Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-13-2010.pdf
PDF · 113.8 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-9Cb/13/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: M.S. G., a.s., IČO: XX. XXX. XXX,. so sídlom Z. C. č. XX,. XXX. XX. B. B., právne zastúpeného JUDr. P. P., advokátom, so sídlom kancelárie H. č. XX,. XXX. XX. B. B., proti odporcovi: JUDr. J. B. - R. C., IČO: XX. XXX. XXX,. so sídlom/miestom podnikania L. Š. č. XXX,. XXX. XX. L. Š., okres R., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou B. L. s.r.o., so sídlom T. č. X,. XXX. XX. B., v konaní o zaplatenie 1.835,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.835,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.835,62 eur počnúc od 15.03.2007 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 870,81 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. P. P., advokáta a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2009 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby mu odporca zaplatil sumu 1.835,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.835,62 eur od 15.03.2007 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Po skutkovej a právnej stránke návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom apartmánov č. 12 a č. 29 nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom 802, postavenom na pozemku KN 1519, katastrálne územie D.,
-2-
sp.zn. 9Cb 13/2010
obec D., okres B. B.. Navrhovateľ prenechal predmetné apartmány v období od decembra 2006 do marca 2007 do užívania odporcovi. Na uvedenom základe vystavil navrhovateľ odporcovi faktúry č. 0702-0010 na sumu 100.000,- Sk so splatnosťou dňa 14.02.2007 a č. 0702-0026 na sumu 100.000,- Sk so splatnosťou dňa 14.03.2007. Odporca faktúru č. 0702-0010 uhradil v celom rozsahu a faktúru č. 0702-0026 uhradil len čiastočne dňa 04.06.2007, a to vo výške 44.700,-Sk. Ako účel úhrady uviedol odporca na príjmovom pokladničnom doklade č. 85/07 „čiastočná úhrada fa. 0702-0026“. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zo vzájomnej e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na podstatných podmienkach nájomnej zmluvy k uvedeným
apartmánom, pričom k podpisu zmluvy nedošlo, a preto sa predmetného nároku domáhal titulom bezdôvodného obohatenia.
Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 03.02.2010 pod č.k. 2Rob 61/2009 platobný rozkaz, ktorý bol z dôvodu odporcom riadne a včas podaného odporu zrušený.
Odporca v odpore potvrdil, že medzi navrhovateľom a odporcom prebiehali rozhovory o prenájme uvedených apartmánov, avšak k uzavretiu písomnej zmluvy medzi nimi nikdy nedošlo. Ústna dohoda medzi nimi bola taká, že odporca bude mať možnosť v termínoch, ktoré nebudú obsadené navrhovateľom (resp. jeho klientmi), obsadiť apartmány svojimi klientmi. Za využitie apartmánov klientmi odporcu mal odporca zaplatiť navrhovateľovi odmenu vo výške 20 % z platieb, ktoré odporca obdržal od svojich klientov za užívanie apartmánov. Odporca získal niekoľkých klientov do uvedených apartmánov v mesiacoch január a február 2007 k čomu predložil navrhovateľovi i príslušné vyúčtovanie. Na základe týchto vyúčtovaní navrhovateľ oprávnene odporcovi vyúčtoval za mesiac január 2007 sumu 100.000,- Sk, ktorú odporca uhradil. Navrhovateľ však v rozpore s vyúčtovaním za mesiac február 2007 vystavil opätovne faktúru na sumu 100.000,-Sk. Na základe dohody medzi navrhovateľom a odporcom a reálnej obsadenosti klientmi odporcu vo februári 2007 mal navrhovateľ nárok na odmenu vo výške 44.700,-Sk, ktorú sumu odporca navrhovateľovi uhradil.
