Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/67/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa M. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom XXX. XX. Č. pri Č. XXX,. zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. M. R., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie B. X,. XXX. XX. Ž., proti odporcovi K., s.r.o., so sídlom A. H. XXXX,. XXX. XX. Č., IČO: XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S. K. P., so sídlom T. C. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. v zastúpení: A. - S. P., a.s., so sídlom D. R. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. adresa na doručovanie: A. - S. P., a.s., regionálne riaditeľstvo Z., pobočka Ž., R. XXXX/XX,. XXX. XX. Ž., v konaní o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 14 787,89 eur (445.500,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 4 862,08 eur,

spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 694,58 eur za čas od 31.01.2009 do 01.6.2009,

všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny a príslušenstva z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 04.3.2004, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 08.3.2004, sa navrhovateľ proti odporcovi domáha 30-násobného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom z titulu úrazu zo dňa 03.5.1991 - oproti posúdeniu ním predloženým lekárskym posudkom MUDr. R. J., primára traumatologického odd. NsP Č. zo dňa 25.5.1991 podľa vyhl. č. počtom 990 bodov, s odporučením zvýšenia základnej sumy na viacnásobok, ktoré navrhované zvýšenie navrhovateľ vyčíslil (990 bodov x 15,- Sk x 30) sumou istiny 445.500,- Sk (ktorej sume v mene euro, platnej na území Slovenskej republiky od 01.01.2009, po prepočte ustanoveným konverzným kurzom 30,1260 zodpovedá suma 14 787,89 eur), spolu s úrokom z omeškania 13 % ročne od 05.3.2004 až do zaplatenia. Svoj nárok uplatnil ako nárok z titulu škody na zdraví spôsobenej v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel ako vodič v pracovnom pomere u odporcu pri dopravnej nehode dňa 03.5.1991, poukazujúc na svoj neustále sa zhoršujúci zdravotný stav po poslednom lekárskom posúdení sťaženia jeho spoločenského uplatnenia v r. 1993. Navrhovateľ bol následkom zranení, ktoré utrpel pri pracovnom úraze, práceneschopný do 02.5.1992 a neskôr rozhodnutím posudkovej komisie uznaný za čiastočne invalidného. V čase podania návrhu na súd pracoval u odporcu na skrátený pracovný úväzok ako vrátnik. Pretože od posledného obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa uplynulo už viac ako 10 rokov, navrhol na tento účel nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru

zdravotníctva - chirurgie a traumatológie v tomto súdnom konaní. Vzhľadom na mladý vek navrhovateľa, neustále sa zhoršujúci zdravotný stav, trvalé obmedzenie v pracovnom i osobnom živote, trvalý zákaz vykonávať akúkoľvek fyzicky náročnú prácu, jeho vylúčenie zo športovej činnosti - pred úrazom sa aktívne i rekreačne venoval športu, hrával futbal, čo je pri jeho súčasnom stave vylúčené, zdravotné následky, ktoré bude pociťovať do konca svojho života a nakoniec i so zreteľom na hodnotu jedného bodu odškodnenia, ktorá je 15,- Sk, považoval navrhované 30 - násobné zvýšenie odškodnenia za primerané.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, podaním zo dňa 29.4.2004 (neskôr tiež podaním zo dňa 18.01.2005), uviedol, že skutočnosti uplynutia viac ako 10 rokov od posledného posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia a mladý vek navrhovateľa samy osebe neznamenajú, že mu patrí ďalšie odškodnenie. Vec bola oznámená poisťovni A. - S. P., a.s., ktorá je ochotná navrhovateľa odškodniť za podmienky preukázania zhoršenia jeho zdravotného stavu - navrhovateľ však lekársky posudok, v ktorom by bolo obodované zhoršenie jeho zdravotného stavu, nepredložil, ani v návrhu neuvádza, odkedy došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Odporca preto, ako uviedol z opatrnosti, proti nároku navrhovateľa vzniesol námietku premlčania (na ktorú navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 24.9.2004, odkazujúc na ust. § 106 ods.2 Obč. zákonníka) a za daného skutkového stavu navrhol jeho návrh zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane odporcu A. - S. P., a.s. vo svojom úvodnom vyjadrení (do zápisnice na pojednávaní okresného súdu dňa 23.11.2004) zhodne s odporcom namietol premlčanie uplatneného nároku v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá podľa vedľajšieho účastníka začala plynúť najneskôr vyhlásením rozsudku Okresného súdu Čadca v konaní vo veci sp. zn. . Vedľajší účastník odporcovi vyplatil sumy tak, ako ich ustanovuje zákon, pričom navrhovateľ tieto už poskytnuté sumy zo svojho nároku neodpočítal. Zvýšenie odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia je v kompetencii súdu, ktorý zatiaľ nerozhodol, preto navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania neprislúcha. Poukázal tiež na ust. vyhl. č. , argumentujúc, že ak bol vypracovaný znalecký posudok (v konaní sp. zn. ), musel byť zdravotný stav navrhovateľa ustálený. Dal tiež súdu na zváženie zastavenie konania podľa ust. Obč. súd. poriadku, z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (bližšie svoju argumentáciu v tomto smere konkretizoval podaním zo dňa 19.01.2005).

Okresný súd najskôr uznesením č.k. -101 zo dňa 13.7.2006 konanie vo veci zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec postúpená S. P. - Ú. B., ako príslušnému orgánu k ďalšiemu konaniu, dôvodiac nedostatkom právomoci súdu, pretože o sociálnom poistení, účinný od 01.01.2004, zrušil ustanovenia , obsahujúce odškodňovanie chorôb z povolania, vrátane náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a počnúc dňom 01.01.2004 tieto nároky prestali mať charakter pracovnoprávnych nárokov a stali sa nárokmi, o ktorých rozhoduje S. P..

