač to nebol. Nevie presne v ktorom čase. Vie, že nejaké problémy s počítačmi boli. Vie, že asi dva týždne predtým avizovala potrebu opravy počítačov, avšak toto avizovala viackrát. V minulosti im robil ich vlastný administrátor tieto práce, avšak tragicky zahynul a potom sa obracali na výpočtové stredisko, ktoré im umožnilo opravy počítačov. Po dohode s vedúcim výpočtového strediska sa mali vždy dohodnúť s jednotlivými, konkrétnymi zamestnancami, ktorý zamestnanec príde nedostatky na počítači opraviť. Navrhovateľ nebol moc spoľahlivý v práci, nakoľko nebol dochvíľny, niekedy sľúbil a neprišiel.
Úlohou pracovného práva v súčasnom ekonomicko-sociálnom prostredí, kedy je dopyt aj po kvalitnej pracovnej sile väčší ( čo je jedine správne ) než jeho ponuka, ktorý pomer by sa potom mal prejaviť i v prirodzenej úrovni dodržiavania pracovnej disciplíny a v aplikácii sankcii, pri jej evidentnom a najmä úmyselnom porušení. Žalovaný tvrdí, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané a zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca. V konaní bolo výpoveďou svedkyne I. Q. vyvrátené tvrdenie odporcu, že disciplína zapisovania sa do knihy dochádzok, dodržiavala. Napr. zamestnanec Q. sa vôbec nezapisoval do knihy dochádzok. Tolerovali mu to. Taktiež výpoveďou svedka priameho nadriadeného navrhovateľa H.. Y. bolo preukázané, že prezenčné listiny slúžia len ako
doplnok na vykázanie na konci mesiaca k účtovným dokladom. Napriek tomu bolo v konaní knihou dochádzky preukázané, že navrhovateľ dňa 7.7.2009 v práci bol. Taktiež čestnými prehláseniami Q.. R. Z., Q.. Q. T., Q.. X. Ž., zamestnancov odporcu bol preukázané, že navrhovateľ bol na pracovisku, opravoval školské osobné počítače. Že navrhovateľ bol dňa 7.7.2009 v práci a prácu vykonával bolo preukázane výpoveďami svedkov Q.. R. Z., Q.. X. Ž., avšak nie v takom časovom rozsahu ako uviedli svedkovia v čestných prehláseniach. Výpoveďou svedkyne H.. D. bolo preukázané, že navrhovateľ bol v prvý júlový týždeň, v čase detského tábora pre zamestnancov opravovať počítače. Výpoveďou svedkyne H.. D. bolo taktiež preukázané, že na oprave počítačov sa mali vždy dohodnúť s jednotlivým pracovníkom, ktorý príde nedostatky na počítači opraviť . Toto tvrdenie bolo preukázané aj výpoveďou svedka H.. Y., keď uviedol, že aj jednotlivé ústavy, ak majú nejaký problém a nevie si ich človek poverený správou výpočtovej techniky odstrániť, môžu poskytnúť tieto služby. Nie je to hlavná činnosť ich strediska, len okrajová, 4 operátori, medzi ktorých patril aj navrhovateľ, mal na starosti 100 počítačov, nachádzajúce sa na 1-3 poschodí odporcu a keď prišla žiadosť z iného ústavu, tak išiel na tento ústav. Podľa výpovede svedkyne H.. D. v minulosti mali vlastného administrátora, ten tragicky zahynul, a potom sa obracali na výpočtové stredisko, ktoré im umožnilo opravy počítačov. Po dohode s vedúcim výpočtového strediska sa mali vždy dohodnúť s konkrétnymi zamestnancami, ktorý zamestnanec z výpočtového strediska im príde počítač opraviť. Možno uzavrieť, že navrhovateľ bol 7. a 8. 7.2009 k dispozícii zamestnávateľovi, vykonával prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Odporca dôkazne nepreukázal, naplnenie skutkovej podstaty § 81 Zák. práce písm. b) pred čiarkou ( že navrhovateľ nebol dňa 7. a 8.7.2009 na pracovisku na začiatku pracovného času, a za spojkou a - že by bol z neho odchádzal skôr, ako po skončení pracovného času.
Na deň 9.7.2009 a 13.7.2009 mienil navrhovateľ, zanechať dovolenkový, nakoľko nechcel toľko papierov od lekára, avšak priamy nadriadený navrhovateľovi dovolenkový lístok už nepodpísal, hoci bol s ním navrhovateľ na čerpaní dovolenky dohodnutý.
Súd vyhodnotil tvrdenie svedka H.. Y. ako účelové, nakoľko jeho tvrdenie, že nie je pravdou, že by bol 14.7.2009 navrhovateľovi vzal kľúč, že navrhovateľ mal kľúče od kancelárie až do 10.8.2009.bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne B. O., ktorá uviedla, že H.. Y. vymenil zámok navrhovateľovi pred 20.7.2009. Tvrdenie odporcu, že v prípade požiadania o pomoc pri riešení problémov s výpočtovou technikou na jednotlivých útvaroch fakulty, je potrebné požiadať o riešenie vedúceho VIS bolo vyvrátené výpoveďou svedka H.. Y., ktorý uviedol, že navrhovateľ mohol byť zavolaný napr. na opravu počítača buď telefonicky cez priameho nadriadeného H.. Y. a on požiadal navrhovateľa, alebo mohli aj priamo, príslušní pracovníci požiadať navrhovateľa.
