Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/186/2009

Potvrdené rozhodnutím 5Co/323/2010
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľov v rade: 1/ R. S., nar. XX.X.XXXX,. 2/ J. S., nar. X.X.XXXX,. obaja bytom B. č. XXX,. obaja právne zastúpení JUDr. E. H., advokátkou, Advokátska kancelária H. - H., s.r.o., so sídlom D. D. XX,. Ž., proti odporkyni: L. Z., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom P. XXXX/XX,. Ž., právne zastúpená JUDr. P. D., advokátom, so sídlom ul. J. R. XX,. Ž., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/186/2009-40 zo dňa 12.7.2010, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ R. S., nar. XX.X.XXXX,. v rade 2/ J. S., nar. X.X.XXXX,. obaja bytom B. č. XXX,. obaja právne zastúpení JUDr. E. H., advokátkou, Advokátska kancelária H. - H., s.r.o., so sídlom D. D. XX,. Ž., proti odporkyni: L. Z., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom P. XXXX/XX,. Ž., právne zastúpená JUDr. P. D., advokátom, so sídlom Ul. J. R. XX,. Ž., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov zamieta.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporkyni trovy konania 125,40 Euro priamo na účet právneho zástupcu odporkyne vedený v T., a.s. pobočka Ž. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,. VS: Dr.Xc/XXX/ XXXX-Z.. a to do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.10.2009 domáhali súdneho výroku, ktorým by súd určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B. a to pozemku parcela č. 166/2 KNC záhrady o výmere 266 m2, ktoré je u Správy katastra Ž. zapísaný na LV č. 517. Svoj návrh odôvodňovali tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, avšak u Správy katastra Ž. pre kat. úz. B. je ako výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná odporkyňa. Zápis vlastníctva na meno odporkyne bol vykonaný na základe osvedčenia o dedičstve D 2250/2001, . Svoje vlastnícke právo odvodzovali od vydržania, ktorého zákonné podmienky naplnili nespochybniteľnými nadobúdacími titulmi, ktorým je kúpna zmluva uzatvorená s právnym predchodcom odporkyne D. Č. dňa 23.4.1986. S D. Č. uzatvorili ďalšiu zmluvu a to kúpnu zmluvu, ktorá bola bývalým Štátnym notárskom v Žiline registrovaná pod RI 436/86. Treťou zmluvou bola verbálna zmluva, ktorou od D. Č. prikúpili po ukončení stavby ich rodinného domu v roku 1988 na jeho podnet pozemok o výmere cca 106 m2. Nikým nerušenú dobromyseľnú držbu po dobu presahujúcu zákonnú lehotu potvrdzuje skutočnosť, že až do jesene roku 2008 si odporkyňa, ani jej právny predchodcovia rovnako ako žiaden z jej príbuzných neuplatňovali žiadne nároky na nimi užívanú nehnuteľnosť. Prvýkrát si verbálne uplatňoval nároky vzťahujúce sa k predmetu vydržania vnuk predávajúceho D. Č. Z. Z., ktorý je synom odporkyne. Navrhovatelia ďalej uviedli, že majú naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe, ktorý okrem zápisu na liste vlastníctva, ktorý je v rozpore so skutočným vlastníckym vzťahom, vyplýva aj z konania odporkyne, ktorá podala na Okresný súd v Žiline dňa 11.8.2009 žalobu o vypratanie pozemku, ktorá sa vedie pod sp.zn. .

