Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31T/68/2008

Potvrdené rozhodnutím 2To/28/2011
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2012 v Prešove takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolania okresného prokurátora a obž. T. H. proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 12. júla 2010 sp. zn. 31T/68/2008."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Halkociovej a prísediacich Márie Vaňkovej a Eleny Lackovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.júla 2010 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

T. H., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom W., Ul. V. N. č. XX, t. č. ÚVTOS K. - Š.,

je vinný, že

-dňa 3.9.2007 v čase asi o 23.00 hod. v W. na Ul. W. v blízkosti Pivárne S. pri nákupnom stredisku E. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol Q. N. a to tak, že ho udrel päsťou do ľavej strany čela, v dôsledku čoho menovaný spadol na zem, následne ho udieral päsťami a kopal do hlavy a tváre a kričal na neho, že mu dlhuje nejaké peniaze, načo poškodeného prestal biť a tento vstal a prešiel cca 25 metrov cez trhovisko, smerom k OO PZ W. - B., následne ho opätovne napadol tak, že ho udrel zozadu päsťou do hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho opäť udieral päsťami do tváre, kričal, že mu dlhuje peniaze a zároveň mu z vrecka montérkovej kombinézy vybral otvorený balíček cigariet zn. V., z puzdra na okuliare mu zobral peniaze v sume 650,- Sk a z vreciek košele peniaze v sume 50,- Sk a z miesta činu ušiel, čím takto Q. N. spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavej čelovo - spánkovej oblasti hlavy so závratmi a šumením v uchu, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, povrchovú tržne - -2- 31T 68/08-

zmliaždenú ranku chrbta nosa, pomliaždenie a povrchovú tržne - zmliaždenú ranku sliznice hornej pery a vykĺbenie zuba č. 21 s dobou liečenia a PN od 4.9.2007 do 27.9.2007 a odcudzením hotovosti mu spôsobil škodu vo výške 700,- Sk,

teda

-proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchal

-zločin lúpeže podľa .

Za to mu súd ukladá

Podľa , , trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenému Q. N., nar. XX.X.XXXX v A., okr. M. N. C., trvale bytom W., Ul. W. č. XX škodu vo výške 653,95, - Eur (19.701,- Sk).

Podľa súd obžalovaného T. H., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom W., Ul. V. N. č. XX oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa v súbehu s prečinom výtržníctva podľa , ktorý mal spáchať tak, že dňa 11.2.2007 v čase asi o 03.00 hod. v W. na Ul. R. č. X v bare M. na mieste verejnosti prístupnom si prisadol k D. Y. a V. T. a po krátkom rozhovore im vulgárne nadával a keď D. Y. odchádzala po schodoch, tak ju chytil za ruku a následne ju sotil dole schodmi, načo ona padla na pravú nohu a následne na schody,, čím jej takto spôsobil zlomeninu členkovitej kosti pravej nohy bez posunu úlomkov s dobou liečenia 10-12 týždňov a následne udrel päsťou pravej ruky V. T. do oblasti ľavého oka, čím jej spôsobil drobné poranenie, ktoré si nevyžiadalo ošetrenie a liečbu, pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal.

-3- 31T 68/08-

Podľa poškodenú D. Y., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom W., Ul. V. č. X s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, svedkov, znalcov a boli vykonané aj ďalšie v texte uvedené dôkazy, na základe čoho mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ku skutku 1/

Obžalovaný T. H. v prípravnom konaní k veci uviedol, že je pravdou, že v inkriminovaný deň mohol byť v bare S. na sídlisku J.. v W., z videnia pozná poškodeného N.. Z baru odišiel asi o 23. hodine, a potom buď išiel do baru V. alebo na zastávku a potom do mesta, avšak s trestným činom nemá nič spoločné. Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal. Obžalovaný v prípravnom konaní navrhol vyšetrovateľovi vypočuť svedka W. V., s ktorým mal odísť v ten večer spred pohostinstva S..

