Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-115-2009.pdf
PDF · 143.84 KB
No categories available
5C/115/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobkyne: H. F., rod. X., nar. XX. X. XXXX, bytom D. F. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3 proti žalovanému: Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., so sídlom v Svätom Kríži č. 68, IČO: 44 701 403, právne zastúpeného JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou v Liptovskom Mikuláši, ul. M. Pišúta č. 3, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy vo výške 3.632,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že rozviazanie pracovného pomeru, urobené oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 6. 2009 v skúšobnej dobe, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne trvá.
Súd u r č u j e, že rozviazanie pracovného pomeru, urobené oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 6. 2009 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, je neplatné.
V zostávajúcej časti sa žaloba o určenie, že pracovný pomer žalobkyne trvá, z a m i e t a.
Súd v y l u č u j e na samostatné konanie nárok žalobkyne o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 3.632,04 eur a o zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.011,98 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Konštatnína Vaľa, advokáta so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 3, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12. 8. 2009, v spojení s jej doplnením zo dňa 21. 8. 2009, 12. 1. 2010 a 24. 6. 2010, domáhala určenia, že rozviazanie pracovného pomeru, urobené oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 6. 2009 v skúšobnej dobe, je neplatné a pracovný pomer trvá. Súčasne sa domáhala určenia, že rozviazanie pracovného pomeru, urobené oznámením o skončením pracovného pomeru zo dňa 22. 6. 2009 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne trvá. Súčasne sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 3.632,04 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 8. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 9. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 10. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 11. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 1. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 2. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 3. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 4. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 5. 2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 302,57 eur od 1. 6. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 1. 6. 2009 došlo k prevodu práv a povinností z predchádzajúceho zamestnávateľa fyzickej osoby, podnikateľa P. Š.G. H. &. F. S. na obchodnú spoločnosť Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. (jediný konateľ a spoločník Marek Šimon). Žalovanému preto neprislúchalo uzatvorenie novej pracovnej zmluvy so žalobkyňou. Žalobkyňa dňa 26. 7. 2009 prevzala od žalovaného oznámenie o skončení pracovného pomeru zrušením v skúšobnej dobe. Uvedeným spôsobom žalovaný nemal právo so žalobkyňou ukončiť pracovný pomer, keďže žalovaný vstúpil do práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, nemohlo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa 10. 8. 2009 vyzvala žalovaného, aby ju ďalej zamestnával. Podaním, doručeným súdu dňa 25. 8. 2009, žalobkyňa zmenila žalobu rozšírením o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, urobeného oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 21. 6. 2009 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa oznámenie skončenia pracovného pomeru prevzala dňa 14. 8. 2009, ktoré jej nebolo ani doručené do vlastných rúk.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Je obchodnou spoločnosťou bez právneho predchodcu. Pracovnou zmluvou zo dňa 1. 6. 2009 účastníci konania uzavreli pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Predchádzajúci pracovný pomer žalobkyňa ukončila na základe dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31. 5. 2009. Žalovaný dňa 22. 6. 2009 žalobkyni doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré žalovaná odmietla prevziať. Skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe bolo odhalenie, že žalobkyňa sa dopustila krádeže finančných prostriedkov získaných od zákazníkov reštaurácie, určených zamestnávateľom na prerozdelenie pre všetkých zamestnancov reštaurácie. Žalobkyňa sa do práce nedostavila. Prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného, aby ju opätovne zamestnal, príp. dal výpoveď z pracovnej zmluvy. K prechodu hospodárskej jednotky nedošlo. Oznámenie o skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný zaslal žalobkyni z opatrnosti. Dôvod rozviazania pracovného pomeru je rovnaký ako dôvod skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: F. F., G.. O. O., listinami: pracovnou zmluvou zo dňa 9. 7. 2008, pracovnou zmluvou zo dňa 1. 6. 2009, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29. 5. 2009, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 6. 2009, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. 6. 2009 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, písomnou výzvou žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 10. 8. 2009, písomnou správou Obvodného úradu Liptovský Mikuláš a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, výpisom zo živnostenského registra, písomnou správou Sociálnej poisťovne, a. s., pobočka Liptovský Mikuláš, zoznamom pracovníkov, odhláškami a prihláškami, zmluvou o výpožičke zo dňa 22. 5. 2009, zmluvou o podnájme nebytových priestorov zo dňa 20. 5. 2009, dohodou o skončení podnájmu a dohodou o skončení nájmu, písomnou správou Inšpektorátu práce so sídlom v Žiline zo dňa 10. 2. 2010, zistiac nasledovné:
