Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-68-2002.pdf
PDF · 148.91 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-10C/68/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., v právnej veci navrhovateľa: E. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX Č., zast. JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Stilo, s.r.o. Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti odporcom: 1a/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. F. XXX, 1b/ P. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X. F. XXX, 1c/ H. P., rod. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. P. XXX, XXX XX L., Č., 1d/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., XXX XX S. Č., 1e/ C. L., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X. F. XXX, 1f/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, 1g/ Ľ. J., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. - J. XXX/XX, 1h/ B. P., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. X. F. XXX, 1ch/ S.D. R., K.. H., X.. X.X.XXXX, V. L. V. R. XXX/XX, 1i/ C. L., K.. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. G. X. F. XXX, 1j/ H. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. V. R. XXX, 1k/ Z. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. V. R. XXX (právny nástupcovia po neb. D. H., X.. XX.XX.XXXX, X.. L. G. X. F. Č.. XXX), 2/ H. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. V. Č.. XXX, V., 3/. J. H., X.. X.X.XXXX, V. L. G. X. F. Č.. XX, zast. JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Čadca, ul. Potočná 2835/1A, 4/ H. H., K.. H., X.. XX,X,XXXX, V. L. Y. X. F. Č.. XXX, v konaní o neplatnosť závetu, takto
rozhodol:
U r č u j e s a , že závet poručiteľa E. H., r.č. XXXXXX/XXX, zomr. X.X.XXXX, ktorý zriadil dňa 2.2.2000 vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, Nz. XX/XXX j e n e p l a t n ý .
Odporca v 3/ rade j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 582,72 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Varmusa, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie Stilo, s.r.o. Čadca, Palárikova 83, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca v 3/ rade j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom 658,63 eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 31.1.2002 sa navrhovateľ domáhal proti odporcom určenia neplatnosti závetu poručiteľa E. H., r.č. XXXXXX/XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorý zriadil dňa 02.02.2000 vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XX, Nz XX/XX. Navrhovateľ citujúc v odôvodnení návrhu § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) tvrdil, že dôvodom neplatnosti závetu je skutočnosť, že neb. poručiteľ E. H.F. v dôsledku mozgovej príhody mal duševnú poruchu, nebol schopný náležite vnímať a bol odkázaný na pomoc inej osoby a teda nebol schopný dňa 02.02.2000 posúdiť obsah závetu. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení pripojil vo fotokópii: zápisnicu napísanú na Notárskom úrade v Turzovke zo dňa 15.1.2002 a označil ako dôkazy: spis Okresného súdu Čadca sp. zn. D 1194/00, zdravotnú dokumentáciu neb. poručiteľa E. H. a správu o H.. K. H..
Odporca v 3/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2002 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť dôvodiac že, nie je dôvod na určenie neplatnosti závetu vzhľadom na to, že neb. poručiteľ E. H. bol až do posledných dní úplne v poriadku, komunikoval s ľuďmi. Bol plne komponovaný a mohol robiť akékoľvek právne úkony. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa choval k poručiteľovi takým spôsobom, že bol dôvod na jeho vydedenie, o čom boli i jednania na Obecnom úrade. K vyjadreniu pripojil listy zo dňa 12.07.1999 a z 03.09.1999.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, nimi navrhnutých svedkov, oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. D1194/00 (vrátane závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice N XX/XXXX, NZ XX/XXXX zo dňa 02.02.2000), znaleckého posudku MUDr. J. F., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria zo dňa 5.8.2006, kontrolného znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 7.6.2010 MUDr. Moniky Rozsivalovej, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie farmácia, zdravotnej dokumentácie neb. E. H. ako aj ostatným spisovým materiálom spisu 10C/68/2002 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na pojednávaniach súd podrobne k veci vypočul navrhovateľa, ktorý v podstatných častiach zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných vo vyššie citovanom písomnom návrhu, tiež odporcov, ako aj svedkov a znalca.
Navrhovateľ E. H. na pojednávaní Okresného súdu dňa 8.4.2003 uviedol, že trvá na podanom návrhu. Viac ako 20 rokov bol otec u neho, on sa o otca staral, nemal s ním žiadne konflikty ani problémy, ani nevie o tom, že by s ním obecný úrad riešil nejaký konflikt s otcom. Rok pred smrťou bol poručiteľ u brata. Otec prakticky od neho neodišiel, prišiel brat a zobral ho k sebe. Bolo to v čase, keď už mal poručiteľ 89 rokov a nevedel sa vlastne orientovať, tak jednoducho odišiel s bratom. Mozgovú príhodu mal v čase, keď bol u brata.