Na pojednávaní zo dňa 19.05.2010 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu, ako aj na skutočnostiach v ňom uvádzaných. Na pojednávaní zo dňa 07.07.2010 upresnil návrh na začatie konania pokiaľ ide o označenie apartmánov, za užívanie ktorých sa domáha od odporcu zaplatenia žalovanej sumy s tým, že žalovanej sumy sa domáha za užívanie apartmánu č. 21, nachádzajúceho sa v obytnom dome M., súp. č. 800 a apartmánu č. 29, nachádzajúceho sa v obytnom dome T., súp. č. 802. Na pojednávaní zo dňa 07.07.2010 poukázal na to, že posúdenie právneho dôvodu, na základe ktorého sa domáha zaplatenia žalovanej sumy ponecháva na úvahe súdu.
Navrhovateľ na pojednávaní zo dňa 19.05.2010 vypovedal, že on s odporcom ohľadne prenájmu jeho apartmánov spolupracoval už v predchádzajúcej sezóne, t.j. sezóne 2005 -2006. Vzhľadom k tomu, že ich spolupráca bola na dobrej úrovni, tak chceli dať vzájomnej spolupráci jasnejší právny rámec a to uzavretím konkrétnej nájomnej zmluvy na sezónu 2006 až 2007. Sám odporca v e-maile zo dňa 29.10.2006 navrhol, aby sa za užívanie apartmánov platila paušálna suma, a to 2.500,-Sk za jeden apartmán a noc obsadenosti. Oni týmto chceli predísť prípadným sporom ohľadne počtu osôb ubytovaných v predmetných apartmánoch. Následne sa dohodli na paušálnej výške 100.000,-Sk za obidva prenajímané apartmány mesačne, pričom pri stanovení tejto sumy vychádzali z predpokladu, že obsadenosť apartmánov bude 66 %, t.j. 20 dní (66 % z 30 dní v mesiaci) v mesiaci, t.j. 20 x 2.500,- Sk predstavuje sumu 50.000,-Sk za jeden apartmán, a potom celková suma za 2 apartmány má výšku 100.000,-Sk. Navrhovateľ takýmto spôsobom akceptoval návrh odporcu, aby odporca
-3-
sp.zn. 9Cb 13/2010
za užívanie predmetných apartmánov platil paušálnu sumu a odporca následne e-mailom zo dňa 30.11.2006 akceptoval uzavretie zmluvy za týchto podmienok. Následne navrhovateľ zaslal dňa 04.12.2006 odporcovi e-mailom návrh nájomnej zmluvy, na ktorý odporca e-mailom o niekoľko minút na to odpovedal, že voči takémuto návrhu nemá principiálne výhrady.
Pokiaľ odporca poukázal na odkaz na tzv. doložku ľudskosti, ktorú uviedol odporca v tomto e-maile, navrhovateľ predmetnú poznámku chápal tak, že účastníci zmluvného vzťahu budú ústretoví k druhej strane pri riešení problémov vyplývajúcich z ich vzájomnej spolupráce. Preto, keď vyšlo najavo, že sezóna 2006 až 2007 bola zlá, navrhovateľ odpustil odporcovi úhradu za mesiac marec 2007. Po tom, ako odporca e-mailom zo dňa 04.12.2006 súhlasil s návrhom nájomnej zmluvy, navrhovateľ mal za to, že k uzavretiu tejto zmluvy došlo, a preto si aj plnil povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, a to aj napriek tomu, že k podpísaniu predmetnej zmluvy nedošlo.
Na pojednávaní zo dňa 19.05.2010 právny zástupca odporcu upresnil, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola dohoda v znení, že odporca mal zaplatiť navrhovateľovi odmenu vo výške 20 % z platieb, ktoré odporca obdržal od svojich klientov za užívanie apartmánov, ale bola v znení, že odporca mal platiť navrhovateľovi sumu 2.500,-Sk za každý deň obsadenia každého z týchto apartmánov.
