Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-162-2007.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/162/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľky: Ing. O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, XXX XX D., proti odporcovi: D. X. F./Priemyselné podlahy, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 35 760 401, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám O. T. J., s.r.o., vo výške 263,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 30.04.2007 domáhala určenia, že skončenie jej pracovného pomeru k odporcovi výpoveďou je neplatené. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 01.03.2007 prevzala na pracovisku od odporcu výpoveď danú jej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Táto výpoveď jej bola daná s predchádzajúcim súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pričom toto rozhodnutie o udelení súhlasu bolo potvrdené aj rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/XXXX/XXXX/XXXX/OIPS zo dňa 22.01.2007. Podľa navrhovateľky Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nebol preskúmať okolnosti výpovede priamo v sídle odporcu a ani nežiadal od odporcu preukázať, či bola navrhovateľka oboznámená s organizačnými zmenami a presunom jej pracovných činností na iného zamestnanca, nakoľko k tomuto podľa navrhovateľky neprišlo. Hlavný dôvod neplatnosti výpovede videla navrhovateľka v tom, že odporca sa vo výpovedi odvoláva na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré bolo rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zrušené.
Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 14.06.2010 svoje tvrdenia doplnila a uviedla, že konateľ podpisujúci výpoveď nebol v tom čase zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky ako konateľ odporcu.
Odporca s návrhom nesúhlasil, nakoľko mal za to, že výpoveď bola daná navrhovateľke v súlade so zákonom a boli dodržané všetky zákonom vyžadované náležitosti. Skutočnosť, že sa odporca vo výpovedi odvoláva na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.05.2006 namiesto rozhodnutia zo dňa 29.11.2006 je podľa jeho vyjadrenia len chybou v písaní, ktorá nič nemení na tom, že predchádzajúci súhlas s výpoveďou bol daný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s výpoveďou zo dňa 09.02.2007, pracovnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 15.05.2002, rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, výpisom z obchodného registra Slovenskej republiky odporcu, fotokópiou spisového materiálu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúceho sa predmetnej veci, so spisom vedeným na tunajšom súde pod sp.zn. 39C/98/2006 a ostatným spisovým materiálom. Návrhy navrhovateľky na doplnenie dokazovania dopytovaním advokátskej kancelárie zastupujúcej odporcu, za účelom preukázania úkonov, ktoré odporcovi fakturovali a predložením dôkazov o tom, že navrhovateľka bola odporcom oboznámená s organizačnými zmenami súd zamietol, nakoľko vykonanie týchto úkonov nepovažoval za potrebné a účelné pre dané konanie, keďže tieto neboli schopné ovplyvniť výsledok predmetného konania.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka s odporcom uzavreli dňa 15.05.2002 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer navrhovateľky k odporcovi. Odporca rozhodol dňa 31.01.2006 o organizačnej zmene u odporcu, cieľom ktorej bolo zvýšenie efektivity práce, technického vybavenia a zníženie počtu zamestnancov. V dôsledku tejto organizačnej zmeny sa stali niekoľkí zamestnanci odporcu nadbytočnými, medzi inými aj navrhovateľka. Nakoľko navrhovateľka je osobou so zdravotným postihnutím odporca si pred doručením výpovede navrhovateľke vyžiadal súhlas od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutím zo dňa 26.05.2006, č.j.: XXXXX/XX-OSS Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave udelil odporcovi súhlas k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľkou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľka s predmetným rozhodnutím nesúhlasila, a preto proti nemu podala odvolanie, na základe ktorého Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny napadnuté rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Po opätovnom preskúmaní žiadosti odporcu o udelenie súhlasu s výpoveďou navrhovateľke udelil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave odporcovi opätovne rozhodnutím zo dňa 29.11.2006, č.j.: XXXXX/XX-OSS súhlas s rozviazaním pracovného pomeru s navrhovateľkou, pričom toto rozhodnutie bolo po preskúmaní odvolacím orgánom týmto ako zákonné potvrdené. Na to odporca doručil navrhovateľke výpoveď, nakoľko navrhovateľka sa stala vzhľadom na písomné rozhodnutie odporcu nadbytočná.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práca výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 66 Zákonníka práce zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu (ďalej len "zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou") môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom Národného úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Výpoveď je najčastejšie používaným spôsobom jednostranného skončenia pracovného pomeru, ktorým môže pracovný pomer skončiť tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec. Zákonník práce však limituje zamestnávateľa v tom smere, že tento je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ust. § 63 ods. 1 Zákonníka práce, pričom dôvod výpovede musí zamestnávateľ vo výpovedi dostatočne špecifikovať a výpovedný dôvod musí existovať v čase podania výpovede. Jedným z dôvodov, pre ktoré môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou je skutočnosť, že zamestnanec sa stal v dôsledku organizačných zmien nadbytočným. O organizačnej zmene musí zamestnávateľ rozhodnúť písomne a až po jej prijatí môže zamestnancovi výpoveď doručiť.