Poškodený Q. N. uviedol, že dňa 3.9.2007 asi o 21.00 hodine prišiel do pohostinstva „. v Prešove na sídlisku J.. z pohostinstva „. S.. Pri stole sedel s J. (K.) s priateľkou (P. L.N.), B. E., oproti sedel T. H., ktorého meno v tom čase nepoznal. H. a E. sa rozprávali, mal pocit, že sa poznajú. Keď platil, vyberal peniaze z puzdra na okuliare, ktoré mal v montérkovej kombinéze. Počas večera vypil dve pivá a dve pol deci slivovice. Z pohostinstva odišiel sám, T. a B. tam ešte zostali. Na otázku vyšetrovateľa dodal, že v pohostinstve bol aj Q. X., ten sa však pri ich stole zdržal krátko. Asi 25 m od pohostinstva ho niekto najprv zozadu päsťou udrel do ľavej časti čela, (neskôr už hovoril o pravej spánkovej časti hlavy), pričom keď sa pootočil v útočníkovi neomylne spoznal T. H.Š., ktorý s ním sedel pri stole a ktorému zaplatil konzumné. Následkom úderu spadol na chodník, obžalovaný ho päsťami oboch rúk bil silno do tváre ako aj doňho kopal. Počas bitky obžalovaný hovoril, že mu dlhuje peniaze, čo nebola pravda, tým len chcel urobiť kulisu, aby sa ľudia do tohto nemiešali. Poškodený kričal o pomoc, pričom asi 5 metrov od nich

stál B. E.. Obžalovaný potom odišiel, poškodený išiel vec pešo oznámiť na najbližšie Obvodné oddelenie policajného zboru W. B., kde ako išiel okolo stánkov ho znovu napadol obžalovaný, ktorý ho bil, rozopol mu gombík na kapse a z puzdra na okuliare zobral 650,- Sk a aj cigarety, vybral mu pravdepodobne aj 50,- Sk, ktoré mal vo vrecku košele. Policajtom hneď po útoku povedal, že osoba, ktorá ho napadla s ním predtým sedela v pohostinstve pri stole, pričom podľa popisu mu policajti povedali, že by to mohol byť T., načo si on spomenul, že tak ho oslovovali v pohostinstve, potom mu ukázali fotografie, kde on opoznal útočníka a povedali mu, že je to T. H.. Taktiež mu to meno povedala aj barmanka na polícii pred výsluchom. H. na sídlisku stretával, nie však často. Dňa 11.9.2007 ho v mieste bydliska navštívili muž a žena a začali ho -4- 31T 68/08-

presviedčať, aby zmenil svoju výpoveď, pričom žena uviedla, že je priateľkou T. H., muž vyzeral ako jeho otec. Otca obžalovaného v minulosti stretával, lebo cestovali v rovnaký čas rovnakým autobusom do práce. Z útoku bol zdesený.

Svedok B. E. uviedol, že 3.9.2007 sedel v pohostinstve s poškodeným, osobou s menom J., ktorý tam bol s nejakou ženou a potom si k nim prisadol aj muž s prezývkou H., s ktorým prehodil pár slov. Obžalovaného poznal, lebo býva blízko. Nepamätal si, či poškodený platil pri stole alebo pri barovom pulte. Neskôr uviedol, že poškodený platil pri barovom pulte. Z pohostinstva S. išiel do „. a potom domov. Počas večera sa poškodený s obžalovaným nerozprávali, nemali medzi sebou žiaden konflikt. Žiadny incident vonku nevidel, poprel aby videl napadnutie. Tvrdil, že po tom, čo barmanka zahlásila záverečnú, všetci spolu odišli preč. Je možné, že časy odchodov a príchodov jednotlivých osôb boli tak ako uviedli svedkovia P. a J.. Pri konfrontácii poškodený a svedok E. zotrvali na svojich výpovediach. Poškodený sa normálne rozprával, nebol opitý.

Svedkyňa J. Š., barmanka v pivárni S. K. v Prešove, uviedla, že dňa 3.9.2007 prišiel jeden pán (podľa popisu poškodený), prisadol ku stolu, kde sedeli muž a žena- J. a P. a ďalšia osoba, ktorú volajú E.. Po niekoľkých minútach prišiel H., ktorého volajú H., ktorý si objednal utopenca. Obžalovaný si potom prisadol ku stolu, kde sedel poškodený a E., vonku na terase bol ešte jeden pán so psom (svedok W.). P. s J. odišli skôr. Poškodený platil asi 300,- Sk, obžalovaný platil len za utopenca. Päť minút pred 23. hodinou poprosila všetkých, aby odišli, odchádzali spolu a to obžalovaný, poškodený, E. a X.. Požiadala pána W., aby chvíľu zostal, tak on odchádzal asi 3 až 4 minúty po nich. Asi 5 minút po odchode W., išla aj ona. Poškodený objednal alkohol aj pre obžalovaného a E., platil pri barovom pulte. Peniaze vyberal z vrecka montérok. Potom asi o 23.10 hod. išla domov, nevidela žiadny konflikt, až na druhý deň od policajtov sa dopočula, počas večera v pohostinstve medzi zákazníkmi nebol žiaden konflikt. Každý z prítomných javil známky požitia alkoholu, najmenej poškodený, najviac X.. Pri konfrontácii s E. potvrdila, že z krčmy išiel svedok spolu s obžalovaným a poškodeným. Svedok E. to pri konfrontácii potvrdil. Od stola, kde sedeli bol dobrý výhľad k pultu.

