Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/159/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa J. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. invalidného dôchodcu, bytom V. K., S. XX,. zastúpeného J.. O. V., advokátom, so sídlom V. K., K. X,. proti odporcovi B. D., a. s., so sídlom V. K., D. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému J.. J. V., advokátom, so sídlom V. K., M. X,. o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania účelne vynaložené na bránenie jeho práv vo výške 100%.

odôvodnenie:

Podaným návrhom z 21. 06. 2007 sa navrhovateľ, v zmysle čiastočného zastavenia konania domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.360.128,- Sk istiny brutto s príslušenstvom (úrokom z omeškania ročne vždy k 01. 01. nasledujúceho roka od 16. 03. 2001 do 31. 05. 2007) a náhrady trov konania, všetko z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením. V návrhu navrhovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 13. 11. 2006 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 02. 2007 sp. zn. bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru z 26. 03. 2001 dané mu odporcom je neplatné. Preto si podaným návrhom uplatňuje náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, a to za obdobie 16. 03. 2001 do 31. 05. 2007. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že do 16. 03. 2001 pracoval u odporcu ako banský elektromechanik. Odporca s ním okamžite zrušil pracovný pomer, pričom súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, preto od 02. 01. 2008 až doteraz pracuje u odporcu ako kúpeľník. Ďalej uviedol, že od 16. 03. 2001 do 07. 08. 2001 bol PN, z nevyjasnených dôvodov mu práceneschopnosť bola ukončená, hoci jeho zdravotný stav neumožňoval ukončiť PN, potom zmenil lekára za súčastného a následne bol znovu PN do 10. 11. 2002. Od 08. 11. 2001 bol uznaný čiastočne invalidným, preto mohol vykonávať práce u odporcu aj v pracovnom zaradení v podzemí a mohol dosahovať príjem až do výšky priemerného zárobku 12.640,- Sk, a od roku 2004 v neobmedzenej výške a až dňa 22. 11. 2007 bol vzhľadom na svoj zdravotný stav vyradený z bane. Ďalej uviedol, že písomne žiadal odporcu o to, aby sa s ním dohodol o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a aby ho ďalej zamestnával, avšak odporca s tým nesúhlasil, trval na okamžitom zrušení pracovného pomeru. Taktiež v konaní pod sp. zn. na každom pojednávaní vyzýval odporcu, aby ho ďalej zamestnával.

Na návrh navrhovateľa z 05. 02. 2010, súd uznesením z 25. 02. 2010 č. k. -195 pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 23.678,80 Eur (717.350,- Sk) istiny brutto s úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy