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, na pojednávaní dňa 12.7.2010 právny zástupca odporkyne uviedol, že nesúhlasí s predloženým návrhom, nakoľko ide o zjavne špekulatívny pokus nadobudnúť časť vlastníctva vo vlastníctve odporkyne. Potvrdil, že navrhovatelia uzavreli s právnym

predchodcom odporkyne, pánom Č. dohodu, podľa ktorej nadobudli 91 m2. Obsahom tejto dohody bolo, že táto výmera bude uplatnená na terajšej parcele 165/1. V žiadnom prípade nevznikla žiadna iná dohoda a už vôbec nie ústna, ktorú zákon v podstate pri nehnuteľnostiach ani nepripúšťa. Zároveň uviedol, že právny predchodca odporkyne mal spory s navrhovateľmi a to v tom smere, že neoprávnene zmenili obsah dohody a uplatnili si tak kúpenú parcelu, ako nebola pôvodne dohodnutá. Zároveň poukázal na to, že s navrhovateľom v rade 1/ jednali o odkúpení predmetnej parcely, ktorý o jej odkúpenie javil záujem, o čom svedčí aj zápis z jednania o mimosúdnej dohode zo dňa 18.6.2009. V uvedenom zápise je nesporné, že navrhovateľ v rade 1/ uplatnil záujem parcelu odkúpiť, aj keď poukazoval na to, že by to už malo byť na trikrát odkúpené, ale súhlasil za tzv. úradnú cenu, keď uvádzal cenu zhruba 60,- Sk, teda bola nesporná jeho vôľa sporný pozemok kúpiť. Návrh navrhovateľky prišiel ako následok nezhody, alebo neuzavretia dohody medzi odporkyňou a navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ v kúpnej cene. Navrhovateľ v rade 1/ vedel, že nie je vlastníkom predmetnej parcely napriek tomu, že si ju prihradil. Napriek tomu že išlo o držbu, táto ešte nezakladá vlastnícke práva, pretože držba nebola dobromyseľná.

Navrhovatelia na pojednávaní zotrvali na skutočnostiach uvádzaných vo svojom písomnom návrhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľov, odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä výpisom z listu vlastníctva č. 517, „dohodnutá smluva“ zo dňa 23.4.1986, notárskou zápisnicou N 407/86, Nz 484/86, kópiou z pozemkovej mapy zo dňa 16.9.1983, geometrickým plánom č. 243-2440-14-86 zo dňa 10.2.1986, výpisom z listu vlastníctva č. 247, výpisom z LV č. 249, pripojeným spisom RI 436/86, pripojeným spisom D 2250/2001, pripojeným spisom a to najmä geometrickým plánom č. 3/2009 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa je zapísaná na LV č. 517 pre O. B., kat. úz. B. ako vlastníčka parcely č. C KN 166/1 o výmere 397 m2 záhrady a parcely 166/2 o výmere 266 m2 záhrady. Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve č. D 2250/2001-49, a žiadosť o zápis geometrického plánu Z 4068/09. Osvedčením o dedičstve sp.zn. , odporkyňa okrem iných sa stala nadobúdateľkou E KN parcely č. 711 orná pôda o výmere 4681 m2, ktorá bola zapísaná na LV č. 27 v kat. úz. B.. Geometrickým plánom č. 3/2009 Ing. F. V. zo dňa 22.1.2009 na oddelenie parciel a určenie vlastníckeho práva bola z E KN parcely 711 o výmere 4681 m2 orná pôda vytvorená parcela č. 166/1 o výmere 397 m2 záhrady, parcela 166/2 o výmere 266 m2 záhrady a parcela E KN 711 zostala vo zvyšku výmery o výmere 4018 m2 orná pôda. Z výkazu výmer geometrického plánu vyplýva stav podľa registra C KN parcela č. 166 o výmere 663 m2 záhrady bola rozdelená na parcelu 166/1 o výmere 397 m2 záhrady a parcelu 166/2 o výmere 266 m2 záhrady. Parcela E KN č. 517 o výmere 4018 m2 orná pôda je zapísaná na LV č. 517 pre Obec B. kat. úz. B. vo vlastníctve odporkyne.