Svedok Q. X. uviedol, že navštevuje pohostinstvo S., avšak či tam bol v inkriminovaný deň si nepamätá. Obžalovaného pozná od detstva, pozná aj poškodeného, o incidente však nič nevie. Pripustil, že s obžalovaným a poškodeným mohol odchádzať spolu z pohostinstva, ale nepamätal sa na to.

Svedkovia J. K. a P.R. L. potvrdili, že sa dňa 3.9.2007 stretli s poškodeným a to najskôr v pohostinstve „. S. a potom aj v pohostinstve „.. Ku stolu v druhom pohostinstve si k nim prisadol aj B. E. a obžalovaný, na ktorom bolo zjavne vidno, že má vypité. Poškodený objednal alkohol obžalovanému aj E.. Medzi poškodeným a E. a obžalovaným nebola nejaká priateľská debata, preto z pohostinstva odišli asi o 21.30 hod. Poškodený nebol určite opitý, v ich prítomnosti vypil svedok K. dve pivá a jedno poldeci. O tom, že muž, ktorý s nimi sedel sa volá H. povedali policajti na druhý deň, keď sa ich svedok K. pýtal, lebo videl, na polícii obžalovaného a E.. -5- 31T 68/08-

Svedok B. A., priateľ svedkyne J. Š. uviedol, že v inkriminovaný deň išiel autom pre svoju priateľku, pričom auto parkoval na parkovisku pred kostolom na sídlisku J.. Došiel tam o 23.01 hod. a doma boli o 23.10 hod. Nevšimol si nič podozrivé, žiadnu bitku, z auta nevystupoval. Zúčastnil sa rekonštrukcie, na základe čoho vie, že z miesta, kde parkoval nemohol z auta vidieť ani prvé ani druhé napadnutie.

Svedok Q.. M. W. bol v inkriminovaný deň so psom na terase pohostinstva „., presne konkrétne si deň 3.9.2007 nepamätá, zvykne tam byť do záverečnej a ešte pomáhať pri zatváraní. Nevšimol si žiadny incident.

Svedok M. V. ako aj svedkyňa Q. V. uviedli, že ich brat, resp. syn W. V. žije v L. a na Slovensku nebol viac ako 10 rokov.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie vyplýva, že poškodený Q. N. utrpel dňa 3.9.2007 pomliaždenie ľavej čelovospánkovej oblasti hlavy so závratmi a šumením v uchu, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, povrchovú tržnozmliaždenú ranku chrbta nosa, pomliaždenie a povrchovú tržnozmliaždenú ranku sliznice hornej pery a vykĺbenie zuba číslo 21. Všetky poranenia znalec hodnotil ako ľahké. Na poškodeného pôsobilo násilie stredne silnou intenzitou. Všetky poranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený, teda viacerými údermi päsťou ale i kopaním. Doba liečenia od 4.9.2007 do 27.9.2007 bola primeraná, vykĺbenie zuba číslo 21 zanechalo trvalú stratu. Na základe výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní znalec doplnil znalecký posudok, v ktorom konštatoval, že žiadne z poranení okrem vykĺbeného zuba nezanechalo na poškodenom trvalé následky.

Znalec oftalmológ uviedol, že poškodený N. v čase skutku mohol rozoznať osobu útočníka. V súvislosti s útokom zo dňa 3.9.2007 neutrpel žiadne trvalé následky, ani toto nemalo vplyv na zhoršenie jeho zraku.

Bola vykonaná ohliadka tela poškodeného, taktiež boli skúmané odevy poškodeného, bola vykonaná ohliadka miesta činu, ktoré úkony boli súdom oboznámené. Dňa 21.12.2007 bola vykonaná previerka výpovede na mieste samom, dňa 27.2.2008 rekonštrukcia. Súčasťou spisu je aj písomné prehlásenie W. V., ktorý vyhlásil, že trinásť rokov nevycestoval z L., s obžalovaným sa preto nemohol stretnúť dňa 3.9.2007.

