Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/2/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v právnej veci, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, žalobcu: N. E., H.. X.X.XXXX, Č..M.. XXX, A., zastúpeného Mgr. Radoslavom Hodorom, advokátom, Hlavná 77, Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., IČO: 31 674 160, Adlerova 1, Košice, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, Floriánska 17, Košice, o zaplatenie 1.649,48 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.618,95 eur aj s úrokom z omeškania zo sumy 200,47 eur vo výške 10 % ročne od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 320,18 eur vo výške 9,5 % ročne od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 270 eur vo výške 9,21 % ročne od 1.8.2009 do zaplatenia a zo sumy 828,30 eur vo výške 9 % ročne od 1.8.2009 do zaplatenia s tým, že ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre žalobcu výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, pričom táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka, ale s úrokom z omeškania najviac vo výške 10 % ročne, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšnej časti súd vzájomný návrh z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 969,17 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 8.9.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.649,48 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 1.8.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu dňa 11.11.2008, na základe ktorej začal pre žalovaného vykonávať prácu vodiča nákladnej medzinárodnej kamiónovej dopravy. Súčasne s ním uzavrel aj dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky, na základe ktorej poskytol žalovanému finančnú zábezpeku vo výške 1.200,- eur za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo po skončení pracovného pomeru. Malo sa jednať najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám

v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov, cestovných náhrad, neoprávnených výberov, z platobných a iných kariet a podobne.

Pracovný pomer medzi účastníkmi bol ukončený ku dňu 17.6.2009 okamžitým skončením podľa ust. písm.) b) zo strany žalovaného z dôvodu, že žalobca sa mylne domnieval, že pracovný pomer skončil už na základe jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 8.6.2009.

Žalovaný doposiaľ nevydal žalobcovi sumu 1.256,18 eur, ktorú žalobca zaplatil žalovanému na základe Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, a to formou započítania s alikvotnou časťou cestovných náhrad za mesiac 12/08 vo výške 231 eur, 2/09 vo výške 320,18 eur, 3/09 vo výške 270 eur, 4/09 vo výške 208 eur, 5/09 vo výške 227. Počas trvania pracovného pomeru u žalovaného vykonával žalobca zahraničné pracovné cesty, v súvislosti s ktorými mu vznikal aj nárok na vyplatenie cestovných náhrad

- stravného. Žalovaný však žalobcovi nevyplatil cestovné náhrady za mesiac 6/09 vo výške 393,30 eur napriek tomu, že žalobca si nárok na ne riadne uplatnil a žalovaný ich aj v žalovanej výške priznal.

Podľa ust. právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Ako vyplýva z ust. bodu 2.1 Dohody finančná zábezpeka sa poskytuje za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok žalovaného voči zamestnancovi. Podľa ust. bodu 2.2 žalobca ako zamestnanec uhradí zábezpeku v 4 rovnomerných splátkach. Zamestnanec s týmto súhlasí a súčasne žiada zamestnávateľa, aby splátky boli uhradené formou jednostranného započítania s cestovnými náhradami, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté v priebehu pracovného pomeru. Citovaným ustanovením bodu 2.2. Dohody sa žalobca ako zamestnanec vopred vzdal svojho práva na časť cestovných náhrad, na ktoré mu počas trvania pracovného pomeru vznikol nárok v súlade so Z.z v platnom znení o cestovných náhradách.

Podľa ust. bodu 5.1 Dohody sa účastníci ako zmluvné strany dohodli, aby žalovaný ako zamestnávateľ jednostranne započítal všetky svoje budúce pohľadávky voči zamestnancovi so zábezpekou poskytnuté na základe tejto dohody. Podľa ust. druhá veta je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem prípadov uvedených v ust. (schodok na zverených hodnotách) a (strata zverených predmetov). Tým, že žalovaný ako zamestnávateľ je oprávnený v zmysle ust. bodu 5.1. Dohody jednostranne započítať svoje budúce pohľadávky sa žalobca ako zamestnanec vopred vzdal svojho práva na to, aby mu žalovaný v zmysle ust. druhá veta preukázal jeho zavinenie v prípade, ak si od neho bude uplatňovať náhradu škody.

Zamestnávateľ je taktiež podľa ust. povinný požadovanú škodu prerokovať so zamestnancom. Tým, že Dohoda umožňuje jednostranné započítanie škody žalovaným, sa žalobca vzdal svojho práva aj na prerokovanie požadovanej škody.

Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že Dohoda je v zmysle ust. neplatným právnym úkonom, lebo žalobca sa touto Dohodou vopred vzdal svojho práva na časť cestovných náhrad, svojho práva na to, aby mu žalovaný v zmysle ust. druhá veta preukázal jeho zavinenie a svojho práva na prerokovanie požadovanej škody v zmysle ust. v prípade, ak si od neho bude uplatňovať náhradu škody. Keďže žalovaný si žalovanú sumu ponechal na základe Dohody t.j. neplatného právneho úkonu s poukazom na ust. , preto žalovaný musí uvedenú sumu predstavujúcu nevyplatené cestovné náhrady žalobcovi vydať.

Dohoda uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v zmysle cit. ust. odporuje obsahu aj účelu ust. pretože obsahuje také zabezpečenie práv a povinnosti (finančná zábezpeka), ktoré ust. nepozná a nepripúšťa. Súčasne Dohoda toto cit. ust. obchádza, lebo sa snaží dosiahnuť zmysel a účel cit. ust. iným, zákonu odporujúcim spôsobom. Z uvedeného dôvodu je preto Dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky neplatná aj podľa ust. .

Pokiaľ sa jedná o sumu 393,30 eur tu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom cestovných náhrad za mesiac 06/09 v mesiaci 07/09. Počnúc dňom 01.08.2009 sa tak žalovaný dostal do omeškania s celou žalovanou sumou.

Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. - 29 zo dňa 20.11.2009, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nevie, ako žalobca dospel k

sume 1.256,18 eur, keď na základe spomínanej dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky žalobca ide o sumu 1.200 eur. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že má nárok na vrátenie uvedenej sumy, nakoľko podľa čl. 2 dohody, finančná zábezpeka sa poskytuje za účelom všetkých budúcich pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo po skončení pracovného pomeru. Jedná sa najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce...

V období november 2008 až jún 2009 spôsobil žalobca žalovanému škodu spôsobením schodku na jemu zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať, ktorú si voči nemu žalovaný uplatnil vo výške 1.318,21 eur.