Odporca v 2/ rade H. H. vypovedal, že sa nevie vyjadriť, či bol poručiteľ v čase spísania závetu duševne v poriadku. Keď sa rozprával s poručiteľom v čase, keď ešte býval u navrhovateľa, tak mu tento povedal, že nech dom nechajú navrhovateľovi a ostatné veci nech si podelia medzi sebou. Pri prejednávaní dedičstva sa dozvedel, že poručiteľ spísal testament. Prekvapilo ho, že brat J. zobral poručiteľa a že tento sa rozhodol naložiť s majetkom, tak ako bolo uvedené v testamente. Otca bol navštíviť asi mesiac pred jeho smrťou v nemocnici, dá sa povedať, že ho poznal.
Odporca v 3/ rade J. H. uviedol, že medzi poručiteľom a navrhovateľom dochádzalo k hádkam, povedal ostatným súrodencom, že s tým niečo musia urobiť. Nie je pravdou, že zobral poručiteľa od navrhovateľa. Išiel od zubára, pričom mu susedia oznámili, že otca má pred domom, že tento je v aute, bol zbitý a povedal mu, že ho navrhovateľ chce zabiť a že nech ho zoberie domov. Je pravdou, že poručiteľa, keď bol u navrhovateľa nenavštevoval, pretože sa dostával do konfliktu s navrhovateľom. Konflikty medzi poručiteľom a navrhovateľom boli riešené prostredníctvom obecného úradu a myslí si, že aj okresným alebo obvodným úradom. Boli tam pracovníčky z tohto úradu, pýtali sa poručiteľa, či ho navrhovateľ bije, pričom on toto potvrdil. Poručiteľa navštevoval, keď bol sám doma. Poručiteľ sa sám vybral k notárovi, poprosil syna Pavla, aby ho doviezol. Sám sa rozhodol pre takýto postup bez toho aby ho niekto o to žiadal. On bol pri duševnom zdraví, nemal problémy. Na notárskom úrade bol spolu s poručiteľom, ale pri spisovaní závetu tam nebol ani on, ani manželka, čakali na chodbe.
Odporkyňa v 4/ rade k veci uviedla, že pokiaľ navrhovateľ pracoval, tak navštevoval poručiteľa raz do týždňa, o tohto sa aj staral. Pamätá si, keď ešte žila matka, rozprávala sa s ňou, išiel okolo odporca v 3/ rade spolu s manželkou a ani sa nezastavil. Matka povedala, že keď sa zastaví, tak sa len dožierajú. Poručiteľ za života vždy hovoril a to zdôrazňoval, že dom nech nechajú navrhovateľovi a zvyšok majetku nech si podelia. Pokiaľ vie, vzťah otca k navrhovateľovi bol veľmi dobrý. Myslí si, že odporcu v 3/ rade nenávidel, pretože sa k nemu nezastavil a neprejavoval o neho záujem. Nikdy nepočula, že by mal navrhovateľ poručiteľa biť alebo, že by sa na jeho adresu nejako zle vyjadroval. Nevie ako sa poručiteľ dostal bývať k odporcovi v 3/ rade. Pokiaľ poručiteľa navštívila u odporcu v 3/ rade, tento iba ležal na
posteli, nejaký nevládny a nejako moc nerozprával. Poručiteľa navštevovala, keď býval u odporcu v 3/ rade asi 1 krát do mesiaca. Keď bola navštíviť poručiteľa asi mesiac dva pred smrťou bol akýsi omámený. Poznal ju, ale už moc nerozprával.
Za pôvodného odporcu v 1/ K. D. H. vypovedala na pojednávaní splnomocnená zástupkyňa Ľ. J., ktorá k veci uviedla, že súhlasí s návrhom navrhovateľa. Vie o zlom zdravotnom stave neb. poručiteľa, navštevovala ho asi tak 1 krát za 2 až 3 mesiace. O mozgovej príhode nevie vie, že sa hovorilo, že poručiteľ spadol, keď mal slabší infarkt. To bolo asi 3 mesiace pred jeho smrťou, už mal problémy rozlíšiť o koho sa v prípade jej osoby jedná. Predtým takýto problém nemal.
Svedkyňa C. N., vo svojej výpovedi (na pojednávaní dňa 11.11.2003) okrem iného uviedla, že býva v susedstve navrhovateľa asi 2 km od domu, kde býval navrhovateľ s poručiteľom, v jeden večer okolo 22.00 hod keď boli otvorené okná počula ako sa v dome navrhovateľa niečo prevrátilo a počula starého dedka ako stonal a potom do tohto domu bežali susedia, hovorili, že sa tam nedá spať a že je tam krik. Nevie sa vyjadriť k zdravotnému stavu poručiteľa.
Svedkyňa L. Š., ďalšia suseda navrhovateľa vypovedala, že najčastejšie sa stávalo, keď navrhovateľ prišiel opitý, tak sa hádal so svojim otcom. Jedenkrát počula, ako poručiteľ plakal. Prišli do toho domu. Nikdy nevidela, že by navrhovateľ neb. poručiteľa fyzicky napadol. Viackrát však počula, že sa hádali a tiež to, že starý dedko plakával.