Ku skutku 2/

Svedkyňa poškodená D. Y. uviedla, že dňa 10.2.2007 bola so svojou švagrinou V. T. v bare „M. na R. ulici v Prešove. Asi o 2.00 hod. si k nim do boxu prisadol muž, ktorého pozná pod prezývkou H., ktorý sa jej opýtal na jej nevlastného brata, ktorý v tom čase bol vo väzbe. Obžalovaný povedal, že každý je tam, kde má byť, ona že nevie čo urobil jej brat ako aj, že jeho do toho nič nie je, načo začal obžalovaný poškodenej nadávať. Potom tvrdil, že poškodená vie, čo on urobil, ona sa mu snažila vysvetliť, že si ju pomýlil s jej sestrou, načo on nadával. Asi o 3.00 hod. sa postavila chcela ísť na WC, tak ju obžalovaný sotil, pričom ona spadla dole schodmi na parket, na pravú nohu, ktorá jej zostala pod zadkom, potom v bolesti odskákala na WC. Švagriná V. T. vstávala z boxu, asi jej chcela pomôcť, ale keď vstala, tak už k nej nešla. -6- 31T 68/08-

Keď sa vrátila z WC, videla V. T., ktorá jej povedala, že obžalovaný ju udrel pod oko, ako aj mala rozťatú peru. Chceli volať políciu, no poškodená nemala mobil, ktorý predtým položila na stôl. Prišiel k nim obžalovaný, od ktorého pýtala telefón, on poprel, aby zobral telefón. Následne privolala policajtov V. T.. Policajtom povedali, že ich napadol obžalovaný, ako aj že im zmizol telefón. Pri odchode z baru jej obžalovaný povedal, že si ju nájde. Domov išli taxíkom, ráno volala sestre, aby s ňou išla na ošetrenie. Uplatnila náhradu škody za mobil vo výške 7.000,- Sk a z titulu bolestného vo výške 17.274,- Sk. Počas večera vypila asi 0,5 l vína. Na otázku uviedla, že v ten večer s obžalovaným tancovali, ale iba v jednom kruhu, obžalovaný tancoval s blondínou. Poprela však, aby pili tvrdý alkohol, alebo aby obžalovanému platili za alkohol. Jej švagriná si mohla dať tvrdý alkohol.

Svedkyňa poškodená V. T. v prípravnom konaní uviedla, že v uvedený večer so D. Y. vypili asi pol litra vína, v bare k nim prisadol obžalovaný, ktorý následne začal D. vulgárne nadávať, potom keď išla poškodená na WC, do nej obžalovaný sotil až spadla a potom udrel aj ju. Pri stole okrem nich troch nebol nikto, preto si myslí, že telefón D. mohol zobrať len obžalovaný. Pri WC sa stretla so D., ktorá plakala, lebo ju bolela noha. Privolanej hliadke povedali, že boli napadnuté, ako aj že im bol odcudzený telefón, aby prehľadali obžalovaného, čo policajti neurobili. Nepamätala si, či privolaným policajtom povedala, že ju napadol obžalovaný, policajti na OO PZ B. jej povedali, že hliadke povedala, že bola napadnutá obžalovaným. D. pri odchode krívala, pomáhali jej pri chôdzi policajti. Na ošetrenie D. chcela ísť hneď, no nemala kartičku poistenca a svedkyňa jej neverila, že je to také vážne, preto s taxíkom odišla domov.

Pripustila, že v bare vypila dva poháriky slivovice, švagriná pila len víno. Neskôr zmenila výpoveď, keď uviedla, že dostala v bare od niekoho úder, no nevie od koho, nepamätala si ani na sotenie švagrinej, švagriná sa s ňou o tom rozprávala, a na základe toho rozhovoru ona potom vypovedala. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá ako prišla D. Y. k úrazu, lebo bola v šoku. Svoju výpoveď zmenila, lebo nemá svedkov, a ona si nepamätala, kto ju udrel, že ju udrel obžalovaný jej povedala D. Y.. Ona s poškodenou Y. napadnutie nechceli hlásiť, nebyť zmiznutého mobilu, by to nehlásili. Po údere bola zmätená.

Svedkyňa M. R. v prípravnom konaní dňa 18.12.2007 uviedla, že pracuje v bare M. ako čašníčka, nevedie sa tam dochádzka, pracovala z 10. na 11.2.2007. Obžalovaného pozná z videnia, v septembri z ich baru ho vzali a zadržali policajti. Nepamätá sa na inkriminovaný skutok. V bare sa stávajú menšie incidenty, občas niekto stratí mobil, preto si pre odstup času na tento konkrétny prípad nepamätala.

