Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/201/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľa: F.. Z. J., nar.XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XXX, J. O. - J. I. pri O., v zastúpení: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo nám.č.2, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie náhrady škody v sume 44.226,25,-EUR s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 1.332.360,-Sk (44.226,25,-EUR) titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.6.1997 ako navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava III. návrh na začatie konania proti odporcovi MATADOR OBNOVA, a.s. o zaplatenie kúpnej ceny vozidla vo výške 431.300,-Sk so 16% ročným úrokom z omeškania od 15.4.1997 do zaplatenia. Okresný súd Bratislava III dňa 24.11.1997 rozsudkom sp.zn. zaviazal predávajúceho zaplatiť mu kúpnu cenu vozidla vo výške 431.300,-Sk so 16% ročným úrokom z omeškania od 15.4.1997 do zaplatenia a taktiež k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 17.252,-Sk a trovách právneho zastúpenia vo výške 7.830,-Sk.Krajský súd v Bratislave rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III. na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava III. opätovne dňa 17.5.2001 rozsudkom zaviazal predávajúceho na zaplatenie 431.300,- Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 15.4.1997 do zaplatenia, k náhrade trov konania vo výške 48.202,-Sk a zaviazal navrhovateľa na vydanie predmetu konania odporcovi. Dňa 27.11.2002 bolo Okresnému súdu Bratislava III. doručené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým opäť zrušil napadnutý rozsudok zo dňa 17.5.2001. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 26.4.2006 rozhodol, že Okresný súd Bratislava III. porušil právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dňa 2.5.2006 vydal Okresný súd Bratislava III. uznesenie, ktorým konanie vo veci zastavil z dôvodu výmazu predávajúceho z obchodného registra ku dňu 1.4.2006 bez právneho nástupcu. Navhovateľ stratil akúkoľvek možnosť domáhať sa svojich práv. V prípade, že by Okresný súd Bratislava III. konal riadne, včas a bez zbytočných prieťahov, navrhovateľ by sa mohol domôcť spravodlivého rozhodnutia vo veci, ale zánikom predávajúceho mu bolo jeho právo trvalo odopreté. Zavinením Okresného súdu Bratislava III. prišlo k situácii, keď sa navrhovateľ nemôže domôcť svojich práv, ale navyše prišiel pri uplatňovaní svojich nárokov o nemalé finančné prostriedky spojené s trovami konania a trovami právneho zastúpenia.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.1.2009. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť vzniknutej škody, ktorej náhrady sa domáha. Túto škodu odvodzuje od rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo 17.5.2001 č.k. - 160, podľa ktorého bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 431.300,-Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania a navrhovateľ bol povinný vydať motorové vozidlo O. J. A. PV odporcovi. Tento rozsudok bol v celom rozsahu zrušený odvolacím súdom, okrem iného z dôvodu, že vyjadrenie pribratého znalca k možným príčinám závady motorového vozidla nie je postačujúce pre vyriešenie rozhodujúcej otázky pre vyriešenie sporu a uložil súdu doplnenie znaleckého dokazovania. Odporca poukázal nato, že nie je preukázaná škoda, ktorú si navrhovatľ uplatňuje, keďže neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by zakladalo akýkoľvek nárok navrhovateľa. Odhliadnuc od uvedeného, neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III., na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, uložil navrhovateľovi povinnosť vydať odporcovi motorové osobné vozidlo, k tomuto odovzdaniu nedošlo a motorové vozidlo je resp. bolo v dispozícii navrhovateľa. Ďalej uviedol, že absentuje aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Na základe uvedených skutočností a z dôvodu nepreukázania splnenia základných žiadal návrh v celom rozsahu ako právne neopodstatnený zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Nálezom Ústavného súdu SR č.-39 zo dňa 26.4.2006, ako i ostatnými spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že si zakúpil motorové vozidlo, pričom pri prvej jazde sa stalo, že vypadol motor a ostalo nepojazdné. Preto bolo trikrát v oprave a nič sa nezistilo. Až následne znalec potvrdil, že vada bola spôsobená chybnou inštaláciou imobilizéra. Táto vada bola potvrdená v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn. . V rámci odvolacieho konania boli tiež predložené dva posudky, v ktorých znalci potvrdili vady vozidla, ale odvolací súd znova nariadil doplniť znalecký posudok. Z dôvodu doplnenia znaleckého posudku spis bol vrátený okresnému súdu. Potom bolo konanie zastavené, pretože odporca Matador Obnova a. s. bol z obchodného registra vymazaný. Škoda mu vznikla tým, že súd vo veci nekonal bez prieťahov, čo bolo konštatované aj ústavným nálezom. Žalovaná čiastka predstavuje tak ako to bolo uvedené v návrhu, kúpnu cenu motorového vozidla 431 300,- Sk, ďalej pozostáva zo 17,6% ročného úroku z tejto sumy od 15. 4. 1997 do 26. 3. 2008 v celkovej výške 830 629,- Sk a z trov konania vo výške 48 202,- Sk, pričom pri vyčíslení vychádzal z rozsudku Okresného súdu sp. zn. zo dňa 17. 5. 2001.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že škody sa voči odporcovi domáha z toho dôvodu, že keby neboli bývali prieťahy mohol sa domôcť svojej uplatnenej škody pred Okresným súdom Bratislava III. Úroky z omeškania si uplatnil od dňa 15. 4. 1997, kedy odstúpil od kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej s odporcom Matador Obnova a. s.