Navrhovatelia predložili do spisu „Dohodnutú smluvu“ medzi predávajúcim D. Č. a R. S. a J. S., v ktorej je uvedené „predávajúci D. Č. týmto potvrdzujem, že som predal 160 m2 na parcele 166 záhumnie R. S. a J. S. po 15,- Sk za 1m2 a to v celkovej cene 2400,- Sk. Peniaze som prevzal do vlastných rúk od R. S. dňa 23.4.1986“. Pod uvedenou „smluvou“ sú uvedené podpisy predávajúceho, kupujúcej S. a pod druhým kupujúcim nie je podpis uvedený.

Dňa 30.6.1986 bola formou notárskej zápisnice N 407/86, Nz 484/86 spísaná medzi D. Č. a R. S. a J. S. kúpna zmluva nasledovného obsahu: „ 1. D. Č. je výlučným vlastníkom parcely č. 711 vedenej vo vložke č. 18, vedenej ešte na meno V. Č. a ním zdedené na základe D 876/71. R. S. je výlučným vlastníkom parcely č. 165/1 záhrady o výmere 822 m2 vedenej na jeho meno na LV č. 247 pod A v celosti, všetko kat.úz. B.. 2. Z týchto nehnuteľností na základe GP č. 243-2440-144-86 zo dňa 10.2.1986 bola novovytvorená parcela č. 166 záhrada o výmere 663 m2 parcela č. 165/1 záhrada o výmere 822 m2 parcela č. 165/2 záhrada o výmere 400 m2. 3. D. Č. týmto predáva z jeho nehnuteľnosti vedenej vo vložke č. 18 pod parc.č. 711 časť parcele, ktorá bola pričlenená k parcele č. 165/2, pričom časť, ktorú predáva, je vo výmere 99 m2 a to kupujúcim

manželom R. S. a J. rod. C. v celosti u nich do BSM. 4. Hodnota prevádzaných nehnuteľností je 4,- Kčs za 1m2, teda kúpna cena činí 396,- Kčs, ktorú kupujúci vyplatili predávajúcim ešte pred spísaným tejto zmluvy, čo svojimi podpismi zmluvné strany potvrdzujú. 5. Na základe tejto zmluvy vykoná SG v Ž. na LV tento zápis: do A LV R. S. nar. XX.X.XXXX. v 1/8, J. S. rod. C., nar. X.X.XXXX. v 1/8, R. S. v 6/8. Do B LV kat. úz. B., parcela č. 165/2 o výmere 400 m2.

Z geometrického plánu G., n.p. Ž. č. 243-2440-14-86, ktorý bol spracovaný vo vyššie uvedenej kúpnej zmluve a ktorý bol správou katastra potvrdený dňa 10.2.1986 súd zistil, že z PK parcely č. 711 vedenej ako EN parcela 166 o výmere 762 m2 bolo odčlenených 99 m2 k parcele 165/2. Zároveň EN parcela 165 o výmere 1123m2 záhrady bola rozdelená na parcelu 165/1 o výmere 822 m2 a parcelu 165/2 o výmere 301 m2. Pričlenením 99 m2 z parcely EN 166 dostala parcela 165/2 výmeru 400 m2. Parcela EN 166 zostala vo výmere 663 m2. Vlastnícke právo navrhovateľov k parcele 165/1 o výmere 822 m2 záhrady je zapísané na LV č. 247 pre kat. úz. B. 1/1 a vlastnícke právo navrhovateľov k parcele č. 165/2 o výmere 400 m2 zastavané plochy a nádvoria je zapísané na LV č. 249 pre kat. úz. B..