Svedok V. A., jediný vyhadzovač v bare M. uviedol, že v práci stojí pri vchodových dverách do baru, odkiaľ nie je vidieť na jednotlivé boxy ani na parket. Pamätá si, že v bare boli policajti, nevedel uviesť z akého dôvodu. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že policajti tam boli kvôli mobilu. Keď sa v bare odohrá nejaký incident, volajú jeho. Obžalovaného nepozná. Na poškodených, keď odchádzali z baru si nevšimol, žeby boli opité.

Svedok W. R. si pamätal, že v inkriminovaný deň bol v bare, kde asi o 21.30 hod. prišli ženy vo veku asi 40 rokov, ktoré on osobne usadil do boxu, tieto počas večera -7- 31T 68/08-

značne pili, jedna pila vodku, druhá slivovicu, mohli vypiť asi po 12 0,04 litrových pohárikov. Mali problémy so stabilitou, prekrikovali sa pri rozhovore s policajnou hliadkou. V inkriminovaný večer bol v bare aj obžalovaný, ktorý si k poškodeným viackrát prisadol, vypil asi 6-7 plechovkových pív. Podľa toho ako sa obžalovaný s poškodenými rozprával usudzuje, že sa poznali. Z miesta za barovým pultom, kde sa počas večera nachádzal, bol dobrý výhľad na tanečný parket aj na boxy. Medzi 3.30 hod. až 4.00 hod. za ním k baru prišli poškodené s obžalovaným, pričom poškodené tvrdili, že im obžalovaný zobral mobilný telefón. Odporučil im, aby privolali policajtov. Policajná hliadka im odporučila prísť spísať oznámenie na obvodné oddelenie na nasledujúci deň, pretože boli obe pod vplyvom alkoholu. Obe poškodené sa s hliadkou rozprávali aj vonku, evidoval to, lebo obe kričali. Žiadny incident medzi obžalovaným a poškodenými nevidel. Obžalovaného sledoval, čo v bare robí, nevidel, aby niektorá z poškodených mala nejaké zranenie alebo aby krívala. Určite v bare nikto neprevrátil stôl, pretože sú tam ťažké stoly.

Svedkovia V. A. a V. A., policajti OO PZ Prešov B. uviedli, že boli vyslaní do baru M., kde malo dôjsť ku krádeži mobilu, bližšie si na okolnosti nepamätal. O sotení zo schodov im nikto nepovedal, v opačnom prípade by to uviedli v zázname. S poškodenými bolo ťažké komunikovať, lebo boli pod vplyvom alkoholu. Žiadna z poškodených nekrívala, nikoho nepodopierali.

Svedok V. Q., diskdžokej v bare M. uviedol, že určite v inkriminovanú noc bol v bare. Nemal výhľad na schody vedúce k boxom, ale videl zvadu pri barovom pulte medzi obžalovaným a dvomi staršími ženami. Policajná hliadka odišla z baru s uvedenými ženami a určite žiadna z nich nekrívala. Od majiteľa baru sa dozvedel, že policajti tam boli kvôli krádeži mobilu. V boxe sedeli tri osoby, nevedel uviesť, či poškodené sedeli s obžalovaným resp. s ním tancovali, lebo v bare bolo prítmie.

Svedkyňa V. Y., matka poškodenej T. uviedla, že v nedeľu 11.2.2007 mala jej dcéra keď prišla domov napuchnuté oko, neskôr jej okolie oka zmodrelo, povedala, že ju niekto zbil. Potom telefonovala s nevestou D. Y., ktorá jej povedala, že ich mal zbiť nejaký H..

Svedkyňa K. Q., sestra poškodenej D. Y. uviedla, že v nedeľu jej telefonovala sestra, že potrebuje ísť na pohotovosť, prišla k nej popoludní, zavolali taxík. Povedala jej , že ju zhodil zo schodov muž, ktorý žil s V. K., jej kamarátkou. Po ošetrení išli na políciu. Sestra jej hovorila, že ten istý muž jej odcudzil aj telefón a udrel aj jej švagrinú T..

Svedok B. A. uviedol, že viezol poškodenú V. T. od jej mamy k nej domov, spolu s jej synom. Videl, že V. T. mala napuchnutú ľavú stranu tváre nad okom, na čele ako aj pod okom. Neskôr mu povedala D. Y., že ich zbil nejaký H..

Svedok K. K. živnostník poskytujúci taxislužbu uviedol, že si na odvoz poškodených z baru M. nepamätá, zrejme sa neudialo nič zvláštne.