Na pojednávaní zo dňa 07.06.2010 odporca potvrdil, že medzi ním a navrhovateľom existovala obchodná spolupráca ohľadne prenajímania apartmánov navrhovateľa už v sezóne 2005/2006. Na jeseň roku 2006 začal s navrhovateľom rokovať ohľadne vytvorenia nejakého konkrétneho zmluvného základu vzájomnej obchodnej spolupráce. Pokiaľ ide o výšku nájomného on sa s navrhovateľom nedohodol na nájomnom vo výške 100.000,-Sk mesačne za obidva apartmány. On sa o tejto výške nájomného dozvedel až dva alebo tri mesiace po skončení predmetnej sezóny, kedy ho manželka predsedu predstavenstva navrhovateľa kontaktovala a zaslala mu písomný návrh nájomnej zmluvy, pričom ho žiadala, aby návrh podpísal, nakoľko to potrebujú pre audit. Pokiaľ ide o rokovania s navrhovateľom ohľadne výšky nájomného za predmetné apartmány, oni vychádzali z priemernej obsadenosti apartmánov v predchádzajúcej sezóne a dohodli sa na nájomnom vo výške 2.500,-Sk za 1 apartmán a deň obsadenosti. Jemu podľa tohto vzorca účtoval navrhovateľ nájomné aj za mesiac december 2006 a čiastočne aj január 2007. Taktiež je pravdou, že sa s navrhovateľom dohodli, že nájomné bude účtované jedenkrát mesačne. On návrh nájomnej zmluvy, ktorý mu bol doručený dňa 04.12.2006 z dôvodu, že mal výhrady voči odkazu na cenovú doložku, ako aj ohľadne zodpovednostných vzťahov, konkrétne zodpovednosti za škodu spôsobenú na predmetných apartmánoch zo strany tretích osôb, ako aj ohľadne úhrady hotových výdavkov spojených s užívaním predmetných apartmánov tretími osobami, neakceptoval. Pokiaľ jemu bol e-mailom doručený dňa 04.12.2006 návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, súčasťou tohto e-mailu nebola cenová doložka s nájomným vo výške 100.000,-Sk.
V rámci dokazovania súd okrem oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedka R. P. a ustálil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 04.12.2006 ústnu nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom apartmánu č. 21, nachádzajúceho sa v obytnom dome M., súp. č. 800 a apartmánu č. 29, nachádzajúceho sa v obytnom dome T., súp. č. 802, kde doba nájmu bola dohodnutá od 01.01.2007 do 31.03.2007 a nájomné bolo dohodnuté vo výške 300.000,-Sk, pričom platenie nájomného bolo dohodnuté v troch splátkach po 100.000,-Sk splatných
-4-
sp.zn. 9Cb 13/2010
ku koncu kalendárneho mesiaca. Z listov vlastníctva č. 2816 a 632 mal súd preukázané, že obidva tieto apartmány majú povahu bytov, a teda sa v súdenej veci jednalo o nájom bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe nájomnej zmluvy dal potom navrhovateľ odporcovi do užívania predmetné apartmány, aby ich tento poskytol za účelom poskytnutia ubytovania tretím osobám. Nájomné za mesiac január 2007 vo výške 100.000,-Sk vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 0702-0010 so splatnosťou dňa 14.02.2007, ktorú odporca uhradil v plnej výške dňa 20.02.2007. Nájomné za mesiac február 2007 vo výške 100.000,- Sk navrhovateľ odporcovi faktúrou č. 0702-0026 so splatnosťou dňa 14.03.2007, ktorú odporca uhradil dňa 04.06.2007 len čiastočne, a to vo výške 44.700,-Sk, a zvyšnú časť dlhu vo výške 1.835,62 eur (t.j. 55.300,-Sk) napriek písomnej výzve navrhovateľa neuhradil.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Pri právnom posúdení či došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzavretiu nájomnej zmluvy, súd vychádzal z elektronickej správy tzv. e-mail odporcu, ktorý adresoval navrhovateľovi dňa 30.11.2006, ako aj zo vzájomnej elektronickej komunikácie odporcu a navrhovateľa zo dňa 04.12.2006, z ktorej vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo
-5-
sp.zn. 9Cb 13/2010
k dohode ohľadne podstatných náležitostí nájomnej zmluvy vo vyššie uvedenom znení. Z uvedenej komunikácie, najmä z e-mailu odporcu adresovanému navrhovateľovi dňa 04.12.2006 vyplýva, že vôľa obidvoch strán smerovala k uzavretiu nájomnej zmluvy s predmetným obsahom. Odporca akceptoval návrh na uzavretie nájomnej zmluvy e-mailom zo dňa 04.12.2004 slovami „nemám principiálne výhrady“, v ktorom súčasne uviedol, že zmluva „je iba vecou formálnou a v rámci vzťahov tam vkladáme aj tzv. doložku ľudskosti“, z čoho potom vyplýva, že samotné podpísanie predmetnej zmluvy bolo už iba vecou formálnou, a to aj napriek tomu, že účastníci konania pôvodne zamýšľali uzavrieť písomnú zmluvu. Aj keď k uzavretiu písomnej zmluvy následne nedošlo, navrhovateľ prenajal odporcovi predmetné apartmány a účtoval mu nájomné v súlade s ústnou zmluvou, na ktorej sa dohodli. Odporca napriek tomu, že mal možnosť odmietnuť predmetný návrh na uzavretie zmluvy tak neučinil a prevzal predmetné apartmány, aby ich potom dával do užívania tretích osôb. Samotná skutočnosť, že aj samotný odporca mal za to, že medzi ním a navrhovateľom bola uzatvorená nájomná zmluva (teda medzi nimi existoval nájomný vzťah), avšak s iným obsahom v časti dohodnutého nájomného, vyplýva z jeho výpovede (na č.l. 93 spisu), ako aj z písomného podania na č.l. 67 spisu. Navyše z výpovede svedka R. P. vyplynulo, že odporca sa cítil byť viazaný predmetnou zmluvou s dohodnutým nájomným vo výške 100.000,-Sk mesačne, nakoľko tento potvrdil, že odporca vo februári 2007, keď už bolo zrejmé, že sezóna 2006/2007 nebude dobrá, ho požiadal, aby s navrhovateľom dohodol zníženie, resp. odpustenie
časti nájomného, k čomu potom zo strany navrhovateľa ohľadne nájomného za mesiac marec 2007 aj došlo. Pokiaľ odporca tvrdil, že on sa s navrhovateľom dohodol na nájomnom vo výške 2.500,-Sk za jeden apartmán a deň obsadenosti, čo vyplýva aj z e-mailu zo dňa 14.02.2007, súd poukazuje na to, že tento e-mail zaslal odporca navrhovateľovi až v čase, keď už vedel, že sezóna nebude dobrá, čo v intenciách ďalších vykonaných dôkazov naznačuje účelovosť konania odporcu. Tvrdenia odporcu ohľadne dohodnutého nájomného vo výške 2.500,-Sk za deň obsadenosti každého z týchto apartmánov bola vyvrátená ďalšími vykonanými dôkazmi, z ktorých síce vyplynulo, že odporca s navrhovateľom rokovali ohľadne nájomného v uvedenej výške, avšak k dohode v takomto znení nedošlo (napr. e-maily zo dňa 29.10.2006 a 30.11.2006, výpoveď navrhovateľa, výpoveď svedka P.).
Pokiaľ odporca namietal, že návrh na uzavretie zmluvy, ktorý mu bol e-mailom doručený dňa 04.12.2006 neobsahoval cenovú doložku (v ktorej mala byť uvedená výška nájomného 100.000,-Sk) súd na túto námietku neprihliadol, nakoľko z e-mailu zo dňa 30.11.2006 jednoznačne vyplýva predmetná výška nájomného a v konaní nebolo preukázané, a ani to žiadny účastník konania netvrdil, že by od 30.11.2006 do 04.12.2006 došlo k zmene dojednaného nájomného.
