Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-479-2008.pdf
PDF · 161.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/479/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci
navrhovateľov: 1. Z.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X,
G. -V., občan SR a 2. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X,
G. -V., občianka SR, obaja zast. JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, AK so
Sídlom Radničné nám. č. 7/B, Bratislava proti odporcom: 1. I. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. Č.. XXX/XXX, U., občan SR a 2. I. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. Č.. XXX/XXX, U., občan SR, obaja zast. Mgr. Pavlom Horňákom,
advokátom, AK so sídlom Zámocká 10, Bratislava, o návrhu na určenie hraníc pozemkov,
takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania na účet právneho zástupcu odporcov číslo: X XXXXXXXXX/XXXX v sume 891,40 eur ( slovom: osemstodeväťdesiatjeden eur a štyridsať centov ) v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.06.2008 domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese K., obce a k.ú. U. zapísanej na LV č. XXX ako p.č. XXX/X vo výmere určenej geometrickým plánom, zapísanej v Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Piešťany. Zároveň zaplatili súdny poplatok za návrh s ume 3000 Sk.
Na návrh navrhovateľov doručený súdu dňa 16.12.2008 súd uznesením č.k. 7C/479/2008-90 zo dňa 09.01.2009 pripustil zmenu petitu, v ktorom navrhovatelia žiadali určiť, „že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. U., obec U., zapísanými na LV č. XXX v Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Piešťany ako p.č. XXX/X, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia a na LV č. XXXX ako p.č. XXX/X, ktorého vlastníkom je odporca v 1. rade a na LV č. XXX ako p.č. XXX/X, ktorého vlastníkom je odporca v 2. rade, prechádza bodmi č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX ako to vyplýva zo situačného plánu zamerania pôvodného oplotenia medzi pozemkami p.č. XXX/X a XXX/X vypracovaný geodetom S. H. dňa 5.12.2008.“ Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.02.2009. Zároveň doložili situačný plán zamerania pôvodného oplotenia medzi pozemkami p.č. XXX/X M. 679/1 robený geodetom S. H. na požiadavku navrhovateľov ako doplnenie k protokolu o vytýčení hranice pozemku.
Navrhovatelia na podanom návrhu trval. Odporcovia s návrhom nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami:
P. Q., A. S. H.V., M. V., S. Q. M. Jozefa , listami vlastníctva číslo: XXX, XXXX, XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2003, geometrickým plánom zo dňa 07.12.2004, odvolaním navrhovateľov adresovaným obecnému úradu Chtelnica zo dňa 15.01.2008, oznámením obecnému úradu Chtelnica č. j. 848/2007 - Ma zo dňa 04.01.2008, protokolom o vytýčení hranice pozemku zo dňa 28.11.2007, vytyčovacím náčrtom, fotografiami na A4 formáte, výzvou navrhovateľa na zdržanie sa konania zo dňa 20.06.2008, zápisnicou o trestnom oznámení dňa 20.06.2008, vytyčovacím náčrtom, informatívnym výsluchom účastníkov zo dňa 19.08.2008, písomným vyjadrením odporcov k návrhu, návrhmi na zmeny petitu, situačným plánom zamerania pôvodného oplotenia medzi pozemkami p. č. XXX/X M. 679/1, vytyčovacím plánom zo dňa 26.11.2007, znaleckým posudkom F.. G. zo dňa 29.06.2002, geometrickým plánom geodeta H. S. zo dňa 19.03.2002, platobným výmerom č. XXX/XXXX, písomným doplnením výpovede, doplnenou výpoveďou odporcov k pojednávaniu zo dňa 18.02.2010, stavebným povolením obce Chtelnica, platobným výmerom č. XXX/XXXX, fotokópiou staveb. pozemku odporcu v 1. rade, dokumentáciou stavby rodinného domu stavajúceho odporcom v 1. rade, majetkovou podstatou vložky č. XXXX, odpisom notárskej zápisnice č. N105/02, NZ89/02 zo dňa 23.7.2002, geom. plán č. XXX-XX/ XXXX zo dňa 19.03.2002, protokolom o vytýčení hranice pozemku zo dňa 28.11.2007, rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č. k. O.-X zo dňa 18.5.1970, fotodokumentáciou o faktickom stave na spornej hranici pozemku, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 8.10.1947 , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
D. S., nar. XX.X.XXXX vlastnila parc. č. XXX/X ( záhradu ) o výmere 3a, 24 m2, M. Q., nar. XX.X.XXXX vlastnila parc. XXX/X ( záhradu ) o výmere 3a, 24 m2. Zmluvou o výmene nehnuteľností zo dňa 27.4.1970 si predmetné parcely vymenili, t.j. vlastníkom p.č. XXX/X sa stala D. S. a p. č. XXX/X sa stala M. Q.. V zmysle článku II zmluvy účastníčky zmluvy vyhlásili, že si navzájom ručia za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť. Zároveň prehlásili, že stav vymenených nehnuteľností dobre poznajú a že si nevymenili žiadne osobitné vlastnosti vymenených nehnuteľností. Zhodným tvrdením svedkov a odporcov mal súd preukázané, že už v tomto čase stál plot medzi pozemkami p.č. XXX/X M. p.Č.. XXX/X.
Z obsahu stavebného povolenia č. j. XXX/XXXX-S. zo dňa 23.6.2003 vydaného Obcou Chtelnica mal súd preukázané, že týmto povolením bola odporcovi v 1. rade a jeho manželke povolená stavba - novostavba rodinného domu.
Z obsahu LV č. XXXX mal súd preukázané, že odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom p.č. XXX/X o rozlohe 235 m2 ( zastavané plochy a nádvoria). Predmetnú parcelu nadobudol titulom darovania od odporcu v 2. rade v roku 2002. Odporca v 2. rade mal predmetnú parcelu ( pôvodne bola označená ako p.č. XXX ) v oprávnenej držbe od 9.6.1998 v zmysle osvedčenia podľa z.č. 293/1992 Zb. Cez túto parcelu je zriadené vecné bremeno: právo prechodu peši v rozsahu geometrického plánu č. XXX-XX/ XXXX v prospech odporcu v 2. rade.
Z obsahu vložky číslo XXXX ( majetková podstata ) mal súd preukázané, že p.č.: XXX,XXX nadobudli titulom kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.1956 do vlastníctva Z. V. a S. V., V.. G., každí v 1-ici, ale nie p.č. XXX alebo p.č. XXX/X.