-8- 31T 68/08-

Svedok Q. D. uviedol, že našiel na zemi na R. ulici pri bare M. telefón zn. R. K. XXX počas víkendu a tento potom dal synovi F. D.. Mobil následne odovzdal policajtom.

Z lekárskej správy z ošetrenia poškodenej D. Y. vyplýva, že ju dňa 9.2.2007 zhodili zo schodov v bare M.. Znalec z odvetvia súdneho lekárstva zistil u D. Y. zlomeninu člnkovej kosti pravej nohy bez posunu úlomkov, ktoré poranenie s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo vzniknúť po prudkom dopade poškodenej zo schodov na pravú nohu, po predchádzajúcom posotení druhou osobou. Poranenie mohlo vzniknúť aj pri chôdzi dole schodmi, ak by poškodená prepadla. Ide o poranenie ťažké s dobou liečenia 10-12 týždňov. Pri prvotnom vyšetrení pri tomto type zlomenín nemusí byť viditeľná pri RTG snímke zlomenina, pri opakovanej snímke dňa 14.2.2007 už bola viditeľná. Znalec pripustil, že v čase bezprostredne po úraze vplyvom alkoholu ako aj zo situovania zlomeniny, nemusela poškodená vôbec krívať, v čase vyšetrenia bola obmedzená len bolestivosťou, čo vyplýva z lekárskej správy.

Poškodené pri rekognícii vykonanej predložením fotografií označili ako osobu, ktorá s nimi v inkriminovaný deň sedela v bare M., resp. poškodená Y. označila osobu, ktorá ju sotila zo schodov ako obžalovaného. Vo veci nebola vykonaná rekonštrukcia, pretože podľa výpovede majiteľa baru došlo k úplnej rekonštrukcii baru M..

Zo záznamu o podaní vysvetlenia vyplýva, že dňa 11.2.2007 o 3.15 hod. oznámila príslušnej hliadke OO PZ poškodená, že jej bol odcudzený mobilný telefón, ktorý nechala položený na stole. Dňa 12.2.2007 doplnila poškodená oznámenie v tom smere, že bola napadnutá obžalovaným. Dňa 15.2.2007 bol doplnený policajtmi, ktorí boli privolaní v inkriminovaný deň do baru M. záznam, kde bolo uvedené, že poškodené nahlásili len krádež mobilu a boli pod vplyvom alkoholu. Z knihy fonogramov a hlásení OO PZ vyplýva, že dňa 11.2.2007 o 3.09 hod. pani Y. oznámila krádež mobilu vo M..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný T. H. sa dopustil skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby. Predovšetkým je obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného Q. N., ktorý aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyhlásil, že si je istý, že ho napadol obžalovaný. Tento dôkaz nie je v rozpore ani s inými vo veci vykonanými dôkazmi, naopak tieto ho potvrdzujú. Obžalovaný sa na mieste a v čase útoku nachádzal v blízkosti pohostinstva S., odkiaľ spolu odišli, čo potvrdili okrem poškodeného aj svedkovia E. a Š.. Poškodený ako aj svedkyňa Š. si pamätali, že obžalovaný v ten večer jedol utopenca, pričom mohol vidieť odkiaľ poškodený v pohostinstve vyberal peniaze. Znalec z odboru zdravotníctva uviedol, že mechanizmus vzniku poranení ako ho popísal poškodený je pravdepodobným mechanizmom ich vzniku. Znalec oftalmológ uviedol, že stav zraku u poškodeného bol taký, že mohol rozpoznať osobu útočníka. Nepotvrdilo sa, žeby obžalovaný v čase incidentu bol s inou osobou (W. V.), ktorý dlhodobo žije na území L.. Vzhľadom na čas odchodu ako aj trasu cesty svedkyne Š., táto nemusela vidieť incident, pretože sama vypovedala, že svedok W. odišiel 3 až 4 minúty po odchode obžalovaného, poškodeného a E., pričom ona odišla o ďalších 5 minút po odchode svedka W.. Naopak svedok E. -9- 31T 68/08-

mohol vidieť incident, čo však poprel. Tu je treba podotknúť, že svedok E. sám priznal, že obžalovaného pozná, keď sa stretnú, porozprávajú sa. Poškodený pri všetkých výpovediach uvádzal, že obžalovaného jednoznačne poznal, bol to muž, ktorý s nim sedel v pohostinstve pri stole, hodnoverne vysvetlil aj, že jeho meno nevedel a toto mu povedali policajti po tom, čo im osobu útočníka popísal, a spomenul si aj, že pri stole obžalovaného oslovovali T..