Svedok H. L., ktorý taktiež býva v susedstve navrhovateľa potvrdil, že keď prišiel navrhovateľ opitý tak robil so starým pánom H. krik. Keď sa rozprával s neb. poručiteľom tento sa sťažoval a tvrdil, že by najradšej išiel k niekomu z druhých detí. Asi rok a jeden mesiac pred smrťou poručiteľa videl ako dedo H. sedel pred domom, navrhovateľ sa chystal na seno a keď išiel okolo tak ho kopol jedenkrát, potom keď išiel druhý krát okolo neho, zase ho kopol, vždy do nohy. E. H. st. chodil o dvoch paličkách, zdvihol sa išiel smerom k lesu so slovami, že ide do J.. Zobral ho, keďže zle chodil a poprosil suseda aby prišiel autom a tohto zaviezol ku J. H.. Sused tak aj urobil, ale nikto tam nebol doma. Potom prišiel odporca v 3/ rade a napriek tomu, že E. H. R.. bol špinavý, zanedbaný ho bez akýchkoľvek slov zobral domov. Potom ho bol navštíviť asi v 10. mesiaci v roku, kedy zomrel a tento uvažoval rozumne, hovoril, že mu navrhovateľ zobral vkladnú knižku s hotovosťou asi 17.000,- Sk a túto, že mu nie je ochotný dať.
Svedok H.. K. H., ošetrujúci lekár neb. poručiteľa k veci uviedol, že u nebohého pána H. sa podľa interného vyšetrenia z 30.7.1998, kde ošetrujúci lekár MUDr. E. F. uvádza pri vyšetrení okrem bradypsychizmu a bolesti kolenných zhybov. V závere sa spomína celková arterioskleróza s arteriosklerickou demenciou. V období pred smrťou nebol v kontakte s neb. E. H. st. pretože 3 roky naspäť chodila k nemu do ambulancie po lieky jeho nevesta, manželka odporcu v 3/ rade. Ďalej uviedol, že neb. E. H., utrpel ľahkú porážku, po ktorej môže dôjsť k zmene v správaní a k zníženiu jeho rozpoznávacích schopností, resp. celkových duševných schopností.
Na pojednávaní dňa 13.1.2004 bola vypočutá svedkyňa Y. D., dcéra odporcu v 3/ rade, ktorá uviedla, že starý otec E. H. prišiel do chalupy odporcu v 3/ rade. Keď prišla na prázdniny k odporcovi v 3/ rade prišiel tam aj navrhovateľ spolu s H. H.. H. H. išiel za E. H. R.., navrhovateľovi nadali súhlas, pretože bol opitý a vtedy strašne nadáva. H. H. sa o 10 - 15 minút vrátil a povedal navrhovateľovi, že ho oklamal. Usudzuje, že sa H. H. dozvedel od deda pravdu. R. E. H. R.. sa rozprávali normálne, nikdy nemali pocit, že by nejakým spôsobom bolo poškodené jeho duševné zdravie. Celá dedina hovorila o tom, že navrhovateľ E. H. R.. bije a že dochádza k rôznym útokom na jeho osobu. Keď potreboval ísť do nemocnice, tak si obliekal oblečenie odporcu v 3/ rade, pretože od navrhovateľa prišiel bez oblečenia a bez akýchkoľvek osobných vecí. Nevedela o tom, že dedo zanechal testament. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, tento nevie posúdiť.
Svedkyňa C. O. vypovedala, že je švagriná odporcu v 3/ rade. Vedela o tom, že neb. E. H. prišiel bývať k sestre a odporcovi v 3/ rade. Keď sa s neb. E. H. rozprávala, tak tento plakal a tvrdil jej, že navrhovateľ ho bije, že ide za ním len keď potrebuje peniaze. Raz keď bola cez prázdniny u odporcu v 3/ rade prišiel
k nim navrhovateľ, ktorý bol opitý, tento kričal na manželku odporcu v 3/ rade, že mu zobrala otca a tento môže ísť bývať k nemu naspäť. Potom prišiel opäť spolu s vnukom H. H. a nejaký ďalším mužom. H. H. išiel za neb. E. H., navrhovateľa tam nepustili, lebo mal vypité. H. sa s neb. E. H. rozprával asi 1 hodiny, pričom keď zišiel dole navrhovateľa udrel do tváre a povedal mu, že ho oklamal. Neb. E. odišiel od navrhovateľa bez oblečenia a osobných vecí. Nepozorovala v jeho správaní nejaké zmeny, rozhovor s ním bol bez problémov.
Na pojednávaní dňa 14.3.2008 boli vypočutý právny nástupcovia po pôvodnom odporcovi v 1/ rade D. H..
Z. V., splnomocnený zástupca odporkyne v 1b/ rade P. V. vypovedal, že odporkyňa svojho deda, neb. E. H. občas vídala, nevie však kedy naposledy pred jeho smrťou.
Odporkyňa v 1ch/ rade S. R. uviedla, že súhlasí s neplatnosťou závetu, pretože neb. dedo bol po mozgovej porážke, podľa nej nebol schopný spísať závet, pretože bol v zlom stave. Nevie, kedy mal mozgovú porážku, ani nevie v akom bol stave, stýkala sa s ním málo, prakticky vôbec.