Na základe odvolania podaného navrhovateľom i S. P., pobočka Č., v tom čase napriek svojmu nesúhlasu v konaní vystupujúcou ako vedľajší účastník na strane odporcu (okresný súd neskôr uznesením č.k. -156 zo dňa 06.6.2008, akceptujúc dôvody uvádzané S. poisťovňou, rozhodol o nepripustení jej vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu a ako s vedľajším účastníkom na strane odporcu konal so spoločnosťou A. - S. P., a.s., ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku) odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -133 zo dňa 23.02.2007 napadnuté cit. uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 13.7.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k predmetu konania a odkazujúc na ust. o sociálnom poistení skonštatoval, že právomoc súdu v zmysle ust. , zostala zachovaná. S. poisťovňa pred 01. januárom 2004 a ani potom nemôže rozhodnúť o uspokojovaní nárokov na náhrady alebo dávky úrazového poistenia o nároku v tých prípadoch, v ktorých tak podľa predpisov účinných do 31.12.2003, ako aj od 01.01.2004 môže rozhodnúť len súd. Ide o prípady, ako i v prejednávanej veci, zvýšenia náhrady za bolesť a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupom podľa ust. ako predpisu účinného do 31.12.2003 v spojení s ust. vyhl. č.

Odvolací súd v cit. uznesení zo dňa 23.02.2007 súčasne zaujal pre súd prvého stupňa záväzný ( v znení neskorších predpisov - ďalej len „OSP“) právny názor, podľa ktorého pokiaľ už rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -85 zo dňa 13.10.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.1994, súd rozhodol o zvýšení náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia pre navrhovateľa proti právnemu predchodcovi odporcu, v danom prípade sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. , keďže napriek tomu istému právnemu vzťahu medzi tými istými účastníkmi navrhovateľom uplatnený nárok v tejto veci sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania. Uložil preto okresnému súdu postupovať s cieľom rozhodnutia vo veci samej s ohľadom na ust. v znení účinnom v čase vzniku pracovného úrazu navrhovateľa.

V ďalšom priebehu konania po vrátení veci okresný súd, postupujúc v zmysle preň záväzných intencií odvolacieho súdu, ktorý v cit. uznesení zo dňa 23.02.2007 zaujal právny názor v otázke podmienok konania a vysporiadal sa tak s otázkou právomoci súdu (obdobne i Stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 27/2006), ako aj s námietkou odporcu a vedľajšieho účastníka o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, ďalej doplnil dokazovanie, vrátane nariadenia znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva (súdom ustanovený znalec MUDr. K. O. podal vo veci znalecký posudok č. 17/2008 zo dňa 29.12.2008, v spojení s písomným vyjadrením zo dňa 17.4.2009, ktorým reagoval na námietky vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku) a vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. -240 zo dňa 13.5.2009, ktorým návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel (zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 5.556,66 eur spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 694,58 eur za čas od 31.01.2009 až do zaplatenia) a vo zvyšku návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny a príslušenstva zamietol.

Krajský súd v Žiline, rozhodujúci o odvolaniach navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti cit. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -240, uznesením č.k. -291 zo dňa 23.02.2010 napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 13.5.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S odkazom na podrobne citované odvolania účastníkov a vyjadrenia k nim odvolací súd konštatoval, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a vo veci rozhodol predčasne. V ďalšom priebehu konania uložil preto okresnému súdu po opätovnom vypočutí účastníkov a súdneho znalca predovšetkým skúmať otázku, či aj v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa dá vychádzať z navýšeného bodového ohodnotenia, alebo len zo základného bodového ohodnotenia s poukazom na tvrdenia uvádzané vedľajším účastníkom; vyslovil tiež názor, že pri rozhodovaní o trovách konania považuje za správne aplikovať ust. .

Okresný súd v ďalšom priebehu konania po vrátení veci nadviazal na výsledky už dovtedy vykonaného dokazovania: výsluchom navrhovateľa a navrhovateľom predloženým cit. posudkom MUDr. R. J., zápisnicou z vyšetrovania pracovného úrazu zo dňa 03.5.1991, zápisnicou o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Č. zo dňa 28.4.1992 vo veci posudzovania invalidity navrhovateľa a rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia v B. zo dňa 26.5.1992 o priznaní čiastočného invalidného - úrazového dôchodku navrhovateľovi, oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. z konania vo veci návrhu navrhovateľa proti predchodcovi odporcu o náhradu škody na zdraví, spôsobenej navrhovateľovi pracovným úrazom dňa 03.5.1991 o zvýšenie vyplatenej náhrady bolestného na osemnásobok základného bodového ohodnotenia a o zvýšenie vyplatenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na desaťnásobok základného bodového obohatenia (z ktorého súd zistil, že okresný súd rozsudkom č.k. -85 zo dňa 13.10.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.1994, predchodcu odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 153.467,- Sk, pričom z toho titulom sťaženia spoločenského uplatnenia súd priznal zvýšenie na osemnásobok základného bodového ohodnotenia, určeného v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca MUDr. R. J. zo dňa 25.7.1993 počtom 990 bodov, tj. 118.800,- Sk, po odpočítaní už vyplatenej sumy 29.700,- Sk v sume 89.100,- Sk a vo zvyšku súd návrh zamietol), oznámením S. poisťovne, pobočka Č. zo dňa 19.01.2005, lekárskou správou zo dňa 17.01.2005 MUDr. B. B., praktického lekára v Č. o poškodení zdravia navrhovateľa pri dopravnej nehode a dôsledkoch,

