Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/245/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v J., sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. C. T. , T. XXX, 2. E. T., T. XXX, X . R. T., L. XXX, XXX XX W. pri L. , 4. B. T. L. XXX, XXX XX W. pri L., 5. C. T. , L. XXX, XXX XX W. pri L., 6. V. T. , L. XXX/XX, XXX XX Y., 7. I. T. , P. XXXX/X, XXX XX T. , 8. B. T., E. XXXX/X L. X. , 9. R. T., E. XXXX/X L. X. , XX. V. T., S. XX, XXX XX L.. Y. , zast. advokátskou kanceláriou Y., T. & Partners s.r.o. Vlčkova 8/A, Bratislava, proti odporcom: 1. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 3. Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Kýčerského l , Bratislava, 4. Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava, o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným na súd dňa 16.7.2004 domáhali od odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade alebo odporcu v 3. rade alebo odporcu v 4. rade zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa alternatívne zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa odporcami v 1.- 4. rade spoločne a nerozdielne. Navrhovateľ v 1. rade vo výške 40.000,- Sk, navrhovateľ v 2. rade vo výške 150.000,- Sk, navrhovateľ v 3. rade vo výške 210.000,- Sk, navrhovateľ v 4. rade vo výške 125.000,- Sk, navrhovateľka v 5. rade vo výške 30.000,- Sk, navrhovateľ v 6. rade vo výške 270.000,- Sk, navrhovateľ v 7. rade vo výške 100.000,- Sk, navrhovateľ v 8. rade vo výške 100.000,- Sk, navrhovateľka v 9. rade vo výške 100.000,- Sk, navrhovateľ v 10. rade vo výške 193.500,- Sk.

Svoj návrh odôvodnili tým, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom BMG Invest s.r.o. Košice vložili na základe rôznych zmlúv finančné prostriedky. K investovaniu peňazí sa rozhodli na základe presvedčenia podporovaného masívnou reklamou, v ktorej nebankové subjekty sľubovali zhodnotenie finančných prostriedkov o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované bankami. Nebankové subjekty však prestali plniť, resp. nesplnili svoje záväzky a uzatvorili svoje prevádzky, z dôvodu úpadku a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Navrhovatelia boli presvedčení, že svoje peňažné prostriedky investovali v súlade so zákonom o kolektívnom investovaní, resp. že investujú do bankových subjektov. Nebankové subjekty prijímali vklady, vykonávali teda bankovú činnosť bez požadovanej licencie, čím porušovali zákon o bankách. Národná banka Slovenska, v ktorej kompetencii bolo v prípade zistenia nedostatkov v činnosti banky zasiahnuť do 10.10.1999, nevyužila svoju právomoc a voči nebankovým subjektom, ktoré vykonávali bankovú činnosť v rozpore so zákonom, nezasiahla. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 3. rade malo

za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Konaním osôb oprávnených konať v mene nebankových subjektov dochádzalo počas ich podnikania k spáchaniu viacerých trestných činov, okrem iného trestného činu neoprávneného podnikania, porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku a podvodu. Napriek dostatku známych skutočností orgány činné v trestnom konaní nezasiahli adekvátne, ale až po uzavretí prevádzok nebankových subjektov. Nekonanie a zanedbanie povinností zo strany odporcov v 1. a 2. rade malo za následok, že nelegálna činnosť nebankových subjektov nadobudla nebývalé rozmery, Slovenská republika prostredníctvom svojich orgánov nepodnikla nič, aby odvrátila protiprávny stav, nepodnikla ani kroky smerujúce k obmedzeniu tohto podnikania. Rovnako nekonaním a zanedbaním povinností zo strany odporcu v 4. rade, ako orgánu nadriadenému Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá ako dozorný orgán mohla včas zakázať šíreniu klamlivej reklame, malo za následok, že na základe klamlivej reklamy navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do nebankových subjektov. Slovenská republika tak nesprávnym úradným postupom a svojou nečinnosťou spôsobila navrhovateľom škodu, ktorá sa rovná hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov. Príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom je preukázaná tým, že pokiaľ by Slovenská republika včas, razantne a v súlade s právomoci zverenými jeho orgánom zákonom zakročila voči nebankovým subjektom a pozastavila ich činnosť už v čase, keď na protizákonnosť stavu poukazovala vtedajšia ministerka financií a štátu boli známe aj podvody a bankroty iných nebankových subjektov, neboli by im navrhovatelia zverili svoje peniaze.