C. L., odporkyňa v 1i/ rade na pojednávaní súdu uviedla, že dedo E. H. nebol schopný rozhodovať. Videla ho v čase asi mesiac pred smrťou, u odporcu v 3/ rade. Vôbec ju nepoznal, ešte sa pýtal na navrhovateľa. On ležal a robil to čo mu povedal odporca v 3/ rade. Nevie, či mal mozgovú porážku, pretože odporca v 3/ rade všetko tajil, dozvedela sa to až potom. Deda navštevovala ešte keď bol u navrhovateľa, normálne sa rozprávali, potom keď ho navštívila u odporcu v 3/ rade, tak ho nepoznávala. Neb. bol v podstate ako malé decko. Nie že by ho zo strany odporcu v 3/ rade terorizovali, alebo mu robili niečo zlé, ale proste, to čo sa mu povedalo to urobil. On nikoho nepoznal a v takom stave nebol schopný rozhodovať samostatne.
Odporca v 1a/ rade E. H. vypočutý pojednávaní dňa 25.4.2008 vypovedal, že je vnuk neb. E. H.. Odmalička chodieval k dedkovi a babke. Po smrti babky bolo dohodnuté, že po dedkovej smrti pôjde všetok majetok po starých rodičoch rovnakým dielom všetkým deťom. Preto nevie, prečo m bola podstrčená takáto závet. Podľa jeho názoru dedko nebol schopný takéto niečo podpísať, ani by nič také neurobil, že by všetko odkázal jednému z detí, pretože on mal všetkých rovnako rád. Dedka videl naposledy asi rok pred jeho smrťou.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu v 1f/ rade E. H., G. H. uviedla, že keď odporca v 1f/ rade chcel ísť na návštevu za neb. E. H., bolo to v čase, keď býval u odporcu v 3/ rade, tak mu zakázali tam ísť. Naposledy videl neb. asi rok pred jeho smrťou. Myslí si, že nemohol urobiť tak, že by dedičstvo napísal len na jedného.
Súd na pojednávaní podrobne vypočul znalca MUDr. Pavla Krkošku, ktorý okrem iného uviedol, že u pána H. išlo o počínajúcu až stredne ťažkú formu vaskulárnej demencie. Demencia je syndróm, ktorým sa popisuje úbytok intelektových, behaviorálnych a sociálnych spôsobilostí postihnutého. Nebol schopný plne a dostatočne si uvedomiť svoje konanie a posúdiť závažnosť tohto právneho úkonu. Aj ľahká forma demencie má vplyv na celkové schopnosti postihnutého po každej stránke, teda už v počínajúcej demencii je tento človek v podstate neschopný bývať sám, neschopný sa starať o seba a pod. Počínajúci stupeň vaskulárnej demencie je stavom trvalým, vlastne progreduje, ide o stredný stupeň, kedy prichádza ku zmenám čo sa týka i telesného postihnutia. Tento stav potom pokračuje v terminálne štádium, kedy je už človek totálne neschopný akéhokoľvek života a prežíva len vegetatívne. Túto diagnózu u neb. H. diagnostikoval už MUDr. Korduliak v roku 1998. To isté konštatoval aj jeho obvodný lekár MUDr. Rudolf Michnica. Domnieva sa, že pri vyšetrení MUDr. Belkovou určite nebol orientovaný časom. Dementný alebo incipientný človek je veľmi ľahko ovplyvniteľný. On v priebehu dňa mení náladu niekoľkokrát. Demencia je od počiatku trvalé ochorenie. Liečba Nootropilom nemala väčší efekt. Efekt tejto liečby len ľahko spomaľuje, neodstraňuje symptómy tejto poruchy. Neb. E. H. bol dňa 30.7.1998 ošetrený MUDr. Michnicom. záver TIA je tranzetórna ischemická ataka, to znemená
neprekrvenie mozgu a určitý infarkt ciev mozgu. Išlo o ischémiu, ktorá neovplyvnila hybnosť, ale mohla narušiť myslenie, mozog ostatné štruktúry.
Svedkyňa JUDr. Dana Salúsová, notárka uviedla, že si nepamätá na osobu poručiteľa, ani na okolnosti spísania sporného závetu. Človek, ktorý píše závet musí byť v miestnosti s notárom sám. V prípade pochybností o spôsobilosti nežiada potvrdenie o psychickom stave, na to nemá žiadne oprávnenie.
Svedok G. H. na pojednávaní súdu vypovedal, že pozná Y. D., dcéru odporcu v 3/ rade, pre ktorú vykonával stavebné práce. Viezol ju k rodičom na Slovensko asi v máji roku 2000, pozvali ho dovnútra do domu na kávu, boli tam prítomný rodičia pani D., sedel ešte nejaký starý pán, pričom sa dozvedel, že ide o starého otca Y. D., teda S. J. H.. Ako sedeli, tak starý pán začal hovoriť o tom ako žil so svojim synom E., ktorý ho bil, potom, že ho vzal k sebe syn J. a že je rád, že tam je. Povedal, že takto mohol mať E., teraz to všetko napíše J. C. Y..
