Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/120/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov 1/ Q. A., 2/ T. A., J.. A., oboch bývajúcich v Q., zastúpených Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom, so sídlom v Zvolene, Nám. SNP 6/11, proti odporcom 1/ LAND REAL, s.r.o., IČO: 35 862 289, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 9, zastúpeného JUDr. Mojmírom Plavcom, advokátom, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 5, 2/ D.. P. U., X/ D.. Ľ. U., oboch bývajúcich v O. E. XXX/X, oboch zastúpených JUDr. Natáliou Godarskou, bývajúcou v Humennom, Lesná 885/5, o zaplatenie 6.638,78 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania odporcovi v 1. rade vo výške 709,18 Eur do rúk právneho zástupcu odporcu v 1. rade JUDr. Mojmíra Plavca a odporcom v 2. a 3. rade vo výške 507,32 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd faxom 5. mája 2008, doplneným originálom 6. mája 2008, domáhali voči odporcom v prvom až treťom rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 100.000,-Sk spolu so 6% ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 16.5.2005 do zaplatenia a voči odporcom v prvom a druhom rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 100.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy od 16.5.2005 do zaplatenia, ako aj povinnosti nahradiť im trovy konania. Uviedli, že podľa kúpnej zmluvy z 5.5.2005 previedli na odporcov v prvom a druhom rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom odporcovia sa zaviazali uhradiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk do rúk odporcu v treťom rade, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval ako sprostredkovateľ kúpy. Do dnešného dňa však túto časť kúpnej ceny od odporcov neobdržali. Keďže odporcovia v prvom a druhom rade si oneskorene splnili aj svoju povinnosť zaplatiť tretiu časť kúpnej ceny vo výške 606.000,-Sk boli podľa kúpnej zmluvy povinní zaplatiť navrhovateľom zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk.

V rámci prípravy pojednávania navrhol odporca v prvom rade žalobu voči nemu zamietnuť. Samotnú žalobu, ako aj žalobný petit považoval za zmätočné a neurčité, keď zrejme ani samotným navrhovateľom nebolo celkom jasné, z akých právnych dôvodov a voči komu sa domáhajú svojich nárokov. K veci samej uviedol, že medzi ním a navrhovateľmi v prvom a druhom rade vznikol záväzkový vzťah vyplývajúci z ústnej zmluvy o sprostredkovaní, keď ho navrhovatelia ako realitnú kanceláriu oslovili so žiadosťou o predaj nehnuteľnosti - bytu č. X na P. R. X v Bratislave, ktorého boli podielovými spoluvlastníkmi. Za túto činnosť, ktorej výsledkom malo byť uzavretie kúpnej zmluvy, sa účastníci dohodli na provízii vo výške 100.000,-Sk. O inzerovaný byt prejavili záujem odporcovia v druhom a treťom rade a dňa 22.4.2005 uzatvorili s navrhovateľmi Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy

(ďalej len "zmluva o budúcej zmluve alebo budúca zmluva"). V zmysle jej ustanovení sa dohodli, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk sa považuje za uhradenú dňom jej zloženia do rúk oprávnenému sprostredkovateľovi, t.j. odporcovi v prvom rade. Odporca v prvom rade prvú časť kúpnej ceny v plnej výške prevzal, čím mu vznikol záväzok voči navrhovateľom na jej vydanie. Keďže následne dňa 5.5.2005 uzavreli účastníci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, podľa ktorej sa odporcovia v druhom a treťom rade stali vlastníkmi inzerovaného bytu, odporcovi v prvom rade vznikol týmto dňom nárok na zaplatenie provízie z existujúceho sprostredkovateľského vzťahu s navrhovateľmi. Jednostranným právnym úkonom uskutočnil započítanie svojej pohľadávky (nárok na províziu) s pohľadávkou navrhovateľov (na vydanie prvej časti kúpnej ceny). Keďže navrhovatelia predmetný zápočet nenamietali, považoval ich žalobu za nedôvodnú.