Odporcovia predloženou kúpnou zmluvou zo dňa 08.10.1947 preukazovali, že ich právna predchodkyňa Z. Z., rod. V. nadobudla od predávajúcich ( M. Z., P. Z., H. O., S.. D. Z., S.. Z. Z. M. mal. E. Z., všetci traja mal. zast. matkou S. H. ) nehnuteľnosti v k. ú. A obci U., medzi iným aj parcely č.: XXX,XXX.
Z obsahu LV č. XXX zo dňa 23.10.1997 mal súd preukázané, že nehnuteľnosti v k.ú. a obci U. - p.č. XXX,XXX ( záhrady) o výmere 627 m2 boli v podielovom spoluvlastníctve 13-tich osôb.
Z osvedčenia zo dňa 19.5.1998 podľa zákona č. 293/1992 Zb. o vlastníctve pre držiteľa nehnuteľností vyhotoveného formou notárskej zápisnice mal súd preukázané, že notár S. H. osvedčil v zmysle § 2 ods. 1 z.č. 293/1992 Zb. vyhlásenie odporcu v 2. rade ( žiadateľa ), že je držiteľom nehnuteľností v k.ú. U. zapísaných na LV č. XXX - p.č. XXX o výmere 161 m2, p.č. XXX o výmere 627 m2. Odporca v 2. rade zároveň zobral na vedomie, že ak do 10 rokov odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo k nehnuteľnostiam takto zapísaných iná osoba, stáva sa odporca v 2. rade vlastníkom zapísaných nehnuteľností na základe vydržania. Toto platí i pre toho, kto v tejto lehote nadobudne od odporcu v 2. rade nehnuteľnosti uvedené v predmetnom osvedčení. Z obsahu darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 23.7.2002 spísanej formou notárskej zápisnice č. N 105/02,NZ 89/02 mal súd preukázané, že odporca v 2. rade medzi iným daroval odporcovi v 1. rade parcelu číslo XXX/X / záhradu o výmere 272 m2/. V zmysle geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX geodeta S. H. zo dňa 19.3.2002 bola pôvodná parcela č. XXX rozdelená na p.č.XXX/X ( o rozlohe 293 m2 ) a p.č. XXX/X ( 272 m2 ).
Navrhovatelia boli pred kúpou parc. č. XXX/X už vlastníkmi susedného pozemku s p.č. XXX/X. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v 1. rade sa počas jeho vlastníctva p.č. XXX/X dopočul, že v rámci stavebného konania robeného na podnet odporcu v 1. rade bol zistený nejaký problém - disproporcia s postavením plotu, jeho skutočného stavu oproti záznamu v kat. nehnuteľností. Mal vedomosť, že bolo robené nejaké vytyčovanie na parc. XXX/X, ale vtedy ešte nevlastnil s manželkou parc. č. XXX/X, tak sa o to nezaujímal. Navrhovatelia nadobudli titulom kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2003 od manželov Q. do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. a obci U. - parcela č. XXX/X o výmere 324 m2 ( záhrady ) zapísanej na LV č. XXX v Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Piešťany. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne záväzky. V čase nadobudnutia p.č. XXX/X bola táto oplotená so štyroch strán, pričom plot medzi p.č. XXX/X M. p.Č.. XXX/X, p.Č.. XXX/X patrí k pozemku s p.č. XXX/X a p.č. XXX/X.
Podľa tvrdenia navrhovateľov bol tento plot postavený už v čase vlastníctva P.H. Q. M. S. S. parely č. XXX/X, ktorí ju nadobudli v 70-tych rokoch. Pôvodne stojací plot medzi p. č. XXX/X M. p. Č.. XXX/X odporcu v 1. rade nechal navrhovateľ v 1. rade stáť na pôvodnom mieste ako ho kúpil. Pri spornej hranici vysadil živý plot, odporcovia okolo chodili a nikdy nenamietali, že by bol vysadený na pozemku odporcov. Postupne si pozemok skultivoval, klčoval a pri tom našiel v zemi niekoľko železných hranolov, ktoré vyhodil. Podľa neho boli najviac dva, ale nešlo o kolíky, ktoré používa geodet na vytyčovanie hranice. Až v r. 2007 sa rozhodol spevniť si časť pozemku za účelom parkovania autom, kedy mu manželka odporcu v 1. rade povedala, že stavia na ich pozemku. V septembri 2007 začali navrhovatelia robiť na svojom pozemku ( p.č. XXX/X ) v blízkosti hranice s pozemkom s parc. č. XXX/X ( patriaci odporcovi v 1. rade ) úpravu terénu z dôvodu vytvorenia miesta na parkovanie osobného motorového vozidla. Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli, že krátko po začatí s úpravou terénu im bolo odporcom v1. rade oznámené, že práce vykonávajú už na jeho pozemku s p.č. XXX/X.
Na základe požiadavky odporcu v 1. rade bolo dňa 28.11.2007 vykonané vytýčenie hraníc pozemku medzi parc. č. XXX/X M. parc. Č.. XXX/X geodetom S. H., podľa ktorého záverov fakticky existujúca hranica vytvorená medzi pozemkami plotom nekorešponduje s hranicou pozemku vyznačenou v katastrálnej mape. Z obsahu protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 28.11.2007 mal súd preukázané, že navrhovateľ v 1. rade písomnou formou do protokolu prejavil nesúhlas so zmenou hranice medzi p.č. XXX/X a XXX/X, žiadal o vyznačenie hranice za spornú v katastri nehnuteľností. Podľa vyjadrenia navrhovateľov si odporcovia začali uplatňovať svoje vlastnícke právo k časti p.č. XXX/X až v súvislosti s vytyčovacím náčrtom hraníc. Dňa 11.01.2008 bolo navrhovateľom doručené oznámenie Obce Chtelnica k ohláseniu drobnej stavebnej úpravy č.j. XXX/XXXX-S. zo dňa 04.01.2008, že príslušný stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia pozemku p.č. XXX/X stavebníkov: odporcu v 1. rade s manželkou M.. Práce mali byť robené v zmysle vytyčovacieho náčrtku číslo XXX-XXX/XXXX zo dňa 26.11.2007 geodeta S. H. ( autorizačne overený F.. S. S. dňa 28.11.2007 ). Obecný úrad Chtelnica na námietky navrhovateľov proti predmetnému oznámeniu nereagoval. Dňa 19.6.2008 odporcovia plot deliaci pozemky navrhovateľov a odporcov ( vyššie uvedené ) premiestili podľa tvrdenia navrhovateľov na ich pozemok v línii vytýčenej hranice geodetom H., čim navrhovateľom odňali vlastnícke práva k: 1/spornej časti pozemku ale i 2/ k časti už postavenej spevnej plochy majúcej im slúžiť na parkovanie auta, 3/ k vysadenému živému plotu v dĺžke cca 20 m, 4/ k časti vydláždenej plochy a na nej uložených dlažobných kociek, kameňa, 5/ k vysadeným a práve rodiacim malinám a
černicám. Odporcovia nereagovali na písomnú výzvu navrhovateľov zo dňa 20.6.2008 na upustenie od protiprávneho konania, ktorým hrubo zasahujú do ich vlastníckych práv.