lekárskym nálezom z 23.8.2004 spolu so správou o zdravotnej starostlivosti zo dňa 14.3.2005, správami o zdravotnom stave navrhovateľa, podanými na žiadosť súdu lekárom - ortopédom MUDr. M. M. zo dňa 21.6.2005, lekárom - ortopédom MUDr. J. K. zo dňa 20.6.2005 a lekárom - neurológom MUDr. A. K. zo dňa 27.6.2005, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., odd. posudkových činností zo dňa 27.6.2005, spolu s výsledkami súdom nariadeného znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvia chirurgie a traumatológie. Podrobnejšie zistenia z jednotlivých vykonaných cit. dôkazov okresný súd uvádza a cituje v predchádzajúcom zrušenom rozsudku č.k. -240 zo dňa 13.5.2009, na ktorého odôvodnenie preto i na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.

Ako už okresný súd uviedol v odôvodnení svojho predchádzajúceho rozsudku, znalec MUDr. K. O. v záveroch svojho znaleckého posudku č. 17/2008 zo dňa 29.12.2008 konštatoval, že:

- došlo k istému zhoršeniu v progresii deformačných zmien chrbtice po úraze aj s klinickým korelátom v zmysle skrátenia pravej dolnej končatiny a chronickým koreňovým dráždením polytopným; zároveň sú prítomné znaky obmedzenia hybnosti oboch ramien po zlomeninách v oblasti týchto kĺbov a pretrvávajúci pakĺb pravej kľúčnej kosti - ktoré zmeny sú v príčinnej súvislosti s úrazom navrhovateľa zo dňa 03.5.1991;

- operácia bedrového kĺbu nie je v príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom navrhovateľa zo dňa 03.5.1991;

- prvé zásadné zhoršenie stavu, čo sa týka následkov poranenia chrbtice, možno datovať zhruba od roku 2000. Odhadnúť ustálenie tohto stavu je problematické, nakoľko deformačné zmeny majú chronický charakter a v rôznej intenzite sa vyvíjajú až do konca života, avšak ich dynamiku nemožno presne odhadnúť. V súčasnosti s ohľadom na interval od úrazu však znalec považuje stav za ustálený, vrátane stavu obmedzenia hybnosti ramien;

- nakoniec znalec na základe svojich odborných zistení s prihliadnutím na súčasný zdravotný stav navrhovateľa a objektívne nálezy posúdil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa podľa vyhl. č. celkovým základným počtom bodov 1284,999, ktoré z dôvodu závažnej zmeny v komplexe životných funkcií navrhovateľa so závažným znížením jeho adaptability pre ďalšie uplatnenie sa v pracovnom, osobnom a spoločenskom živote a pretrvávajúce následky navrhol navýšiť podľa cit. vyhl. na dvojnásobok v položkách pod por. č. 1 (č. 302f - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, ťažké s koreňovými príznakmi, tj. o 1000 bodov) a por. č. 3 (č. 429b - obrna hlbokej vetvy ihlicového nervu, tj. o 100 bodov), tzn. po navrhovanom navýšení celkový počet bodov odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa 3384,999 bodov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení s cit. závermi znaleckého posudku súhlasil a ako už je skôr uvedené, vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 18.02.2008 k znaleckému posudku nenamietajúci základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, považoval však odpoveď znalca k otázke ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa za nejasnú a jeho závery v tejto časti preto žiadal doplniť o odpoveď, kedy - po zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa v roku 2000 - bolo možné vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zmien oproti prvému posúdeniu v roku 1993 po prvýkrát, tiež aby sa znalec vyjadril osobitne ku každej novej položke a k navýšenej položke č. 302f.

Znalec MUDr. O. reagoval na cit. námietky vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku písomným vyjadrením zo dňa 17.4.2009, v ktorom uviedol, že opakované ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa po zhoršení stavu v r. 2000 bolo možné podať v intervale od r. 2001 do prelomu r. 2003 - 2004. Po roku 2004 bolo pritom nevyhnutné odlíšiť zmeny z významnej koxartrózy pravého bedrového kĺbu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s úrazom z r. 1991. Vyjadril sa tiež v zmysle požiadavky vedľajšieho účastníka k jednotlivým položkám ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Po vrátení veci okresnému súdu navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 03.5.2010, s odkazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých opakovane vyslovil názor, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť odškodnenie bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na počet bodov zistený, uvedený a zvýšený lekárom, v zmysle zásady plnej a tým

spravodlivej nápravy, označil za neopodstatnené, všeobecné a nevyplývajúce z ustanovení vyhl. č. námietky vedľajšieho účastníka, podľa ktorých mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vykonať len zo základného bodového ohodnotenia, tzn. pred lekárom vykonaným zvýšením jeho základnej sadzby. Lekár postupom podľa vyhl. č. môže sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov primerane zvýšiť na dvojnásobok a až takto lekárom stanovený výsledný počet bodov predstavuje základné bodové ohodnotenie, ktoré sa stáva tiež základom pre ďalšie odškodnenie súdom podľa ust. cit. vyhl., pričom súd je vždy oprávnený túto sadzbu zvýšiť aj nad tento počet už lekárom zvýšených bodov bez obmedzenia, primerane tej ktorej posudzovanej veci, na základe svojej vlastnej úvahy. Podľa navrhovateľa teda okresný súd v predchádzajúcom zrušenom rozsudku správne vychádzal z výšky bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku. Vzhľadom na doterajší vývoj zdravotného stavu navrhovateľa a jeho obmedzenia v pracovnom, osobnom a spoločenskom živote považuje navrhovateľ ním navrhované 20 násobné zvýšenie odškodnenia za primerané; s odkazom na výsledky dosiaľ vykonaného dokazovania vo veci nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