Žalobca pri nástupe do pracovného pomeru v súlade s ust. podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré mu zverí zamestnávateľ. Následne boli žalobcovi zverené tankovacie kreditné karty s finančnými prostriedkami určenými na tankovanie pohonných hmôt. Navrhovateľ natankoval prostredníctvom tankovacej kreditnej karty v určitom čase na určitom mieste pri určitom počte kilometrov za určitú sumu finančných prostriedkov určitý objem pohonných hmôt. Vzhľadom na počet kilometrov, ktoré navrhovateľ prešiel od jedného tankovania po ďalšie tankovanie, mal byť objem spotrebovaných pohonných hmôt podľa vnútropodnikovej smernice o spotrebe pohonných hmôt nižší ako bola skutočná spotreba pohonných hmôt navrhovateľa. Navrhovateľ spôsobil schodok na finančných prostriedkoch na tankovacích kreditných kartách tým, že z dôvodu neodôvodnenej spotreby pohonných hmôt na jemu zverenom vozidle natankoval prostredníctvom na tankovacích kreditných kariet viac pohonných hmôt ako mal vzhľadom na počet ubehnutých kilometrov natankovať podľa vnútropodnikovej smernice o nakladaní a spotrebe pohonných hmôt.

Základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať. Vo výške hodnoty pohonných hmôt, ktoré žalobca prostredníctvom tankovacej kreditnej karty natankoval naviac v porovnaní s tým, koľko mal vzhľadom na prejdený počet kilometrov natankovať podľa vnútropodnikovej smernice o spotrebe pohonných hmôt, spôsobil žalovanému schodok na finančných prostriedkoch na tankovacích kreditných kartách. Takto naviac minuté finančné prostriedky, vo výške hodnoty pohonných hmôt, ktoré žalobca natankoval naviac, neodôvodnil a nevyúčtoval. Odporca vypočítal výšku škody na základe záznamov o jednotlivých tankovaniach pohonných hmôt, cestovných príkazov predložených žalobcom a v súlade s vnútropodnikovou smernicou o spotrebe pohonných hmôt. Správnosť vnútropodnikovej smernice o nakladaní a spotrebe pohonných hmôt a postupu žalovaného pri zúčtovaní spotreby PHM potvrdil znalecký posudok č. 12/08 znalca Ing. Igora Holubeca, ktorý bol vypracovaný v obdobnej právnej veci žalobcu: Lukáš Hudáček proti žalovanej: STEEL TRANS s.r.o. o zaplatenie 884.85,- EUR s prísl., sp.zn. , vedenej na Okresnom súde Košice I. V spomínanom znaleckom posudku v odpovedi č. 4 znalec potvrdil, že pri správnom spôsobe jazdy za predpokladu, že motor vozidla je v dobrom technickom stave je možné konštatovať, že skutočná spotreba pohonných hmôt by mala zodpovedať normovanej spotrebe a v odpovedi č. 7 znalec potvrdil, že postup odporcu pri zúčtovaní spotreby PHM bol v súlade s vnútropodnikovou smernicou a jej prílohami.

Povinnosť žalobcu dodržiavať vnútropodnikovú smernicu o nakladaní a spotrebe pohonných hmôt je uvedená v bode 5.2.1. Pracovného poriadku platného v čase uzavretia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom, v ktorom sa uvádza, že "zamestnanec je povinný dodržiavať interné predpisy a normy". Podľa bodu 2.1. Pracovného poriadku žalovaného je pracovný poriadok záväzný pre všetkých zamestnancov spoločnosti, teda aj pre žalobcu. Žalobca bol žalovaným riadne poučený v súlade s vydanou vnútropodnikovou smernicou o nakladaní a spotrebe pohonných hmôt. Vnútropodniková smernica o spotrebe pohonných hmôt sa navyše nachádza aj v každom vozidle žalovaného. Naviac aj v Pracovnej zmluve, ktorá bola uzavretá dňa 11.11.2008, čl. IV. bod 3, písm. i) a aj v pracovnom poriadku žalovaného je uvedená skutočnosť, že nadspotreba nafty počas služobnej cesty vozidlom, pokiaľ nie je spôsobená technickou závadou vozidla, zakladá závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň bol žalobca zamestnávateľom upozorňovaný na neodôvodnenú spotrebu pohonných hmôt počas pracovných hmôt počas pracovných ciest.

Žalovaný si listom zo dňa 29.7.2009 - Uplatnenie náhrady škody, uplatnil škodu v celkovej výške 46,80 eur, ktorá vznikla ako nevyúčtovaný výber z platobnej karty. Žalobca vyberal dňa 5.6.2009 - 100 eur z platobnej karty z toho vyúčtoval 59,80 eur a nevyúčtoval 40,20 eur, tento výber sa uskutočnil vo

Francúzsku. Ďalej žalobca dňa 3.6.2009, vybral z platobnej karty sumu 20 eur z tejto sumy vyúčtoval 13,40 eur a nevyúčtoval 6,60 eur, tento výber sa uskutočnil v Taliansku.

Vzhľadom na vyššie uvedené, si týmto žalovaný v zmysle zákona uplatil voči žalobcovi kompenzačný nárok vo výške, v ktorej sa vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu kryjú.

Na pojednávaní dňa 7.5.2010 právny zástupca žalovaného uviedol, že podáva vzájomný návrh. Má za to, že na základe dohody o prehĺbení kvalifikácie si voči žalobcovi uplatňuje sumu 2.925 eur, čo spolu so sumami uvedenými v odpore vo výške 1.318,21 eur a 46,86 eur činí 4.290,07 eur.

Žalobca so vzájomným návrhom nesúhlasil. Jeho právny zástupca uviedol, že náklady uvádzané žalovaným na prehĺbenie kvalifikácie, sú absurdné. Nie je možné, že by boli na jedného zamestnanca, konkrétne na žalobcu, vynaložené na zaškolenie takéto náklady. Tiež tu nie je súvis medzi leasingom vozidiel a zvyšovaním kvalifikácie žalobcu. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že bez uvedeného školenia by nemohol žalobca vykonávať prácu u žalovaného, nakoľko podmienkou pre vykonávanie práce bol vodičský preukaz. Túto podmienku splnil žalobca už pred nástupom do pracovného pomeru u žalovaného. Ďalšou podmienkou prijatia do pracovného pomeru, ktorú žalovaný vyžadoval, bola prax. Konkrétne v tomto prípade išlo o jednodňové vysvetľovanie postupu práce, nie o nejaké školenie dlhodobého charakteru. Uvedené vyplýva aj z toho, že pracovný pomer so žalovaným žalobca uzavrel 11.11.2008, pričom už za mesiac november 2008 dostal diéty, to znamená, že už v novembri 2008 odišiel na pracovné cesty. Tu nejde o dohodu o zvýšení kvalifikácie v zmysle ust. , kde podmienkou je uvedenie školy, nie organizácie, v ktorej sa uvedené zvyšovanie kvalifikácie má vykonávať. Taktiež z povahy tejto dohody podľa vyplýva, že sa predpokladá, že zamestnávateľ bude prispievať zamestnancovi k tomuto zvyšovaniu kvalifikácie, tým, že mu bude poskytovať voľno, náhradu mzdy a tiež, že mu bude prispievať na náklady na cestovné. Z podania žalovaného však vyplýva, že on si uplatňuje náklady, ktoré sú priamo spojené s tým, že vykonával toto školenie. Navyše tieto náklady žalovaný nepreukázal. Uvedeným školením nedošlo k zvýšeniu kvalifikácie žalobcu.