Na pojednávaní dňa 25.4.2008 súd vypočul svedka MUDr. O. J., ktorý uviedol, že si na pacienta
- neb. poručiteľa E. H. nepamätá. Zistil, že menovaný bol prijatý na traumatologické oddelenie z dôvodu zlomených rebier, teda komplikácie, ktoré boli predmetom liečenia súviseli s úrazom hrudníka, nesledovali teda stav vedomia. Porucha vedomia je jednak kvantitatívna, túto pri vyšetrení nemal pretože bol pri vedomí a reagoval. Potom sa posudzuje porucha kvalitatívna, táto sa overuje slovne. V danom prípade sa v správe píše, že je pasívny z čoho možno vyvodiť záver, že mohla tu takáto porucha byť prítomná. Uvádza sa, že nakoniec bol prepustený domov na žiadosť rodiny, to znamená, že tam bola komunikácia s rodinou.
Svedkyňa H.. Y. L. vypovedala, že pacienta E. H. - neb. poručiteľa s nepamätá, pacienta vyšetrovala na pohotovosti na vozíku, zrejme bol v prítomnosti svojho syna a od neho získavala informácie o stave pacienta, ktorý bol v tom čase po tracheostómii. Syn pacienta neuvádzal žiadne psychické problémy. Neboli uvádzané žiadne poruchy správania pacienta. Podľa obsahu záznamu bol pacient v čase vyšetrenia správne orientovaný, nejavil náznaky psychického ochorenia.
Svedkyňa H.. Y. L. k veci uviedla, že na pacienta neb. E. H. si nespomína, ani si nespomína na kontroly zaznamenané v znaleckom posudku. Podľa predložených záznamov o vykonaných kontrolách pokiaľ by tam boli výrazné zmeny, duševné poruchy u takého pacienta, najmä by sa správal agresívne alebo by tam boli iné zmeny správania, tak by to tam bolo zaznamenané.
Listinou spísanou vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XX, X. XX/XX dňa 22.5.1996 notárkou JUDr. Ľudmilou Kupkovou, so sídlom v Turzovke, poručiteľ E. H. pre prípad svojej smrti, vrátane vyhlásenia, že tak robí bez nátlaku a nahovárania svoj majetok, ktorý vlastní v kat. úz. G. X. F., a to rodinný dom č. XXX ako i hospodárske budovy, t.j. humno a maštaľ, nachádzajúce sa pri rodinnom dome spolu so zastavanou plochou a priľahlou záhradou porúča svojmu synovi E. H., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, bytom Č., N.. H. č. XXXX.
Ďalšou listinou spísanou dňa 2.2.2000 vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, Nz XX/XXXX (s názvom závet) notárkou JUDr. Danou Salúsovou, so sídlom v Čadci, E. H., r.č. XXXXXX/XXX, X. XX.XX.XXXX, bytom G. X. F. XX v bode I. notárskej zápisnice pre prípad svojej smrti, deklarujúc, že tak robí bez nátlaku a nahovárania, porúča celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojmu synovi J. H., r.č. XXXXXX/XXX, bytom G. X. F. č. XX v 1 - ici a neveste Y. H., K.. K., r.č. XXXXXX/XXX, bytom G. X. F. č. XX v 1 - ici, ktorí mu v starobe a chorobe poskytujú potrebnú pomoc a opateru.
V dedičskom konaní po poručiteľovi E. H., nar. 28.06.1911, ktorý zomrel dňa 7.8.2000, vedenom pod sp. zn. D 1194/00, po predbežnom vyšetrení o dedičoch, pomeroch a majetku poručiteľa a vykonaní lustrácie v evidencii závetov súdny komisár odkázal dediča E. H., na podanie žaloby na Okresný súd Čadca.
Odporca v 3/ rade k svojmu vyjadreniu pripojil vo fotokópii listy písané rukou. Podľa listu označeného ako výzva (podľa pripojenej doručenky bol list doručený navrhovateľovi dňa 8.9.1999) ktorých neb. poručiteľ E. H. žiada navrhovateľa aby sa vysťahoval z domu neb. poručiteľa z dôvodov, že keď bol navrhovateľ opitý, neb. E. H. bil a tiež z bezpečnostných dôvodov, nakoľko je chalupa drevená. Ďalej žiadal navrhovateľa, aby mu odovzdal vkladné knižky a občiansky preukaz. Podľa druhého listu datovaného dňom XX.X.XXXX, napísaného pracovníkom obecného úradu G. X. F. neb. E. H., bol nútený odísť z domu, nakoľko ho syn bije a často požíva alkoholické nápoje. Uvedená skutočnosť bola prešetrené na tvare miesta a potvrdená neb. poručiteľom. Žiadosť bude pozastavená do doriešenia. Navrhnutý opatrovateľ bol predvolaný na OÚ Čadca - odbor soc. vecí na 14.7.1999.