Odporca podaním zo dňa 01.6.2010 súdu oznámil, že sa (tak ako v predchádzajúcom priebehu konania) plne pripája k vyjadreniam vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 05.5.2010 súdu oznámil, že zotrváva na všetkých svojich ústnych a písomných podaniach, vo väzbe na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 23.02.2010 zdôrazňujúc, že vo svojom odvolaní zo dňa 28.5.2009 namietal len nesprávnosť právneho posúdenia okresným súdom a preto, rovnako ako navrhovateľ, nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Na pojednávaní okresného súdu dňa 22.6.2010, nadväzujúc na odôvodnenie svojho odvolania zo dňa 28.5.2009 (v ktorom okrem iného vyhlásil a následne predloženým dokladom o plnení i preukázal, že dňa 28.5.2009 uhradil na adresu navrhovateľa sumu 694,58 eur s cieľom zastavenia ďalšieho úročenia sumy, z ktorej okresný súd predchádzajúcim cit. rozsudkom navrhovateľovi priznal i nárok na zaplatenie úroku z omeškania - na ktorú skutočnosť navrhovateľ v ďalšom priebehu konania procesne nereagoval) proti predchádzajúcemu rozsudku okresného súdu, dôvodiac tým, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení neustálil, čo sám považuje za základné bodové ohodnotenie, z ktorého má súd vychádzať pri posudzovaní nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, predložil preto na podporu svojej argumentácie uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. v inej právnej veci, v odôvodnení ktorého sa odvolací súd s rovnakou otázkou vysporiadal a stotožnil sa s argumentáciou vedľajšieho účastníka. Zotrval na tvrdení, že základné bodové ohodnotenie v prípade odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia nezahrňuje zvýšenie podľa vyhl. č. , pretože lekár (znalec) má kompetenciu zvýšiť odškodnenie len v súlade so zásadami pre takéto odškodňovanie v prílohe cit. vyhlášky, konkrétne v zmysle ods.14 bodu d) prílohy cit. vyhl. takéto zvýšenie nemôže byť súčasťou lekárskeho posudku, lekár môže len navrhnúť takéto zvýšenie, prípadne indikovať, že sú tu dôvody na takéto zvýšenie, nie však ho sám konkrétne zvýšiť vo svojom lekárskom posudku a i keď súd pri posudzovaní nároku na zvýšenie odškodnenia podľa cit. vyhl. v zásade nie je obmedzený pri stanovení miery a výšky odškodnenia, má však takýmto spôsobom v podobe základného bodového ohodnotenia stanovený základ, z ktorého pritom vychádza. Na základe takéhoto stanoviska, vychádzajúc z nesprávneho základného bodového ohodnotenia v skutočnosti v predmetnej veci súd v predchádzajúcom rozsudku nezvýšil odškodnenie na 8 násobok, ale až na 16 násobok.

Súd na pojednávaní dňa 22.6.2010 v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 23.02.2010 opakovane vypočul navrhovateľa k uplatnenému nároku, vrátane aktuálneho priebehu jeho zdravotného stavu a na základe jeho výpovede ďalej doplnil dokazovanie i navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a na návrh vedľajšieho účastníka i dopytom S. poisťovni, pobočka Č., s cieľom získania konkrétnych informácií o ďalšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa pre potreby konania o jeho návrhu na priznanie invalidného dôchodku.

S. poisťovňa, pobočka Č. v správe zo dňa 14.7.2010 súdu oznámila, že navrhovateľ je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od r. 1992, keď čiastočná invalidita mu bola priznaná následkom úrazu zo dňa 03.5.1991. Dňa 11.12.2009 bol uznaný invalidným podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to pre rozhodujúce ochorenie - poúrazové poškodenie nervu na ľavej dolnej končatine 45 % a po navýšení o 10 % pre stav po výmene bedrového kĺbu s celkovou mierou poklesu 55 %. Po tom, ako navrhovateľ proti cit. rozhodnutiu S. P., ústredie B. o uznaní za invalidného podal odvolanie na Krajský súd v Žiline, krajský súd uznesením zo dňa 11.3.2010 konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom zastavil. Súd dodáva, že s obsahom cit. správy S. poisťovne korešpondujú i navrhovateľom predložené listinné dôkazy vo veci označeného správneho konania (v konaní na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn. ), vrátane dvoch lekárskych posudkov zo dňa 27.10.2009 a zo dňa 11.12.2009, vyhotovených posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia S. poisťovne s predmetom posúdenia invalidity navrhovateľa.