Pokiaľ ide o nevyúčtovanú sumu, suma 43,90 eur bola zúčtovaná. Z výplatnej pásky za január 2009 s vyčíslením diét a výpisov z účtu z marca 2009 vyplýva, že bolo uhradených 655,- eur a 30,80 eur, čo spolu činí 685,80 eur, avšak podľa vyčíslenia žalobcu celkom stravné a navýšenie v eur malo byť vo výške 695,80 eur, pričom je tiež zjavné z tejto tabuľky, že nebola vyplatená vlastná hotovosť vo výške 15,90 eur.

Výrobcovia nákladných vozidiel, u ktorých žalobca u žalovaného jazdil, neuvádzajú spotrebu nákladných vozidiel, pretože je tam široké rozpätie spotreby v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých sa jazdí, či sa jazdí do kopca či z kopca, či plne naložený. Vlastná smernica žalovaného nemá oporu v žiadnych objektívne zistiteľných položkách. Vychádza z nejakých priemerov, ktoré si zamestnávateľ odsledoval, stanovil, avšak nebola táto smernica potvrdená žiadnymi, či už znaleckými organizáciami alebo výrobcami nákladných vozidiel. Dodržiavanie tejto smernice preto nemôže mať vplyv posudzovanie plnenia pracovných povinností, či spôsobenie škody. Žalovaný proti iným bývalým zamestnancom podal trestné oznámenie v dôsledku tejto nadspotreby, a tieto oznámenia boli odmietnuté, pretože nebolo preukázané zavinenie ani tzv. nadspotreby. Poukazujeme na , list žalovaného, podľa ktorého bola prerokovaná aj škoda z 29.7.2009, čiže po tom, ako som už žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo veci korešpondoval so žalovaným, pričom nadspotreba mala byť spôsobená v mesiaci november 2008, čiže už dávno ubehla doba na prerokovanie škody. Taktiež poukazujeme na to, že pri podozrení, ako uviedol aj znalec v inom konaní, žalovaný mohol vystaviť vozidlo okamžitému tzv. prelitrovaniu, na základe ktorého by bolo možné zistiť, kde sú príčiny nadspotreby. Nadspotreba môže byť spôsobená rôznymi objektívnymi faktormi, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť a to jednak tým, kde sa jazdilo. Žalovaný napríklad dával pokyny svojím zamestnancom, aby jazdili mimo diaľnic, nakoľko tieto sú spoplatnené a je známe, že cesty mimo diaľnic sú náročnejšie na spotrebu. Taktiež jazdili po mnohých cestách s vysokým prevýšením, navyše s nákladom. Máme za to, že žalovaný nepreukázal zavinenie, či už úmyselné alebo nedbanlivostné, zo strany žalobcu. Keby tomu tak bolo, tak predsa by mu nedovolil užívať tak dlhodobo jeho vozidla. Máme za to, že smernica žalovaného nie je právne vynútiteľná.

Podľa žalobcu je uvedená lehota § 191 prekluzívna. Taktiež pokiaľ ide o znalecký posudok, na ktorý poukazuje žalovaný, znalec v ňom konštatuje, že skutočná spotreba by mala zodpovedať uvedenej smernici, nie že musí zodpovedať, čiže je tu ponechaný priestor na pôsobenie subjektívnych a objektívnych faktorov na spotrebu vozidla. Znalec nepotvrdil, že ak je technický stav vozidla v poriadku, že musí byť dosahovaná spotreba, tak ako je uvedená v smernici. Pokiaľ ide o sumu uplatnenú titulom nadspotreby, nebolo preukázané zavinenie zamestnanca, nafta bola reálne spotrebovaná pri výkone činnosti zamestnanca a túto si žalovaný ako podnikateľ vyúčtoval ako náklady pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

Právny zástupca žalovaného v konaní argumentoval, že školy v zákonníku nie sú špecifikované. Podľa neho tam patria aj inštitúcie, ktoré vykonávajú školenia, rovnako ako žalovaný, ktorý má v predmete činnosti aj vykonávanie školení. Skutočnosť, že nebola podmienkou prijatia absolvovanie uvedeného školenia, neznamená to, že prepravca nemohol dať vykonať školenie u iného subjektu. resp. že certifikát o absolvovaní školenia žalobca nemôže využiť pri práci u iného prepravcu. Dohoda o prehĺbení kvalifikácie bola uzatvorená zo strany žalobcu slobodne, vážne, bez nátlaku a táto dohoda bola uzatvorená v zmysle .

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uznal, že žalovaný zrazil vlastnú hotovosť zo mzdy a stravného žalobcu, a to vo výške 15,90 eur, 18 eur a že nevyplatil ani sumu 10 eur.

Ďalej uviedol, že smernica žalovaného bola potvrdená znaleckým posudkom, v ktorom boli zohľadnené všetky právnym zástupcom žalobcu uvádzané faktory a tiež škodová komisia zohľadňovala určité percentá - odlišné v letnom a zimnom období. Znalec konštatuje, že postup odporcu bol v súlade so smernicou pri vyčíslovaní nadspotreby. Pokiaľ ide o trestné konanie, nie je pravdou, že znalec konštatoval, že nedošlo k nadspotrebe, naopak bolo konštatované, že k nadspotrebe došlo, avšak pre uznanie trestného činu chýbala subjektívna stránka skutkovej podstaty. Čo sa týka prelitrovania, žalovaný predložil technické osvedčenie vozidla, na ktorom žalobca jazdil, nedá sa po každej jazde robiť prelitrovanie. Pokiaľ ide o prejednanie škody, k tomu došlo skôr, ako si žalobca uplatnil svoju pohľadávku. Žalovaný si náhradu škodu uplatnil v zákonnej lehote. § 191 nehovorí o zániku nároku. V súčasnosti medzi účastníkmi už nie je pracovno-právny vzťah zamestnávateľ - zamestnanec.