Navyše v súvislosti s účelovosťou tvrdení súd poukazuje na to, že odporca viackrát v konaní zmenil skutkovú argumentáciu, keď napr. v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že mal navrhovateľovi platiť odmenu vo výške 20 % z platieb, ktoré odporca obdržal od svojich klientov za užívanie apartmánov, čo následne zmenil, ako aj na to, že sa mal prvýkrát dozvedieť o nájomnom vo výške 100.000,-Sk za mesiac až dva alebo tri mesiace po sezóne (jeho výpoveď na č.l. 93 spisu), pričom uvedená výška nájomného vyplýva už z jeho e-mailu zo dňa 30.11.2006, ktorého autenticitu odporca v konaní potvrdil, a súčasne aj jeho ďalšie tvrdenie, že suma 100.000,- Sk predstavovala iba zálohovú platbu navrhovateľovi.
Pokiaľ odporca poukázal na tzv. „doložku ľudskosti“, súd poukazuje na to, že uvedená poznámka s ohľadom na jej obsah, ako aj situáciu, za ktorej ju odporca použil (uzatvorenie zmluvy, kedy medzi navrhovateľom a odporcom existovali podľa tvrdení obidvoch z nich
nadštandardne dobré vzťahy), deklaruje iba prísľub pokračujúcej dobrej obchodnej spolupráce medzi navrhovateľom a odporcom a nemožno ho chápať ako výhrady k návrhu na uzavretie
-6-
sp.zn. 9Cb 13/2010
nájomnej zmluvy. Uvedené napokon vyplýva aj z toho, že po tom, ako navrhovateľ zistil, že sezóna 2006/2007 nebola dobrá, odpustil odporcovi nájomné za mesiac marec 2007.
Pokiaľ odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 04.06.2010 namietal, že nedošlo k obojstrannému podpisu predmetnej nájomnej zmluvy tak, ako si to zmluvné strany vymienili podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd poukazuje na to, že z vyššie špecifikovaných prejavov vôle účastníkov konania vyplýva, že zámer účastníkov
konania smeroval síce k uzavretiu písomnej zmluvy, avšak žiadny z nich nepodmienil platnosť zmluvy jej písomným uzatvorením, a preto súd aj s ohľadom na okolnosti prípadu, keď medzi účastníkmi konania bola zaužívaná e-mailová komunikácia, dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že s otázkou uzavretia zmluvy bezprostredne súvisí moment samotnej skutočnosti uzavretia zmluvy. Jedná sa o moment, keď dôjde k dohode zmluvných strán o jej obsahu, čo potvrdia podpisom zmluvy, prípadne bezvýhradným prijatím návrhu druhej zmluvnej strany. Na uzavretie zmluvy postačí, ak zmluvné strany naplnia princíp tzv. minimálneho obsahu zmluvy, ktorý vyplýva z ustanovení § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. V intenciách uvedeného má súd za to, že k uzavretiu predmetnej nájomnej zmluvy došlo podľa ustanovení § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a § 269 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy, a preto podľa názoru súdu v súdenej veci nemožno platnosť zmluvy podmieňovať požiadavkou jej následného uzavretia v písomnej forme. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 109/1999, podľa ktorého „ak pri uzavieraní zmluvy zašle jedna strana druhej písomný návrh zmluvy neznamená to bez ďalšieho, že tým podmienila jej platnosť písomnou formou. Navyše súd poukazuje na to, že aj prípadný nedostatok písomnej formy predmetnej zmluvy by mal za následok iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom relatívnej neplatnosti by sa mohol
domôcť iba ten účastník, ktorý neplatnosť svojím správaním nespôsobil. V intenciách vyššie uvedeného má súd za to, že predmetný nedostatok spôsobil odporca a prípadná neplatnosť by bola byť poňatá iba na ochranu navrhovateľa, ktorý ju však nenamietol.