Navrhovateľ i vedľajší účastník na strane odporcu i vzhľadom na svoje predchádzajúce stanoviská k záverom znaleckého dokazovania v tejto veci (vedľajší účastník uznal, že znalec sa k jeho námietkam k znaleckému posudku dostatočne vyjadril v cit. písomnom vyjadrení) a predmet svojej právnej polemiky v spore (o výklad príslušných ustanovení vyhl. č. , upravujúcich základné bodové ohodnotenie v ust. a cit. vyhl. v spojení s ust. a cit. vyhl. a jej prílohy pre potreby posudzovania nárokov na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom podľa cit. vyhl.) výslovne nenavrhli ďalšie doplnenie dokazovania výsluchom znalca na pojednávaní, zhodujúc sa, že medzi nimi nie sú sporné skutočnosti týkajúce sa obsahu znaleckého posudku, ale následného hodnotenia jeho záverov pre potreby rozhodnutia súdom, ku ktorej spornej otázke odvolací súd nezaujal stanovisko. Pretože ani jedna zo strán občianskeho súdneho konania v sporovej veci tak nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložila, ani neoznačila ( ) a ani súd sám nezistil potrebu doplnenia dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci samej ( ) i so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie, vrátane doplnenia dokazovania výsluchom znalca, vo veci nevykonal. Na základe takto vykonaného a doplneného dokazovania okresný súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých, zamerajúc sa v zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu najmä na vysporiadanie sa s medzi účastníkmi spornou uvedenou otázkou základného bodového ohodnotenia, vo veci opäť rozhodol:

Podľa prechodného ustanovenia cit. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa ust. (v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného úrazu navrhovateľa, tj. k 03.5.1991) ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. cit. náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pracovníkovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

Ako už súd uviedol v predchádzajúcom zrušenom rozsudku, v predmetnej veci, s odkazom na prechodné ust. (skrátene o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia), súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia aplikoval predpisy platné v čase vzniku jeho pracovného úrazu - tzn. ustanovenia , a súvisiace (v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného úrazu navrhovateľa, tj. k 03.5.1991 - v zmysle ust. cit. ) v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, najmä § až 6, upravujúcich odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a , upravujúceho výšku odškodnenia. Musel sa vysporiadať i s námietkou premlčania nároku, uplatnenou odporcom a vedľajším účastníkom, s použitím ust. § a nasl. a s uplatneným nárokom na zaplatenie úroku z omeškania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“).

S námietkou premlčania nároku, uplatnenou odporcom a vedľajším účastníkom, tzn. s prípadnou existenciou podmienok podľa cit. ust. § a nasl., osobitne ust. sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení predchádzajúceho cit. zrušeného rozsudku č.k. -240 zo dňa 13.5.2009 a pretože proti jeho záverom v tejto časti vo svojich odvolaniach ani jeden z účastníkov nenamietal, ani vo svojom zrušujúcom uznesení neuviedol iný právny názor odvolací súd, s odvolaním sa na vyjadrenie znalca MUDr. O. v jeho znaleckom posudku k možnosti stanovenia ustálenosti zdravotného stavu navrhovateľa po konštatovanom prvom zásadnom zhoršení, okresný súd zotrváva na svojom v predchádzajúcom rozhodnutí vyslovenom názore, že pri konštatovanom druhu poškodenia zdravia navrhovateľa, nie je možné objektívne stanoviť konkrétny dátum ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa pre potreby určenia začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa cit. ust. (je znalcom považovaný za ustálený v čase podania posudku) a keďže v prípade škody na zdraví cit. zákonné ustanovenie neohraničuje lehotu na uplatnenie nároku formou objektívnej premlčacej doby, súd splnenie podmienok premlčania uplatneného nároku nezistil a pretože v danom prípade ani predchádzajúce právoplatné rozhodnutie súdu o zvýšení odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v konaní sp. zn. nie je vo vzťahu k uplatnenému nároku v tomto konaní prekážkou veci rozhodnutej (ako ustálil odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom cit. uznesení zo dňa 23.02.2007), súd dospel k záveru, že základ uplatneného nároku navrhovateľa na priznanie odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu (v porovnaní so stavom zisteným predchádzajúcim lekárskym posúdením pre potreby odškodnenia v konaní sp. zn. ) je daný.

Podľa ust. § 6 ods.1 a 2 cit. vyhl. č. 32/1965 v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného úrazu navrhovateľa:

(1) Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

(2) Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods.1, 2 a 3 cit. vyhl. č. 32/1965 v znení účinnom k 03.5.1991:

(1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 15 Kčs za jeden bod.

(2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 60 000 Kčs; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 18 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2.

(3) V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa ustanovenia prílohy cit. vyhl. č. časti III (Postup pri vydávaní posudkov), ods.14 posledná veta súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky.

Ako už okresný súd uviedol vo svojom predchádzajúcom cit. zrušenom rozsudku zo dňa 13.5.2009, oproti posudku MUDr. R. J. zo dňa 25.7.1993 (v konaní sp. zn. ) bola u navrhovateľa ako poškodeného z toho istého poškodenia zdravia utrpeného pracovným úrazom zo dňa 03.5.1991 znalcom MUDr. K. O. v posudku č. 17/2008 zo dňa 29.12.2008 v spojení s vyjadrením znalca zo dňa 17.4.2009 v tomto konaní zistená progresia deformačných zmien a zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v príčinnej súvislosti s rovnakou škodovou udalosťou a od posledného zvýšenia základného bodového ohodnotenia v r. 1993 (990 bodov) bolo preto bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov zvýšené znalcom v základnom ohodnotení o 294,999 bodov (na 1284,999 bodov), pričom znalec postupom a v rozsahu podľa cit. vyhl. č. navrhol zvýšenie ohodnotenia (po navýšení dvoch zmienených položiek na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia) na 2384,999 bodov, čo predstavuje rozdiel oproti poslednému bodovému ohodnoteniu v r. 1993 o 1394,999 bodov.