Predmetné motorové vozidlo je nepojazdné, je vyradené z evidencie vozidiel už aj s poukazom na zákon, nedá sa dať do prevádzky, náklady na jeho opravu by boli veľmi vysoké, čo by sa neoplatilo.

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.-39 zo dňa 26.4.2006 súd zistil, že Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 . Ďalej v odôvodnení uviedol, že okresný súd bol vo veci nečinný, resp.nevykonával činnosť smerujúcu k

právoplatnému rozhodnutiu veci od 29.5.2000 do 7.11.2000 a od 15.1.2003 do 3.4.2006. Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je viac ako 32 mesiacov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku X sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , účinného od 1.7.2004 zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupm pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

V danom prípade sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, keď súd mal prieťahmi v konaní spôsobiť navrhovateľovi škodu pozostávajúcu zo sumy 44.226,25,-EUR podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ako aj zo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pretože v danom prípade sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - prieťahmi v konaní súdu, ku ktorým došlo v čase od 29.5.2000 do 7.11.2000 a od 15.1.2003 do 3.4.2006, teda pred nadobudnutím účinnosti ako aj od nadobudnutia jeho účinnosti. Návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že odporca v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom. Z citovaného ustanovenia ako aj §,9 jednoznačne vyplýva, že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Navrhovateľ sa však náhrady škody nedomáhal voči štátu - Slovenskej republike, ale len voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov, v ktorých môže nadobúdať práva a povinnosti / / je potrebné odlišovať od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy, či už ústredých alebo miestnych, ktoré vystupujú v občianskoprávnych /alebo obchodných/ vzťahoch v mene štátu. V tom ktorom prípade je vždy rozhodujúce, či z právnych úkonov nadobúdajú práva a povinnosti právnická osoba, organizácia, orgán štátnej správy, sami, vlastným menom, alebo či z právnych úkonov, ktoré právnické osoby, organizácie a orgány štátnej správy vykonávajú v mene štátu, nadobúda práva a povinnosti štát, podľa konkrétnych ustanovení napríklad alebo iných, osobitných predpisov.

Štát vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to vyslovene ustanovené v zákone, napríklad v Zb, nahradenom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde v jednotlivých ustanoveniach je uvedené, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú.

V danom prípade, tak ako je hore uvedené je pasívne legitimovaným a zodpovedným subjektom štát

- Slovenská republika, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, za ktorý koná odporca, ako štátny orgán.

Z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal nároku voči vecne legitimovanému subjektu, súd návrh navrhovateľa zamietol a nepokračoval v konaní vykonaním dôkazov a nezaoberal sa otázkou, či u navrhovateľa došlo k vzniku majetkovej ujmy.

Podľa názoru súdu otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou návrhu a súd nebol povinný vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád návrhu. Len navrhovateľ je oprávnený v návrhu na začatie konania uviesť osobu, od ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný voľbu navrhovateľa akceptovať a následne len skúmať, či odporca, ktorého v návrhu označil navrhovateľ má alebo nemá byť zaviazaným na plnenie, ktorého sa navrhovateľ v návrhu domáha. V tomto prípade súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal nároku od odporcu, ktorému nevznikla povinnosť plniť, preto ho súd nemohol zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy a musel návrh navrhovateľa zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.