V konaní teda bolo preukázané, že odporca vymenil zámok na kancelárii navrhovateľa nie ako tvrdil odporca 21.7.2010 ale pred 20.7.2010 a to 14.7.2009.
Znemožnenie výkonu práce zamestnávateľom zamestnancovi a jeho následná neprítomnosť v práci, nie je porušením pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. (Podľa priameho nadriadeného mal sedieť na chodbe)
Ako vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru k skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť z dôvodov, že navrhovateľ v rozmedzí dní od 7.7.2009 do 9.7.2009 t.j. 3 pracovné dní a od 13.7.2009 do 20.7.2009, t.j. 6 pracovných dní sa opakovane nedostavil na
pracovisko. Nepreukázal ani neoznámil existenciu, či trvanie prekážky v práci (čl. 9,ods. 2 ). V odseku 3 sa navrhovateľovi vytýka, že nedostavením sa na pracovisko včas porušil ustanovenie § 81 písm. b) Zák. práce a § 144 ods. 1 a 2. Vzhľadom k tomu že porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom nebolo v okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo riadne vymedzené tak, aby bolo ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a to či sa okamžite končí pracovný pomer s navrhovateľom pretože sa opakovane nedostavil na pracovisko, alebo že k skončeniu pracovného pomeru došlo preto, lebo porušil pracovnú disciplínu tým, že navrhovateľ nebol na pracovisku na začiatku pracovného času, kedy v ktorú hodinu alebo nevyužíval pracovný čas na prácu alebo odchádzal z neho pred skončením pracovného času (§ 81písm. b) - 3 skutky), okamžité skončenie pracovného pomeru je aj z tohto dôvodu v zmysle § 70 Zák. práce neplatné.
Tvrdenie navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované s odborovou organizáciou bolo vyvrátené súhlasným stanoviskom odborovej organizácie založenom v osobnom spise navrhovateľa.
Navrhovateľ si uplatňoval náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku 504,52 eur od 13.8.2009 do času keď mu odporca umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Rozhodné obdobie je apríl, máj a jún roku 2009. Ako vyplýva zo mzdového listu navrhovateľ odpracoval nasledovne:
Odpracované hod. Apríl máj jún spolu
165 157,5 82,5 405 hodín
Mzda 362 362 181
Osobný prípl. 30 30 15
Spolu: 392 392 246
Mzda za rozhodné obdobie 392+392+246= 1030,-:delené odpracované hodiny (1030:405= 2,54 zaokrúhlene 2,50 je priemerná hodinová mzda krát koeficient 173,92 (40 hod. prac. čas) = 434,80 eur, čo je priemerná mesačná mzda. Krát 12 mesiacov ( § 79 ods. 2 ) = 5.217,60 eur. Nad 12 mesiacov súd náhradu mzdy nepriznal, nakoľko navrhovateľ súčasne podniká a priznať náhradu mzdy môže len do dňa rozhodnutia.
Navrhovateľ návrhom žiadal aj určiť, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá.
Takýto návrh je návrhom určovacím v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Čo sa týka tohto návrhu navrhovateľa o určenie, že pracovný pomer trvá naďalej treba zdôrazniť, že na určení, že pracovný pomeru trvá nie je naliehavý právny záujem pretože z ustanovenia § 77 Zák. práce vyplýva. že toto ustanovenie účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu umožňuje uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c) O.s.p. vylúčené, aby sa niektorý z nich domáhal z rovnakého dôvodu ( základu) žalobou, podanou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. určenia, že pracovný pomer trvá (Rozs. NS SR sp. zn. 3Cdo 147/2008). Z toho dôvodu súd návrh na určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá zamietol ako nadbytočný. Zaviazal v tejto časti neúspešného navrhovateľa ( § 142 ods. 1 O.s.p.) na zaplatenie súdneho poplatku z tohto
návrhu, nakoľko takýto návrh nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Výšku poplatku určil v zmysle zák.č. 71/1992 Zb - Položka 1, písm. b).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia nasledovne:
1. prevzatie a príprava 4.9.2009 (§10, 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.).......94,98 eur
2. žaloba 9.10.2009 .................................................................................... 94,98 eur
3. účasť na pojednávaní 15.4.2010........................................................... 96,98 eur
4. " " 8.6.2010 ......................................................... 96,98 eur
5. " " 7.10.2010....................................................... 96,98 eur
6. porada s klientom 13.4.2010 ................................................................ 96,98 eur
7. " " 7.6.2010 .................................................................. 96,98 eur
8. " " 1.10.2010 ................................................................. 96,98 eur
9. paušál za úkony pod bodom 1,2 po 6,95 eur ....................................... 13,90 eur
10. " ......................." 3-8 po 7,21 ....................................................43,26 eur
Spolu .........................................................................................................829,-eur.
Súd nepriznal odmenu za uplatňované doloženie listín do spisu zo dňa 20.4.2010, nakoľko tieto listiny mali byť doručené súdu v zmysle § 79 ods. 2 O.s.p. spolu so žalobou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.