Navrhovateľ v 1. rade dal do povedomia súdu, že kúpnu zmluvu s manželmi Q. podpísali dňa 22.05.2003, zavkladovaná bola 02.06.2003, pričom rozhodnutie o stavebnom povolení na stavbu odporcu v 1. rade je zo dňa 23.06.2003 a rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti odporcu v 1. rade zo dňa 20.05.2003. Teda v čase vydania a v čase vyjadrovania sa k stavebnému povoleniu už nebol svedok P. Q. ( ktorý sa k stavebnému povoleniu vyjadroval ) vlastníkom parcely č. XXX/X.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili v zmysle pôvodného petitu tým, že predmetné nehnuteľnosti spoločne s predchádzajúcimi vlastníkmi dobromyseľne a nerušene užívali po dobu dlhšiu ako 10 rokov ako svoje vlastné, pričom boli dobromyseľní v tom, že vlastníctvo k p.č. XXX/X nadobudli v rozsahu užívania predchádzajúcimi vlastníkmi podľa stavu určeného oplotením pozemku. Teda navrhovatelia mali za to, že nadobudli nesporne vlastníctvo k predmetnej spornej časti nehnuteľnosti v rozsahu oplotenia vydržaním. Navrhovatelia vidia naliehavý právny záujme na určení vlastníckeho práva vydržaním časti p.č. XXX/X, K..Č.. XXX/X v tom, že bez určenia vlastníctva k nehnuteľnosti nie je možné zosúladiť právny a faktický stav a usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Bezprostredne hroziacu ujmu vidia v tom, že došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva, odporcovia im odňali dispozičné právo k porastom, k živému plotu či dlažbe, úprave zelene, bola im odňatá možnosť zberať úrodu, starať sa o živý plot a maliny. Pred pletivovou bránou pozemku nasypali stavebný materiál a navrhovatelia nemôžu na parc. č. XXX/X vôbec vojsť.
Právny zástupca odporcov vychádzajúc z pôvodného petitu na určenie vlastníckeho práva vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že má za to, že vydržanie uvádzané navrhovateľmi nespĺňa zákonné podmienky vydržania z dôvodov nespôsobilého predmetu vydržania, lebo predmetom vydržania môže byť ako celok a nie len jej časť. V danom prípade nedošlo nikdy k geodetickému oddeleniu časti parcely č. XXX/X a preto považuje za bezpredmetné vydržanie časti pozemku oddeleného plotom. Ako ďalší dôvod uviedol neoprávnenú držbu z dôvodov, že ten - kto je držiteľom nehnuteľnosti ale nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, nemôže byť v dobrej viere, že nakladá s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Tretím dôvodom je podľa neho neoprávnený držiteľ P. Q. a jeho manželka S. ( predali p.č. XXX/X) , lebo títo aspoň od roku 2002 vedeli o rozpore umiestnenia plotu na pozemku a platnom právnom stave priebehu hranice medzi pozemkami. O tomto stave vedel minimálne od júna 2002, kedy geodet H. robil prvý raz merania. Už vtedy ním bola vytýčená hranica medzi pozemkami kolíkmi. Teda i navrhovatelia museli podľa odporcov vidieť na pozemku geodetické kolíky označujúce hranice pozemku. Zároveň poukázali na to, že dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Podotkol, že nie je problém s tým, aby si navrhovatelia zobrali kamene ,maliny či samotné porasty a spevnenú plochu navrhovateľov určenú na parkovanie označil ako čiernu stavbu.
Právna zástupkyňa navrhovateľov ustálila predmet sporu poukážuc na to, že v zmysle zmeneného petitu sa nedomáhajú vydržania ale určenia hranice sporných pozemkov. Navrhovateľ užíval pozemok v rozlohe 324 m2 v zmysle LV č. XXX a riadne ako vlastník nehnuteľností platí dane. Domáha sa určenia priebehu hranice v zmysle zmeneného petitu, lebo v súčasnosti odporcovia zasahujú do vlastníckych práv navrhovateľov a tým sa domáha vydania tej časti nehnuteľnosti, ktorú si odporcovia zabrali. Poukázala na to, že vyhovením návrhu navrhovateľov dôjde k posunutiu všetkých hraníc pozemkov, teda nielen navrhovateľov či odporcov, ale všetkých susediacich pozemkov podľa situačného plánu robeného na objednávku navrhovateľov na vyznačenie pôvodne stojaceho plota.
Právny zástupca odporcov namietal dobrú vieru navrhovateľov v otázke vydržania nehnuteľnosti, lebo sú presvedčení, že títo vedeli od P. Q. o spornosti hranice pozemkov a o umiestnených geodetických kolíkoch. Je presvedčený, že už na pohľad muselo byť navrhovateľom jasné, že hranica plotu ide do šikma ( vzhľadom na hranice medzi inými susednými pozemkami). Podľa neho navrhovatelia nepreukázali žiadny naliehavý právny záujem. Predložil súdu existenciu skutočnej hranice medzi oboma pozemkami v zmysle geometrického plánu zo dňa 19.2.2002 a vytyčovacieho náčrtu zo dňa 26.11.2007. Právny zástupca odporcov si ujasnil, že spor sa netýka vydržania ale určenie hranice pozemkov a poukázal na to, že aj tak mu stále chýba naliehavý právny záujem v návrhu. Má za to, že na strane navrhovateľov nie je stav právnej neistoty práve z dôvodu existencie geometrického plánu, v ktorom je už vyznačená hranica pozemkov. Poukázal na to, že pôvodný plot bol vyznačovaný v situačnom pláne geodetom práve na podnet navrhovateľov. Právny zástupca vychádzal z tvrdení navrhovateľov
o zasahovaní odporcami do ich vlastníctva. Dal súdu do pozornosti, že navrhovatelia netvrdia, že sú vydržiteľmi a ani sa nedomáhajú vydania nehnuteľnosti. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu navrhovateľov, vznikol by stav právnej neistoty, lebo v katastri je už zaznamenaná hranica medzi parcelami podľa geometrického plánu a súd by vyhovením návrhu navrhovateľov rozhodol, že hranica medzi pozemkami vedie cez iné lomové body.