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že od júna 2008 bola zamestnaná u fyzickej osoby podnikateľa P. Š. na dobu neurčitú, dohodnutý druh práce čašníčka, s dohodnutou skúšobnou dobou. Približne 10. alebo 11. júna 2009, kedy mávali výplatu, zamestnávateľ jej dal podpísať novú pracovnú zmluvu, ako aj ostatným zamestnancom. Spolu s ňou jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru k 31. 5. 2009. Zamestnávateľ jej povedal, že len menia pracovnú zmluvu. Zamestnanci boli postupne volaní do kancelárie na podpis uvedených listín. Žalobkyňa listiny nečítala, došlo k tomu počas pracovnej doby. Po skončení pracovnej zmeny dňa 22. 6. 2009 jej štatutárny zástupca žalovaného povedal, že peniaze, ktoré mala vo vrecku (5,- eur), patria do nádoby, v ktorej sa sústreďovalo všetko sprepitné, ktoré sa delilo. Vysvetlenie žalobkyne neprijal, uviedol, že až do jej vyjadrenia skončili. Dňa 24. 6. 2009 obdržala žalobkyňa od žalovaného SMS správu, ktorou jej bolo oznámené, že nemusí chodiť do roboty a keď bude mať nachystanú výpoveď, že si má po ňu prísť. V júli obdržala ďalšiu SMS správu, ktorou bola vyzvaná prísť si po výplatu aj po výpoveď. Nie je pravdou, že by odmietla prevziať
okamžité skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Nebolo jej dané na podpis dňa 22. 6. 2009. Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe jej štatutárny zástupca žalovaného predložil na podpis dňa 26. 7. 2009, po obdržaní SMS správy. Žalobkyňa odmietla podpísať prevzatie s odôvodnením, že sa poradí s právnikom. Na úrade práce ju právnik poučil, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Následne vyhľadala advokáta a vec začala riešiť. V auguste 2009 prevzala oznámenie o skončení pracovného pomeru, žalobkyňa od podpisu pracovnej zmluvy v roku 2008 bez prerušenia pokračovala vo vykonávaní pracovných zmien (striedavo dlhý a krátky týždeň) až do 22. júna 2009. Priemerná mesačná mzda žalobkyne predstavovala 9.000,- Sk až 12.000,- Sk. Nová pracovná zmluva a dohoda o skončení pracovného pomeru boli podpisované počas pracovnej zmeny, počas ktorej zamestnanci vykonávali svoju prácu. Začiatkom augusta 2009 jej oznámil starý otec, že podpísal prevzatie doporučeného listu adresovaného žalobkyni. Obsahom listu bolo skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Nadčasy neboli preplácané. Zamestnanci sa zapisovali do dochádzkovej knihy. Zamestnanci u fyzickej osoby podnikateľa boli zamestnaní aj u žalovaného. Na úrad práce sa šla žalobkyňa evidovať v októbri 2009. Podporu v nezamestnanosti nepoberala. Dňa 23. 6. 2009 sa žalobkyňa dostavila k žalovanému, ktorý sa vyjadril, že jej oznámi SMS správou, či zostáva, alebo končí.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že prvýkrát zamestnal žalobkyňu ako čašníčku dňa 9. júla 2008. Dňa 29. 5. 2009 bola podpísaná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, všetkých zamestnancov upozornil na situáciu, že je možnosť znovu zamestnať sa v spoločnosti Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. alebo riadne skončiť pracovný pomer s odstupným so zamestnávateľom fyzickou osobou. Listiny o skončení pracovného pomeru sa podpisovali v deň, ktorý je v nich uvedený, po skončení pracovnej doby, najneskôr po 22.00 hodine. Nahlásili sa zmeny podnikateľského subjektu na úrade verejného zdravotníctva, v plynárňach a elektrárňach. Nájomná zmluva bola uzavretá s novým subjektom. So žalobkyňou bola uzavretá nová pracovná zmluva dňa 1. 6. 2009. Od 9. júla 2008 doposiaľ žalovaný zamestnáva tých istých zamestnancov, s výnimkou p. O., ktorý sa odsťahoval. Žalobkyni vyhotovil napomenutie, ktoré prevzala z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny a to neskorého príchodu do zamestnania dňa 8. 6. 2009. Dňa 22. 6. 2009 odišiel z pracoviska a poveril F. F., ktorá bola u neho zamestnaná na dohodu, aby prevzala za neho zmenu. Mal podozrenie, že mizne finančná hotovosť z nádoby, do ktorej sa dávalo sprepitné. V nádobe na sprepitné bankovky označil, bola vykonaná osobná prehliadka, u žalobkyne našiel 20,- eur v päťeurových bankovkách, ktoré boli ním označené. Povedal žalobkyni, nech sa na druhý deň zastaví a porozprávajú sa. Šlo o okrádanie vlastných kolegov. Dňa 23. 6. 2009 žalobkyni predložil oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, jeho prevzatie odmietla podpísať. Nepoprel SMS správy zaslané žalobkyni. K skončeniu pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny došlo až po tom, čo žalobkyňa nereagovala na SMS správy, po 23. júni 2009. Dátum na oznámení bol uvedený z dôvodu odhlásenia žalobkyne z poisťovne. Dňa 26. 7. 2009 hovorili so žalobkyňou o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Vtedy prevzala listinu o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že sa poradí s právnikom. Všetci zamestnanci rozviazali pracovný pomer po pracovnej zmene alebo prišli to podpísať. Listiny zasielané na príslušný úrad, obsahujúce dôvod skončenia pracovného pomeru, robila za žalovaného ekonómka. Ako fyzická osoba podnikateľ P. Š. živnosť nezrušil. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo dohodou.