Navrhovateľ v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti odkupovali od D. Č. kvôli tomu, že chceli na predmetných nehnuteľnostiach stavať dom. V danej oblasti bola plánovaná zástavba a nakoniec to dopadlo tak, že dom nemohli stavať tak ako chceli, a museli sa posunúť do radu stojacich domov. Podľa prvého geometrického plánu, ktorým odkupovali 99 m2 to bolo všetko v poriadku. Avšak tým, že sa museli posunúť, tak si museli dať urobiť nový geometrický plán v r. 1987 a vtedy dokúpili od pána Č. 160 m2, aby sa to vyrovnalo. Potom tam zostal ešte zvyšok a tak ešte na tretí krát dokupovali a to kvôli tomu, aby parcela išla v jednej línii. Navrhovateľ potvrdil, že prvá zmluva, ktorú s D. Č. uzatvárali, bola uzatváraná písomne formou notárskej zápisnice dňa 30.6.1986 a potom nasledovali ďalšie dohody o odkúpení ďalšej časti parcely. Odkupovali to až potom, keď im nepovolili výstavbu. Následné zmluvy boli uzatvárané ústne a dokupovali to za 15,- Sk za m2 a hneď ako sa dohodli, hneď aj vyplatili kúpnu cenu priamo na pozemku. Dohromady to bolo 2.400,- Sk. Na otázku súdu, nakoľko riadnu zmluvu uzatvorili písomne formou notárskej zápisnice, z akého dôvodu nepristúpili aj k odkúpeniu zvyšku parciel takouto formou, navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že keď začali stavať, nebolo kedy okolo tohto chodiť a nakoľko sa s pánom Č. dohodli, že to odpredáva, bol na to papier, že zobral peniaze a že žiadne problémy s tým nebudú. Navrhovatelia dokončili stavbu v roku 1987 a na jeseň v roku 1987 ju aj ohradili. Ohradené to majú asi do polovičky parcele a asi 20 metrov do konca to nie je ohradené, nakoľko napriek tomu, že to mali dokúpené, tak na 20 m nemal žiadne potvrdenie a preto bol aj za odporkyňou, aby si to vyriešili a chcel to dokúpiť za úradnú cenu, aby sa nemuseli kvôli tomu súdiť. Preto išiel aj za právnym zástupcom odporkyne, nakoľko mu bola doručená výzva a navrhovateľ to chcel riešiť mimosúdne a vlastne len ten zvyšok, čo nemal na papieri spísaný, si myslel že sa vyhne súdnemu konaniu a že by to za úradnú cenu odkúpil druhýkrát. K obsahu zmluvy zo dňa 23.4.1986 navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že tento obsah nepreviedli do notárskej zápisnice zo dňa 30.6.1986, nakoľko robili zmluvu formou notárskej zápisnice na základe geometrického plánu, bolo to zapísané a takto to bolo prevedené, preto túto zmluvu už nepovažoval za nič, pretože to už bolo geometricky aj notársky prevedené a odkupovali len zvyšok.

Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v čase, keď odkupovali nehnuteľnosti, mohlo ísť pod stavbu len 400 m2 a preto ostatné nepreniesli a nepreniesla im to ani notárka. Navrhovateľka v rade 2/ uviedla, že osobne chodila za pánom Č., aby im to predal. Bolo to ešte predtým, ako uzatvorili zmluvu pred notárom. Pán Č. im to nechcel predať po 6,- Sk a keďže to bol stavebný pozemok, tak mu ponúkli 15,- Sk a dohodli sa teda na 15,- Sk a do zmluvy u notárky dali po 4,- Sk, ale mali dohodu, že to bude po 15,- Sk, na tomto sa dohodli predtým, ako uzatvárali zmluvu u notára a vlastne takto dohodnutú sumu predtým, ako uzatvorili zmluvu pred notárom, aj vyplatili. Vlastne táto skutočnosť je aj napísaná v kúpnej zmluve. Navrhovateľka v rade 2/ vzhľadom na odstup času sa už nevedela vyjadriť konkrétne, akú výmeru a akú časť parcely vyplácali. Uviedla, že potom, keď už uzatvárali ďalšie zmluvy, opätovne vyplácali po 15,- Sk. Navrhovateľka v rade 2/ na otázku, v ktorých rokoch odkupovali zvyšnú časť uviedla, že to kupovali tak, ako je uvedené na jednej aj druhej