Podľa znaleckého posudku MUDr. Pavla Krkošku, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, zo dňa 5.8.2006, neb. poručiteľ E. H. v čase spísania závetu, t.j. dňa 2.2.2000 trpel na počínajúcu až stredne ťažkú formu vaskulárnej demencie a pre túto duševnú poruchu nebol schopný plne a dostatočne si uvedomiť svoje konanie a posúdiť závažnosť tohto právneho úkonu.
Z osvedčenia o dedičstve č.k. 9D 1371/04 - 23, zo dňa 12.11.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.20014, po poručiteľovi D. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom G. X. F. XXX, právnymi nástupcami po uvedenom poručiteľovi (pôvodnému odporcovi v 1/ rade) sú E. H., P. V., K.. H., H. P., K.. H., H. H., C. L., K.. H., E. H., Ľ. J., K.. H., B. P., K.. H.Í., S. R., K.. H., C. L., K.. H., H.. H. L. C. H.. Z. L..
Podľa kontrolného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Moniky Rosivalovej, č. 4/2010 možno dospieť katamnesticky k záveru, či neb. poručiteľ ku dňu 2.2.2000 trpel, resp. netrpel duševnou poruchou. Aj keď neb. E. H. R.. nikdy nebol psychiatricky vyšetrený a v zdravotnej dokumentácii nie je popísaný jeho objektívny psychiatrický stav, sú akceptovateľné zmeny psychiky a správania a prejavy vaskulárnej demencie popisované obvodným lekárom MUDr. Rudolfom Michnicom ako aj internistom Jánom Korduliakom ako následok tranzitórnych ischemických aták, o ktorých je zmienka z obdobia pred spísaním závetu - 30.7.1998, 21.6.1999 obvodný lekár vypisuje tlačivo o nutnosti opatrovateľskej služby cestou OL, ktoré poukazuje na problémy so sebestačnosťou, zvládaním základných samoobslužných aktivít s nutnosťou opatrovateľskej starostlivosti. Znalkyňa súhlasí v plnom rozsahu so závermi znalca MUDr. Pavla Krkošku v znaleckom posudku vypracovanom 5.8.2006. MUDr. Pavol Krkoška správne konštatuje, že neb. E. H. nebol schopný plne a dostatočne si uvedomiť svoje konanie a posúdiť závažnosť tohto právneho úkonu. Neb. E. H. trpel vaskulárnou demenciou, počínajúcou až stredne ťažkou formou na podklade opakujúcich sa cerebrálnych ischemizácií (TIA). V inkriminovanom čase spísania závetu - 2.2.2000,nev. E. H. pre začínajúci až stredne ťažký stupeň demencie vaskulárneho typu na podklade mnohopočetných ischemizácií prejavujúci sa celkovým spomalením psychických procesov, zhoršením pružnosti myslenia, jeho logičnosti, schopnosti abstrakcie, analýzy a syntézy, zvýšenou senzibilitou, sugestibilitou, podstatne zhoršenou schopnosťou posúdiť a uvedomovať si možné dôsledky svojho konania, neschopnosťou samoobslužných aktivít a sociálnych spôsobilostí, nebol schopný plne a dostatočne si uvedomiť svoje konanie, jeho dôsledky a závažnosť.
Na základe takto vykonaného dokazovania vo veci samej, aplikujúc nižšie citované ustanovenia právnych predpisov, súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam a záverom:
Podľa ust. § 8 Obč. zák. spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.:
1/ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
2/ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.:
1/ Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
2/ Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.:
1/ Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov
2/ Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Podľa § 469 Obč. zák. nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Podľa § 469a ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obč. zák.:
1/ Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
2/ Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
3/ O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa ust. § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 175k ods. 1, ods. 2 OSP:
1/ Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
2/ Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Podľa ust. § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov proti odporcom je dôvodný.
Súd poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Navrhovateľa preto zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd preto s prihliadnutím k uvedenému skúmal na strane navrhovateľov neliehavý právny záujem na navrhovanom určení neplatnosti závetu.
V zmysle cit. ust. § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, Dediť možno zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Dedením zo závetu dáva zákon poručiteľovi možnosť, aby sám rozhodol o tom, kto a v akom rozsahu bude po ňom dediť. Závet je jednostranný právny úkon, ktorý je platný okamihom, keď ho poručiteľ napíše. Vo svojej závetnej voľnosti je obmedzený iba pokiaľ ide o neopomenuteľných dedičov. Tento prejav vôle musí urobiť vždy osobne poručiteľ a nemôže sa nechať zastúpiť. Obč. zákonník umožňuje zriadiť závet formou notárskej zápisnice. Pri tejto forme prejaví poručiteľ svoju poslednú vôľu ústne do notárskej zápisnice, ktorú spíše notár. Takto zriadený závet sa automaticky registruje v Notárskom centrálnom registri závetov. Závet môže zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 8 ods. 1).