Odporcovia v druhom a treťom rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konanie popreli existenciu akejkoľvek povinnosti zaplatiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk navrhovateľom. Poukázali pritom na ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej túto splátku ako zálohu kúpnej ceny preukázateľne zložili do rúk oprávnenému zástupcovi realitnej kancelárie LAND REAL, s.r.o., ktorá skutočnosť bola následne premietnutá aj do ustanovení zmluvy kúpnej a potvrdená podpismi účastníkov konania. Nesúhlasili s tvrdením, že realitná kancelária vystupovala v danej situácii ako sprostredkovateľ kúpy, pretože bez žiadosti navrhovateľov by odporca v prvom rade neinzeroval ponuku nehnuteľnosti na realitnom trhu. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu žiadali aj o zaplatenie sumy 100.000,-Sk titulom nároku na zmluvnú pokutu, tu odporcovia uviedli, že tretia časť kúpnej zmluvy mala byť splatená poskytnutím hypotekárneho úveru zo strany Všeobecnej úverovej banky a.s. v súlade s ustanoveniami Zmluvy o financovaní bývania. Tá tvorila prílohu kúpnej zmluvy a bola s ňou pevne spojená. Poskytovateľ úveru bol pritom oprávnený poskytnúť peňažné prostriedky z úveru až po predložení listu vlastníctva s uvedením odporcov v druhom a treťom rade ako vlastníkov nehnuteľnosti. Ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré nerešpektovali tieto skutočnosti, pokladali preto za rozporné so zmluvou o financovaní bývania. Odporcovia obdržali zo správy katastra aktuálny list vlastníctva k nehnuteľnosti spolu s kúpnou zmluvou opatrenou pečiatkou správy katastra v piatok 20.5.2005. Hneď najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 23.5.2005 predložili banke originály požadovaných dokumentov. Urobili teda všetko preto, aby bola posledná časť kúpnej ceny zaplatená poskytovateľom úveru bez zbytočného odkladu. Žiadať od nich zaplatenie zmluvnej pokuty preto hodnotili ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .

Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 19. apríla, 21. mája a 2. júla 2010. Na pojednávaní súdu dňa 19. apríla 2010 na žiadosť navrhovateľov súd konanie v druhej časti výroku o uloženie povinnosti odporcom v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom sumu 3.319,39 Eur spolu s úrokom z omeškania, voči odporcovi v prvom rade zastavil. Súčasne pripustil zmenu petitu, podľa ktorého sú odporcovia v prvom až treťom rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 Eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy od 16.5.2005 do zaplatenia, a to odporca v prvom rade titulom bezdôvodného obohatenia, alternatívne z dôvodu nesplnenia povinnosti odovzdať túto sumu podľa poverenia odporcov v druhom a treťom rade a odporcovia v druhom a treťom rade titulom nezaplatenia časti kúpnej ceny. Podľa druhého výroku zmeneného petitu je odporca v druhom rade povinný zaplatiť navrhovateľom v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 Eur spolu s úrokom z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy od 16.5.2005 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s platbou tretej časti kúpnej ceny. Pojednávania konaného 2. júla 2010, na ktorom súd vyhlásil rozsudok vo veci samej, sa nezúčastnili navrhovateľka v druhom rade, ani odporcovia v prvom až treťom rade, preto súd konal v ich neprítomnosti podľa Od predvolania odporcov súd upustil podľa , keď predvolával len ich právnych zástupcov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa v prvom rade, štatutárnej zástupkyne odporcu v prvom rade, odporcov v druhom a treťom rade, prednesmi právnych zástupcom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to písomnými vyjadreniami odporov v prvom až treťom rade, Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 22.4.2005, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 5.5.2005, Zmluvou o financovaní bývania z 4.5.2005, potvrdením o prevzatí predbežnej zálohy zo 7.4.2005, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, výzvami na doplatenie zostatku kúpnej ceny a zaplatenie zmluvnej pokuty zo 7.7.2005, fotokópiou inzerátu v Slovensko a Reality v období od 7.3-20.3.2005,

potvrdením Všeobecnej úverovej banky zo 17.6.2010, pripojeným spisom Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky sp. zn. V. XXXX/XX, ako aj ostatným obsahom spisu. Súd upustil od výkonu dokazovania výsluchom svedka D.. K., D.. Q. A. st., predložením dokladov (zápočtu zo strany odporcu v prvom rade spolu s potvrdením o jeho doručení navrhovateľom, faktúrou za províziu a dokladom o jej doručení), keď výkon týchto dôkazov v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, prednesov a vyjadrení účastníkov konania považoval za nadbytočný. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav :

Medzi navrhovateľmi v prvom a druhom rade ako predávajúcimi a odporcami v druhom a treťom rade ako kupujúcimi došlo dňa 5.5.2005 k uzavretiu Zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu (ďalej len "kúpna zmluva alebo zmluva o prevode vlastníctva). Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X, na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa na P. Č.. X v Bratislave a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 555 m2, v podiele XXXX/XXXXXX (ďalej len "byt"). Podľa zmluvy sa strany dohodli na kúpnej cene 2.730.000,-Sk, ktorá mala byť kupujúcimi zaplatená v troch častiach tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk zložili odporcovia v druhom a treťom rade ako zálohu kúpnej ceny oprávnenému zástupcovi sprostredkovateľa, s poukazom na zmluvu o budúcej zmluve. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 2.024.000,-Sk sa zaviazali odporcovia previesť bezhotovostným bankovým prevodom na účet notára alebo ho zložiť do notárskej úschovy. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 606.000,-Sk mala byť v mene kupujúcich hradená poskytovateľom hypotekárneho úveru - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len "VÚB"), bez zbytočného odkladu po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech kupujúcich. Podľa zmluvy sa jej účastníci dohodli, že ak poskytovateľ úveru z akéhokoľvek dôvodu neuhradí predmetnú finančnú čiastku, sú ju povinní zaplatiť kupujúci prevodom na účet predávajúcich najneskôr do 3 dní od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účastníci si v kúpnej zmluve zároveň dohodli zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk, pre prípad porušenia povinnosti kupujúcich uhradiť niektorú časť kúpnej ceny v stanovenej lehote. Kúpna zmluva bola spolu s plnomocenstvom udeleným Ing. Q. A. st. zo strany navrhovateľky v druhom rade a Ing. P. U. od odporkyni v druhom rade a Zmluvou o financovaní bývania č. 001/051486/05-001/000 (ďalej len "úverová zmluva") pevne spojená (zošitá) a v časti zošitia opatrená originál neporušenou pečiatkou notárky P.. Ľ. P.. Takto upravená bola spolu s návrhom na vklad doručená Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 6. mája 2005, pričom jej vklad do katastra nehnuteľností bol správou katastra povolený dňa 10.5.2005.

Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo zloženie sumy 100.000,-Sk odporcom v druhom rade ako predbežnej zálohy na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy na byt dňa 7.4.2005 do rúk konateľky odporcu v prvom rade. Táto suma mala byť v prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy započítaná do riadnej zálohy. Uvedená skutočnosť bola následne premietnutá aj do Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 22.4.2005, v ktorej účastníci konania vystupovali ako budúci predávajúci a budúci kupujúci. Podľa časti týkajúcej sa platobných podmienok budúci kupujúci (odporcovia v druhom a treťom rade) zložili prvú splátku kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk v hotovosti dňa 7.4.2005 ako zálohu kúpnej ceny do rúk oprávnenému zástupcovi realitnej kancelárie LAND REAL, s.r.o. ako sprostredkovateľovi. Účastníci zmluvu potvrdili svojimi podpismi.

Štatutárna zástupkyňa odporcu v prvom rade a jeho právny zástupca zotrvali v priebehu pojednávania a výsluchu na svojich písomných vyjadreniach. Podľa nich medzi nimi a navrhovateľmi došlo k platnému uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, keď odporca pre navrhovateľov reálne vykonával jednotlivé úkony spojené s propagáciou nehnuteľnosti, s vyhľadávaním záujemcov o kúpu, uskutočňovaním ohliadok. Túto činnosť by odporca nebol vykonával bez dohody o odmene - provízii; tá totiž musí byť vždy a presne dohodnutá. Konateľka odporcu potvrdila, že pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy osobne nebola prítomná; táto mala ústnu formu, pretože k vyhotoveniu písomnej zmluvy o sprostredkovaní prikročia len v prípade problémov s klientom. Samotná výška provízie sa odvíja vždy od hodnoty nehnuteľnosti a tvorí súčasť kúpnej ceny, ako jej prvá časť. Sprostredkovateľovi na ňu vznikne nárok až po úspešnom ukončení obchodu, t.j. po podpise kúpnej zmluvy. V danom prípade sa od makléra dozvedela, že výška provízie bola s navrhovateľmi dohodnutá na sumu 100.000,-Sk.