V písomnom podaní zo dňa 14.6.2010 žalovaný tiež namietal, že podľa jeho prehľadu zrážok, kedy a v akej výške bola zrazená finančná zábezpeka žalobcu, vyplýva fakt, že žalobcovi bola na základe Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky zrazená suma len 1.200 eur a nie suma 1.256,187 eur, ako to žalobca uvádza v žalobe zo dňa 03.09.2009.

Ďalej uviedol, že žalobca dňa 23.01.2009 písomne prevzal platobnú kartu UniCredit Bank s koncovým číslom 4960. Žalobca na písomnom prevzatí uvedenej platobnej karty podpisom potvrdil jej skutočné prevzatie. V predmetnom konaní si žalovaný okrem iného nárokuje aj sumu vo výške 46,80 eur, ktorá vzišla z nevyúčtovaných výberov z vyššie uvedenej platobnej karty, ktorú mal žalobca ako zamestnanec žalovaného zverenú a mal aj riadne uzatvorenú Dohodu o hmotnej zodpovednosti.

Žalovaný namietal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo žalovanej sumy od 01.08.2009 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná suma pozostáva z dvoch samostatných nárokov, ktoré mali rôznu dobu splatnosti a že základná úroková sadzba ECB bola v období 01.08.2009 vo výške 8 % bodov t.j. prislúchajúci úrok z omeškania za obdobie 01.08.2009 je 9 %.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - pracovnej zmluvy, dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, výplatných pások a vyúčtovaní stravného za mesiace 12/2008, 2-6/2009, okamžitého skončenia pracovného pomeru z 8.6.2009 a odpovede, výpisu z kreditnej karty, znaleckého posudku č. 12/08, oznámenia o započítaní pohľadávok, zápisu zo škodovej komisie z 28.7.2009, uplatnenia náhrady škody, dohody o hmotnej zodpovednosti zo 4.4.2007, výpisu z OR ohľadne žalovaného, vyčíslenia celkovej sumy vynaložených nákladov zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie vodiča medzinárodnej nákladnej dopravy - interné, uplatnenia náhrady škody z 29.7.2009, dohody o prehĺbení kvalifikácie, podkladov pre mzdy - reálna spotreba žalobcom za mesiace 11/08-6/09, certifikátu vozidla zn. z 8.10.2008 a zn. zo 4.11.2008, protokolov o technickej kontrole vozidla zn. KE807FK zo 16.9.2008, zn. z 21.8.2008, zn. z

24.11.2008, zn. z 22.9.2008, smernice žalovaného o spotrebe pohonných látok motorových vozidiel, spotreby vozidla ťahač návesov zn. VOLVO FH 12 EU 3/mega ID vozidla 062-116 a zn. SCANIA R420/mega ID vozidla 433-535, zoznamu kariet Uni kredit, rekapitulácie účtu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania dňa 11.11.2008 uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal žalobca ako zamestnanec vykonávať druh práce vodič nákladnej medzinárodnej kamiónovej dopravy. Toho istého dňa účastníci uzavreli aj dohodu o hmotnej zodpovednosti.

Dňa 11.11.2008 účastníci tiež uzavreli dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky. Podľa bodu 2.1 tejto dohody sa finančná zábezpeka poskytla za účelom zabezpečenia všetkých budúcich pohľadávok zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktoré vzniknú počas alebo ktoré môžu vzniknúť po skončení pracovného pomeru. Malo sa jednať najmä o pohľadávky vzniknuté z titulu predčasného ukončenia pracovného pomeru spôsobenej škody zamestnávateľovi alebo tretím osobám v rámci výkonu práce, nevyúčtovaných preddavkov, cestovných náhrad, neoprávnených výberov, z platobných a iných kariet a podobne. V zmysle bodu 2.2 dohody sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že zamestnanec uhradí zábezpeku v 4 rovnomenných splátkach formou jednostranného započítania zamestnávateľa s cestovnými náhradami, na ktoré zamestnancovi vznikne nárok v priebehu pracovného pomeru. Podľa bodu 4.1 mal zamestnávateľ vrátiť zamestnancovi finančnú zábezpeku pri skončení pracovného pomeru v lehote do 60 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru.

Dňa 11.11.2008 účastníci tiež uzavreli dohodu o prehĺbení kvalifikácie, podľa ktorej sa zamestnávateľ zaviazal umožniť zamestnancovi prehĺbiť si kvalifikáciu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy absolvovaním školenia, zabezpečeného žalovaným, pre držiteľov vodičských oprávnení C, C + E, ktoré končí získaním Certifikátu o úspešnom absolvovaní teoretického a praktického školenia v odbore vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Predmetom školenia je najmä vnútroštátna a medzinárodná legislatíva, konštrukcia cestných motorových vozidiel, poisťovníctvo, základy logistiky, zásady pre používanie licencie CEMT, dodacie doložky INCOTERMS, Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave, metódy upínania nákladu, cestná a enviromentálna bezpečnosť, základy ekonomiky dopravnej firmy, zlepšenie racionálneho jazdného správania na základe bezpečnostných predpisov. Celková suma vynaložených nákladov zamestnávateľa je 3.900 eur. Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dobu najmenej 2 rokov po skončení školenia, inak je povinný nahradiť zamestnávateľovi náklady spojené s prehĺbením kvalifikácie

- fixné, variabilné a spojené s teoretickou prípravou , to vo výške 3 celkovej sumy. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Podľa výplatných pások a vyúčtovaní stravného za mesiace 12/2008, 2-6/2009 a výpisov z účtu súd zistil, že žalobcovi nebolo vyplatené cestovné náhrady za mesiac 12/2008 200,47 eur (770 - 539 - 30,53 eur), za 1/2009 vo výške 10 eur (695,80 - 655 - 30,80 eur), za 2/2009 320,18 eur (1.050 - 729,82) , za 3/2009 270 eur (910 - 640 eur), za 4/2009 208 eur (761,50 eur - 553,50 eur), za 5/2009 227 eur (498

- 271,3 eur) a za 6/2009 393,30 eur.

Podľa rekapitulácie účtu predloženého žalovaným bolo zrazených ako "kaucia 31.12.2008 231,- eur, 28.2.2009 312 eur, 31.3.2009 270 eur, 30.4.2009 200 eur, 31.5.2009 187,- eur.