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa . Súd skúmal, či poškodenie zraku a iné zdravotné problémy poškodeného nesúvisia s inkriminovaným skutkom a teda skúmal aj možnosť či poškodenému nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví a teda či nie je konanie obžalovaného posúdiť aj podľa , čo však znalci v doplnených znaleckých posudkoch nepotvrdili. Po objektívnej stránke naplnil obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu tým, že proti poškodenému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná priamym úmyslom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, možnosti jeho prevýchovy a nápravy, no predovšetkým na účel trestu, ktorým je vychovať ho v riadneho občana.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie vyplýva, že intelektové schopnosti obžalovaného sú na hornej hranici priemeru, v oblasti afektivity bolo patognomicky zvýšené skóre v kategóriách všeobecné neurotické prejavy, vegetatívna labilita, maladaptácia, neurotické strachy, paranoidita, sklony k instabilite, poruchy sociability, impulzívne a záchvatovité tendencie, lži skóre bolo v norme. V osobnostnom teste do popredia vystupujú psychosomatická narušenosť, agresivita, ľahká depresia a emocionálna labilita. V ďalšom type osobnostného testu do popredia vystupujú sizotýmia (plochosť a suchosť emocionality), emočná instabilita, malá sila superega alebo nedostatočné prijímanie morálnych noriem, praktickosť s prízemnými záujmami, sofisitkovanosť so znalosťou sveta, sklon k pocitom viny, citové väzby k okoliu sú nedostatočné, znížená empatia, ktoré všetky charakteristiky svedčia pre chybnú (psychopatickú) osobnostnú architektoniku s dissociálnymi až asociálnymi postojmi, s nedostatkom riadiacich formovacích síl voči náladovým reakciám pri nedostatočnej kontrole impulzívnych až agresívnych pohnútok. Obžalovaný bol schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Prognóza nápravy a prevýchovy je pochybná, neistá.

Znalci z odvetvia psychiatria konštatovali diagnosticky u obžalovaného zmiešanú poruchu osobnosti, sekundárny alkoholizmus pri nezdržanlivej poruche osobnosti, v čase skutkov išlo u obžalovaného o jednoduchú alkoholovú opitosť. V čase skutkov bol obžalovaný schopný uvedomiť si dôsledky svojho konania, jeho schopnosť ovládať svoje konanie bola len nepodstatne znížená vplyvom požitia alkoholu. Obvinený netrpí syndrómom závislosti od alkoholu. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

-10- 31T 68/08-

Obžalovaný T. H. z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne. Z hodnotenia z ÚVTOS K. - Š. bol obžalovaný hodnotený dňa 10.12.2007 dobre, predpisy dodržiaval, nedopúšťal sa nedovolenej činnosti, bol dvakrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Zamestnávateľ W. a.s. ho nehodnotil z dôvodu krátko trvajúceho pracovného vzťahu.

Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že doposiaľ bol obžalovaný desaťkrát odsúdený, z toho v štyroch prípadoch aj pre trestný čin lúpeže. Z rozhodnutia Obvodného úradu v Prešove zo dňa 10.7.2007 sp. zn. PR 06757/2007/Pod vyplýva, že týmto bol obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti majetku, verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu, skutok sa stal dňa 30.4.2007 potom, čo obžalovaný odmietol zaplatiť účet.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 27.2.1990 bol T. H. uznaný za vinného z trestného činu lúpeže podľa , začo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pre výkon trestu bol zaradený do NVÚ pre mladistvých. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.2.1990. Uznesením toho istého súdu v tej istej trestnej veci zo dňa 28.2.1990 bolo rozhodnuté, že obžalovaný T. H. je účastný amnestie prezidenta republiky zo dňa 1.1.1990 a odpúšťa sa mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom v tejto veci bol obžalovaný H. uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa , začo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon trestu bol zaradený do I. NVS.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.9.1997 sp. zn. PP 515/97 bol odsúdený T. H. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody okrem iného aj z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. . Odsúdený T. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu osvedčil podľa .

V oboch vyššie uvedených prípadoch bol obžalovaný H. odsúdený ako mladistvý.

Podľa , účinného do 31.12.2004 o tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu. Ak súd vyslovil, že sa mladistvý podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody osvedčil, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Na základe vyššie uvedeného mal súd zato, že u T. H. došlo k zahladeniu odsúdenia v trestných veciach vedených pred Okresným súdom Prešov sp. zn. a .