zmluve a kupovali to približne v roku 1986. Na konkrétnu sumu, ktorú D. Č. vyplatili, si už navrhovateľka nepamätala.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že jej syn sa o predmetnú vec začal zaujímať až po tom, čo ich oslovili samotní navrhovatelia, za účelom odkúpenia zostatku, teda jednej časti pozemku. Preto si to dali premerať. Poukazovala na to, že jej otec predal navrhovateľom iba jedenkrát spodok a to si ešte zahradili do šírky, nie do dĺžky a vlastne potom, keď si postavili za niekoľko rokov plot, tak si to zahradili po dĺžke do vrchu. Toto vedela od svojho otca, otec za tým chodil, avšak nechcel sa súdiť a ostatní taktiež neboli presne zorientovaní v takýchto situáciách. Poukazovala na to, že nehnuteľnosti nadobudla po otcovi v rámci dedičského konania, nadobudla ich v E KN stave a potom si dali urobiť geometrický plán za účelom zapísania do CKN stavu. Odporkyňa uviedla, že navrhovatelia predmetnú parcelu užívajú neoprávnene a toto zistil jej syn potom, čo sa dali parcely premerať a bolo im to oznámené zo strany geodeta.

Z pripojeného spisu sp.zn. súd zistil, že právny zástupca odporkyne listom zo dňa 28.5.2009 vyzval navrhovateľov na uzatvorenie dohody na mimosúdne vyporiadanie a to na dobrovoľné vypratanie a vydanie časti parcely č. 711 zapísanej na LV č. 517. Poukázal na to, že dňa 6.2.2009 bol na uvedenom pozemku vypracovaný geometrický plán na parcelu 166/1 a 2, ktoré tvorili pôvodnú parcelu č. 711. Podľa uvedeného geometrického plánu č. 166/2 o výmere 266 m2 je navrhovateľmi užívaná bez právneho dôvodu a neoprávnene. Dňa 18.6.2009 bol v advokátskej kancelárii právneho zástupcu odporkyne spísaný zápis z jednania o mimosúdnej dohode, z ktorého súd zistil, že dňa 18.6.2009 sa do advokátskej kancelárie dostavil navrhovateľ v rade 1/ za účelom prejednania návrhu na mimosúdne vysporiadanie sporu týkajúceho sa pozemku č. 166/2. R. S. predložil pri uvedenom jednaní svoje písomné vyjadrenie s návrhom, ktorý spočíva v odkúpení predmetnej parcely č. 711 za úradný odhad. Tvrdí, že ponúkaná suma 1.000,- Sk/m2 je neprijateľná, nakoľko od právneho predchodcu vlastníčky, jej otca D. Č. spornú parcelu odkúpil v roku 1986, avšak nebola spísaná o uvedenej kúpe zmluva a ani nebol podaný návrh na zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Od uvedenej doby ju pán S. R. užíva, oplotil ju a domnieva sa, že má právo z titulu vydržania ju aj vlastniť. Právny zástupca odporkyne vysvetlil právne postavenie vlastníčky a uviedol, že nesúhlasí s takýmto právnym stanoviskom, avšak návrh na odkúpenie predloží klientke na

posúdenie tak, aby uvedený stranný spor vyriešili mimosúdnou dohodou. Zápis jednania je podpísaný R. S. a právnym zástupcom L. Z..

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia na navrhovanom určení a dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na tomto určení.

Podľa údaje katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 7 písm. c) tohto zákona, údaje o právach k nehnuteľnostiam a vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností sú súčasťou katastra. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z konštatovania, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, potom by mali byť vedení ako vlastníci nehnuteľností navrhovatelia v rade 1/ a 2/. Domôcť sa zmeny údajov v katastri však môžu navrhovatelia iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra, preto je súd toho názoru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na navrhovanom určení.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 868 O.z., pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa účinného do 31.12.1991 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa účinného do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je skutkovo a právne dôvodný. Navrhovatelia svoje vlastnícke právo odôvodňovali vydržaním, ktoré odvodzovali od nadobúdacích titulov, ktoré uzatvorili s právnym predchodcom odporkyne a to z kúpnej zmluvy uzatvorenej 23.4.1986, z kúpnej zmluvy, ktorá bola bývalým štátnym notárstvom registrovaná pod R I 436/86 a z verbálnej zmluvy z roku 1988. Súd sa preto ďalej zaoberal splnením podmienok stanovených zákonom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností, že mu vec ktorú fakticky ovláda, alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To však neznamená, že takýto titul musí byť daný, postačí, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je. Postačuje teda aj domnelý právny titul. Podľa tvrdenia navrhovateľov takýmto titulom bola kúpna zmluva z 23.4.1986, kúpna zmluva z 30.6.1986, ktorú navrhovatelia uzatvorili formou notárskej zápisnice a ústna kúpna zmluva z roku 1988.