2.008,76 Eur od 01. 01. 2002 do 28. 06. 2007, zo sumy 650,10 Eur od 01. 01. 2003 do 28. 06. 2007, zo sumy 4.177,49 Eur od 01. 01. 2003 do zaplatenie, zo sumy 4.810,60 Eur od 01. 01. 2004 do zaplatenia, zo sumy 3.052,88 Eur od 01. 01. 2005 do zaplatenie, zo sumy 4.810,59 Eur od 01. 01. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.810,59 Eur od 01. 01. 2007 do zaplatenia, zo sumy 2.016,76 Eur od 01. 01. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa a navrhuje tento návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ mu písomne neoznámil po doručení okamžitého zrušenia pracovného pomeru, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Avšak vzhľadom na to, že súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi je neplatné, toto rešpektoval a preto došlo medzi ním a navrhovateľom k dohode o zmene pracovnej zmluvy odo dňa kedy mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici t. j. od 21. 06. 2007 s ohľadom na zdravotný stav navrhovateľa v pracovnom zaradení pomocný robotník. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa z dôvodu, že k uplatneniu nároku zo strany navrhovateľa došlo na súde až dňa 22. 06. 2007, pričom za obdobie od 12. 04. 2001 do 11. 02. 2002 mu mzdu dobrovoľne nahradil v sume 105.422,- Sk brutto, z ktorej odviedol zákonné odvody a čistá mzda predstavovala sumu 80.000,- Sk, ktorú navrhovateľovi poukázal na jeho účet a o ktorú sumu navrhovateľ zobral podaný návrh späť, a to za čas 16. 03. 2001 do 22. 06. 2005 z dôvodu, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dal navrhovateľovi dňa 26. 03. 2001, kedy mu vznikol nárok na náhradu mzdy a od tohto dňa sa svojho nároku na náhradu mzdy mohol u neho domáhať, v prípade neúspechu aj podaním návrhu na súde a to v trojročnej premlčacej lehote. Žiadal tiež aplikovať ustanovenie , nakoľko celkový čas, za ktorý by mal navrhovateľovi ako svojmu zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, požiadal súd, aby jeho povinnosť nahradiť mzdu navrhovateľovi za ďalší čas primerane znížil, prípadne náhradu mzdy navrhovateľovi vôbec nepriznal s ohľadom na okolnosti prípadu ako aj s prihliadnutím na to, že navrhovateľ od 08. 11. 2001 má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, lekárskou správou z 08. 11. 2001 bol uznaný dlhodobo zdravotne nespôsobilý pre doterajšiu prácu banského elektrikára a nesmie vykonávať práce v podzemí, hluku, prachu, chlade, prievane a vo výparoch. Okrem toho navrhovateľ počas súdneho konania o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol dlhú dobu práceneschopný, kedy by nepracoval a nemal by nárok na mzdu, taktiež bol zamestnaný ako vrátnik na úrade práce, kde dosahoval riadnu mzdu. Poukázal tiež na postoj navrhovateľa pri uplatňovaní nároku voči nemu, najmä, že tento sa domáhal žalobou nárokov z titulu choroby z povolania nezákonne, ktoré konanie bolo právoplatne skončené tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný súd zamietol. Tvrdil, že je v útlmovej ťažbe, vykonáva len sociálnu ťažbu, je financovaný zo strany štátu, preto má za to, že priznanie mzdy nad rámec 9 mesiacov, nie je dôvodné.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX z 23. 01. 2010 znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika I.. A. L.. Z podaného znaleckého posudku vyplýva, že výška mzdy, ktorá by prináležala navrhovateľovi z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 16. 03. 2001 do 31. 05. 2007 činí 26.334,41 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výzvou navrhovateľa z 26. 02. 2007 na ďalšie jeho zamestnanie u odporcu, oznámením odporcu z 28. 02. 2007, pracovnou zmluva navrhovateľa z 24. 01. 1983, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 21. 06. 2007, preventívnou prehliadkou z 04. 12. 2007, lekárskym posudkom z 08. 11. 2001, lekárskou správou č. l. 34, rozhodnutím S. P., Ú. B. z 25. 02. 2003, výpisom z účtu navrhovateľa za mesiac jún 2007, potvrdením S. P., P. V. K. z 13. 02. 2008, rozhodnutiami S. P., Ú. B. z 29. 11. 2002, 25. 02. 2003, 15. 11. 2004, potvrdením S. P., P. V. K. č. l. 50 až 53, potvrdením odporcu z 14. 02. 2008, návrhom na skončenie pracovného pomeru dohodou z 07. 09. 2001, žiadosťami o riešenie pracovného úrazu z 16. 03. 2001, 05. 02. 2003, správami Ú. P., S. V. R. V. K. z 08. 02. 2008, 13. 02. 2008, správou S. P., P. V. K. z 11. 02. 2008, potvrdením zamestnávateľa pre nárok na podporu v nezamestnanosti z 13. 08. 2001, správou pre ošetrujúceho lekára z 19. 10. 2004, prepúšťacími správami z 06. 11. 2007, 02. 11. 2002, záznamom z terénneho prešetrenia z 29. 11. 2007, výpočtom pravdepodobného zárobku navrhovateľa z 28. 09. 2007, mzdovými listami navrhovateľa, znaleckým posudkom č. X/XXXX. z 23. 01. 2010 znalkyne I.. A. L. z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, vyjadrením znalkyne z 10. 05. 2010, ako aj pripojeným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. .

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 24. 01. 1983 od 01. 01. 1984 ako elektromechanik banských strojov a zariadení. Odporca listom z 26. 03. 2001 dal navrhovateľovi okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 11. 04. 2001. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ dňa 20. 04. 2001 podal návrh na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ktorá bola odporcovi doručená dňa 04. 05. 2001. Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 13. 11. 2006 č. k. -445 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica z 22. 02. 2007 č. k. -470 bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom dňa 26. 03. 2001 podľa je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 06. 2007. V tomto konaní sa navrhovateľ domáhal len určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Z obsahu spisu sp. zn. nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania oznámil odporcovi, že žiada, aby ho naďalej zamestnával a ani sa v tomto konaní nedomáhal náhrady mzdy, a to ani do dňa jeho právoplatného skončenia. Dňa 07. 09. 2001 požiadal navrhovateľ odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa z dôvodu, že si podal návrh na priznanie invalidného dôchodku, čím bude vylúčený jeho návrat do pracovného pomeru ako aj v záujme skončenia súdneho sporu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. K platnému skončeniu pracovného pomeru nedošlo. Podaním z 26. 02. 2007 navrhovateľ požiadal odporcu, aby mu umožnil pokračovať v práci. Listom z 28. 02. 2007 odporca oznámil navrhovateľovi, že mu bude ponúknuté vhodné pracovné miesto, aby sa ustanovil na personálne oddelenie, za účelom dohodnutia podmienok zamestnania. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 21. 06. 2007 bol navrhovateľ od 21. 06. 2007 zaradený u odporcu ako povrchový robotník zo zdravotných dôvodov.