Výsluchom svedkyne G.. O. O., ekonómky žalovaného, bolo zistené, že vykonáva vedenie účtovníctva pre P. Š. - fyzickú osobu ako podnikateľa a právnickú osobu, t. j. žalovaného, kde je konateľom Marek Šimon. Pán Š. sa rozhodol vytvoriť nový subjekt - obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným. Svedkyňa vyhotovila počiatočnú súvahu spoločnosti, ktorá bola zapísaná dňa 8. 4. 2009 v obchodnom registri. Jedinou pohľadávkou spoločnosti je peňažný vklad spoločníka. Spoločnosť začínala so základným imaním, tvorené peňažným vkladom správcu vkladu (P. Š.). P. Š. ako fyzická osoba podnikateľ pracoval ďalej ako samostatný subjekt v oblasti reštauračnej činnosti, ktorú vykonával v D. P., A. E. Č.. XX od júla 2008 do 31. 5. 2009. K zrušeniu živnosti nedošlo. Fyzická osoba podnikateľ P. Š. je stále činná. Na adrese D. P., A. E. Č.. XX mal jednu prevádzkareň, v ktorej vykonával reštauračnú činnosť. Ukončenie činnosti sa neodrazilo v účtovných dokladoch, keďže ide o jednoduché účtovníctvo. P. Š. ako podnikateľ fyzická osoba vykazuje majetok, ktorého neprestal byť vlastníkom. Majetok bol tvorený zariadením reštaurácie. Vo vzťahu k novovzniknutej právnickej osobe bola uzavretá zmluva o prenájme. Ukončenie reštauračnej činnosti sa odrazilo v zamestnaneckej agende. P. Š. ako podnikateľ fyzická osoba mal zamestnancov od júla 2008 do 31. 5. 2009. Tovarové zásoby sa postupne míňali, keďže P.. Š. vedel, že bude vznikať nový subjekt - právnická osoba. Zásoby, ktoré sa neminuli, sa
z hľadiska účtovného likvidovali. Zamestnancom bola poskytnutá informácia o dvoch možnostiach a to ukončení pracovného pomeru s fyzickou osobou podnikateľom alebo zamestnať sa v spoločnosti žalovaného. Svedkyni bol daný pokyn vypracovať dohodu o skončení pracovného pomeru s fyzickou osobu P. Š. ako podnikateľom zamestnávateľom a následne vypracovať pracovné zmluvy pre spoločnosť Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., ako aj prihlášky do sociálnej a zdravotnej poisťovne, oznámenie daňovému úradu. V potvrdení o zamestnaní uvádzala dôvod skončenia pracovného pomeru na základe pokynov zamestnávateľa. Od 1. 6. 2009 po zrušení prevádzky reštauračnej činnosti fyzickou osobou podnikateľom prevádzkovala reštauráciu obchodná spoločnosť Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o..