Ak sa zamestnávateľ alebo zamestnanec domnievajú, že pracovný pomer bol skončený neplatne, môžu sa určenia tejto neplatnosti domáhať na súde, a to v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Výpoveď je neplatná vtedy, keď nebola urobená písomne, nebola doručená druhému účastníkovi pracovného pomeru, zamestnávateľ v nej dostatočne skutkovo nevymedzil dôvod výpovede a v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je výpoveď neplatná vtedy, ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neudelil s výpoveďou predchádzajúci súhlas.
V danom prípade sa súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky vysporiadal najskôr s otázkou, či bola dodržaná zákonom predpísaná prekluzívna lehota. Z fotokópie výpovede zo dňa 09.02.2007 predloženej navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka výpoveď prevzala dňa 01.03.2007. Odporca síce vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že výpoveď mu bola poštou vrátená ako v odbernej lehote nevyžiadaná dňa 20.02.2007, a teda tento dátum by sa podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce mal považovať za deň doručenia výpovede navrhovateľke, avšak odporca túto skutočnosť súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Z toho dôvodu súd považoval výpoveď za doručenú navrhovateľke dňa 01.03.2007, a teda od tohto dátumu začala navrhovateľke plynúť lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd. Nakoľko navrhovateľka doručila svoj návrh na súd dňa 30.04.2007, súd považoval lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru za dodržanú.
Pri posudzovaní platnosti podanej výpovede mal súd, vychádzajúc zo spisového materiálu, preukázané, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia upravujúce náležitosti výpovede. Zamestnávateľ dodržal písomnú formu výpovede, výpoveď navrhovateľke riadne doručil, čo navrhovateľka potvrdila na výpovedi vlastnoručným podpisom. Z výpovede je tiež zrejmé, z akého dôvodu odporca s navrhovateľkou pracovný pomer skončil, nakoľko tento uviedol tak príslušné zákonné ustanovenie ako aj opísal stav v spoločnosti a vykonané organizačné zmeny a ich cieľ. Súdu v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neprináleží skúmať, ktorého zamestnanca určil zamestnávateľ za nadbytočného, nakoľko o tejto skutočnosti rozhoduje len sám zamestnávateľ. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že nebola oboznámená s tým, na koho jej pracovné úlohy prechádzajú, súd uvádza, že zákon zamestnávateľovi neukladá povinnosť, aby zamestnanca, s ktorým hodlá ukončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce akýmkoľvek spôsobom informoval o tom, akým spôsobom budú jeho pracovné úlohy u zamestnávateľa prerozdelené. Súd mal rovnako preukázané, že odporca dodržal zákonné ustanovenia aj v tom, že sa obrátil na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o udelenie súhlasu s prepustením navrhovateľky, nakoľko táto je osobou so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 29.11.2006 č.j.: XXXXX/XX-OSS, potvrdeným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.01.2007 č.j.: O./XXXX/XXXX/XXXX/OIPS odporcovi predchádzajúci súhlas s rozviazaním pracovného pomeru s navrhovateľkou udelil. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca sa vo výpovedi odvolával na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré bolo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny zrušené súd uvádza, že mal za to, že toto je len dôsledkom chyby v písaní tak, ako to uvádza odporca vo svojom vyjadrení k návrhu, pričom táto chyba v písaní nemôže mať za následok neplatnosť výpovede, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že odporca predchádzajúci súhlas s výpoveďou navrhovateľke mal. K tvrdeniu navrhovateľky na pojednávaní, že výpoveď za zamestnávateľa podpísal konateľ, ktorý
v tom čase nebol zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky súd uvádza, že z výpovede mal preukázané, že výpoveď za odporcu podpísal p. K. J., ktorý je ako konateľ odporcu zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky od 21.01.2006. Súd z toho dôvodu považoval toto tvrdenie navrhovateľky za účelové.
V súlade s vyššie uvedeným, nakoľko súd po vykonanom dokazovaní nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bola výpoveď daná odporcom navrhovateľke neplatná, súd návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamietol.
Vzhľadom na to, že odporca bol v konaní plne úspešný, súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 263,47 Eur. Súd nepriznal advokátovi ním vyčíslenú odmenu za zastupovanie v plnej výške, nakoľko zistil, že advokát pri určovaní svojej tarifnej odmeny za úkony právnej služby vykonané v rokoch 2007, 2008 a 2009 vychádzal z nesprávne určeného výpočtového základu. Advokát si tarifnú odmenu musí vypočítať vždy z výpočtového základu, ktorý je platný pre rok, kedy advokát úkon právnej služby vykonal. Z vyššie uvedeného dôvodu súd advokátovi odporcu za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd zo dňa 31.05.2007 priznal tarifnú odmenu vo výške 54,16 Eur s DPH a 2x režijný paušál vo výške 5,91 Eur, za úkon účasť na pojednávaní dňa 23.06.2008 priznal súd advokátovi odmenu vo výške 14,47 Eur s DPH a režijný paušál vo výške 6,31 Eur, za úkon účasť na pojednávaní dňa 26.01.2009 priznal súd advokátovi odmenu vo výške 15,91 Eur s DPH a režijný paušál vo výške 6,95 Eur. Za zvyšné úkony právnej služby vykonané v roku 2010 priznal súd advokátovi odmenu vo výške, ako si ju tento vypočítal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.