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia prostredníctvom investičných zmlúv investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o obchodnoprávny vzťah upravený , resp. občianskoprávny vzťah upravený . T.j. navrhovatelia a nebankové subjekty vstúpili do súkromnoprávnych vzťahov slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v súlade s platným právnym poriadkom, čo potvrdili svojimi podpismi. Nebankové subjekty nepôsobili v oblasti finančného trhu, kde mohli pôsobiť len subjekty, ktoré získali na takúto činnosť povolenie Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Nebankové subjekty takéto povolenie nemali a preto dohľadu a kontrole Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska, v čase uzatvorenia investičných zmlúv nepodliehali. Úrad pre finančný trh nemohol nad nebankovými subjektami vykonávať dohlaď ani podľa zákona o kolektívnom investovaní, podľa , pretože činnosť nebankových subjektov nespĺňala podmienky týmto zákonom vyžadované, nebankové subjekty nevykonávali kolektívne investovanie a nemohli byť preto subjektami dohľadu podľa , zákona o kolektívnom investovaní. Namietal, že podmienkou zodpovednosti štátu za škodu podľa je škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a musí existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, v danom prípade nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bol toho názoru, že v predmetnej veci táto podmienka splnená nie je.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia uzavreli so spoločnosťou BMG Invest s.r.o. Košice viacero osobitných zmlúv, na základe ktorých vložili do tzv. „nebankového subjektu“ finančné prostriedky s prísľubom ich zhodnotenia. Popísal činnosť, ktorú Úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ venoval nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu uvedených subjektov. Poukázal na postup v rámci ktorého od 23.10.2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňové úrady. Dňa 26.3.2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18.6.2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 4.2.2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania Namietal, že k nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany nedošlo a nie je preto daný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú navrhovateľovi podľa

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami od 1.11.2000 zabezpečoval Úrad pre finančný trh. Poukázal na skutočnosť, že od 1.1.2000 nadobudol účinnosť o kolektívnom investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti, ktoré môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť najmenej 50.000.000,- Sk a obchodné meno musí obsahovať označenie „správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť“ alebo „správ. spol., a.s.“ Už nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľom zrejmé, že nejde o investičné spoločnosti. Investičné spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom. Na rozdiel od nich nebankové subjekty vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a zmlúv o tichom spoločenstve. Navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovými subjektami, ktoré si dostatočne nepreverili a preto musia znášať nepriaznivé následky svojho rozhodnutia a neprenášať ich na štát. Poukázal na legislatívne opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom „Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie“. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením zo dňa 12.1.2000. V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaniu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov. Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR, týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie podľa zákona Namietal, že za škodu navrhovateľov nezodpovedá ani podľa a , pretože navrhovateľom škodu nespôsobil. Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by v minulosti išlo o klamlivú reklamu. Spoločnosť BMG Invest s.r.o. Košice mala v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami v zmysle ustanovení , štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu. Každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv. Konštatoval, že zo strany navrhovateľov išlo o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o záväzkové vzťahy a preto navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.

Súd podľa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov v 2,3,4,5,6,7 a 10 rade a odporcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvami navrhovateľov s nebankovými subjektami, príjmovými dokladmi, dožiadaním Prezídia PZ Košice zo dňa 26.3.2001, 23.4.2001, listom Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 11.5.2001, úradným záznamom č. PPZ-49-88/KFP-ÚFP- KE-2001 zo dňa 27.9.2001, dožiadaním Prezídia PZ Daňovému úradu Košice zo dňa 20.6.2001, 17.1.2002 a Daňovému riaditeľstvu zo dňa 10.1.2002, 31.7.2001, 21.6.2001, 25.9.2001, odpoveďou Daňového riaditeľstva Banská Bystrica zo dňa 2.7.2001, 14.8.2001, 28.1.2002, fotokópiami dennej tlače z rozhodného obdobia, písomnými vyjadreniami odporcov a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade v priebehu súdneho konania zomrel, súd preto podľa / vylúčil právnu vec navrhovateľa v 1 rade Milana Káčera proti odporcom v 1. až 4 rade na samostatné konanie.