-11- 31T 68/08-

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 3.6.2004 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.1.2005 bol obžalovaný T. H. uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa , začo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.4.2008 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.8.2008 sp. zn. bol T. H. uznaný vinným zo spáchania okrem iného aj trestného činu lúpeže podľa účinného do 31.12.2005, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody úhrnný v trvaní 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Skutok sa v tomto prípade stal 14.10.2003.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.3.2009 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 6.5.2010 bol T. H. uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa účinného do 31.12.2004 pre skutok zo dňa 14.10.2004, začo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol zrušený výrok o treste vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. .

Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin okrem iného lúpeže podľa § 188, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1; inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. /, /.

Uvedená zásada „trikrát a dosť“ predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie, resp. po novele

účinnej od 1.1.2010 je možné za podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení uložiť aj trest odňatia slobody na 25 rokov resp. na 20 rokov. Zásada „trikrát a dosť“ je založená na predpoklade, že pri opakovanej recidíve je prevýchovný účinok trestu minimálny. Dôkazom tohto predpokladu je fakt, že predchádzajúce právoplatne uložené tresty nemali žiaden vplyv na prevýchovu páchateľa. -12- 31T 68/08-

V týchto prípadoch teda musí nastúpiť represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej izolácii takýchto páchateľov. Aplikácia inštitútu „tri krát a dosť“ však okrem represívneho účinku pôsobí aj preventívne na potenciálnych páchateľov násilnej trestnej činnosti.

Obžalovaný sa dopustil skutku dňa 3.9.2007, pričom v tom čase bolo zahladené odsúdenie vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. a , pričom za trestný čin lúpeže bol v tom čase potrestaný len v jednej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. . Potrestaný vo veciach sp. zn. , resp. vo veci vedenej pod sp. zn. bol až po 3.9.2007, teda obžalovaný H. pred skutkom zo dňa 3.9.2007 bol potrestaný pre trestný čin uvedený v raz, preto v jeho prípade súd nepostupoval pri uložení trestu podľa zásad uvedených v , a teda neuložil trest odňatia slobody na doživotie.

Vzhľadom na uvedené ukladal súd v tomto konaní v súlade s ustanovením , trest odňatia slobody, kde dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby bola zvýšená o jednu polovicu, teda zvýšená sadzba bola v rozmedzí od 5 rokov a 6 mesiacov do 8 rokov. Súd vzhľadom na osobu obžalovaného uložil trest odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby. Zároveň uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.

V bode 2/ obžaloby pre skutok kvalifikovaný prokurátorom ako súbeh trestných činov ublíženia na zdraví podľa a výtržníctva podľa , ktoré mal obžalovaný H. spáchať dňa 11.2.2007 súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal. Vychádzal pritom z nasledovnej úvahy: Poškodená D. Y. obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovala, pričom však táto jej výpoveď bola v rozpore s výpoveďami iných svedkov. Svedkyňa V. T. v priebehu konania menila výpovede v zásadných otázkach, napríklad poprela, aby ona videla napadnutie poškodenej Y.. Poprela tiež, aby si pamätala, kto ju samotnú napadol, uviedla, že o incidente jej povedala poškodená Y. a ona pri prvej výpovedi len zopakovala, čo jej o skutku povedala táto svedkyňa. Svedok R. uviedol, že obe poškodené boli značne pod vplyvom alkoholu a on celý čas sledoval obžalovaného H., pričom nevidel žiadne napadnutie. Taktiež ostatní svedkovia a to A., R., ani Q. nevideli žiadne fyzické napadnutie poškodených. Poškodená Y. uviedla, že privolanej hliadke polície oznámila nielen odcudzenie mobilného telefónu, ale aj napadnutie zo strany obžalovaného, avšak tak zasahujúci policajti A. a A. toto nepotvrdili, nepotvrdili, aby svedkyňa krívala, aby túto podopierali, ani žeby im poškodené oznámili, že boli napadnuté obžalovaným. Napokon napadnutie nebolo hlásené ani telefonicky, čo vyplýva zo záznamu polície. Za takejto dôkaznej situácie, keď navyše aj znalec pripustil možnosť vzniku poranenia poškodenej Y. tak, že táto pri chôdzi zo schodov mohla prepadnúť a pri veľkých rozporoch medzi jej výpoveďou a výpoveďou svedkyne T., bol súd toho názoru, že je namieste použitie zásady in dubio pro reo, teda

-13- 31T 68/08-

v pochybnostiach v prospech obžalovaného a preto obžalovaného v tomto bode obžaloby oslobodil a poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.