Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-21-2010.pdf
PDF · 85.76 KB
No categories available
45C/21/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou X.. Ľ. K., v právnej veci navrhovateľa: R. V.Š., nar. XX. XX. XXXX, X.. Q. XXXX/XX, I., zastúpený advokátom JUDr. Marekom Morochovičom, AK Krížna 56, Bratislava, proti odporcovi: CODOGNOTTO Slovensko s.r.o., IČO: XX XXX XXX, V. XX, Bratislava, o zaplatenie 484,41 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 484,41 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 134,41 EUR od 16. 09. 2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 350,- EUR od 01. 08. 2009 do zaplatenia ako i náhradu trov konania v sume 29,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 05. 02. 2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 484,41 EUR s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 12. 12. 2008 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vykonával pre odporcu práce na pracovnej pozícii vodiča medzinárodnej dopravy. Svoje pracovné povinnosti si plnil včas a riadne v súlade s pracovnou zmluvou. Z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac august 2009 navrhovateľ okamžite skončil s odporcom pracovný pomer s účinnosťou ku dňu 02. 10. 2009. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že po skončení pracovného pomeru odporca svoje záväzky voči nemu z väčšej časti vyrovnal. Neuhradil však časť mzdy za mesiac august 2009 vo výške 134,41 a cestovné náhrady za mesiac máj vo výške 150,- EUR a jún 2009 vo výške 200,- EUR, ktoré odporcovi riadne vyúčtoval.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril, na pojednávanie, ktorého termín bol ustanovený na deň 21. 06. 2010 sa nedostavil, hoci výzva súdu na vyjadrenie sa k návrhu a predvolanie na pojednávanie obsahujúce poučenie o následkoch nedostavenia sa mu boli doručené dňa 24. 05. 2010. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra odporcu, pracovnej zmluvy, okamžitého skončenia pracovného pomeru, oznámenia odporcu zo dňa 02. 10. 2009, mzdových listov navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 12. 12. 2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ vykonával pre
odporcu prácu vodiča medzinárodnej dopravy. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá vo výške 355,- EUR mesačne.
Z okamžitého skončenia pracovného pomeru súd zistil, že navrhovateľ ukončil s odporcom pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Z oznámenia odporcu zo dňa 02. 10. 2009 súd zistil, že odporca zobral na vedomie ukončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa.
Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.
Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu. K ukončeniu pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom došlo na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru za strany navrhovateľa. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa bola skutočnosť, že odporca nevyplatil navrhovateľovi mzdu za mesiac august. 2009. Ukončením pracovného pomeru vznikla odporcovi povinnosť vyplatiť navrhovateľovi nevyplatenú časť mzdových nárokov navrhovateľa ale i nárok na náhradu cestovných výdavkov. Odporca si však svoje záväzky nesplnil v plnej výške, keďže neuhradil navrhovateľovi časť mzdy za mesiac august v sume 134,41 EUR, časť cestovných náhrad za máj 2009 v sume 150,- EUR a časť cestovných náhrad za mesiac jún 2009 v sume 200,- EUR. Krátenie cestovných náhrad odôvodnil odporca tým, že navrhovateľ prekročil ním určenú spotrebu nafty. Zákonník práce však jednoznačne ustanovuje, že zrážky zo mzdy môžu byť zamestnávateľom vykonávané iba na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Bez predchádzajúcej dohody so zamestnancom je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne zrážky zo mzdy iba v taxatívne vymedzených prípadoch ustanovených v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že návrh navrhovateľa je dôvodný, má oporu v zákone a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže odporca sa dostal s úhradou svojich záväzkov do omeškania zaviazal ho súd i na zaplatenie úrokov z omeškania a to vždy odo dňa kedy sa odporca dostal s úhradou svojich jednotlivých záväzkov do omeškania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi v konaní proti neúspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 29,- EUR. Súd v súlade s ust. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal navrhovateľovi
právo na náhradu trov právneho zastúpenia nakoľko právny zástupca navrhovateľa tieto trovy súdu v lehote troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p..