Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-461-2007.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Subarea
13Er/461/2007
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: A., B., so sídlom C. XX, D., IČO: XX XXX XXX proti povinnému E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XXX, F., o vymoženie 43,01 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom D. D. B. (pôvodne vedená súdny exekútorom D. C. G., ktorý ju viedol pod sp.zn. H. XXX/XXXX), so sídlom Exekútorského úradu: Československej armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn. H. XXXXX/XXXX, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a .
II. Súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.05.2007, čím sa exekučné konanie začalo.
2. Poverením č. 5606 044032 zo dňa 09.07.2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora D. C. G., ktorého nástupcom sa stal D. D. B., ktorý ju vedie pod sp. zn. H. XXXXX/XXXX. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené do vlastných rúk dňa 13.07.2007.
3. Podaním zo dňa 20.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 podal oprávnený proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie včas námietky. Námietky odôvodnil tým, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. sa stará exekúcia podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je pri tom podľa právneho názoru oprávneného irelevantné, či dosiahnutý výťažok bol pripísaný na účet exekútora alebo priamo na účet oprávneného. V uvedenom prípade bolo dňa 18.12.2019 uhradených 15,- eur priamo na účet oprávneného, t. j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý zákonom predpokladaný výťažok a nie je teda možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť postupom podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Podaním zo dňa 20.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 dal oprávnený podnet súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj len ústavný súd), a to konkrétne ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods.1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len Ústava) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa oprávneného je uvedeným zákonom časti veriteľom odopretý prístup k súdnej ochrane, zákon je retroaktívny, diskriminuje účastníkov súdnych konaní a veriteľov, zasahuje do rovnosti občanov pred zákonom, konkrétne veriteľov rôzneho druhu, porušuje právo na zákonného sudcu a obmedzuje práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez akejkoľvek náhrady.
4. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že z všeobecnej aplikačnej praxe exekučných súdov ako aj zo Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ vyplýva, že vymožených 15 € musí byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora: „Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Naopak, je potrebné inak nahliadať na plnenie v tzv. depozite, ktoré nebolo poskytnuté len z dôvodu procesného nedostatku, napr. z dôvodu nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom“ pošle exekútorovi 15 eur. Netreba zabúdať, že plnenie dlhu (záväzku), je právom (a povinnosťou) dlžníka samotného resp. osoby, ktorá bola na to dlžníkom splnomocnená alebo má oprávnenie plniť dlh z dôvodu svojho postavenia (ručiteľ, záložný dlžník a pod.). Ak plnil dlh niekto, kto na plnenie dlhu nie je oprávnený, dlh nezanikne a keďže stará exekúcia sa zastaví zo zákona, bude zastavená a to napriek tomu, že súdny exekútor nevydal včas upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd môže jednak aj bez návrhu určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2) alebo použiť všeobecnú subsidiaritu Exekučného poriadku podľa § 10 ods. 1.“ Oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.02.2019, viď. príloha k námietkam. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného a teda v zmysle Stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019, ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Fakt, že oprávnený napáda protiústavnosť prijatého zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie podľa citovanej normy, ani na jeho povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie. Na základe vyššie uvedeného preto exekútor navrhuje, aby exekučný súd námietky ako nedôvodné zamietol.
5. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 1 ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
11. Podľa § 3 ods. l ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
13. Podľa § 5 ods.1 ZoUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
14. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
15. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
16. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
17. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
18. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
19. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
20. Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie, podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, keďže odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula rozhodná doba piatich rokov, a to podľa vzoru zverejneného Slovenskou komorou exekútorov (§ 5 ods. 1, 2 ZoUNEK). K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo. Upovedomenie o zastavení exekúcie súdny exekútor vydal v súlade so zákonom.
21. Absencia právnej definície pojmu „výťažok exekúcie“ spôsobuje v praxi výkladové problémy. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR „Najčastejšie otázky súvisiace so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t.j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno.
22. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie a táto bola zo zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená z dôvodu, že bola splnená jedna z podmienok uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona, a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom, no súd žiaden rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie nezistil, a preto súd vyhodnotil námietky oprávneného proti upovedomeniu za nedôvodné a zamietol ich. Oprávnený namietal, že v tomto prípade mu bola dňa 18.12.2019 priamo na účet uhradená suma 15,- eur, a preto sa exekúcia podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona nezastavuje, pričom je irelevantné, či tento výťažok bol pripísaný na jeho účet alebo na účet exekútora. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. sa stará exekúcia nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur. Exekúcia sa mala zastaviť ku dňu 01.01.2020. Nezastavila by sa v prípade, že by v čase od 01.07.2018 do 31.12.2019 bol v exekúcii dosiahnutý výťažok spolu aspoň 15,- eur, pričom súd je toho názoru, že pod pojmom výťažok treba nevyhnutne a výlučne rozumieť iba plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov exekučnej činnosti bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia a zároveň vymožené od povinného, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa Exekučného poriadku. Z uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačné, že musí ísť o výťažok dosiahnutý v exekúcii, nie o plnenie povinného alebo kohokoľvek iného priamo oprávnenému. Dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami mimo exekučného konania priamo oprávnenému nemožno považovať za dosiahnutý výťažok. V uvedenej exekúcii nebol v čase od 01.07.2018 do 01.01.2020 dosiahnutý výťažok spolu aspoň 15,- eur, a preto bola exekúcia zastavená zo zákona a upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom. Nakoľko iné relevantné argumenty neboli v konaní vznesené, súd podané námietky ako nedôvodné podľa § 7 ods.3 tretia veta Zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol.
23. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. l. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 Ústava SR.
24. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
25. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Táto formulácia vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy SR, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že Ústava SR je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
26. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom SR konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.) ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.) v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl.144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
27. Súd v tomto prípade dôsledným preštudovaním uvádzaných dôvodov oprávneného nepovažuje ZoUNEK za rozporný s Ústavou SR, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR iniciovať konanie pred Ústavných súdom SR a z tohto dôvodu prerušovať toto konanie. Súd v neposlednom rade s ohľadom na časové hľadisko skôr podaných námietok tiež poukazuje na uznesenia Ústavného súdu SR z predbežných prerokovaní napr. I. ÚS 220/2020-18 zo dňa 12.05.2020, I. ÚS 221/2020-18 zo dňa 12.05.2020, IV. ÚS 239/2020-19 zo dňa 09.06.2020, III. ÚS 237/2020-18 zo dňa 23.06.2020, II. ÚS 241/2020-18 zo dňa 26.05.2020 a II. ÚS 251/2020-19 zo dňa 26.05.2020. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky podania návrhu na začatie konania pred Ústavných súdom SR podľa čl. 125 ods. 1, a preto súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR zamietol (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.