Ak okresný súd vo svojom predchádzajúcom cit. rozsudku v ďalšej časti jeho odôvodnenia označil za sumu, z ktorej vychádzal pri svojej úvahe, posudzujúc uplatnený nárok navrhovateľa podľa ust. cit. vyhl., sumu v slovenských korunách predstavujúcu 20.924, Sk, ako zodpovedajúcu počtu 1394, bodov x 15,- Sk ( cit. vyhl. č. ) - získanú odpočítaním zo sumy odškodnenia, ktorá podľa znaleckého posudku MUDr. Orlovského zodpovedá jeho terajšiemu zdravotnému stavu (po navrhnutom zvýšení znalcom podľa cit. vyhl. č. ) sumy odškodnenia pôvodne z tohto dôvodu zistenú a navrhovateľovi priznanú v konaní sp. zn. (990 bodov), s odkazom na ust. cit. vyhl. č. v spojení s ust. , keďže odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a v danom prípade ide o odškodnenie z dôvodu zmien predchádzajúceho zdravotného stavu, keď navrhovateľ ako poškodený už bol pre sťaženie spoločenského uplatnenia na základe v tom čase zisteného zdravotného stavu z toho istého úrazu odškodnený (v konaní sp. zn. ), súd nevyslovil, že sa malo jednať o základné bodové ohodnotenie tak, ako ho má na mysli ust. v spojení s ust. a cit. vyhl. č.

Pokiaľ znalec vo svojom posudku a následne i súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku výslovne nereflektovali na cit. ustanovenia prílohy cit. vyhl. č. časti III ods.14 posledná veta, v zmysle ktorého súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa cit. vyhlášky, najskôr je potrebné zdôrazniť už uvedené, že súdom ustanovený znalec vo svojom posudku pre potreby rozhodnutia súdu podľa cit. vyhl. po určení základného bodového ohodnotenia podľa v spojení s ust. a cit. vyhl. č. (počtom 294,999 bodov) z hľadiska svojich odborných zistení len navrhol ďalšie zvýšenie pri konkrétnych položkách na dvojnásobok podľa ust. cit. vyhl. Pokiaľ však i takýto jeho návrh nepochybne je súčasťou znaleckého posudku a možno pripustiť, že formálne v rozpore s cit. ustanovením prílohy vyhl. č. , uvedené však jednak je nepodstatné vo vzťahu k relevancii odborných záverov znaleckého posudku (i v jednotlivých častiach namietaných vedľajším účastníkom znalcom následne písomne zodpovedaných) a jednak vo vzťahu k relevancii právnych záverov súdu, posudzujúceho uplatnený nárok na zvýšenie odškodnenia podľa ust. cit. vyhl. a to i nad rámec odškodnenia určeného podľa ust. a (vzťahujúceho sa výslovne na odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia) v spojení s ust. a cit. vyhl., ktoré ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu zveruje výlučne do právomoci súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia i nad sumu uvedenú v ustanoveniach a cit. vyhl., aplikujúc daný právny predpis a na jeho základe daných odborných (lekárskych) odporučení, vrátane odporučenia na zvýšenie odškodnenia podľa cit. ust. cit. vyhl. vo svojej rozhodovacej činnosti v súlade s účelom a duchom konkrétnej právnej úpravy, ktorým je nepochybne poskytnutie skutočne primeraného a spravodlivého odškodnenia poškodeným, ktorí utrpeli škodu na zdraví pri plnení svojich pracovných povinností či v súvislosti s ním, prirodzene reagujúc na dokazovaním zistené okolnosti konkrétnej veci a v neposlednom rade i jeho aplikáciu v podstatne zmenenej spoločenskej a ekonomickej situácii oproti stavu v čase prijatia aplikovanej právnej úpravy (vrátane v rámci svojej rozhodovacej činnosti a ak je to možné v medziach zákonnosti i zmierňovania prípadných nespravodlivostí spôsobených zákonodarnou mocou - dodáva súd na margo predneseného názoru vedľajšieho účastníka) a to tak, aby bolo poskytnutím súdnej ochrany s predmetom priznania odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dané zadosť požiadavke na zákonnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia, v súlade so základnými ustanoveniami

§ až 3 o občianskom súdnom konaní (ako súd predbežné právne posúdenie po vrátení veci odvolacím súdom stranám sporu naznačil procesným postupom podľa ust. už na pojednávaní dňa 22.6.2010).

Súd preto, hoci si osvojuje stanovisko vedľajšieho účastníka k pojmu „základné bodové ohodnotenie“ v zmysle cit. vyhl. č. , z vyššie uvedených pozícií tak ako i v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí vychádza pri rozhodovaní podľa cit. vyhl., v danom prípade vzhľadom na povahu uplatneného nároku nevyhnutne úvahou - procesným postupom podľa ust. , z tej istej zistenej sumy dosiaľ nevyplateného odškodnenia navrhovateľa z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, tzn. vrátane zvýšenia podľa cit. vyhl. č. a teda s prihliadnutím už na dôvody pre takýto postup uvádzané v citovanom ustanovení (podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené - najmä možnosť uplatnenia v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania), z hľadiska ktorého ustanovenia a splnenia v ňom stanovených podmienok zvýšenia odškodnenia súd ďalej skúmal podmienky primeraného ďalšieho zvýšenia odškodnenia súdom podľa ust. cit. vyhl. - na základe skúmania a posudzovania existencie takých okolností na strane navrhovateľa, ktoré by bolo možné hodnotiť ako „celkom výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa“ - ako zákonodarcom takto definovanú podmienku ďalšieho primeraného zvýšenia odškodnenia súdom i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Ako už uviedol okresný súd v odôvodnení svojho predchádzajúceho zrušeného rozsudku, v predchádzajúcom konaní sp. zn. súd právoplatným rozsudkom zo dňa 13.10.1994 priznal takto navrhovateľovi mimoriadne zvýšené odškodnenie vo výške 8 násobku lekárskeho ohodnotenia odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (išlo o 8 násobok vyššie v zhode s vedľajším účastníkom na strane odporcu definovaného základného bodového ohodnotenia).