Výpoveď konateľky doplnil právny zástupca odporcu v prvom rade, ktorý vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného navrhovateľmi s poukazom na ustanovenie . Navrhovatelia podpismi na zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 22.4.2005 vyjadrili súhlas s tým, že prvá splátka kúpnej ceny bola uhradená do dispozície odporcu v prvom rade ako sprostredkovateľa. Pokiaľ by s týmto režimom úhrady nesúhlasili, mohli dňom podpisu zmluvy z 22. apríla 2005 žiadať od odporcu v prvom rade o vydanie tejto čiastky. Keďže tento deň považoval za dátum začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, právo navrhovateľov považoval za premlčané dňom 22.4.2007 v rámci plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ navrhovatelia podali návrh na súd 6.5.2008, ich nároku nemožno poskytnúť ochranu.

Svojich písomných vyjadrení sa pridržiaval aj odporca v druhom rade a zástupkyňa odporcov v druhom a treťom rade. Odporca v druhom rade naviac uviedol, že reagoval na inzerát odporcu v prvom rade, ktorý mal vo svojej ponuke nehnuteľnosť na P. ulici v Bratislave. Po vykonaní ohliadky s maklérom odporcu, mu tento popísal postupnosť krokov, preto vedel o tom, že v prípade záujmu o byt bude musieť zložiť určitú zálohu. Tú zložil podľa potvrdenia o prevzatí zálohy vo výške 100.000,-Sk. Až následne došlo k podpisu Zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy kúpnej, v ktorých zneniach bolo odovzdanie sumy 100.000,- Sk písomne zachytené. Mal teda za to, že si svoju povinnosť zaplatiť prvú časť kúpnej ceny s odporkyňou v druhom rade riadne splnili, a to do rúk odporcu v prvom rade, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ predaja bytu. Do času uzavretia kúpnej zmluvy si mali vybaviť spolu s odporkyňou úver. Odporca vyjadril presvedčenie, že navrhovateľ v prvom rade bol oboznámený s obsahom úverovej zmluvy, pretože dopisoval a diktoval číslo účtu v peňažnom ústave, na ktorý sa mali peňažné prostriedky poukázať. Sám ho s jej znením však neoboznamoval. Domnieval sa, že keď je úverová zmluva spojená s kúpnou zmluvou, navrhovateľ má možnosť sa s ňou oboznámiť. Potvrdil, že platobné podmienky v kúpnej zmluve nekorešpondovali so znením podľa zmluvy o budúcej zmluve, boli doplnené o zmluvnú pokutu a neboli ani v súlade s úverovou zmluvou. Zaväzovali totiž banku ako tretiu osobu k povinnosti uhradiť v mene kupujúcich sumu 606.000,-Sk bez zbytočného odkladu po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa zmluvy o financovaní bývania mala banka uvoľniť predmetné finančné prostriedky až po predložení aktuálneho listu vlastníctva s vykonanou zmenou v osobe vlastníka v prospech odporcov v druhom a treťom rade. Z dôvodov týchto nezrovnalostí považoval kúpnu zmluvu v danej časti za neurčitú, nezrozumiteľnú, neplatnú a zo strany odporcov za reálne nesplniteľnú. Hoci nesúhlasil s novo upraveným znením kúpnej zmluvy, zmluvu nakoniec podpísal. Listinné dokumenty z katastra nehnuteľností obdržali s odporkyňou v treťom rade 20.5.2005. Keďže bol piatok, po úradných hodinách, list vlastníctva č. XXXX vedený Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu so zápisom vlastníckeho práva v ich prospech predložili banke hneď v pondelok 23.5.2005. Táto skutočnosť je zachytená aj v potvrdení vystavenom VÚB bankou zo 17.6.2010. Banka uvoľnila peňažné prostriedky z úveru 25.5.2005. Keďže postupovali bezodkladne podľa ustanovení úverovej zmluvy, na ich strane nedošlo k porušeniu zmluvných povinností, prípadné porušenie povinnosti nezavinili.