Podľa vyúčtovaní žalovaného v tabuľke stravné žalobcovi bola uvedená v mesiaci 1/09 vlastná hotovosť 15,90 eur a vo 2/09 vlastná hotovosť 18 eur.

Podľa zoznamu kariet žalobca prevzal od žalovaného dňa 23.1.2009 kreditnú kartu č. 8 4960. Podľa výpisu z kreditnej karty 6762 27XX XXXX 4960, dňa 5.6.2009 žalobca vybral 100,- eur a 3.6.2009 vybral 20 eur. Podľa tvrdení účastníkov, z nich žalobca vyúčtoval len 59,80 eur a 13,40 eur, čiže nevyúčtovaných ostalo 46,80 eur.

Z podpisovej listiny súd zistil, že dňa 14.10.2008 bolo žalobcom vykonané školenie, školiteľ: p. Lukačko a Cumamčík, názov školení: Predškolenie z dokumentácie ISR vodičov MKD z právnych predpisov, interných predpisov, informatívnych a dopravných predpisov. Politika kvality, enviromentálna politika, HP-04, Plánovanie a realizácia prepravy, Po - Pracovný poriadok, Po-05, Odmeňovací poriadok, Pr-08.3, Príručka dopravnej nehody, , Príručka vodiča, Pr-08.5, Príručka zamestnanca. Podpísaný je aj žalobca.

Podľa vyčíslenia celkovej sumy vynaložených nákladov zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie vodiča medzinárodnej nákladnej dopravy - interné z 8.9.2008 žalovaný vychádzal zo svojich nákladov za obdobie 7/2008 a sú uplatnené vo výške 1/3 z celkových nákladov prepravy. Náklady na mzdy, zákonné odvody, cestovné náhrady a poplatky spojené s prepravou nie sú uplatnené v celkovej sume. K uvedeným nákladom sú započítané náklady na teoretickú prípravu vodičov (náklady na lektorov, učebné pomôcky a.i.). Zisková prirážka nie je uplatnená, nakoľko zamestnávateľ vykonáva predmetné prehĺbenie kvalifikácie za účelom zlepšenia kvality práce svojím zamestnancom. Ďalej sú rozpísané náklady uplatnené za mesiac: fixné náklady prepravy - leasing vozidiel 16.735,33 Sk, zákonné poistenie, havarijné poistenie, dane a.i. 3.215,- Sk, ostatné náklady 641,33 Sk, správna réžia 11.500,33 Sk a variabilné náklady prepravy - pohonné hmoty 54.528,- Sk, pneumatiky 2.726,40 Sk, opravy vozidiel 8.136,60 Sk a náklady teoretickej prípravy 20.000,- Sk, spolu 117.483,- Sk.

Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného. V deň nástupu do pracovného pomeru podpisovali pracovné zmluvy. Naraz prijali 15-tich. Dali im podpísať papiere rad za radom. Bližšie debatovali len o tej dohode o finančnej zábezpeke, kde im to bolo vysvetlené tak, že pre prípad, že by pri skončení pracovného pomeru chceli niečo ukradnúť: navigátor alebo koleso z auta, aby mal zamestnávateľ nejakú zábezpeku, ale že inak im to vráti. Pokiaľ ide o to školenie, vôbec nebola reč o cene školenia. Celé to školenie sa uskutočnilo behom jedného dňa od rána asi 8,30 do poobedia, kde im rozprávali o tom, ako sa robí vyúčtovanie, ako často, v akých intervaloch sa striedajú vodiči, aké mzdové hodnotenie, ako firma funguje. Vykladali tí, ktorí ich prijímali do zamestnania - vedúca, ktorá zadeľovala vodičov, bola tam pracovníčka z poisťovne, ktorá vykladala ohľadne poistenia. Žiadne praktické cvičenia sa nerobili. Žalobca predtým pracoval ako samostatný vodič, robil autobusom, tiež súkromne s nákladným vozidlom. Nedostal žiadne potvrdenie o zložení zábezpeky. Tá zábezpeka sa platila tak, že sa sťahovalo z diét. Pokiaľ ide o nadspotrebu, nikdy žalobcovi nebola žiadna vytknutá. Vždy raz do mesiaca sa robilo vyúčtovanie, kde sa brali údaje, koľko mali vodiči v nádrži, koľko najazdili kilometrov. Žalobca mal vedomosť o smernici ohľadne nadspotreby. Dispečeri vedeli, že ak zadajú trasu mimo diaľnic, cez dedinky do kopca v zime, že tam je vyššia spotreba a bola prípustná určitá odchýlka, takže sa s vodičmi dispečer nebavil aj keď vznikla nadspotreba. Zo školenia nedostali žiadne materiály, len červenú kartičku. Žalobca v decembri jazdil ešte s kolegom. Od januára do júna jazdil sám. Pokiaľ ide o nevyúčtovaný výber, v podstate sa to robilo tak, že keď sa vybrala hotovosť, nakúpili sa za ňu pohonné látky, tak to sa vyúčtovalo, ale od nich (vodičov) nechceli (zamestnanci zamestnávateľa) naspäť hotovosť, čo im zvýšila, lebo ani nemali by to ako zúčtovať. Žalobca si to nechal a potom sa mu to stiahlo z diét, alebo za to potom nakúpil v ďalšom účtovnom období. Konkrétne pokiaľ ide o uplatnenú sumu 46,80 eur, žalobcovi bolo nevyplatených 43,90 eur, a to konkrétne z výplaty za január 2009 mu bola strhnutá vlastná hotovosť 15,90 eur, z toho čo mu malo byť vyplatené a ešte nebolo vyplatených 10,- eur. Dňa 3.3.2009 mu bolo vyplatených len 655,- eur a potom 5.3.2009 30,80 eur a za február mu bolo strhnutých ako vlastná hotovosť 18,- eur.

Listom zo dňa 8.6.2009 žalobca podal okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia cestovných náhrad za apríl 2009.

Žalovaný žalobcovi listom zo 16.6.2009 oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za bezpredmetné, nakoľko cestovné náhrady za mesiac apríl mu boli v zákonnej lehote zaslané na účet.

Podľa certifikátov vozidiel zn. z 8.10.2008 a zn. zo 4.11.2008 a protokolov o technickej kontrole vozidla zn. KE807FK zo 16.9.2008, zn. z 21.8.2008, zn. z 24.11.2008, zn. z 22.9.2008 boli uvedené vozidlá žalovaného spôsobilé na prepravu s lehotou platnosti 1 rok od ich vydania.