Spôsobilosť na právne úkony nemá maloletá osoba, osoba ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený v súdnom rozhodnutí a tiež osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade však môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený úkon. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. So zreteľom na to, že stačí aj prechodná duševná choroba, je nutné preukázať, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla).
Pri konštatovaní, že cit. závet (spísaný vo forme notárskej zápisnice č. X. XX/XXXX, X. XX/XXXX zo dňa 2.2.2000 obsahuje všetky zákonom predpísané formálne obsahové náležitosti, súd vykonaným dokazovaním zisťoval a na základe hodnotenia jeho výsledkov posudzoval platnosť sporného závetu z hľadiska v zákone vymenovaných podmienok (konkrétne spôsobilosť poručiteľa na právne úkony podľa cit. ust. § 8 ods. 1 Obč. zák., posudzujúc platnosť sporného závetu aj z hľadiska ust. § 38 ods. 2 Obč. zák.)
Rozhodným časom pre posúdenie platnosti sporného závetu (z hľadiska spôsobilosti poručiteľa na právne úkony) je čas spísania listiny, tzn. 2.2.2000. Pre rozhodnutie súdu v tejto veci ide o podstatnú časť skutkového a právneho posúdenia, pretože každý právny úkon (akým je nepochybne i prejav vôle poručiteľa obsiahnutý v cit. testamente) je potrebné posudzovať z hľadiska jeho formy i obsahu v čase, kedy bol urobený, prípadne ku ktorému sa jeho obsah vzťahuje.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v tomto rozhodnom čase (2.2.2000) poručiteľ E. H., v čase spísania spornej listiny 88 - ročný, žil od roku 1999 v dome odporcu v 3/ rade (do roku 1999 žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľom). Navrhovateľ neuvádzal problémy so spolužitím s poručiteľom, naopak odporca v 3/ rade poukazoval na skutočnosť, že poručiteľ so spoločnej domácnosti odišiel bývať k nemu z dôvodu, že navrhovateľ ho bil, neustále mu nadával, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu. Toto tvrdenie odporcu potvrdilo viacero svedkov, vrátane skutočností predchádzajúcich odchodu neb. poručiteľa E. H. zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom.
Navrhovateľ videl dôvod neplatnosti závetu v skutočnosti, že neb. poručiteľ v čase spísania spornej listiny (2.2.2000) nebol pre duševnú chorobu náležite vnímať a nebol schopný posúdiť obsah závetu. Súd nakoľko sám nemá potrebné znalosti v konaní, potrebujúc aby poznal skutočnosti na ktoré treba odborné znalosti ustanovil v konaní znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Z písomného znaleckého posudku ako aj výpovede znalca na pojednávaní mal súd preukázané, že neb. poručiteľ E. H. trpel počínajúcou až stredne ťažkou formou vaskulárnej demencie a pre túto duševnú poruchu nebol schopný plne a dostatočne si uvedomiť svoje konanie a posúdiť závažnosť tohto právneho úkonu. V záujme zistenia čo najobjektívnejšieho stavu veci súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znalecký posudok znalkyne MUDr. Moniky Rozsívalovej jednoznačne preukázal, že neb. poručiteľ E. H. v čase spísania sporného závetu pre počínajúci až stredne ťažký stupeň demencie vaskulárneho typu na podklade mnohopočetných ischemizácii nebol schopný plne a dostatočne si uvedomiť svoje konanie, jeho dôsledky a závažnosť. Pre úplnosť mal súd z výpovede znalca jednoznačne preukázané, že u neb. poručiteľa trpiaceho vyššie špecifikovanou duševnou poruchou neprichádza do úvahy tzv. svetlý okamih, pri počínajúcej až stredne ťažkej demencii. takéto svetlé okamihy nie sú.
Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z cit. právnej úpravy v ust. §§ 38 ods. 1, ods. 2, 476 a násl. Obč. zák., majúc za osvedčenú existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na navrhovanom určení (§ 80 písm. c/ OSP) po tom, ako bol uznesením súdu v dedičskom konaní na podanie takéhoto návrhu na súde odkázaný s cieľom ochrany svojho (dedičského) práva, vyhovel.
Súd potom z hľadiska tzv. pasívnej legitimácie odporcov v konaní zvažoval argumentáciu odporcu v 3/ rade, že navrhovateľ sa choval k neb. poručiteľovi takým spôsobom, že bol dôvod na vydedenie. Súd sa s týmto tvrdením nestotožnil, súc viazaný zákonnými ustanoveniami Obč. zákonníka (§469a Obč. zák.), podľa ktorých vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených vo vyššie cit. ust. § 469a ods. 1 Obč. zák. Listina o vydedení musí byť písomné a musí v nej byť uvedený dôvod vydedenia. Neb. poručiteľ E. H., podľa vyššie uvedeného navrhovateľa takýmto jednostranným právnym navrhovateľa nevydedil, preto tvrdenie odporcu v 3/ rade, o dôvodnosti vydedenia nie je na mieste.