Okresný súd i po doplnení dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom doplnením výsluchu navrhovateľa a listinnými dôkazmi vo veci opätovného posudzovania jeho zdravotného stavu pre účely konania o invalidný dôchodok nezmenene s odôvodnením predchádzajúceho rozsudku v tejto veci konštatuje, že dôvody tvrdené a preukazované navrhovateľom pre navrhované zvýšenie odškodnenia všeobecne zodpovedajú zákonodarcom definovaným dôvodom pre zvýšenie odškodnenia podľa ust. cit. vyhl. č. a pôsobenie navrhovateľa v čase pred vznikom úrazu súd nehodnotí ako mimoriadne intenzívne v niektorej z vymenovaných oblastí života. Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov posudku znalca MUDr. O. (s ktorými plne korešpondujú i následné zistenia lekárov posudkovej komisie S. poisťovne v predložených posudkoch zo dňa 27.10.2009 a zo dňa 11.12.2009) však ako skutočnosti výnimočné a hodné mimoriadneho zreteľa v zmysle cit. ust. vyhl. č. v prípade navrhovateľa súd vyhodnotil závažnosť, komplexnosť a progresiu jeho obmedzení vo všetkých oblastiach života, na ktorých sa pred vznikom úrazu viac alebo menej aktívne podieľal (v oblastiach rodinného života vrátane starostlivosti o údržbu domu, profesionálneho uplatnenia v zamestnaní, športovej a kultúrno-záujmovej činnosti). Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím i na nepomer (v neprospech poškodených) medzi odškodňovaním podľa súdom aplikovaných cit. predpisov platných v čase vzniku úrazu navrhovateľa a odškodňovaním podľa súčasnej platnej právnej úpravy (cit. ) - z vyššie spomenutých pozícií sledujúc naplnenie účelu relevantnej právnej úpravy, mal súd za to, že v prípade navrhovateľa podmienky pre ďalšie mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom podľa cit. ust. vyhl. č. splnené sú.

Pokiaľ okresný súd, rozhodujúci o návrhu navrhovateľa v sporovom konaní a rozsahom ním uplatneného nároku viazaný ( ), postupujúc pri určení výšky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia úvahou ( ), založenou na hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania ( ), v odôvodnení svojho predchádzajúceho zrušeného rozsudku skonštatoval, že „nezistil dôvod, aby navrhovateľom v tomto konaní tvrdené skutočnosti (zhodne s tvrdeniami v konaní sp. zn. ) napriek časovému odstupu posúdil inak (zistené zhoršenie zdravotného stavu je zohľadnené v samotnom ďalšom odškodnení z toho istého úrazu)“, pretože „navrhovateľ neuviedol iné právne významné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ani súd sám také nezistil“, o čo následne oprel i

odôvodnenie rozsahu priznaného zvýšenia odškodnenia v porovnaní so zvýšením priznaným súdom v predchádzajúcom cit. právoplatnom rozsudku zo dňa 13.10.1994 v konaní sp. zn. (tj. na 8 násobok), priznaním mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa cit. ust. vyhl. č. v rovnakom rozsahu 8 násobku odškodnenia - už v predchádzajúcom svojom rozsudku však zároveň výslovne uviedol, že takto určený rozsah priznaného mimoriadneho odškodnenia je násobkom základného bodového ohodnotenia ( cit. vyhl. č. ) už po zvýšení podľa vyhl. č. , ktorému postupu súdu pri rozhodovaní podľa ust. cit. vyhl. toto ani žiadne iné ustanovenie cit. vyhl. nebráni. Rozhodujúce pre rozhodnutie súdu je posúdenie konkrétnych podmienok výnimočnosti prípadu, hodného mimoriadneho zreteľa a na základe výsledkov vykonaného dokazovania (a prirodzene nevyhnutných odborných lekárskych odporučení) tomu zodpovedajúcej primeranosti priznaného odškodnenia podľa ust. cit. vyhl. a je potom nevýznamné, či takto súdom priznaná miera primeraného odškodnenia zodpovedá určitému násobku základného bodového ohodnotenia podľa cit. vyhl. a prirodzene matematicky inému násobku, ak súd svoj výpočet odvodil od základného bodového ohodnotenia už po jeho zvýšení na dvojnásobok podľa cit. vyhl. (zjednodušene v konkrétnej veci povedané ak 8 násobku bodového ohodnotenia podľa cit. vyhl. zodpovedá 16 násobok bodového ohodnotenia podľa vyhl. - v medziach návrhom na začatie konania uplatneného nároku navrhovateľa v tejto veci).

Zhodne s výpočtom priznaného odškodnenia v predchádzajúcom cit. zrušenom rozsudku okresného súdu zistená suma 20.924,985 Sk (zodpovedajúcu počtu 1394,999 bodov x 15,- Sk v zmysle cit. vyhl. č. ) po 8 násobnom zvýšení predstavuje výslednú sumu 167.399,88 Sk, ktorej v platnej mene euro zodpovedá sumu istiny 5 556,66 eur.