Žalovaný ako zamestnávateľ vydal dňa 16.2.1996 Smernicu o spotrebe pohonných látok motorových vozidiel, v ktorej na základe odporúčaní dovozcu v zmysle STN v jednotlivých prílohách určil spotrebu pohonných látok ťahačov návesov podľa druhu, značky a typu motora a tonáže nakládky tovaru, spôsob evidencie nákupu pohonných látok, zisťovania skutočnej spotreby pre jednotlivé vozidlá pri jednotlivých služobných cestách a jej vyhodnocovanie na základe ubehnutých kilometrov a tonáže podľa nakladacieho listu CMR.

Podľa znaleckého posudku č. 12/08 Ing. Igora Holubca zo dňa 12.2.2008, ktorý bol vypracovaný v obdobnej právnej veci žalobcu: Lukáš Hudáček proti žalovanej: STEEL TRANS s.r.o. o zaplatenie 884.85,- EUR s prísl., sp.zn. , vedenej na Okresnom súde Košice I., v odpovedi č. 4 na

otázku, či mohol žalobca pri inom spôsobe jazdy ovplyvniť spotrebu pohonných hmôt, znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne odpovedať, nakoľko nepozná spôsob jazdy žalobcu. Spotreba pohonných hmôt je ovplyvňovaná prevádzkovými podmienkami a pomermi ako aj technickým stavom motoru vozidla a že pri správnom spôsobe jazdy za predpokladu, že motor vozidla je v dobrom technickom stave je možné konštatovať, že skutočná spotreba pohonných hmôt by mala zodpovedať normovanej spotrebe. V odpovedi č. 7 znalec potvrdil, že postup odporcu pri zúčtovaní spotreby PHM bol v súlade s vnútropodnikovou smernicou a jej prílohami.

Podľa podkladov pre mzdy žalovaného v mesiacoch 11/08-6/09 žalobca najazdil mal každý mesiac nadspotrebu pohonných látok.

Podľa zápisu zo škodovej komisie z 28.7.2009 u žalovaného bolo prejednaná nadspotreba spôsobená žalobcom za obdobie 11/2008 - 6/2009 a odsúhlasená vo výške 1.526,19 eur, po znížení za jazdy v letnom období o 10 % a v zimnom období o 15 % vo výške 1.318,21 eur.

Žalovaný si listom zo dňa 29.7.2009 voči žalobcovi uplatnil náhradu škody za schodok na zverených hodnotách vo výške 1.318,21 eur a za náklady spojené s prehĺbením kvalifikácie vo výške 2.925,- eur.

Žalovaný žalobcovi listom zo 6.8.2009 oznámil, že voči žalobcovi eviduje záväzky 1.200 eur (dohoda) a 393,30 eur (cestovné náhrady 6/2009), spolu 1.593,30 eur a pohľadávky vo výške 1.318,21 eur (schodok na zverených hodnotách za 11/2008 až 6/2009) a 46,80 eur (škoda pri výbere z platobnej karty), spolu 1.365,01 eur a že započítava svoje pohľadávky voči záväzkom (správne malo byť pohľadávkam) žalobcu a zostatok vo výške 228,29 eur bude žalobcovi vrátený.

Základná úroková sadzba ECB (hlavné refinančné operácie) bola od 21.1.2009 2 %, od 11.3.2009 1,5 %, od 8.4.2009 1,25% a od 13.5.2009 1% ročne.

Podľa ustanovenia o cestovných náhradách zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

Podľa ustanovenia § 19 náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy vychádza zamestnávateľ z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi, alebo skupine zamestnancov. Pokiaľ sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o cestných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o cestných náhradách základné sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10%. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa § 13 ods. 4 zákona o cestných náhradách ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 36a zák. o cestovných náhradách náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku

zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.

Podľa § 36 ods. 8 cit. zák. zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa () účinného do 31.8.2007 ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy .

Podľa , právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Podľa zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho

obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa prvá veta a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa. § 3 ods. 1 a 2 nar. vlády č. 87/95 Z.z. platného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.

Podľa zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní

s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.

Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b) študijný odbor a označenie školy,

c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Podľa celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Podľa zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 3 319,39 eura. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1 659,70 eura. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

Podľa povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak

a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,

c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),

d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

Podľa o výchove a vzdelávaní (školský zákon) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory.

Podľa § 2 písm. x) cit. zákona školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu.

Podľa , a o štátnej správe v školstve a školskej samospráve Školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania možno zriadiť až po jeho zaradení do siete. Školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť a) obec, b) samosprávny kraj, c) krajský školský úrad, d) štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, e) iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Vo veciach výchovy a vzdelávania sú školy, školské zariadenia, strediská praktického vyučovania alebo pracoviská praktického vyučovania podľa tohto zákona v oblasti metodického riadenia výchovno- vzdelávacieho procesu riadené ministerstvom.

Podľa , zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa , zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

Podľa a ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa , zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa , zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa , zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa , ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Podľa , odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa , vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy pracovnoprávny vzťah.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonával pracovné cesty, za ktoré mu patrilo stravné vyčíslené za jednotlivé mesiace pracovného pomeru samotným žalovaným.

Podľa vyčíslení stravného žalovaným a výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný žalobcovi neuhradil stravné za mesiac 12/2008 200,47 eur (770 - 539 - 30,53 eur), za 2/2009 320,18 eur (1.050 - 729,82), za 3/2009 270 eur (910 - 640 eur), za 4/2009 208,- eur (761,50 eur - 553,50 eur), za 5/2009 227 eur (498 - 271,3 eur) a za 6/2009 393,30 eur, spolu vo výške 1.618,95 eur. Tie mali byť podľa zákona o cestovných náhradách vyplatené do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po príslušnom kalendárnom mesiaci, teda za december 2008 do 30.1.2009 - kedy základná úroková sadzba ECB bola 2 %, za február 2009 do 30.3.2009 - kedy základná úroková sadzba ECB bola 1,5 %, za marec 2009 do 30.4.2009 - kedy základná úroková sadzba ECB bola 1,25 %, za apríl do 31.5.2009 + za máj do 30.6.2009 a za jún do 31.7.2009 - kedy základná úroková sadzba ECB bola 1 %.