Výsluchom svedkyne F. F. bolo zistené, že pracuje ako prevádzkarka u žalovaného. Okrem toho so spoločníkom a konateľom spoločnosti sú priatelia. Od 1. 5. 2009 uzavrela dohodu o vykonaní práce s predmetom činnosti prevádzkarka reštaurácie. Od 5. novembra 2009 má uzavretú riadnu pracovnú zmluvu na rovnaký druh práce. Dňa 23. 6. bola prítomná v kancelárii, kedy bola žalobkyňa predvolaná a odmietla podpísať prevzatie listiny v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Zamestnávateľ si volal každého zamestnanca, aj žalobkyňou, informoval ich o zmenách s tým, že reštaurácia prevádzkovaná fyzickou osobu končí a nastupuje možnosť voľby ukončením pracovného pomeru s odstupným alebo vykonávaním práce pod novou firmou spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobkyňa sa rozhodla pre druhú alternatívu. Svedkyňa bola prítomná, keď dňa 22. 6. žalobkyňa vybrala peniaze z vreciek, ktoré boli označené.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 9. 7. 2008 bolo zistené, že zamestnávateľ P. Š. H. &. F. S., A. E. Č.. XX, D. P. ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu s dohodnutým nástupom do práce 9. 7. 2008 na druh práce čašníčka, miesto výkonu práce H. &. F. S., A. E. Č.. XX, D. P., na dobu neurčitú, s dohodnutou skúšobnou dobou tri mesiac, pracovný čas bol určený štyridsať hodín týždenne, dohodnutá základná mzda činila 8.100,- Sk. Z dohody o skončení pracovného pomeru, obsahujúcej dátum 29. 5. 2009, bolo zistené, že P. Š. H. &. F. S. ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec sa dohodli na skončení pracovného pomeru dňom 31. 5. 2009. Dňa 1. 6. 2009 bola uzavretá pracovná zmluva medzi spoločnosťou Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 21, zastúpená konateľom Marekom Šimonom a žalovanou ako zamestnankyňou, s dohodnutým nástupom do práce 1. 6. 2009, druh práce čašníčka, miesto výkonu práce H. &. F. S., A. E. Č.. XX, D. P., na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou tri mesiace, pracovný čas bol určený na štyridsať hodín týždenne, dohodnutá základná mzda činila 295,50 eur. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru, obsahujúceho dátum 22. 6. 2009, bolo zistené, že spoločnosť Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 21, oznámilo žalovanej ako zamestnankyni, že pracovný pomer, uzavretý medzi účastníkmi pracovnou zmluvou dňa 1. 6. 2009, končí dňom 23. 6. 2009 podľa § 72 Zákonníka práce skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru, obsahujúceho dátum 22. 6. 2009, bolo zistené, že spoločnosť Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 21, oznámila žalovanej ako zamestnankyni, že pracovný pomer, uzavretý medzi účastníkmi konania pracovnou zmluvou dňa 1. 6. 2009, končí dňom 23. 6. 2009 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Z originálu doručenky odosielateľ Marek Šimon Restaurant & Pizzeria, s. r. o., s označením adresáta H. F., D. F. Č.. XXX, bolo zistené prevzatie písomnosti starým otcom dňa 5. 8. 2009. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že dňa 8. 4. 2009 bola zapísaná v obchodnom registri spoločnosti s ručením obmedzeným pod obchodným menom Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., so sídlom Svätý Kríž č. 68, IČO: 44 701 403, predmet činnosti: pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, spoločník: Marek Šimon, Svätý Kríž č. 68, štatutárny orgán, konateľ: Marek Šimon, Svätý Kríž č. 68. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 17. 2. 2010 bolo zistené, že v živnostenskom registri je zapísaná ako fyzická osoba podnikateľ P. Š., miesto podnikania: X. O. Č.. XX, G.Č.: XX 981 983, na základe živnostenského listu zo dňa 6. 4. 2004, s uvedením zriadenia prevádzkarne A.P. E. Č.. XX, D. P. pre pohostinskú činnosť (4. 6. 2004), zmenou zo dňa 13. 1. 2010 došlo k záznamu o zrušení prevádzkarne A. E. Č.. XX, D. P. pre pohostinskú činnosť. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 17. 2. 2010 boli zistené údaje o podnikateľovi pod obchodným menom Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., so sídlom Svätý Kríž č. 68, IČO: 44 701 403, dátum vydania živnostenského listu: 17. 3. 2009, štatutárny orgán: Marek Šimon, Svätý Kríž č. 68, predmet podnikania: pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, vznik živnostenského oprávnenia 8. 4. 2009, prevádzkareň: Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov č. 21, ustanovený zodpovedá zástupca: P. Š..
Z písomnej správy Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, odbor živnostenského podnikania, bolo zistené, že fyzická osoba P. Š. ohlásil prevádzkareň na adresu D. P., A. E. Č.. XX, dňa 5. 5. 2004 a túto dňom 13. 1. 2010 zrušil. Obchodná spoločnosť Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. pre predmet podnikania pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne ohlásila dve prevádzkarne na adresu Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov č. 21 dňom 8. 4. 2009 a jednu z nich 13. 1. 2010 zrušil.
