Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-54-2010.pdf
PDF · 77.86 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-5C/54/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľky L. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v P., J. K. č. XXXX/XX,. proti odporcovi Š. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., Š. č. XXX/X,. o manželské výživné, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 26.4.2010 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 25.4.2010, ktorým sa po jeho doplnení ústne do zápisnice zo dňa 7.5.2010 voči odporcovi domáhala určenia manželského výživného v sume 35,- € mesačne počnúc dňom 1.3.2010. V návrhu uviedla, že v súčasnej dobe je nezamestnaná a bez príjmu, z toho dôvodu si podala žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, preto žiada o určenie výživného.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
Odporca sa pojednávania nariadeného na deň 30.6.2010 nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne a včas (č.l. 34 spisu), svoju neúčasť k termínu pojednávania žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Z výpovede navrhovateľky ako účastníčky konania (č.l. 40-41 spisu) súd zistil, že na návrhu trvá, odporca je jej manželom, ich manželstvo stále trvá, aj keď ho nevidela 17 rokov, teda takú dlhú dobu nežijú v spoločnej domácnosti. Čo sa týka jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov, je zdravá, vyživovaciu povinnosť má len k nemanželskému synovi M. T., ktorý má 9 rokov, žije s ňou, je zdravý, s odporcom majú dve plnoleté dcéry, ktoré sú už samostatné. Je nezamestnaná od marca 2010, predtým bola dva mesiace zamestnaná, ale prepúšťalo sa, tak dostala výpoveď, ešte predtým rok opatrovala svojho bývalého priateľa, ktorý neskôr aj zomrel. Jej príjmom v súčasnosti sú len dávky v hmotnej núdzi v sume 113, - € mesačne, iný príjem nemá. Čo sa týka výdavkov, žije u mamy, ktorej dáva 100,- € mesačne, ostatné peniaze idú na bežné výdavky. Nehnuteľnosti a ani cenné hnuteľné veci nevlastní.
Zo sobášneho listu zo dňa XX.XX.XXXX. (č.l. 40 spisu), súd zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. v P., keď toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X,. ročník XXXX,. na strane XXX,. pod poradovým číslom XXX.
Zo správy Ú. P. zo dňa 26.5.2010 (č.l. 25 spisu) súd zistil, že navrhovateľka je od 3.3.2010 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie; od 1.4.2010 poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 113,06 € mesačne, čo súd zistil z ďalšej správy tohto úradu zo dňa 31.5.2010 (č.l. 30-31 spisu).
Zo správy Ú. P. zo dňa 26.5.2010 (č.l. 24 spisu) súd zistil, že odporca nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Z písomnej správy K. P. s.r.o., IČO: XXXXXXXX,. so sídlom v P., B. č. XXX,. zo dňa 10.5.2010 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že odporca je u neho zamestnaný iba na dohodu o vykonaní práce, pretože robí len v prípade potreby a len pomocné práce; z ďalšej jeho správy zo dňa 25.5.2010 (č.l. 26-28 spisu) vyplýva, že počas mesiaca odpracuje iba pár dní a teda jeho mzda je veľmi nízka, v súčasnosti má odporca aj niekoľko exekúcií, ktoré nemôžu uspokojiť, v období od mája 2009 do apríla 2010 dosiahol priemerný príjem v sume 46,85 € v čistom mesačne.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z funkcií manželstva, prípadne ním založenej rodiny. Týmito funkciami sú hlavne funkcia biologická, výchovná, ekonomická a funkcia vzájomnej pomoci. V rámci ekonomickej funkcie manželstva majú obidvaja manželia rovnaké postavenie pri plnení svojich povinností súvisiacich s uspokojovaním potrieb ich rodiny založenej manželstvom. Povinnosťou manželov je uspokojovať potreby rodiny ako celku a tiež uspokojovať individuálne potreby jej jednotlivých členov. Rozsah, akým sa každý z manželov má na uspokojovaní potrieb rodiny podieľať, je vymedzený schopnosťami a možnosťami každého z nich. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskom výsledku svojej činnosti. Majú preto tiež právo na zásadne rovnakú životnú úroveň, pričom v žiadnom prípade nejde o mechanickú rovnosť vyvodzovanú napr. len zo zárobkov manželov. Ak sa niektorý z manželov nestará o uspokojovanie potrieb rodiny, aplikujú sa ustanovenia o vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vyplýva v zmysle uvedeného z ekonomickej funkcie rodiny a zaniká až zánikom manželstva.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľky na priznanie manželského výživného nie je dôvodný. Navrhovateľka a odporca sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako 17 rokov, navrhovateľka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 113,06 €, odporca príležitostne pracuje na dohodu o vykonaní práce, v období od mája 2009 do apríla 2010 dosiahol priemerný príjem v sume 46,85 € v čistom mesačne, navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ktorého otcom nie je odporca. Na účely rozhodovania o manželskom výživnom je teda životná úroveň navrhovateľky a odporcu podľa názoru súdu v zásade rovnaká, preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol plne úspešný odporca, ktorý však žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).