Z obsahu LV č. XXXX M. . XXX mal súd preukázané, že odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom medzi iným nehnuteľnosti v k.ú. a obci U. - parcela č. XXX/X o výmere 235 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) zapísanej na LV č. XXXX v Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Piešťany. Predmetnú parcelu odporcovi v 1. rade daroval jeho otec - odporca v 2. rade v roku 2002 a z titulu zriaďovania zároveň vecného bremena robil geodet H. aj znalecký posudok. Odporca v 2. rade je výlučným vlastníkom medzi iným nehnuteľnosti v k.ú. a obci U. - parcela č. XXX/X o výmere 293 m2 (záhrady ) zapísanej na LV č. XXX v Katastrálnom úrade Trnava, Správa katastra Piešťany.
Odporcovia k veci uviedli, že už v roku 2002 boli vytyčované hranice pozemku p.č. XXX/X kolíkmi, kedy boli vlastníkmi p.č. XXX/X manželia Q.. Po nadobudnutí p.č. XXX/X navrhovateľmi do bezpodielového spoluvlastníctva boli kolíky vyhádzané a to bol dôvod, prečo geodet v roku 2006 opäť vytyčoval hranice pozemku. Majú za to, že neposunuli plot určujúci hranicu pozemku svojvoľne, ale na základe merania geodeta H.. Podľa ich názoru u navrhovateľov absentuje dobromyseľnosť, nehrozí im bezprostredná ujma. Prihliadal na to, že porasty patria vlastníkovi pozemku a plody, úžitky patria dobromyseľnému držiteľovi ( navrhovateľom). Dodali, že navrhovateľom umožnili pozbierať si plody z porastov. Zdôraznili, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X, ktorá je už ich vlastníctvom. Návrh považujú za nedôvodný a neopodstatnený.
Podľa tvrdenia odporcu v 1. rade bol P. Q. ( pôvodný vlastník parc. XXX/X ) prítomný v r. 2002 pri prvom vytyčovaní zamerania stavby na pozemku a už vtedy diskutovali
o spornej hranici medzi p.č. XXX/X M. p.Č.. XXX/X. Geodet H.Á. zistil presnú hranicu a P. Q. mal o tom vedomosť. Podľa tvrdenia odporcu v 1. rade, keďže mal P. Q. vôľu sa dohodnúť, čakal na návrh P. Q., ktorý neprišiel. Na miesto toho pozemok menovaný predal navrhovateľom. Od svojej manželky sa dozvedel, že ona upozornila navrhovateľa v 1. rade pri odstraňovaní ním kolíkov z pôdy na existenciu kolíkmi určenej reálnej hranice medzi pozemkami. Dodal, že geodet H. pri vytyčovaní dal okrem železných hranolov ako kolíkov aj drevené kolíky označené geodetom. Taktiež potvrdil, že už jeho útleho detstva stál pôvodný plot medzi parcelami p.č. XXX/X M. p.Č..XXX/X. Plot neodstránil ani po nadobudnutí p.č. XXX/X do svojho vlastníctva z dôvodu, že chcel stavať dom a poisťovňa mu odporučila mať pozemok oplotený zo všetkých strán. Podľa jeho slov mal vedomosť, že je nejaký problém s predmetným plotom, ktorý mal vzniknúť práve pri výmene pozemkov medzi M. Q.) a D. S. ( matka P. S. v období rokov 1968-1969. Dodal, že ten jeden meter, čo chýba navrhovateľom na hranici pozemkov im patrí na hranici s pozemkom s pani S.X.. Všetky tri susediace pozemky, teda odporcu v 1. rade, navrhovateľov a D. S. ( suseda z druhej strany) mali mať rovnakú rozlohu, okolo 14,90 -15 m. Podľa tvrdenia odporcu v 1. rade ho navštívil svedok S. počas výstavby domu dvakrát a povedal mu pri prvej návšteve, aby si postavil garáž na jeho terajšom pozemku. Na základe posunov pozemkov má pán S. stále pozemok o šírke 2 m väčší, než by mal mať. Odporca v 1. rade je presvedčený, že v súčasnosti sedí rozloha pozemku len navrhovateľom, lebo títo majú 2 m v jeho pozemku, ale vlastne tie 2 m majú mať v pozemku pána S..
Odporca v 2. rade k veci uviedol, že ešte jeho otec dal v minulosti vymerať hranice pozemkov medzi p.č. XXX/X M. p.Č.. XXX/X, lebo chcel postaviť plot zo strany ako susedil s S. ( teraz pozemok navrhovateľov). On mal vtedy 16 rokov. Má vedomosť, že P. S. nesúhlasil s takým vymeraním hranice pozemku. Jeho otec sa bál P. S. a preto urobil plot páve na mieste, kde to chcel P. S.Á.. Má vedomosť, že jeho manželka vymenila pozemok s manželom Q.. Podľa jeho slov on upozornil Q., že plot nestojí podľa plánu, ale už si nepamätá, kedy to bolo. Počas doby, čo mali na p.č. XXX/X len záhradu, nebránili Q. užívanie i časti ich parcely. K zmene situácie došlo, keď začal odporca v 1. rade na parcele stavať.