Navrhovateľ v prvom rade vo svojej výpovedi poprel existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu s odporcom v prvom rade. Uviedol, že ako spoluvlastník bytu požiadal svojho priateľa, konateľa spoločnosti Belewue o pomoc pri predaji tejto nehnuteľnosti. Ten ho kontaktoval s maklérom odporcu v prvom rade, s ktorým sa dohol len na inzerovaní bytu v ponuke realitnej kancelárie. Neuzavrel s ním teda žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu a nedohodol sa s ním ani na provízii z predaja bytu. Ak by taká dohoda existovala vyjadril presvedčenie, že by mala listinnú podobu. Pri ohliadke bytu ho maklér realitnej kancelárie p. K. zoznámil s odporcom v druhom rade; on sám odporcov nijako nekontaktoval. Zmluvu o budúcej zmluve, ako aj samotnú kúpnu zmluvu podpisoval slobodne, poznal ich obsah, aj spôsob úhrady kúpnej ceny. Mal vedomosť o tom, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk zložili kupujúci do rúk odporcovi v prvom rade ako sprostredkovateľovi. Považoval to za bežnú prax a nemal dôvod neveriť, že táto čiastka mu nebude následne vyplatená. Domnieval sa tiež, že odporca v prvom rade vystupuje ako sprostredkovateľ kúpy, teda vo vzťahu ku kupujúcim. O vyplatenie 100.000,-Sk požiadal po podpise kúpnej zmluvy makléra a konateľa odporcu v prvom rade; tí mu však oznámili, že mu nič nevyplatia. O tom, že tretia časť kúpnej ceny bude hradená z hypotekárneho úveru odporcov sa prvý krát dozvedel až pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Keďže nebol účastníkom úverovej zmluvy zo 4.5.2005, o jej znenie sa bližšie nezaujímal, nemal preto vedomosť ani o povinnosti banky ako poskytovateľa úveru pristúpiť k čerpaniu úveru až po povolení vkladu vlastníckeho práva. Z dôvodu obavy o úhradu celej kúpnej ceny požiadal svojho právneho zástupcu o prepracovanie ustanovení kúpnej zmluvy, ktoré

sa týkali platobných podmienok. V tomto smere pripustil neurčitosť lehoty stanovenej pre banku ako poskytovateľa úveru na úhradu časti kúpnej ceny. Vyjadril však domnienku, že odporcovia ako kupujúci si mohli zistiť dátum povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, rovnako ako mohli zaobstarať aktuálny list vlastníctva k nehnuteľnosti, a teda mohli reálne pristúpiť k splneniu povinnosti zaplatiť poslednú časť kúpnej ceny do 3 dní po právoplatnom povolení vkladu.

Námietku premlčania nároku vznesenú odporcom v prvom rade právny zástupca navrhovateľov považoval za nedôvodnú. Podľa neho objektívna premlčacia lehota nemohla začať plynúť skôr ako uzavretím kúpnej zmluvy, pretože žiaden z účastníkov nemohol v čase podpisu budúcej zmluvy vedieť, či naozaj dôjde aj k uzavretiu zmluvy hlavnej. Keďže kúpna zmluva bola uzavretá 5.5.2005 a žalobu podali na súd faxom 5.5.2008, objektívna premlčacia lehota podľa bola zachovaná. Zachovaná bola aj lehota subjektívna, pretože o vzťahoch medzi odporcami navzájom navrhovatelia nevedeli a o tom, že 7.4.2005 odporca v prvom rade prevzal od odporcov v druhom a treťom rade sumu 100.000,-Sk sa dozvedeli až v priebehu konania. Z tohto dôvodu preto nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia; na jej uplynutie nestačí totiž len možnosť sa dozvedieť, že dôjde k bezdôvodnému obohateniu. Keďže z obsahu potvrdenia zo 7.4.2005 vyplývala pre odporcu v prvom rade povinnosť vydať navrhovateľom čiastku 100.000,-Sk po podpise kúpnej zmluvy, pokiaľ tak odporca neurobil s poukazom na uskutočnený zápočet provízie v rovnakej výške, je povinný túto skutočnosť preukázať.

Podľa (ďalej len "") účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako "katastrálny zákon") správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania.

Podľa § 47 katastrálneho zákona správa katastra oznámi účastníkom konania a tým fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra, a to do 15 dní odo dňa zápisu; právnickým osobám oznámi, že vykonala zápis, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "") po právoplatnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu sa jedno vyhotovenie zmluvy zakladá do zbierky listín, jedno sa zasiela správcovi dane spolu s ocenením nehnuteľnosti a jedno účastníkovi. Ak sa nehnuteľnosti nachádzajú v obvode viacerých správ katastra, zašle správa katastra, ktorá o povolení vkladu rozhodla, jedno vyhotovenie zmluvy s doložkou podľa odseku 1 dotknutej správe katastra.