Zo zoznamu pracovníkov za obdobie 5/2009 súkromného podnikateľa P. Š. H. &. F. S., A. E. Č.. XX, bolo zistené nasledovné označenie zamestnancov: P. W., H. F., P. O., N. F., F. W.. Zo zoznamu pracovníkom za obdobie 6/2009 obchodnej spoločnosti Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. so sídlom Svätý Kríž č 68, bolo zistené nasledovné označenie zamestnancov: P. W., H. F., P. O., N. F., F. W., F. F.. Z odhlášky zo dňa 29. 6. 2009 bolo zistené odhlásenie odberateľa P. Š., A. E. Č.. XX, D. P. od 1. 7. 2009, adresovaný Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, o odhlásení vodu, odvádzania odpadovej vody. Z prihlášky zo dňa 29. 6. 2009 bolo zistené prihlásenie odberu vody, odvádzania odpadovej vody obchodnej spoločnosti Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., adresovaný Liptovskej vodárenskej spoločnosti od 1. 7. 2009. Dňa 14. 4. 2008 bola uzavretá zmluva o dodávke a distribúcii elektriny medzi dodávateľom Stredoslovenská energetika, a. s., Žilina a súkromným podnikateľom fyzickou osobou P. Š., D. P., W. Č.. XXX/X, odberné miesto: D. P., A. E. Č.. XX. Dňa 22. 7. 2009 bola uzavretá zmluva o dodávke a distribúcii elektriny medzi odberateľom Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. a Stredoslovenskou energetikou, a. s, odberné miesto: Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov č. 21. Podľa potvrdenia o ukončení zmluvy na dodávku elektrickej energie došlo k ukončeniu odberu odberateľom P. Š. na odbernom mieste: D. P., A. E. Č.. XX dňom 14. 7. 2009. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 22. 5. 2009 bolo zistené, že požičiavateľ P. Š., podnikateľ pod obchodným menom P. Š., G.: XX 981 983, uzavrel zmluvu s obchodnou spoločnosťou Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. ako vypožičiavateľom (konateľ Marek Šimon, IČO: 44 701 403), ktorou požičiavateľ bezplatne prenecháva vypožičiavateľovi predmet výpožičky v stave spôsobilom na riadne užívanie, predstavujúce vybavenie a zariadenie reštaurácie a kuchyne, so špecifikáciou jednotlivých hnuteľností na dobu neurčitú. Dňa 12. 5. 2009 prenajímateľ U.. P. D. a U.. U. D. udelili súhlas nájomcovi súhlas nájomcovi P. Š., podnikateľovi, aby prenechal do podnájmu nebytový priestor, nachádzajúci sa na v D. P. A. A. E. Č.. XX a to spoločnosti Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o.. Dňom 15. 6. 2009 došlo k uzavretiu dohody o skončení nájmu medzi prenajímateľom U.. P.. D.Ý. a U.. U.. D. a P. Š., podnikateľom dňom 30. 6. 2009. Dňa 20. 5. 2009 bola uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov medzi nájomcom P. Š., podnikateľom a podnájomcom Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., nachádzajúcich sa na v Liptovskom Mikuláši na Námestí osloboditeľov č. 21, nájomca užíva predmetné nebytové priestory na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 3. 2008, uzatvorenej s prenajímateľom U.. P.. D. a U.. U.. D.. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, žalobkyňa poberala nemocenské za júl 2009 vo výške 53,50 eur, za august 2009 vo výške 177,- eur, za september 2009 vo výške 154,20 eur. Podľa potvrdenia Index Nosluš zo dňa 10. 5. 2010 bolo zistené, že žalobkyňa bola zamestnaná v spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce od 21. 7. 2009 do 31. 12. 2009 s čistým príjmom v mesiaci august 2009 vo výške 6,53 eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 2. 2010 bolo zistené, že žalobkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7. 10. 2009, pričom oznámila, že so zamestnávateľom Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. vedie súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru (podľa Zákona o službách zamestnanosti sa do evidencie zaradí aj občan, ktorý vedie so zamestnávateľom súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru).
Podľa § 72 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce):
V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec, skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkov spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce:
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec po
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 70 Zákonníka práce:
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce:
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ, uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce:
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Podľa § 28 ods. 1, 2, 4, 5 Zákonníka práce:
Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.
Prevod podľa odseku 1 je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.
Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.
Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Žaloba bola zamietnutá len v časti opätovného návrhu na určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá, vzhľadom na nadbytočnú duplicitu určovacieho výroku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa neplatnosť skončenia pracovného pomeru skončením v skúšobnej dobe, ako aj okamžitým skončením uplatnila na súde v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobu podala na tunajšom súde dňa 12. 8. 2009, teda v lehote dvoch mesiacov od 22. 6. 2009, kedy malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného k vyhotoveniu oznámenia a nasledujúci deň k odmietnutiu prevzatia zo strany žalobkyne. Výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného bolo preukázané, že rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny bolo vyhotovené až
po stretnutí so žalobkyňou v júli 2009 (po dni 25. 7. 2009). Podaním doručeným súdu dňa 25. 8. 2009 žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhla rozšírenie žaloby aj o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Je potrebné zdôrazniť, že pre zachovanie prekluzívnej dvojmesačnej lehoty je rozhodujúci dátum doručenia podania súdu, pričom uznesenie o pripustení zmeny žaloby je vo vzťahu k uvedenej hmotnoprávnej lehote bez právneho významu. Tak ako každý právny úkon, aj okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon je neplatný, ak nemá všetky potrebné náležitosti právneho úkonu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, len z taxatívne vymedzených dôvodov. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru aj skutkovo vymedziť a to kvalifikovaným spôsobom. Znamená to, že takýto dôvod je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú uvedené skutkové okolnosti tak, že vo svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Nedostatok skutkového vymedzenia dôvodu sankcionuje Zákonník práce neplatnosťou tohto právneho úkonu. Rovnako sa uvedená sankcia vzťahuje aj na nedostatok doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Žalovaný predložil doručenku, preukazujúcu prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru treťou osobou (starým otcom žalobkyne). Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe, než druhému účastníkovi pracovného pomeru (R 29/1995). Žalobkyňa sa preto dôvodne domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 22. 6. 2009. Žalovaný neuviedol žiaden legitímny dôvod, pre ktorý vyhotovil s rovnakým dátumom listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru napriek tomu, že tvrdí a popiera neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v skúšobnej dobe s rovnakým dátumom dňa 22. 6. 2009, ktoré doručil žalobkyni.
Zákonník práce zakotvuje generálnu sukcesiu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pri každej zmene zamestnávateľa. Osobitnou formou zániku zamestnávateľa je zmena jeho právnej formy. Transformáciou ako zmenou právnej formy možno označiť aj prípad zriadenia (a následný vznik) právnickej osoby fyzickou osobou podnikateľom ako jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je súčasne jediným konateľom (štatutárnym zástupcom) spoločnosti. Na roveň zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom Zákonník práce dáva aj prevod činnosti zamestnávateľa, s ktorým sa rovnako spája prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Podmienkou je, že uskutočnením prevodu je zachovaná identita v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov s cieľom pokračovať v hospodárskej činnosti (bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková). Komunitárne právo, ako aj rozsiahla judikatúra Európskeho súdneho dvora (predstavujúca prameň práva), ktorými bol všeobecný prvostupňový súd viazaný, jednoznačne konštatuje, že zmena subjektov na strane zamestnávateľa nemôž byť na úkor kvality právneho postavenia zamestnanca, osobitne pokiaľ ide o udržanie si existujúceho pracovného pomeru. Vo svojej činnosti Európsky súdny dvor uplatňoval čoraz extenzívnejší právny výklad pojmu prevodu, zohľadňujúc najmä sociálny účel smernice. Podľa judikatúry ESD C-24/1985 (Spijkers) zo štruktúry Smernice č. 77/187/EHS vyplýva, že účelom tejto smernice je zaručiť kontinuitu v rámci ekonomickej jednotky, zakladajúcej sa na pracovných pomeroch nezávisle od výmeny majiteľa. Rozhodujúcim kritériom zostáva zachovanie ekonomickej jednotky a jej identita. To jest v danom prípade, či prevádzku bude viesť subjekt s rovnakou podnikateľskou aktivitou, čo bolo naplnené. Identita je zachovaná, ak je daná kontinuita bez ohľadu na zmenu zamestnávateľa, t. j. pokračovanie činností rovnakého druhu na základe živnostenského oprávnenia. V rozhodnutí Spijkers súd uviedol kritériá, podľa ktorých je identita zachovaná, medzi ne patrí druh podnikania, prevzatie zamestnancov novým subjektom, prevzatie zákazníkov, stupeň podobnosti medzi činnosťou doterajšieho podniku a nového subjektu, trvanie prerušenia činnosti. Podľa rozhodnutia ESD C-392/1992 (Christel Schmidt c/a Spar - Leykasfe), všetky kritériá treba posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadňovať primárne, či sa ďalej pokračuje v tej istej podnikateľskej aktivite. Bohatá judikatúra ESD právne pokrýva aj prípad účastníkov konania. Nasvedčuje tomu zachovanie materiálnych aj nemateriálnych prvkov hospodárskej jednotky. Tá je daná osobných substrátom (totožný okruh zamestnancov u podnikateľa fyzickej osoby P. Š. a obchodnej spoločnosti, ktorú založil). V konaní bolo nesporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že P.. Š. ako fyzická osoba podnikateľ vykonával podnikateľskú činnosť v prevádzkarmi v prenajatých nebytových priestoroch v D. P.Á., A. E. Č.. XX, do 31. 5. 2009 a nasledujúci deň 1. 6. 2009 vykonával túto činnosť ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o. v týchto nebytových priestoroch. Zariadenie prevádzkarne slúžiacej pohostinskej a reštauračnej činnosti „vypožičal“ P.. Š. ako fyzická
osoba podnikateľ svojej právnickej osobe, t. j. fakticky sám sebe. Týmto spôsobom pokračoval v tej istej podnikateľskej aktivite.