Svedeckou výpoveďou P. Q. mal súd preukázané, že jeho matka M. Q. pôvodne vlastnila parcelu č. XXX/X s rozlohou 324 m2, ktorú vymenila s parcelou č. XXX/X o rovnakej rozlohe patriacej Emíli
Mihálikovej. Tak nadobudla jeho matka parcelu č. XXX/X, ktorú neskôr od nej kúpil on ( P. Q. ). Dôvodom výmeny parciel bolo, že ho o to požiadal manžel D. S., ktorý chcel na pozemkoch stavať. Podľa jeho tvrdenia k výmene pozemkov došlo v rokoch 1969 až 1970. Už vtedy stál pôvodný starý plot medzi parcelami č.: XXX/X M. XXX/X. Pri výmene pozemkov žiadneho geodeta nevolali, vedeli o rovnakej rozlohe pozemkov a vychádzali už zo stojaceho plota ako východiskového bodu pri meraní. Odporcovia ho nikdy od nadobudnutia vlastníctva k parc. č. XXX/X podľa jeho tvrdenia neupozornili na to, že je problém s hranicou pozemku. Dodal, že medzi pozemkami jeho a manželmi S. neboli žiadne ploty. Po tom, čo svedok oficiálne aj kúpil parcelu od svojej matky, spravil si plot so susedom V. Z., ktorý vlastnil parcelu XXX/X. Pri výstavbe plotu opäť geodeta nevolali, ale vymerali si ho sami pásmom vychádzajúc od stojaceho pôvodného plotu, ktorý patril odporcom. Tento plot považovali sa východiskový bod. Podľa jeho tvrdenia problémy s otázkou hranice pozemku nastali v roku 2003, kedy odporca v 1. rade začal stavať na vedľajšom pozemku. Vtedy prišla za ním matka odporcu v 1. rade s tým, že sú u nich na parcele geodeti a že užíva časť ich parcely. Dodal, že mal vedomosť o vytyčovaní hranice pozemku kolkami geodetom. Z jeho výpovede mal súd preukázané, že pri predávaní parc. č. XXX/X povedal navrhovateľom, že sú problémy s hranicou pozemku aj o vytýčených kolíkoch. Bol si vedomí, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy s navrhovateľmi tieto skutočnosti uvedené v zmluve neboli z dôvodu, že sa domnieval, že sporná časť parcely je jeho vlastníctvom. Podľa jeho slov sa sám informoval u známeho na 10 ročnú lehotu užívania nehnuteľnosti. Bol raz osobne prítomný pri vytyčovaní hraníc pozemkov kolkami, ale nič nepodpisoval, pričom hranice sa vytyčovali viac krát. Vtedy sa mal dozvedieť, že časť pozemku čo užíva patrí odporcovi v 1.rade. Ale stále bol presvedčený, že užíva len svoju nehnuteľnosť. Pre predaji p.č.XXX/X navrhovateľom z parcely kolky od geodeta nevyhadzoval.
Svedeckou výpoveďou geodeta S. H. mal súd preukázané, že bol oslovený odporcami na vyhotovenie geometrického plánu. Pred vyhotovovaním geometrického plánu si vždy najprv vytiahne príslušné listy vlastníctva, snímku z mapy, poprípade geometrické plány - ak existujú a následne ide osobne zamerať skutkový stav na miesto, t.j. parcelu. V tomto prípade parcelu odporcov. Pri vymeriavaní mu pomáhal kolega. Pozemok vymeriaval v čase, keď už bol v obci Chtelnica urobený ROEP. Merania robili cez GPS
- cez satelit. Aby určil súradnice hraníc štátnej trigonometrickej siete, začal meranie od spodku - tam ako bývajú rodičia odporcu v 1. rade, kde aj určil prvý bod. Tento bod určil tiež cez GPS. Z tohto bodu potom meral ďalej a hľadal identické body s mapou, ktorú mal k dispozícii z katastra, pričom sa musel s mapou stotožniť. Pri meraní sa pridržiaval len snímky z mapy - z originálu vytiahnutého z katastra, kde je uvádzaná aj zrážka mapového listu. Pri meraní nevychádzal zo žiadneho nejakého staršieho geometrického plánu, keďže taký ani neexistoval. Na základe merania po určení konkrétnych bodov parcelu č. XXX/X odporcu v 1. rade vykolíkoval, vyhotovil geometrický plán. Tento bol robený za účelom odčlenenia časti pozemku a zriadenie vecného bremena podľa požiadaviek odporcu v 1. rade. Podľa tvrdenia S. H. práve pri týchto meraniach zistil, že je podstatný rozdiel hranice medzi parcelami č. XXX/ X M. . XXX/X, pričom to bolo dosť veľký rozdiel. Pokiaľ by to bolo 20 či 30 cm, uznal by oplotenie ako hranicu, lebo čiara na mape predstavuje okolo tých 30 cm. Pri druhom meraní pozemku bol spísaný protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 28.11.2007, ktorý bol podľa jeho slov predložený katastru na zaevidovanie merania. Dodal, že názorom navrhovateľov sa nezaoberal, lebo je to technická otázka. Pri nesúhlase suseda s vytýčením hranice pozemkov ho vždy odkáže na riešenie veci súdnou cestou. Geodet vypracovával prvý krát geometrický plán zo dňa 19.03.2002, ktorý potvrdil F.. G.. Následne v roku 2006 si ho objednal odporca v 1. rade na zameranie rozostavanej stavby a následne vypracoval geometrický plán zo dňa 30.08.2006. Vie, že pozemok kolíkoval, ale nepamätá si či v roku 2002 či roku 2006.
Geodet uviedol, že na požiadavku navrhovateľov vypracoval aj situačný plán zamerania pôvodného oplotenia medzi pozemkami par. č. XXX/X M. 679/1, kde určil skutkový stav pred jeho prvým meraním na parcele č. XXX/X. Zelené čiary v ňom uvedené predstavujú skutočne reálne existujúce ploty a čierne čiary mapujú mapový stav katastra.
Svedeckou výpoveďou M. V., manželky odporcu v 1. rade, mal súd preukázané, že v roku 2002 darovali jej manželovi svokrovci pozemok. Po zistení potreby geometrického plánu si ho dali vyhotoviť s odporcom v 1. rade geodetovi H. vybraného zo zoznamu geodetov, lebo býval od nich najbližšie. Na jar roku 2002 geodet po predbežných meraniach zistil nekorešpondenciu skutkového a právneho stavu, oznámil , kedy bude robiť vytyčovanie hraníc pozemkov a žiadal zabezpečiť pri vytyčovaní všetkých susedov, ktorých sa hranica pozemku týka. V roku 2002 pri vytyčovaní osadil aj kolíky. K polohe
pôvodného plotu uviedla, že tento tu stál už v čase jej sobáša s odporcom v 1. rade (30.09.1995 ). Podľa jej tvrdenia jej odporca v 2. rade ( svokor ) hovoril, že plot nestojí na mieste, na ktorom by mal stáť už od roku 1963 alebo 1964 a to z iniciatívy manžela pôvodnej vlastníčky parcely č. XXX/X K. S.. K vytyčovaniu v roku 2002 geodetom H. uviedla, že pri ňom boli prítomní - geodet, ona, svokrovci, pán Q. a pán S. -pôvodní vlastníci parcely, ktorú teraz vlastnia navrhovatelia. Geodet H. osadil na pozemok i kolíky, ktoré tam boli do leta 2004. Svokor ich spevňoval roksorovými železnými tyčami o dĺžke 1,5 m kvôli viditeľnosti. Až na jar roku 2004 sa dozvedela, že navrhovatelia sú vlastníkmi parcely č. XXX/X, lebo skôr im to pôvodní vlastníci ( manželia Q. ) nepovedali. P. Q. im nepovedal o predaji ani v čase podpisovania ich stavebného povolenia, ktoré mu svedkyňa niesla podpísať 2 týždne pred 22.05.2003. Následne, ako sa dozvedela o nových vlastníkoch p.č. XXX/X, navštívila manželov Q. dopytujúc sa vysvetlenia, ale P. Q. začal používať terminológiu ako je „vydržanie“.