Odporca prostredníctvom vedľajšieho účastníka už v priebehu konania (v čase po vyhlásení predchádzajúceho, neskôr zrušeného rozsudku okresného súdu v tejto veci) navrhovateľovi preukázane na uspokojenie jeho nároku plnil v rozsahu 694,58 eur (podľa predložených dokladov, vrátane výpisu z bankového účtu dňa 01.6.2009) - na ktorú skutočnosť navrhovateľ v priebehu konania procesne (znížením uplatneného nároku o túto sumu) nereagoval. Pretože pre rozsudok súdu je rozhodujúci skutkový stav veci zistený a jestvujúci v čase jeho vyhlásenia ( , ), súd sumu 694,58 eur odpočítal zo sumy priznaného odškodnenia 5 556,66 eur (výsledná suma istiny priznaného zvýšenia odškodnenia tak predstavuje sumu 4 862,08 eur) a v tejto časti uplatneného nároku, v ktorej odporca (vedľajší účastník) v priebehu konania už plnil, návrh navrhovateľa zamietol rovnako, ako zamietol návrh navrhovateľa i vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie istiny, ako nedôvodný - z vyššie uvedených dôvodov čiastočne ako neprimeraný v navrhovanom mimoriadnom zvýšení odškodnenia a čiastočne z dôvodu predchádzajúceho odškodnenia podľa rozsudku v konaní sp. zn. , čo navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku nezohľadnil.

Okresný súd zhodne s predchádzajúcim zrušeným rozsudkom ako nedôvodný v podstatnej časti zamietol návrh navrhovateľa v časti nároku o zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania, vychádzajúc z právnej konštrukcie uplatneného nároku podľa vyhl. č. , v zmysle ktorej o navrhovanom mimoriadnom zvýšení odškodnenia prislúcha rozhodnúť len súdu, preto odporca (prostredníctvom vedľajšieho účastníka) nemôže byť v omeškaní s požadovaným plnením skôr, ako rozhodnutie súdu v tejto veci nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. To neplatí o tej časti odškodnenia, v ktorej vedľajší účastník za odporcu mohol navrhovateľovi plniť v rozsahu podľa ust. , cit. vyhl. č. - ako však vyplýva už z návrhu navrhovateľa na začatie konania v tejto veci, navrhovateľ po poslednom posúdení odškodnenia v r. 1993 odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi až do začatia súdneho konania nepredložil iný lekársky posudok, na základe ktorého by mohli zistiť výšku plnenia patriaceho navrhovateľovi, ale toto posúdenie ponechal až na súdom ustanoveného znalca v tejto veci, preto sa odporca a vedľajší účastník o výške nároku navrhovateľa dozvedeli až zo znaleckého posudku MUDr. O., ktorý im bol doručený 29.01.2009 resp. 30.01.2009. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov ako dôvodný v tejto časti priznal navrhovateľovi za podmienok podľa cit. ust. Obč. zák. nárok len na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 20.924,985 Sk (694,58 eur), v ktorom rozsahu mohol odporca (vedľajší účastník) navrhovateľovi za podmienok podľa cit. vyhl. č. plniť bez ohľadu na rozhodnutie súdu o nároku podľa cit. vyhl., za čas od 31.01.2009 (ako prvým dňom nasledujúcim po doručení znaleckého posudku MUDr. O. vedľajšiemu účastníkovi) až do preukázaného zaplatenia tejto časti istiny navrhovateľovi v priebehu konania dňa 01.6.2009, vo

výške zodpovedajúcej ust. nar. vl. SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, tzn. 10 % ročne, vychádzajúc z výšky zverejnenej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k 31.01.2009 ako prvému dňu omeškania (2,00 %), po jej zvýšení o 8 percentuálnych bodov podľa cit. nar. vl. SR č. Nad rámec takto priznaného nároku na zaplatenie príslušenstva súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. , :

(1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

(3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V predchádzajúcom zrušenom cit. rozsudku okresný súd o náhrade trov konania rozhodol s použitím ust. a tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Súd po vrátení veci odvolacím súdom je i v časti rozhodovania o riadne uplatnených nárokoch účastníkov na náhradu trov konania ( ) viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), podľa ktorého pri rozhodovaní o trovách konania považuje za správne aplikovať cit. ust. .

S ohľadom na dĺžku súdneho sporu v tejto veci, väčší počet úkonov právnych služieb, spolu s nárokom na náhradu hotových výdavkov, špecifikovanými právnym zástupcom navrhovateľa - pri posudzovaní ktorých je potrebné vychádzať zo zmien všeobecnej právnej úpravy odmeňovania advokátov za poskytovanie právnych služieb, zmien tarifných sadzieb odmeny a paušálnych náhrad režijných výdavkov, vrátane náhrad z titulu cestovných výdavkov, spolu s prepočtom na menu euro, platnú od 01.01.2009 a sadzby odmeny ďalej oproti navrhovateľom vyčíslenému nároku prepočítať postupom podľa ust. zo sumy súdom priznaného plnenia podľa tohto rozsudku - vzhľadom na uvedenú zložitosť posudzovania nárokov na náhradu trov, čo do výšky tarifnej odmeny advokáta v pomere zodpovedajúcom výške súdom priznaného plnenia, súd i z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol, použijúc procesný postup podľa cit. ust. , že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti tohto rozsudku v jeho výroku vo veci samej - ktorým súčasne rozhodne i o nárokoch štátu proti účastníkom na náhradu trov konania, za podmienok ust. v spojení s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).