platný a účinný v čase kedy malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnych zmlúv ( 1986, 1988), pre platnosť prevodu nehnuteľnosti vyžadoval písomnú formu zmluvy ( ) a v tejto dobe tiež stanovoval, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy ( ). Táto skutočnosť musela byť navrhovateľom známa, nakoľko v zmysle zákona aj postupovali pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.1986 formou notárskej zápisnice. V tejto kúpnej zmluve, ktorú účastníci uzavreli sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet prevodu podľa stavu v evidencii nehnuteľnosti, parcelným číslom aj výmerou. Geometrickým plánom, ktorý bol vypracovaný k predmetnej kúpnej zmluve bola presne a jednoznačne odčlenená časť nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet zmluvy a na základe tejto zmluvy bolo aj zapísané vlastnícke právo v prospech navrhovateľov. Predmetom písomnej zmluvy zo dňa 30.6.1986, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice, nebola iná časť nehnuteľnosti par.č.166, teda nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, a preto kúpna zmluva z 30.6.1986 teda nemohla byť nadobúdacím titulom od ktorého navrhovatelia odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Ak bolo v kúpnej zmluve presne uvedené, čo je predmetom kúpy, mohli držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok o podstatne vyššej výmere. K tomu aby, aby boli splnené podmienky oprávnenej držby bolo potrebné, aby boli v dobrej viere so zreteľom k všetkým okolnostiam, inak povedané aby držali pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti držiteľa je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku, v danom prípade plocha sporného pozemku predstavuje viac ako dvojnásobok plochy kúpeného pozemku, a preto nemohli byť navrhovatelia v dobrej viere so zreteľom k všetkým okolnostiam. Nakoniec je potrebné uviesť, že sami navrhovatelia uviedli, že predmetom kúpnej zmluvy nemohla byť ani väčšia výmera, nakoľko v tom čase mohlo ísť pod stavbu len 400m2 a ostatné sa neprenieslo a toto bolo predmetom ďalších zmlúv medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporkyne.