Svedkyňa ďalej uviedla, že podali na stavebný úrad žiadosť o povolenie drobnej stavby oplotenia, lebo pôvodný plot neplnil svoj účel a kolíky boli vyhádzané. Opäť oslovila s odporcom v 1. rade geodeta H. v roku 2007 o vytýčení hranice pozemku. Pri tomto vytyčovaní a osadzovaní kolíkov bol prítomný ako svedok i starosta obce Chtelnica N. O. ako nestranný subjekt.
Svedeckou výpoveďou S. Q., manželky P. Q. od roku 1961, mal súd preukázané, že s manželom predali parcelu č. XXX/X v máji roku 2003 navrhovateľom. Vie o výmene pozemkov matky manžela, M. Q. a pani S. z podnetu pána S.. Podľa jej tvrdenia pôvodný plot medzi p.č. XXX/X M. . XXX/X stál už v čase, kedy sa vydávala. Ona i s manželom boli kamarátmi s rodičmi odporcu v 1. rade a podľa jej slov títo nikdy nepovedali, že by boli na ich pozemku. Začali to hovoriť, až keď začal odporca v 1. rade s manželkou stavať. Potvrdila, že v roku 2002 bola s manželom prítomná pri vymeriavaní pozemkov a dávaní kolíkov do zeme, ale podľa jej slov neboli kolíky ničím spevnené. Už vtedy jej matka odporcu v 1. rade povedala, že sú v ich pozemku asi 70 cm. Pri predaji parcely č. XXX/X navrhovateľom povedala s manželom navrhovateľom o probléme s hranicou pozemku a títo im mali povedať, že si to dajú už do poriadku. Potvrdila, že odporcom neoznámila s manželom predaj parcely z dôvodu, že sa ich nikto nepýtal.
Svedok Z. S. potvrdil, že jeho manželka D., rod. S. ( manželmi boli od roku 1961 ) bola v minulosti vlastníkom p. č. XXX/X, ktorú si vymenila s parcelou M. Q.. Dôvodom výmeny bolo to, že stavali dom a potrebovali voziť stavebný materiál na stavbu, pričom cez záhradu sa s materiálom nemohli dostať. Podľa jeho tvrdenia stál plot medzi parcelami č.: XXX/X M. 678/2 už v roku 1964 , pričom on plot nepremiestňoval, nevedel ako idú hranice. Nikdy nemal so susedmi konflikt ohľadom spornosti hranice medzi parc. č. XXX/X M. 678/2. Poprel, že by niekomu bránil vo výstavbe plotu na určitom mieste a že by s tým v súvislosti použil i vyhrážanie. Konflikt s odporcom v 1. rade v podstate ani nemal podľa jeho slov, len jeho matke povedal, aby mu a jeho manželke neubližovala. Poprel tvrdenie odporcu v 1. rade, že by s ním hovoril o hranici pozemku či postavení garáže. Záverom dodal, že j susedom navrhovateľov.
Právny zástupca odporcov konštatoval, že považuje výpoveď svedka Z. S. za zaujatú. Odôvodnil to tým, že predmet konania v prípade neúspešnosti navrhovateľa sa dotkne priamo aj jeho. Ďalej tým, že svedok má priamy záujem na výsledku sporu, podľa tvrdení odporcov sa často navštevuje s navrhovateľmi. Záverom, že vzťahy medzi odporcami a svedkom sú dlhodobo zlé.
V rámci záverečného vyjadrenia právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že pokiaľ ide o naliehavý práv. záujem ( v zmysle judikátu 6/99 ) má za to, že pri porušení vlastníckeho práva má navrhovateľ právo domáhať sa určovacou žalobou ochrany. Potvrdila, že sa nedomáhajú vymáhania či vydržania časti pozemku, lebo samotné vlastníctvo navrhovateľov k parcele č. XXX/X je dané listom vlastníctva a parcelu užíva v správnej výmere. Je presvedčená, že je sporné vlastníctvo odporcu v 1. rade k parcele č. XXX/X vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.1947, na základe ktorej parcelu č. XXX mal nadobudnúť predchodca odporcov. Keďže v období vzniku kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.1947 platilo právo intabulácie, teda. až zápisom v pozemkovej knihe mohlo vzniknúť vlastnícke právo. Podotkla, že síce bolo vydané osvedčenie o držbe notárskou zápisnicou z roku 1998, ale osvedčenie neznamená, že by odporca v 2. rade ( neskôr odporca v 1. rade ) bol aj vlastníkom predmetnej parcely. Má za to, že odporcovia nemôžu nadobudnúť vlastníctvo k niečomu - čo nedržia a neužívajú ako vlastníci. Naliehavý právny záujem špecifikovala tak, že odporcovia sa snažia posunúť hranicu pozemku a tým zasahujú do vlastníctva
navrhovateľov. Geodet S. H. musel pri vytyčovaní hranice pozemku rešpektovať reálne vlastnícke vzťahy a z listín doložených z katastra musel zistiť, že v prospech odporcu v 1. rade nasvedčovalo len právo vydržania, ak ho nik nenapadne. Navrhla akceptovať situačný plán zamerania pôvodného oplotenia S. H., ktorý bol vyhotovovaný ako doplnok k protokolu o vytýčení hranice pozemku geodeta S. H., ktorý bol spracovaný na základe objednávky navrhovateľov zo dňa 5.12.2008 a ktorý určil body a súradnice. Dala súdu o pozornosti, že súvisí s pôvodným vytyčovacím náčrtom č. objednávky XXX/XXX/XXXX zo dňa 26.11.2007.