Vôľou žalobkyne bolo jednoznačne pokračovať, nie skončiť v predmetnej prevádzkarni v D. P., A. E. Č.. XX. Nasvedčuje tomu aj časová následnosť obsiahnutá v listine, označená ako dohoda o skončení pracovného pomeru s fyzickou osobou podnikateľom a hneď následne uzavretá pracovná zmluva s právnickou osobu, ktorú táto fyzická osoba založila. Obdobnú časovú súvislosť preukazujú aj zmluvy o ukončení dodávky elektrickej energie a vody fyzickou osobou podnikateľom a hneď následne uzavreté dohody o odbere právnickou osobu vo vzťahu k totožnému odbernému miestu.
V právnej veci C-287/1986 (Ny Molle Kro) ESD vyslovil, že pôsobnosť smernice o zachovaní nárokov zamestnancov je daná aj vtedy, ak nedôjde k prevodu vlastníctva, ale len prenájmu. Zamestnanci podniku, ktorých zamestnávateľ sa zmenil bez akejkoľvek zmeny vlastníctva, sú v porovnateľnej situácii ako zamestnanci predaného podniku a preto vyžadujú rovnakú ochranu. Uvedenú líniu ESD potvrdil aj v rozhodnutí C-350/1999 (Lange) zo dňa 8. 2. 2004, podľa ktorého smernica je aplikovateľná aj vtedy, ak medzi dvoma podnikmi a tretím subjektom chýba zmluvný vzťah.
V danom prípade ide o typický príklad úplnej zhody medzi činnosťou, ktorá bola vykonávaná podnikateľom fyzickou osobu P.. Š. a právnickou osobou, ktorú založil Restaurant & Pizzeria Taverna, s. r. o., s totožným osobným substrátom, nebytovými priestormi a ich zariadením, kontinuálne bez prerušenia tejto činnosti (z jedného dňa na druhý), čím je daný vysoko pravdepodobný predpoklad aj prevzatia zákazníkov. Podľa článku 3 a 4 Smernice č. 201/23/ES o aproximácii predpisov členských štátov, týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo časti podnikov, prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov by malo dôjsť k prechodu určitej kvality pracovných podmienok. V prípade ak dôjde k zániku pracovnej zmluvy z dôvodu, že dochádza k prevodu a to má za následok zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, zodpovednosť sa bude pripisovať zamestnávateľovi. Zmena vlastníctva podniku nesmie byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predmetom prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov sa stávajú pracovné pomery bez toho, aby zanikajúci zamestnávateľ zrušoval pracovné pomery, poskytoval prípadné odstupné a po zmene vlastníka, aby ten uzatváral nové pracovné zmluvy. Do všetkých práv, povinností i zodpovednosti vstupuje nový zamestnávateľský subjekt, na ktorého prechádzajú záväzky z uzatvorených pracovných zmlúv. Cieľom je, aby právna pozícia zamestnanca sa nezhoršila v porovnaní s právnou pozíciou u pôvodného zamestnávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo tak preukázané, že preberajúcim zamestnávateľom je žalovaný, ktorý pokračuje ako zamestnávateľ voči totožným zamestnancom fyzickej osoby podnikateľa P.. Š.. Uzatvorenie novej pracovnej zmluvy s dohodnutou skúšobnou lehotou nezachováva účel ochrany zamestnanca, vzhľadom na sociálny cieľ smernice, keďže právna pozícia žalobkyne vo vzťahu k možnostiam zamestnávateľa rozviazať s ňou pracovný pomer bola podstatne zhoršená. S poukazom na uvedené dojednanie o skúšobnej dobe je preto neplatné, pretože skúšobnú dobu nemožno predlžovať a trvá najviac tri mesiace (§ 45 ods. 1 Zákonníka práce), vzhľadom na dojednanie v pracovnej zmluve zo dňa 9. 7. 2008 obsahujúce dohodnutú skúšobnú dobu v trvaní troch mesiacov. Žalobkyňa sa preto oprávnene domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru skončením v skúšobnej dobe (predpokladom ktorého je platné dojednanie skúšobnej doby v pracovnej zmluve).
K obrane žalovaného je potrebné uviesť, že v prípade, že boli naplnené podmienky pre skončenie pracovného pomeru inou formou, zo zákonných dôvodov, bolo povinnosťou žalovaného takto postupovať, čím by privodil platné právne následky.