Pracovnoprávne vzťahy sú osobitne upravené v (ďalej ), ktorý výslovne kogentne v ust. stanovuje možnosti zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pričom medzi nimi nie je uvedená finančná zábezpeka. V pracovnom práve nemožno uzatvárať nepomenované zmluvy, ale len také, ktoré sú upravené v pracovnoprávnych predpisoch. Vo vzťahu k týmto výslovne vymenovaným druhom zabezpečovacích prostriedkov v pracovnom práve nemožno použiť subsidiárnu pôsobnosť . Práve preto dohoda o poskytnutí finančnej zábezpeky nemôže byť definovaná ako riadny a zákonom povolený prostriedok zabezpečenia práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Navyše súhlas a zároveň žiadosť žalobcu ako zamestnanca uvedený v bode 2.2 dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky k tomu, aby suma finančnej zábezpeky bola žalovanému uhradená formou jednostranného započítania s cestovnými náhradami, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté v priebehu pracovného pomeru, je nutné tiež chápať ako vzdanie sa práva žalobcu na časť v budúcnosti vzniknutých nárokov podľa pracovnoprávnych predpisov na vyplatenie cestovných náhrad v rámci pracovnoprávneho pomeru. V zmysle tejto dohody tiež žalobca ako zamestnanec už akoby vopred vyplatil žalovanému sumu za nejaké prípadné budúce škody. Týmto sa žalobca vopred vzdal práva na to, aby mu žalovaný v prípade vzniku škody preukázal jeho zavinenie a aj rozsah náhrady škody, čo v pracovnoprávnych vzťahoch nie je prípustné. Dohoda vlastne umožňovala žalovanému aj po skončení pracovného pomeru uplatniť si voči bývalému zamestnancovi akýkoľvek nárok bez možnosti zamestnanca sa proti tomu nejako brániť.

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že dohoda účastníkov o poskytnutí finančnej zábezpeky je v rozpore so , teda absolútne neplatná s poukazom na a .

Súd sa zaoberal aj otázkou, či v prípade nevyplatenia cestovných náhrad a kompenzovania týchto súm na finančnú zábezpeku došlo k riadnemu započítaciemu prejavu v zmysle . Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka rovnakého druhu, vzájomne sa kryjúcich i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka. Započítací prejav je jednostranný právny úkon dlžníka či veriteľa, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa.

Žalovaný takýto započítací prejav, aký vyžadujú platné právne predpisy, podľa názoru súdu voči žalobcovi neučinil, pretože k započítavaniu dochádzalo jedine tým, že žalobcovi neboli spolu so mzdou vyplácané sumy cestovných náhrad, čo potvrdili obaja účastníci konania. Dôkaz označený ako Rekapitulácia účtu - prijatá záloha od zamestnanca, vystavený dňa 20.2.2006 v žiadnom prípade neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Z neho je zrejmé len to, že žalobcovi mala byť za mesiace 12/2008-5/2009 vyplatené sumy tam uvedené. Chýba v ňom údaj, že tieto sumy - pohľadávky žalobcu žalovaný uplatňuje na započítanie voči svojej pohľadávke titulom finančnej zábezpeky. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k riadnemu započítaniu pohľadávky žalovaného titulom finančnej zábezpeky voči pohľadávke žalobcu titulom cestovných náhrad.

Pre úplnosť súd dodáva, že v pracovnom práve je započítanie neprípustné.

Nakoľko žalovaný nevyplatil žalobcovi cestovné náhrady v celkovej výške v zákonnej lehote a vyššie citovanú dohodu o poskytnutí finančnej zábezpeky súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, nemá súd

pochybnosti o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi nevyplatené cestovné náhrady za mesiace 12/2008 a 2-6/2009, preto súd žalovaného zaviazal na ich zaplatenie žalobcovi v celkovej výške 1.618,95 eur aj s úrokom z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu - teda zo sumy 200,47 eur vo výške 10 % ročne, zo sumy 320,18 eur vo výške 9,5 % ročne, zo sumy 270 eur vo výške 9,21 % ročne a zo sumy 828,30 eur (208 + 227 + 393,30 eur) vo výške 9 % ročne, a to všetko až odo dňa 1.8.2009 - uvedeného v žalobnom návrhu, nakoľko súd je návrhom žalobcu viazaný, s tým, že ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, pričom táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka, ale najviac v uplatnenej výške 10 % ročne. V zvyšnej časti žalobu súd ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o vzájomný nárok žalovaného uplatneného titulom dohody o prehĺbení kvalifikácie, k tomu súd uvádza, že tiež osobitne upravuje možnosť zamestnávateľa a zamestnanca uzatvoriť písomnú dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie alebo prehĺbenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia, pričom ustanovuje jej náležitosti v , z ktorých dohoda o prehĺbení kvalifikácie z 11.11.2008 neobsahovala študijný odbor a označenie školy. Žalovaný nepreukázal, že školením, ktoré žalobca u neho absolvoval, došlo k prehĺbeniu jeho kvalifikácie a že náklady na toto školenie boli skutočne vo výške 3.899,72 eura. Zákonodarca v uvedených ustanoveniach prehĺbením kvalifikácie nemal na mysli akékoľvek základné, 1-dňové školenie zamestnancov, ale dlhodobejšie zaúčanie, pre ktoré sa predpokladá častejšie poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy.

Uvedené ustanovenie nemá slúžiť k zneužívaniu zamestnávateľmi, aby pod zámienkou poskytovania akéhokoľvek školenia zaťažili zamestnancov v prípade ich odchodu (navyše ak sám zamestnávateľ neplní všetky svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov) náhradou nákladov zamestnávateľa vynaložených pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaným predložené vyúčtovanie nákladov na prehĺbenie kvalifikácie zamestnancov: leasing vozidiel 16.735,33 Sk, zákonné poistenie, havarijné poistenie, dane a.i. 3.215,- Sk, ostatné náklady 641,33 Sk, správna réžia 11.500,33 Sk a variabilné náklady prepravy - pohonné hmoty 54.528,- Sk, pneumatiky 2.726,40 Sk, opravy vozidiel 8.136,60 Sk a náklady teoretickej prípravy 20.000,- Sk, spolu 117.483,- Sk nebolo nijako bližšie špecifikované a podložené dokladmi, navyše vychádzalo z mesačných nákladov, hoci školenie žalovaného trvalo len 1 deň.

Súd má za to, že predmetné školenie zo dňa 14.10.2008 malo charakter len zaškolenia, resp. zaučenia v zmysle , a teda že sa nejednalo o dohodu o zvýšení resp. prehĺbení kvalifikácie. Išlo o krátkodobejšiu formu a spôsob získania kvalifikácie, ktorá nemá charakter sústavnej prípravy ako je to pre prehlbovaní resp. pri zvyšovaní kvalifikácie podľa . Navyše, podľa dátumu bolo uskutočnené ešte pred uzavretím Dohody o prehĺbení kvalifikácie zo dňa 11.11.2008.