Pokiaľ odporca spochybňoval v konaní vierohodnosť svedka R. P., poukazujúc na to, že medzi ním a svedkom prebiehajú viaceré súdne konania, ako aj na to, že zlé vzťahy medzi nimi boli predmetom vzájomných trestných stíhaní, súd po vyhodnotení skutočností uvedených svedkom v intenciách ďalších v konaní vykonaných dôkazov, nemal pochybnosti a vierohodnosti jeho svedeckej výpovede.
Navrhovateľ si spolu s istinou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 14,75 % od 15.03.2007 do zaplatenia zo sumy 1.835,62 eur. Keďže odporca mal splniť svoj dlh v kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo platené nájomné, súd má za to odporca bol v omeškaní so zaplatením dlhu najneskôr odo dňa uplatneného navrhovateľom, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. č. 0702-0026. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne, súd s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (keďže účastníci konania si v zmluve nedohodli výšku úroku z omeškania), priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v uplatnenej výške, keď mal súd za to, že výška uplatnených úrokov z omeškania nepresahuje výšku stanovenú § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 (t.j. výšku o 10 % vyššiu než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu), keďže základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska ku dňu 31.12.2006 mala výšku 4,75 % ročne.
-7-
sp.zn. 9Cb 13/2010
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporcovi ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa vo výške 870,81 eur pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 110,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 760,81 eur, ktoré boli priznané v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len Vyhlášky) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odmena vo výške 81,33 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), t. j. za päť úkonov právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania na súd, účasť na pojednávaní dňa 19.05.2010, účasť na pojednávaní dňa 07.06.2010 a účasť na pojednávaní dňa 07.07.2010) 5 x 81,33 eur, spolu 406,65 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnych služieb v roku 2009, tzv. režijný paušál, t.j. 2 x 6,95 eur, spolu 13,90 eur a v súvislosti s dvomi úkonmi právnych služieb v roku 2009, t.j. 3 x 7,21 eur, spolu 21,63 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi náhrada za stratu času za cesty B. B. - R. a späť zo dňa 19.05.2010, zo dňa 07.06.2010 a zo dňa 07.07.2010 vo výške 12 x 12,02 eur (t.j. za osem začatých polhodín), t.j. spolu vo výške 144,24 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 16 ods. 4 a § 18 ods. 3 Vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi náhrada cestovného za cesty Banská B. - R. a späť zo dňa 19.05.2010, zo dňa 07.06.2010 a zo dňa 07.07.2010 vo výške 90,38 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km za všetky tri cesty podľa cestovného poriadku 348, údaj priemernej spotreby podľa technického preukazu 5,9 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,30 eur/l s DPH). Nakoľko právny zástupca navrhovateľa je od 01.02.2009 platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena o 19 % DPH uplatnenú z odmeny a z režijných paušálov, t.j. o sumu 84,01 eur.
Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu za stratu času za cesty B. B. - R. a späť na pojednávania tunajšieho súdu zo dňa 19.05.2010, zo dňa 07.06.2010 a zo dňa 07.07.2010 v trvaní 6 polhodín za každú z týchto ciest, súd poukazuje na to, že vzhľadom na vzdialenosť B. B. od R. zodpovedá uvedenej ceste strata času v trvaní 4 polhodiny (v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedená cesta autobusmi hromadnej dopravy trvá spravidla od 1 hodiny do 1 hodiny 15 minút, pričom trvanie cesty autobusom je predĺžené o zastavenia v jednotlivých zastávkach). Súčasne je potrebné podotknúť, že právny zástupca neuviedol, žiadnu okolnosť, s ktorou by bolo spojené časové predĺženie predmetných
ciest. Z uvedeného dôvodu súd potom priznal navrhovateľovi náhradu za stratu času za uvedené tri cesty len v trvaní 12 polhodín.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
-8-
sp.zn. 9Cb 13/2010
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).