Navrhovateľ v 1. rade v záverečnom vyjadrení poukázal na to, že v čase vydávania notárskeho osvedčenia o držbe bolo 13 spoluvlastníkov na p. č. XXX. V kúpnej zmluve, ktorou p.č. XXX nadobudla matka odporcu II., nie sú na strane predávajúcich uvedení všetci vlastníci. Preto predmetnú kúpnu zmluvu z 08.10.1947 nepovažuje za dostatočný dôkaz o existencii práva odporcov k parcele č. XXX/ X. Má za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sporný plot bol postavený odporcami už v roku 1961. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v súvislosti s osvedčením notára zo dňa 19.5.1998 odporca v 2. rade nemohol nadobudnúť právo vydržania k tej časti pozemku, ktorá bola za plotom, lebo ju reálne neužíval, nemal ju v oprávnenej držbe. Do roku 2002 nebol žiadny spor o hranicu pozemku. Pôvodní vlastníci, od ktorých s manželkou kúpili parcelu č. XXX/ X, jednoznačne uviedli, že nikto z nich nemal ani len pochybnosť, že by užívali pozemok alebo časť pozemku, ktorá im nepatrí, preto boli dobromyseľní. Navrhovateľ potvrdil, že pri kúpe parcely č. XXX/X od pôvodných vlastníkov ( manželov Q. ) zobral na vedomie, že je sporná hranica pozemku, ale najskôr v roku 2002, t. j. 41 rokov od dobromyseľnej držby predchádzajúcich vlastníkov. Záverom uviedol, že v tomto konaní sa domáha svojho práva, lebo v roku 2006 odporcovia prehodili položený plot z pôvodného miesta ( ako dlhé roky stál ) na miesto zhruba, ktoré určil geodet, kadiaľ má viesť hranica. Cez túto časť pozemku sa navrhovateľ teraz nemôže dostať, síce tam má bránu, lebo odporcovia postavili pred jeho bránu sudy. Žiadal vyhovieť návrhu v zmysle posledného petitu, priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Právny zástupca odporcov v záverečnom vyjadrení poukázal na to, že navrhovatelia sa nedomáhajú vlastníckeho práva ako sami tvrdia. Tiež na skutočnosť, že odporcovia v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností sú vlastníkmi i spodnej časti parcely č. XXX/X, teda ich vlastníctvo je dané. Súhlasil s tvrdením navrhovateľa v 1. rade ohľadom § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ale upozornil ďalšiu časť textu paragrafu, „ pokiaľ uplatní vlastnícke právo iná osoba“. Geodet pri meraniach vychádzal zo zápisu v katastri a bol nimi viazaný pokiaľ sa nepreukáže opak. Opaku sa môže domáhať ten, kto tvrdí, že je vlastník nehnuteľnosti a preto mal záujem zistiť, či navrhovatelia tvrdia, že sú vlastníkmi. Poukázal na fakt, že v samotnom situačnom pláne doloženom navrhovateľmi je vyznačený skutočný stav hranice pozemku ako je to v katastri a zelenou čiarou hranica pozemku ako to navrhujú navrhovatelia ( ako plot stále pôvodne ). Konštatoval, že navrhovatelia sa nedomáhajú vydania časti parcely, ale len určenia hranice medzi parcelami a preto má za to, že takto nemôže byť návrh postavený, lebo by vyvolal právny stav neistoty. Z opatrnosti k inštitútu vydržania dodal, že pokiaľ niekto chce nadobudnúť nehnuteľnosť vydržaním, musí byť aspoň v čase uchopenia sa dobromyseľný.
Žiadal návrh zamietnuť, uplatnil si trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa § 119 ods. 1.2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa §124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132 ods. 1,2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa §133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe osvedčenia notára 4) (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov 5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania;6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.7)
Po 15. apríli 2004 v dôsledku zrušenia ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu hranice správou katastra rozoznávame v rámci určovania hraníc pozemkov iba dve situácie: 1. priebeh hranice nie je sporný, 2. priebeh hranice je sporný a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. V druhom prípade ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva, ktorá ochrana sa poskytuje na základe návrhu vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa malo zasiahnuť. Žaloba o určenie hranice pozemku je v svojej podstate vlastníckou žalobou, pričom jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechu v súdnom konaní je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa návrh ( žaloba ) týka. Vzhľadom na to, že návrh ( žaloba) o určenie hranice pozemkov je druhom určovacej žaloby, navrhovatelia musia uviesť a v konaní i preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Naliehavým právnym záujmom by mal byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Navrhovatelia v tomto konaní špecifikovali naliehavý právny záujem tak, že odporcovia sa snažia posunúť hranicu pozemku a tým zasahujú do ich vlastníctva. V roku 2006 odporcovia posunuli položený plot z pôvodného miesta na iné miesto ( zhruba ako určil geodet, kadiaľ má viesť hranica). Cez bránu stojacu pri ceste na tejto časti pozemku navrhovateľ nemôže prejsť, lebo odporcovia postavili pred jeho bránu sudy.
Určovacou žalobou sa teda navrhovatelia domáhali autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah, alebo právo tu je, alebo tu nie je. Takéhoto určenia sa však navrhovatelia môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov je bez tohto určenia ohrozené, neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, právnu neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam.
Pri rozhodovaní súd mimoriadne starostlivo zisťoval, čoho sa vlastne navrhovatelia domáhajú. Vychádzal nie len z výpovedí účastníkov konania, ale i zo svedeckých výpovedí a v prvom rade listinných dôkazov. Prihliadal i na námietku odporcov na hodnovernosť výpovede svedka Z. S., ktorý je susedom navrhovateľov, navštevujú a prípadné vyhovenie návrhu bude i v jeho prospech. Súd prihliadal na vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľov, ktorá jednoznačne uviedla, že navrhovatelia nie sú vydržiteľmi a že sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva, žiadajú len určiť hranicu medzi parcelami č.: XXX/X M. 678/2.