Podľa § 112 Občianskeho súdneho poriadku súd vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne o náhradu mzdy vo výške 3.632,04 eur spolu s úrokmi z omeškania, keďže vykonávanie dokazovania o tomto predmete konania vyžaduje ďalšie dokazovanie. Pre vydanie meritórneho rozhodnutia o nároku žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru však boli splnené zákonom stanovené podmienky.
Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnom skončení pracovného pomeru naďalej zamestnával, je jednostranným právnym úkonom zamestnanca, adresovaným zamestnávateľovi, ktorý na svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Zamestnanec môže zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával kedykoľvek po tom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, alebo okamžite, najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o žalobe pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru ukončené (21Cdo/2905/2000). Ak zamestnanec podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, je oznámenie voči zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nahradené dňom doručenia žaloby (R 48/1997). Žalobkyňa listom zo dňa 10. 8. 2009, prostredníctvom právneho zástupcu) výslovne žiadala žalovaného, aby ju aj naďalej zamestnával, pričom dňa 12. 8. 2009 podala na tunajšom súde žalobu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá. Žalobkyňa SMS správou, ktorú jej doručil žalovaný, preukázala, že žalovaný dňa 24. 6. 2009 jej oznámil, že nemusí do zamestnania žalobkyňa chodiť, keď bude mať nachystanú výpoveď, bude ju informovať, k čomu došlo SMS správou v júli 2009. Požiadavka kvalifikovaného oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, bola preto v prípade žalobkyne splnená.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalovanému, v konaní neúspešnému. Trovy konania pozostávali z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie žalobkyne v konaní, za úkony právnej služby: prevzatie veci, podanie žaloby, zmenu žaloby (všetky úkony vykonané v roku 2009), prislúchala odmena vo výške 53,49 eur x 3, t. j. 160,47 eur (§ 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 ods. 1). Za uvedené úkony právnej služby zvýšenie tarifnej odmeny neprislúchalo, keďže uvedené úkony sa týkali len jedného nároku (neplatného skončenia pracovného pomeru). Podľa § 14 ods. 2 písm. g) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odmena za úkon mimosúdne rokovanie s protistranou - výzva na konvalidáciu protiprávneho stavu zo dňa 10. 8. 2009, prislúchala vo výške jednej polovice tarifnej odmeny, t. j. 26,75 eur. Za ďalšie úkony právnej služby v roku 2010 (účasť na pojednávaní dňa 12. 1. 2010, dňa 23. 4. 2010 a dňa 24. 6. 2010) prislúchala vo výške 3 x 80,24 eur (vzhľadom na uplatnenú výšku právnym zástupcom, ktorou bol súd viazaný), t. j. spolu 240,72 eur. Odmenu za úkon návrhy na dokazovanie a predloženie dôkazov nebolo možné priznať, keďže sa nejedná o podanie vo veci samej, ale o procesné podanie, pričom odmeňovanie sa vzťahuje nie na akékoľvek podanie. Návrh na zmenu žaloby zo dňa 24. 6. 2010 bol vylúčený na samostatné konanie, preto v danom súdnom konaní odmena za tento úkon nemohla byť priznaná. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 19 % (vzhľadom na uplatnený základ právnym zástupcom), t. j. o sumu 81,31 eur (zo sumy 427,94 eur). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov popri odmene prislúchala právnemu zástupcovi paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými štyrmi úkonmi právnej služby v roku 2009, t. j. 4 x 6,95 eur a v súvislosti s troma úkonmi právnej služby vykonaných v roku 2010, t. j. 3 x 7,21 eur, spolu 49,43 eur. Podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov prislúchala právnemu zástupcovi náhrada cestovného za použitie motorového vozidla Mercedes Benz, EČ: PO 222 DN, za cestu na súdne pojednávania dňa 12. 1. 2010, 23, 4, 2010 a 24. 6. 2010 vo výške 246,18 eur (náhrada cestovného za jednu cestu činila 82,06 eur: 280 km x 0,183 podľa Opatrenia č. 632/2008 Z. z.; údaj podľa technického preukazu 8,1 l/100 km : 100 x 280 km obojsmerná vzdialenosť x 1,359 eur cena PHM/1 l, t. j. 51,24 eur; 82,06 eur x 3, t. j. 246,18 eur). Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada za stratu času v súvislosti s vyššie uvedenými troma súdnymi pojednávaniami, keď za jednu cestu prislúchala náhrada obojsmerne osem polhodín x 8,63 eur (vzhľadom na uplatnenú výšku právnym zástupcom, ktorou bol súd viazaný), t. j. 69,04 eur x 3, spolu 207,12 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavovala spolu sumu 1.011,98 eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Konštantína Vaľa, advokáta so sídlom v Prešovej, Konštantínova č. 3, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.