Podľa ustanovenia , účinnom od 01. 04. 2002, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia od. 1, 2 , účinnom do 01. 04. 2002 (ďalej ), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach až sa týka nárokov, ktoré spolu súvisia. Ide o nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Základným nárokom je právo zamestnanca domáhať sa na súde určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Ďalej ide o nárok, ktorý z neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyplýva, a to nárok zamestnanca na náhradu mzdy. Ak zamestnanec, ktorému bolo dané okamžité zrušenie pracovného pomeru, chce zabrániť skončeniu pracovného pomeru okamžitým zrušením, musí sa domáhať na súde výroku, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné. Okrem toho môže zamestnanec uplatniť ďalšie nároky z toho vyplývajúce, hlavne nárok na náhradu mzdy podľa , ktorý môže úspešne uplatniť jednak súčasne s návrhom na neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr, avšak s rizikom jeho možného premlčania, ak by bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby. Pre rozhodovanie súdu o tomto peňažnom nároku má výrok rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru ten význam, že ním súd vlastne rozhoduje o jeho základe. Predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu mzdy je potom jednak právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a jednak oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnom

rozviazaní pracovného pomeru okamžitým zrušením naďalej zamestnával, je jednostranným právnym úkonom zamestnanca adresovaným zamestnávateľovi, ktorý na svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu a môže byť uskutočnený konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel zamestnanec prejaviť. Zamestnanec môže zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával kedykoľvek po tom, čo s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite. Takéto oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska , najneskôr do rozhodnutia súdu o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Pri nepreukázaní kvalifikovaného oznámenia, návrh na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru podaný na súd v lehote uvedenej v , nahrádza oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že na doterajšom zamestnaní trvá. Táto požiadavka zamestnanca, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával nie je splnená, ak zamestnanec podal na súde návrh len na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával nahradzuje len taký návrh, v ktorom zamestnanec uplatnil nielen neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ale aj náhradu mzdy. Z hľadiska nároku na náhradu mzdy nie je však rozhodujúce, kedy taký návrh došiel na súd, ale kedy bol zamestnávateľovi doručený, pretože takéto oznámenie musí byť urobené voči zamestnávateľovi, čo sa v takomto prípade stane najskôr dňom doručenia návrhu. V konaní bolo preukázané, že o nároku navrhovateľa o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu z 13. 11. 2006 č. k. -445 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 02. 2007 č. k. -470 tak, že okamžité zrušenie pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom dňa 26. 03. 2001 podľa je neplatné. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , tak z listinných dôkazov ako aj z prejavov a vyjadrení navrhovateľa však nevyplýva, že by navrhovateľ v priebehu konania oznámil odporcovi, že žiada, aby ho naďalej zamestnával, prípade, že by sa domáhal náhrady mzdy. Až podaním z 26. 02. 2007 navrhovateľ požiadal odporcu, aby mu umožnil pokračovať v práci a náhradu mzdy si začal navrhovateľ uplatňovať až po právoplatnosti rozsudku súdu o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru návrhom z 21. 06. 2007, podaným na súd dňa 22. 06. 2009 a to za obdobie od 16. 03. 2001 do 31. 05. 2007. Napriek tomu, že navrhovateľ do právoplatného skončenia konania o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru nežiadal odporcu o to, aby ho naďalej zamestnával a ani v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru neuplatnil náhradu mzdy, odporca dobrovoľne plnil náhradu mzdy v prospech navrhovateľa za obdobie od 12. 04. 2001 do 11. 02. 2002 v sume 105.422,- Sk brutto, čo činí 80.000,- Sk netto, hoci k tomu neboli splnené zákonné predpoklady a po právoplatnom skončení konania umožnil navrhovateľovi naďalej u neho pracovať. Odporca v konaní pred súdom uplatnil aj námietku premlčania nároku navrhovateľa. Na námietku premlčania zo strany odporcu súd neprihliadal, pretože mal za to, že by bolo potrebné zaoberať sa ňou len vtedy, keby nárok navrhovateľa na náhradu mzdy bol daný. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neoznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a ani si neuplatnil náhradu mzdy do právoplatnosti súdneho rozhodnutia o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, potom mu nevznikol nárok na náhradu mzdy, a to ani za obdobie od 12. 04. 2001 do 11. 02. 2002, ktorá mu už zo strany odporcu bola vyplatená. Z dôvodu, že mal súd za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu mzdy, nerozhodoval ani o žiadosti odporcu podľa , týkajúcej sa zníženia náhrady mzdy. Preto potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia , na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy. Preto potom súd priznal odporcovi náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práv vo výške 100% , so zreteľom na ustanovenie , podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. Odvolanie sa podáva na tunajšom súde písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.