Podľa § 42 veta prvá citovanej vyhlášky správa katastra zašle účastníkom právneho úkonu a tým fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté do 15 dní odo dňa vpisu údajov o právnych vzťahoch do listu vlastníctva po jednom vyhotovení výpisu z listu vlastníctva.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovatelia v prvom a druhom rade vstúpili do záväzkového vzťahu s odporcami v druhom a treťom rade, a to uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 22.4.2005. V zmysle tejto zmluvy prejavili vôľu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude nehnuteľnosť - bližšie špecifikovaný byt v spoluvlastníctve navrhovateľov, pričom sa dohodli aj na jej podstatných náležitostiach. Účastníci nerozporovali, že 5.5.2005 uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v zmysle ktorej navrhovatelia ako predávajúci previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na odporcov v druhom a treťom rade. Odporcom ako kupujúcim pritom vznikol záväzok zaplatiť im dohodnutú kúpnu cenu podľa platobných podmienok zmluvy. Účastníci zhodne uviedli, že prvá splátka kúpnej ceny vo výške 3.319,39 Eur bola kupujúcimi (už pri podpise budúcej zmluvy) zložená do rúk realitnej kancelárie LAND REAL, s.r.o. ako sprostredkovateľa. Spornou skutočnosťou ostalo 1/ či sprostredkovateľ - odporca v prvom rade bol povinný prevzatú sumu skutočne navrhovateľom vydať, 2/ či táto skutočnosť mala za následok splnenie povinnosti kupujúcich uhradiť prvú časť kúpnej ceny, a 3/ či navrhovateľom vznikol voči odporcovi v druhom rade nárok na zmluvnú pokutu 3.319,39 Eur, pretože nedodržal lehotu na úhradu kúpnej ceny, keď jej tretiu časť vo výške 20.115,51 Eur neuhradil v lehote 3 dní od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Pred skúmaním odpovede na skutočnosti uvedené pod bodom 1/ a 2/ musel súd prihliadať na argument odporcu v prvom rade, a to na ním vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľov na vydanie sumy 3.319,39 Eur ako bezdôvodného obohatenia v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Jej začiatok odporca pritom stanovil na 22.4.2005, ako deň uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, v ktorý sa mali navrhovatelia dozvedieť o tom, že sa odporca v prvom rade obohatil na ich úkor. Túto námietku považoval súd za dôvodnú.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je právom majetkovým, sa premlčuje tak v subjektívnej lehote ( ), ako aj v lehote objektívnej ( ), pričom platí, že subjektívna premlčacia lehota môže plynúť len v rámci lehoty objektívnej, a jej začiatok je určený okamihom, keď sa oprávnený subjekt dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Začiatok plynutia lehoty je pritom určený okamihom získania bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom odporcu v prvom rade, že navrhovatelia vedeli už pri podpise budúcej zmluvy dňa 22.4.2005 o tom, že prevzal sumu 100.000,-Sk. Nesúhlasí však s tým, že týmto dňom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota podľa . Zmluva o budúcej zmluve totiž zaväzovala jej účastníkov len pokiaľ išlo o povinnosť uzavrieť následnú kúpnu zmluvu, ostatné záväzky (aj pokiaľ išlo o úhradu kúpnej ceny) vznikli až podpisom zmluvy kúpnej. Až týmto