Súd taktiež podotýka, že žalovaný nie je školou v zmysle právnych predpisov SR, t.j. výchovno- vzdelávacou inštitúciou zriadenou podľa osobitného predpisu, čo znamená, že nie je oprávnený prehlbovať kvalifikáciu v určitom študijnom odbore, ako to predpokladá ust. .

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že aj dohoda účastníkov o prehĺbení kvalifikácie je v rozpore so , teda absolútne neplatná, a teda že žalovanému na jej základe 2.925 eur nepatrí.

Pokiaľ ide o vzájomný nárok žalovaného uplatneného titulom náhrady škody, súd uvádza, že schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len hodnoty určené na obeh a obrat. Ide napríklad o finančnú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru a

iné hodnoty, s ktorými má zodpovedný zamestnanec možnosť nakladať po celý čas, po ktorý mu budú tieto hodnoty zverené.

Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa . Táto zodpovednosť totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide teda napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. V žiadnom prípade sem nemožno zahrnúť napríklad pracovné pomôcky, motorové vozidlo, nakúpené pohonné látky, ktoré má zamestnanec ako vodič vozidla užívať.

Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ. Zavinenie sa definuje ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti.

Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou žalovaného, že mu žalobca titulom schodku na zverených hodnotách neuhradil 1.318,21 eur. Nakoľko sám žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdil, že nákup pohonných hmôt zo strany žalobcu bol vyúčtovaný, bol preukázaný nákup pohonných látok v sume vyjmúc 46,80 eur. Žalobca počas konania uznal, že nevrátil určitú hotovosť z dôvodu, že keď sa vybrala hotovosť a nakúpili sa za ňu pohonné látky, tak od neho zamestnávateľ nechcel prevziať zvyšnú hotovosť, ale sa to potom odrátalo z diét alebo za to potom nakúpil v ďalšom účtovnom období. Bez ohľadu na okolnosti, za ktorých nedošlo k vyúčtovaniu uvedenej sumy, žalobca mal uvedené sumy žalovanému vrátiť.

Ako obranu proti nárokom uplatneným zo strany žalovaného žalobca uviedol, že žalobcovi taktiež neboli vyplatené diéty za január 2009 vo výške 10 eur (695,80 - 655 - 30,80 eur) a že z vyúčtovaní žalovaného vyplýva, že žalobcovi bola z (nevyúčtovaných) diét stiahnutá v mesiacoch január a február vlastná hotovosť 15,90 a 18 eur. Tieto skutočnosti žalobca v konaní preukázal a žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uznal. Súd preto uznal kompenzačnú námietku žalobcu vo výške 43,90 vo vzťahu k žalovaným uplatnenej sume 46,80 eur. Zvyšok vo výške 2,90 eur je žalobca povinný žalovanému uhradiť titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách - finančných prostriedkoch vybratých na žalobcovi zverenú kreditnú kartu žalovaného.

Súd má však za to, že nadspotrebu pohonných látok nemožno kvalifikovať ako schodok na zverených hodnotách, ale len ako škodu, pri ktorej je potrebné preukázať zavinenie zamestnanca. Žalovaným predložené dôkazy - interná smernica, zápis zo škodovej komisie a podklady pre mzdy ohľadne spotreby, posudok Ing. Holubca - nemožno považovať za relevantné dôkazy o zavinení žalobcu, pretože je samozrejmé, že škodová komisia škodu voči zamestnancovi odsúhlasila, keďže to bolo v prospech žalovaného. Žalovaný takto nemusel žalobcovi ako svojmu bývalému zamestnancovi vrátiť poskytnutú finančnú zábezpeku a túto chcel vykompenzovať údajnými škodami spôsobenými žalobcom. Žalovaný v konaní nepreukázal akceptovateľným spôsobom zavinenie žalobcu pri škode spočívajúcej v nadspotrebe. Žalovaný nesprávnu jazdu žalobcu s motorovým vozidlom žiadnym spôsobom nepreukázal, jednalo sa len o predpoklad žalovaného vychádzajúc z jeho internej smernice. Z predložených dokladov nemožno jednoznačne konštatovať, že nadspotrebu spôsobil výlučne sám žalobca. Táto, ako vyplýva aj z posudku predloženého žalovaným, mohla byť ovplyvňovaná prevádzkovými podmienkami a pomermi aj technickým stavom vozidla. Žalovaný nepreukázal, že by počas trvania pracovného pomeru nadspotreba bola žalobcovi niekedy vytknutá zo strany žalovaného, žalobca sa o nej dozvedel až z oznámenia žalovaného o započítaní pohľadávok po tom, čo pýtal od žalovaného sumu zloženej finančnej zábezpeky späť. Okrem ďalšieho údaj o predpokladanej spotrebe uvedený v internej smernici nemožno brať za určujúci pre zavinenie žalobcu, pretože na spotrebu má vplyv nielen spôsob jazdy, ale aj iné činitele ako počasie, terén, stav vozoviek na cestách, dopravná situácia na cestách, zaťaženie a rozloženie nákladu a podobne. Súd má vedomosť aj z iných konaní, že k nadspotrebe bežne dochádzalo aj u mnohých ďalších zamestnancov žalovaného.

Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody musí byť preukázaná podľa (pretože nejde o zodpovednosť v zmysle za schodok na zverených hodnotách), nestačí len pravdepodobnosť. Dôkaznú povinnosť vo vzťahu k protiprávnemu úkonu, škode a príčinnej súvislosti má vždy poškodený, a teda v tomto smere žalovaný, ktorý pokiaľ ide o uplatnenú sumu 1.318,21 eur, dôkazné bremeno neuniesol.

O trovách súd konania o návrhu súd rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Žalobca bol v konaní o návrhu aj v konaní o vzájomnom návrhu neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcu z uhradeného súdneho poplatku z návrhu vo výške 98,50 eur a trov právneho zastúpenia advokátom vyčíslených podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 870,67 eur: za 3 úkony po 71,37 eur - prevzatie a príprava, žaloba, vyjadrenie k odporu a od začatia konania aj o vzájomnom návrhu za 3 úkony po 186,73 eur ( vyhl.) - účasť na pojednávaniach 7.5.2010, .5.2010 a .7.2010 a úkon po 46, eur - účasť na vyhlásení rozsudku (1/4 podľa vyhl.) + režijný paušál 3 x 6, eur a x 7, eur, spolu 969, eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.