Keďže predmetom sporu je určenie hranice medzi pozemkami, je vždy úlohou znalca hranicu vytýčiť na mieste samom. Súd mal z geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX zo dňa 19.03.2002 vyhotoveného geodetom S. H. ( autorizačne overeného F.. Z. G. dňa 20.3.2002 ) ako aj z vytyčovacieho náčrtu č. XXX- XXX/XXXX zo dňa 26.11.2007 vyhotoveného geodetom H. i samotnej svedeckej výpovede geodeta H. ohľadom spôsobu a metódy vytyčovania hraníc preukázané, že hranica medzi parcelami č. 6XX/X M. . XXX/X bola vytýčená prvý krát v roku 2002, boli zasadené aj geodetom kolíky, ale vtedy nebola ešte hranica vystavená novým pevným plotom. Súd bral do úvahy to, že jednak ako v roku 2002 tak v roku 2007 bola vytýčená hranica pozemku tým istým geodetom S. H., ktorý na objednávku odporcov vyhotovoval geometrický plán za iným účelom ( ale pritom pri meraní zisťoval hranice pozemkov ) a jednak to, že navrhovatelia novo určenú hranicu medzi parcelami nechceli akceptovať z titulu, že časť parcely - ktorá by mala pripadnúť odporcom - bola užívaná vlastníkmi parcely č. XXX/X už viac ako 41 rokov. Súd mal preukázané, že v roku 2002 bol vlastníkom p.č. XXX/X odporca v 1. rade a p.č. XXX/X manželia Q., ktorí až kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.2003 previedli vlastnícke právo na navrhovateľov a zároveň im ústne oznámili, že je problém s hranicou pozemku. Zhodným tvrdením účastníkov mal súd preukázané, že odporcovia posunuli hranicu pozemku odvolávajúc sa na to, že hranicu posunuli na správne miesto v zmysle geometrického plánu a preto súd výpoveďami účastníkov a hlavne svedkov zisťoval, či sa navrhovatelia ( ich právny predchodcovia ) nestali následkom vydržania vlastníkmi sporného pásu zeme. Súd mal preukázané, že v roku 1970 D. S. vlastniaca pôvodne parc. č. XXX/X ( záhradu o výmere 3a, 24 m2) ju vymenila s M. Q. vlastniacou pôvodne parc. XXX/1 ( záhradu o výmere 3a, 24 m2 ). Teda po tejto výmene sa M. Q. stala vlastníčkou p.č. XXX/X o výmere 3a, 24 m2, pričom v čase výmeny už pôvodný sporný plot stál. Súd mal ďalej preukázané že od tohto roku 1970 až do roku 2002 ( kedy bolo robené prvé meranie geodetom H. ) pôvodným vlastníkom p.č. XXX/ X ( manželom Q. ) nebolo odporcami nikdy bránené, aby užívali pás parcely, ktorá sa týka predmetu tohto sporu.
V preskúmavanej veci mal súd objektívne preukázané, že hranica medzi pozemkami účastníkov je objektívne zistiteľná, bola zistená už geometrickým plánom č. XXX-XX/XX02 zo dňa 19.03.2002, takto je evidenčne v mapových podkladoch katastra zachytená a preto súd dospel k záveru, že nie je oprávnený určovať hranice pozemkov. Pokiaľ sa navrhovatelia domnievajú, že odporcovia užívajú neoprávnene ich časť pozemku, môžu sa domáhať ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 Obč. zákonníka - návrhom o vypratanie presne vymedzenej plochy pozemku, resp. zdržania sa užívania časti pozemku. Za tohto stavu navrhovateľmi uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve a na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Preto aj súd návrh navrhovateľov zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uložil povinnosť navrhovateľom nahradiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi odporcov trovy konania v sume 891,40 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca odporcov si správne v súlade s §11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov účtoval základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 1/13-iny výpočtového základu ale nie v správnej sume. Právny zástupca si účtoval za jeden úkon právnej služby sumu 1 671,70 Sk, t.j. 55,49eur za úkony robené v roku 2009,
pričom správne si mal účtovať sumu 1.465 Sk, t.j. 48,63 eur, od ktorej mal odrátať v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky 20%. Teda za úkony robené v roku 2008 si mal účtovať správne za jeden úkon právnej služby sumu 38,904 eur. Za jeden úkon právnej služby robený v roku 2010 si síce účtoval v správnej výške 55,49 eur, ale v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky od tejto sumy neodrátal 20 %. Teda za rok 2010 mal žiadať za jeden úkon právnej služby sumu 44,392 eur.
Trovy právneho zastúpenia 891,40 eur pozostávajú z: 1/ úkonov právnej služby robených v roku 2008: 5 x 38,904 eur ( prevzatie a príprava veci, rokovanie o predbežnom opatrení, podanie vyjadrenia k predbežnému opatreniu, zastupovanie na pojednávaní dňa 19.8.2008, porada s klientom vo veci samej ); 2/ paušálu v roku 2008: 5 x 6,31 eur; 3/ straty času pri ceste na pojednávanie dňa 1 9.08.2008: 317 Sk, t.j. 10,52 eur x 4 polhodiny = 42,09 eur; 4/ cestovného pri ceste vozidlom zn. HYUNDAI Santa Fe na pojednávanie na trase Bratislava - Piešťany a späť dňa 19.08.2008: 38,62 eur ( PHM bez DPH = 445,97 Sk, spotreba 8.1 l/km, cena benzinu Diesel 42,00 Sk/1p, prejdené 156 km); 5/ úkonov právnej služby robených v roku 2010: 4 x 44,392 eur (zastupovanie na pojednávaní dňa: 18.02.2010, 29.03.2010,12.04.2010, 14.06.2010 ); 6/ paušálu v roku 2010: 4 x 7,21 eur; 7/ straty času pri cestách na pojednávania dňa 18.02.2010, 29.03.2010,12.04.2010, 14.06.2010: 12,02 eur x 4 polhodiny = 48,08 eur x 4 ; 8/ cestovného pri ceste vozidlom zn. HYUNDAI Santa Fe (spotreba 8,1 l/km, náhrada za opotrebenie 24 ,02 eur, náhrada za použité motorové vozidlo
0 ,154 eur/km ) na pojednávania na trase Bratislava - Piešťany a späť (156 km) a) dňa 18.02.2010: 36,55 eur ( PHM bez DPH = 12,53 eur, cena benzínu Diesel 1,18 eur ),b) dňa 29.03.2010 : 36,44 eur ( PHM bez DPH = 12,42 eur, cena benzínu Diesel 1,17 eur ), c) dňa 12.04.2010: 36,98 eur ( PHM bez DPH = 12,96 eur, cena benzínu Diesel 1,22 eur ) a d) dňa 14.06.2010: 36,98 eur ( PHM bez DPH = 12,96 eur, cena benzínu Diesel 1,22 eur ). Spolu je to 852,458 eur. právny zástupca si ako platca DPH uplatnil i 19 % DPH , ktorú mu súd priznal ako 19% zo sumy 432,478 eur ( 6,31 x 5 + 38,904 x 5 + 7,21 x 4 + 44,392 x 4 ), t.j. v sume 38,923 eur. Teda spolu súd právnemu zástupcovi priznal sumu 891,38 eur, zaokrúhlene 891,40 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcov jeho vyúčtovanie za jeden úkon právnej služby - za podanie vo veci samej označené ako doplnenie vyjadrenia
k predbežnému opatreniu zo dňa 07.10.2008 v sume a k tomu pripadajúci režijný paušál z dôvodu, že právny zástupca sa k predbežnému opatreniu vyjadroval už dňa 18.08.2008 a súd má za to, že jeho doplnené vyjadrenie nie je účelne vynaloženým úkonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.