Navrhovateľ tak v sporovom konaní preukázal (§ 120 ods.1 OSP) svoje tvrdenia a súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že závet poručiteľa E. H. r.č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorý zriadil dňa 02.02.2000 vo forme notárskej zápisnice pod č. N XX/XX, X. XX/XX je neplatný.
Podľa ust. § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods.1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Pretože navrhovateľ mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa cit. ust. § 142 ods.1 OSP mu patrí právo na náhradu trov konania v plnej výške preukázane účelne vynaložených trov proti neúspešnému odporcovi v 3/ rade (ktorý naopak v dôsledku svojho neúspechu musí vlastné trovy, ktoré mu v konaní vznikli, podľa rovnakého cit. zákonného ustanovenia znášať v celom rozsahu sám).
Pretože však navrhovateľ nenavrhol (§ 151 ods.1 OSP) zaviazať odporcov, ktorí uznajú neplatnosť závetu povinnosťou náhrady trov (a títo odporcovia v 1a/ až 2/ rade a odporkyňa v 4/ rade vo svojich výpovediach neplatnosť závetu uznali), svojim rozsudočným návrhom v žalobe podanej na súde, súd vo vzťahu týchto účastníkov o trovách rozhodol tak, že im navzájom náhradu trov nepriznal.
Naopak navrhovateľ nárok na náhradu trov voči odporcovi v 3/ rade v súlade s cit. ust. § 151 ods.1 OSP riadne a včas uplatnil a vyčíslil. Právny zástupca navrhovateľa špecifikoval trovy konania, vzniknuté navrhovateľa z titulu právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 10 úkonov právnej služby, z toho prvých šesť (do 31.12.2004) podľa ustanovení v tom čase účinnej vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a zostávajúce podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v prípade posledných piatich úkonov vrátane dane z pridanej hodnoty (ktorej je právny zástupca navrhovateľa podľa predloženého dokladu platiteľom) nasledovne:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia (31.1.2002) - odmena (§ 13 ods.6, § 16 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 163/2002 Z.z.) 38,84 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 3,32 eur;
2/ podanie návrhu (30.1.2002) - odmena (§ 16 písm. c/ vyhl. č. 163/2002 Z.z.) 38,84 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 3,32 eur;
3/ účasť na pojednávaní dňa 8.4.2003 - odmena (§ 16 písm. d/ vyhl. č. 163/2002 Z.z.) 42,52 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 4,25 eur;
4/ účasť na pojednávaní dňa 11.11.2003 - odmena (§ 16 písm. d/ vyhl. č. 163/2002 Z.z.) 42,52 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 4,25 eur;
5/ odvolanie proti uzneseniu zo dňa 18.02.2004 - odmena (§ 11, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 22,56 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 4,51 eur + 19 % DPH 4,29 eur;
6/ odvolanie proti uzneseniu zo dňa 5.1.2005 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 19,16 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 4,98 eur + 19 % DPH 3,64 eur;
7/ odvolanie proti uzneseniu zo dňa 10.2.2005 - odmena (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 19,16 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 4,98 eur + 19 % DPH 3,64 eur;
8/ vyjadrenie k znaleckému posudku (17.6.2010) - odmena (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 55,49 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 7,21 eur + 19 % DPH 10,54 eur;
9/ účasť na pojednávaní dňa 16.8.2010) - odmena (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 55,49 eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 7,21 eur + 19 % DPH 10,54 eur;
Ďalšie trovy, ktoré navrhovateľovi vznikli sú v podobe zaplatenia zálohy na znalecké dokazovanie v sume 165,97 eur, ktorú právny zástupca navrhovateľa proti neúspešnému odporcovi uplatnil. Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny zástupca navrhovateľ špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby a vo výške v súlade s ustanoveniami vyššie citovaných vyhlášok, v prípade posledných piatich úkonov právnej služby po zvýšení o 19 % DPH podľa ust. § 18 ods.3 cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Súd teda navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 582,72 eur. Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní zastúpený advokátom, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet advokáta, označený v návrhu.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd v danom prípade z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatil 658,63 eur ako trovy preddavkované štátom na znalecké skúmanie znalcami z odboru zdravotníctvo, ktoré bolo potrebné vykonať a tiež ako trovy dôkazu - svedočné. Tieto trovy predstavovali: znalečné v sume 646,58 eur (MUDr. Pavol Krkoška
- znalecký posudok zo dňa 5.8.2006 /232,36 eur/+ výsluch znalca na pojednávaní dňa 14.3.2008 /6,63 eur/, H.. H. K. - znalecký posudok č. 4/2010 zo dňa 7.6.2010 /407,59 eur/) a svedočné v sume 12,05 eur (svedok G. H.). Podľa úspešnosti v spore a tiež z dôvodu, že tieto dôkazy (kontrolný znalecký posudok a výpoveď R. G.. H.) navrhol vykonať neúspešný odporca v 3/ rade, súd tomuto uložil nahradiť uvedené trovy Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).