Pokiaľ ďalej navrhovatelia odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním od „Dohodnutej zmluvy“ zo dňa 23.4.1986 ( jej predmetom bola časť parc. č. 166 o výmere 160 m2, ktorá však nebola odčlenená geometrickým plánom) súd poukazuje na to, že táto zmluva predchádzala uzatvoreniu riadnej zmluvy formou notárskej zápisnice ( jej predmetom bola časť parc. č. 166 o výmere 99m2 odčlenená geometrickým plánom a pričlenená k parc. 165/2) avšak samotní navrhovatelia vo svojich výpovediach uvádzali, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, odkupovali až po uzatvorení zmluvy formou notárskej zápisnice. K obsahu zmluvy zo dňa 23.4.1986 navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že tento obsah nepreviedli do notárskej zápisnice zo dňa 30.6.1986, nakoľko robili zmluvu formou notárskej zápisnice na základe geometrického plánu, bolo to zapísané a takto to bolo prevedené, preto túto zmluvu už nepovažoval za nič, pretože to už bolo geometricky aj notársky prevedené a odkupovali len zvyšok. Navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že notárska zápisnica bola prvá a až potom nasledovali ďalšie dve zmluvy, taktiež navrhovateľka v rade 2/ uviedla, že pred tým ako uzatvorili zmluvu formou notárskej zápisnice chodila za právnym predchodcom odporkyne aby im to odpredal, malo to byť po 6,- Kčs, pretože to bol stavebný pozemok, za túto sumu im to nechcel odpredať, preto sa dohodli na sume 15,- Sk a do zmluvy u notárky dali sumu 4,- Kčs a ešte pred podpísaním zmluvy formou notárskej zápisnice mu vyplatili sumu 2 400,- Kčs. Navrhovatelia pred súdom nevedeli odstrániť rozpor vo svojich tvrdeniach, keď uvádzali, že predmetné nehnuteľnosti odkupovali po uzatvorení zmluvy formou notárskej zápisnice, a teda táto zmluva bola prvou zmluvou a až potom nasledovali ďalšie dve a do spisu predložili zmluvu z 23.4.1986, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy formou notárskej zápisnice. Z výsluchu samotných navrhovateľov ako aj času kedy bola podpísaná zmluva z 23.4.1986 možno dôvodne predpokladať, že obsah tejto zmluvy bol v konečnom dôsledku premietnutý v kúpnej zmluve, ktorú navrhovatelia uzatvorili zákonom predpísaným spôsobom s právnym predchodcom odporkyne dňa 30.6.1986 formou notárskej zápisnice. Napriek tomuto dôvodnému predpokladu súd v tejto súvislosti uvádza, že oprávnená držba sa opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávajúceho práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je potrebné zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že ten kto konal v omyle, postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý

drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom na všetky okolnosti“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl môže byť skutkový alebo právny.

Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Aj keď platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje , môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude „zo zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere“ aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu ( napr. v prípade objektívne nejasného zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe keď sa držiteľ chopil držby, však ospravedlniteľný nie je.

Pokiaľ sa teda chopil niekto v roku 1986 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka registrácie zmluvy bola v jasne a jednoznačne vymedzená.

To isté platí aj pre posledný nadobúdací titul - ústnu zmluvu z roku 1988 - od ktorého navrhovatelia odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V tomto prípade by muselo ísť o písomný právny úkon, nakoľko išlo o nehnuteľnosť ( §46 ods. 1), ktorý v dobe keď mal byť uzavretý zásadne vyžadoval registráciu štátnym notárstvom ( § 134 ods. 2). Pokiaľ sa niekto chopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, neregistrovanej štátnym notárstvom, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu. Právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe keď sa držiteľ držby ujíma, nie je ospravedlniteľným.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vysloveného právneho názoru súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to oprávnenú držbu. Z uvedeného dôvodu súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s Odporkyňa bola v konaní úspešná , má preto právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli. Odporkyni vznikli trovy konania v súvislosti s právnym zastúpením JUDr. P. D., advokátom, ktoré si právny zástupca vyčíslil v písomnej špecifikácii doručenej súdu dňa 14.7.2010 vo výške 188,10 Eur , a to za tri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, ďalšia porada s klientom dňa 9.7.2010 a zastupovanie na pojednávaní dňa 12.7.2010. jeden úkon po 55,49 + 3x režijný paušál po 7,21 Euro. Súd preskúmal trovy právneho zastúpenia vyčíslené právnym zástupcom odporkyne podľa Vvhl. 655/2004 z.z. čo do rozsahu poskytnutých právnych služieb ako aj ich finančného vyčíslenia. Oproti špecifikácii právneho zástupcu však nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci - ďalšia porada s klientom, nakoľko právny zástupca súdu nepredložil žiadny doklad preukazujúci tento úkon právnej pomoci, preto o tento úkon krátil trovy právneho zastúpenia. Vo zvyšku súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s Vyhl. 655/01 Z.z. pís. a), , , . Spolu priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 125, euro, na náhradu ktorých súd zaviazal v spore neúspešných navrhovateľov v súlade s tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).