okamihom sa preto navrhovatelia mohli dozvedieť a domáhať plnení viažucich sa ku kúpnej cene, vrátane práva na vydanie sumy 3.319,39 Eur od odporcu v prvom rade. V tomto smere neobstojí argument navrhovateľov, že sa o bezdôvodnom obohatení odporcu v prvom rade dozvedeli až v priebehu konania, a to po predložení potvrdenia o prevzatí zálohy zo 7.4.2005, z ktorého vyplývala odporcovi v prvom rade povinnosť odovzdať im túto sumu. Keďže záväzok zaplatiť časť kúpnej ceny zaťažuje v zmysle kupujúcich, a tí ju hradia predávajúcim, navrhovatelia podpisom kúpnej zmluvy prejavili súhlas, aby odporcovia v druhom a treťom rade splnili svoju povinnosť do rúk nimi (a nie odporcami) poverenej osoby - odporcu v prvom rade. Dňom uzavretia kúpnej zmluvy (5.5.2005) sa preto navrhovatelia preukázateľne dozvedeli o podstatných skutočnostiach oprávňujúcich ich požadovať od odporcu v prvom rade vydanie sumy 3.319,39 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovatelia sa svojho nároku voči odporcovi v prvom rade domáhali až podaním žaloby na súd dňa 5.5.2008, urobili tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá skončila 5.5.2007; preto ich nároku nemožno poskytnúť ochranu. Pokiaľ navrhovatelia vyvodzovali nárok voči odporcovi v prvom rade alternatívne (mali na mysli zrejme eventuálne - pozn. súdu) aj titulom nesplnenia jeho povinnosti podľa poverenia od odporcov v druhom a treťom rade, existenciu akéhokoľvek poverenia v priebehu konania nepreukázali. Z výpovede odporcov a vykonaných dôkazov totiž jednoznačne vyplynulo, že medzi nimi neexistoval záväzkový vzťah, v zmysle ktorého by bol odporca v prvom rade poverený prevziať od odporcov v druhom a treťom rade zálohu vo výške 3.319,39 Eur a odovzdať ju navrhovateľom. Súd preto aj tento nárok navrhovateľov voči odporcovi v prvom rade zamietol.

Keďže z vykonaného dokazovania súčasne vyplynulo a nasvedčujú tomu aj zhodné výpovede účastníkov konania, že odporcovia v druhom a treťom rade (so zreteľne a určito prejaveným súhlasom navrhovateľov) zložili zálohu na časť kúpnej ceny vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 Eur) do rúk odporcu v prvom rade, okamihom podpísania kúpnej zmluvy si zároveň splnili aj svoju povinnosť voči navrhovateľom ako predávajúcim. Opätovným uložením povinnosti odporcom v druhom a treťom rade by tak došlo na strane navrhovateľov k bezdôvodnému obohateniu, keďže svoj záväzok uhradiť prvú splátku kúpnej ceny si splnili.

Pri skúmaní dôvodnosti nároku navrhovateľov na zmluvnú pokutu voči odporcovi v druhom rade, súd hodnotil vykonané dôkazy, pričom prihliadal aj na argumenty odporcu v druhom rade. Jeho obranu považoval za dôvodnú, pokiaľ sa týkala nemožnosti dodržania lehoty stanovenej na úhradu tretej časti kúpnej ceny. Súd sa nestotožnil s jeho argumentom o neplatnosti časti kúpnej zmluvy pre jej (vnútorný) rozpor so zmluvou o financovaní bývania, nakoľko mal za to, že tieto zmluvy zaväzovali iných účastníkov a mali aj odlišný predmet záväzku.

Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že poslednú splátku kúpnej ceny uhradí v mene kupujúcich poskytovateľ úveru - VÚB banka. Keďže (a tu treba prisvedčiť argumentom právnych zástupcov navrhovateľov a odporcu v druhom rade) banka nebola účastníkom záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy a bola viazaná len povinnosťami vyplývajúcimi z hypotekárnej zmluvy, zmluvne dohodnutý termín "bez zbytočného odkladu po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností" znamenal práve jej povinnosť poskytnúť peňažné prostriedky až po predložení aktuálneho listu vlastníctva k bytu so zápisom vlastníckeho práva v prospech odporcu v druhom a treťom rade, tak ako to vyplýva zo znenia úverovej zmluvy. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že v prípade nesplnenia povinnosti banky nastúpila druhá alternatíva plnenia záväzku, a to úhrada splátky kúpnej ceny kupujúcimi do troch dní od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva, tu súd uvádza, že nebolo v reálnych možnostiach odporcov splniť tento záväzok v danej lehote. Možnosť získať údaje z katastra nehnuteľností prostredníctvom internetového portálu bolo verejnosti sprístupnené až Keďže odporcovia mali trvalé bydlisko v Humennom, mohli sa o povolení vkladu vlastníckeho práva v ich prospech dozvedieť až na základe písomného oznámenia správy katastra. Tá mala zákonnú povinnosť oznámiť účastníkom katastrálneho konania vykonanie zápisu práva k nehnuteľnosti do 15 dní od jeho zápisu a súčasne im v rovnakej lehote zaslať jedno vyhotovenie zmluvy a výpisu z listu vlastníctva. Z odtlačku pečiatky Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na zmluve o prevode vlastníctva bytu vyplýva, že vklad vlastníckeho práva bol správou katastra povolený 10.5.2005, pod č. V. XXXX/XX, ktorým dňom nastali aj jeho účinky. Správa katastra následne zaslala originál kúpnej zmluvy spolu s listom vlastníctva všetkým účastníkom