Navrhovateľ v 2. rade uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice dve zmluvy o tichom spoločenstve na základe ktorých poskytol dlžníkovi finančné prostriedky. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi podiel na zisku vo výške dohodnutej v týchto zmluvách

Navrhovateľ v 3. rade uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o tichom spoločenstve na základe ktorej poskytol dlžníkovi finančné prostriedky. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi podiel na zisku vo výške dohodnutej v tejto zmluve

Navrhovateľ v 4. rade uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice dve zmluvy o pôžičke na základe ktorých navrhovateľ poskytol dlžníkovi finančnú hotovosť. Dlžník sa zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť požičané finančné prostriedky s dohodnutým úrokom.

Navrhovateľka v 5. rade uzavrela s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o tichom spoločenstve na základe ktorej poskytla dlžníkovi finančné prostriedky. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľke podiel na zisku vo výške dohodnutej v tejto zmluve.

Navrhovateľ v 6. uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o tichom spoločenstve na základe ktorej poskytol dlžníkovi finančné prostriedky. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi podiel na zisku vo výške dohodnutej v zmluve.

Navrhovateľ v 7. uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o tichom spoločenstve na základe ktorej poskytol dlžníkovi finančné prostriedky. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi podiel na zisku vo výške dohodnutej v zmluve.

Navrhovateľ v 8. rade uzavrel s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o pôžičke na základe ktorej navrhovateľ poskytol dlžníkovi finančnú hotovosť. Dlžník sa zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť požičané finančné prostriedky s dohodnutým úrokom.

Navrhovateľka v 9. rade uzatvorila s BMG Invest s.r.o. Košice zmluvu o pôžičke na základe ktorej navrhovateľka poskytla dlžníkovi finančnú hotovosť. Dlžník sa zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť požičané finančné prostriedky s dohodnutým úrokom.

Navrhovateľ v 10. rade uzavrel s BMG Invest s.r.o., Košice dve zmluvy o o pôžičke na základe ktorých navrhovateľ poskytol dlžníkovi finančnú hotovosť. Dlžník sa zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť požičané finančné prostriedky s dohodnutým úrokom

Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si zmluvné záväzky nesplnila, vložené finančné prostriedky navrhovateľom nevrátila, bol na ňu vyhlásený konkurz.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Štát podľa citovaného ustanovenia zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok, ktorých naplnenie súd v konaní skúmal. Súd skúmal, či navrhovateľom vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), či sa odporcovia dopustili nesprávneho úradného postupu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti) a či je škoda navrhovateľov v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil naplnenie žiadnej z uvedených podmienok zodpovednosti štátu podľa citovaného

Navrhovatelia uzatvorením vyššie uvedených zmlúv vstúpil do záväzkovo právnych vzťahov s právnickou osobou BMG Invest s.r.o., Košice. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami a ustanoveniami Občianskeho a .

Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice si svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorených zmlúv nesplnila a navrhovateľom nevyplatil poskytnuté finančné prostriedky, zatvorila svoje pobočky a bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Navrhovateľom vznikli voči uvedenej spoločnosti pohľadávky zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si prihlásili v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti. Konkurzné konania nie je dosiaľ ukončené, t.j. nie je známe, či a v akej výške môžu byť v konkurznom konaní uspokojené nároky navrhovateľov. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľom najneskôr do rozhodnutia súdu vznikla. Návrh na začatie konania o náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti navrhovateľov na uspokojenie ich nárokov voči nebankovým subjektom, bude možné s určitosťou konštatovať, či im vznikla škoda a v akej výške.

V konaní ďalej nebolo preukázané, že by zo strany štátneho orgánu nebol dodržaný správny úradný postup. Z obsahu spisu nevyplýva, že by nebankové subjekty prevádzkovali činnosť, ktorú je podľa oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť. Investičné fondy, podielové fondy ako aj správcovské spoločnosti, vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové fondy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Spoločnosť BMG Invest s.r.o., Košice vykonávala svoju činnosť na základe zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve. Prevádzkovanie týchto činností im štátne orgány zakázať nemohli, pretože nemohli zasahovať do záväzkovo právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi a obchodnými spoločnosťami na základe ich slobodnej vôle.

Neobstojí ani námietka navrhovateľov, že k investovaniu svojich peňazí do spoločností sa rozhodli na základe presvedčenia podporovaného reklamou, že ide o investičné spoločnosti s príslušnou licenciou na takýto predmet podnikania, pretože nebankové subjekty ani po formálnej stránke nespĺňali zákonom určené náležitosti pre správcovské spoločnosti (obchodné meno, výška základného imania, právna forma).

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa zásady úspešnosti a úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len podľa .