konania (navrhovateľom a odporcovi v druhom a treťom rade). Podľa doručenky o prevzatí založenej v katastrálnom spise odporcovia prevzali predmetnú zásielku 20. mája 2010. Keďže uvedený deň bol piatok, splnenie podmienok na poskytnutie úveru mohli banke oznámiť až v najbližší pracovný deň, t.j. pondelok 23.5.2005. To, že si túto povinnosť splnili vyplýva nielen z výpovede odporcu v druhom rade, ale aj z potvrdenia vystaveného peňažným zo 17.6.2010. K čerpaniu úveru došlo nakoniec 25.5.2005. Z vyššie popísaného sledu udalostí teda jednoznačne vyplýva, že odporca v druhom rade bezprostredne po získaní vedomosti o zápise práva k nehnuteľnosti, o ktorom sa nemohol dozvedieť skôr ako z písomného oznámenia správy katastra dňa 20.5.2005, vykonal všetky úkony nevyhnutné k tomu, aby banka uvoľnila úverové prostriedky v prospech peňažného účtu navrhovateľov. Nezavinil teda nedodržanie lehoty stanovenej v kúpnej zmluve na úhradu časti kúpnej ceny; jej dodržanie nemohol totiž ani objektívne splniť. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že odporcovi v druhom rade nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 Eur. Súd sa domnieva, že za daných okolností, t.j. keď odporcovia ako kupujúci bez akýchkoľvek prieťahov uhradili celú časť tretej splátky kúpnej ceny navrhovateľom, by bolo v rozpore s dobrými mravmi požadovať od nich, resp. podľa žaloby od odporcu v druhom rade, uhradenie zmluvnej pokuty. Z tohto dôvodu súd nárok navrhovateľov voči odporcovi v druhom rade zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že navrhovateľom sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu nároku na zaplatenie sumy 3.319,39 Eur voči odporcom v prvom až treťom rade a na zaplatenie sumy 3.319,39 Eur voči odporcovi v druhom rade; preto súd ich návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď odporcovi v prvom rade a odporcom v druhom a treťom rade, ktorí mali vo veci úspech, priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi v prvom a druhom rade, ktorí úspech nemali.

Náhrada trov konania u odporcu v prvom rade pritom predstavovala náhradu trov právneho zastupovania odporcu v prvom rade v celkovej výške 709,18 Eur.

Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "") vychádzal súd z hodnoty predmetu sporu, ktorej sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi v prvom rade 3.319,39 Eur (a nie 6.638,78 Eur tak, ako sa nesprávne domnieval právny zástupca odporcu), potom za jeden úkon právnej služby á 121,17 Eur. V danej veci vykonal právny zástupca odporcu v prvom rade 2 úkony právnej služby v roku 2009, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( ) a písomné podanie na súd vo veci samej 20.5.2009 ( ), za ktoré mu patrí režijný paušál 2x á 6, Eur ( ) a úkony právnej služby v roku 2010, a to účasť na konaní súdu 19.4.2010, .7.2010 ( ), účasť na konaní súdu 21.5.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci ( ), za ktoré mu patrí odmena vo výške ? tarifnej odmeny, t.j. 60, Eur a písomné podanie na súd vo veci samej 29.4.2010 ( ), za ktoré mu patrí režijný paušál 4x á 7, Eur ( ). Súd neuznal nárok právneho zástupcu odporcu na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie na súd 28.5.2010, keďže sa netýkalo veci samej a právny zástupca sa v ňom vyjadroval len k možnému procesnému postupu súdu v konaní.

Náhrada trov konania u odporcov v druhom a treťom rade predstavovala náhradu cestovných nákladov vo výške 507,32 Eur za cestu motorovým vozidlom zn. Suzuki Swift, EČV: O. XXXBB na pojednávanie súdu dňa 16.4. a 21.5.2010 z miesta bydliska odporcov v Humennom, na ktoré im vznikol nárok v zmysle , ods. 1 a Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (priemerná

spotreba na 100 km 5,8l x cena pohonných hmôt 1,27 Eur na + 0,18 násobená počtom km BA- HU (1.000 km) = á 253,66 Eur)).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 2. júla 2010

Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Eliška Vachanová