Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_58C-9-2009.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/9/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcov: 1./ I.. L. Q., bytom E. XX, Q., zastúpený JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou so sídlom Estónska 16, Bratislava, 2./ V. Q., bytom U. L. XX, Q., 3./ R. Q., bytom D. XXX, Q., obaja zastúpení J. Q., bytom U. L. XX, Q., proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovatelia v 1. až 3. rade sú každý v podiele o veľkosti jednej tretiny podielovými spoluvlastníkmi pozemku registra C evidovaného na Katastrálnej mape ako parcela č. XXXXX/ XX o výmere XXX L., ostatné plochy nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Trnávka vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX I.. T. L. - Y., IČO: XX XXX XXX vyhotoveného dňa 16. 08. 2005, autorizačne overeného dňa 16. O8. 2005 a úradne overeného dňa 26. 08.2005 pod číslom XXX/XXXX.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov súdneho konania na účet JUDr. Dany Podhradskej, advokátky vo výške 628,05 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhali vynesenia rozhodnutia, ktorým by súd určil, že sú každý v podiele o veľkosti 1/3 spoluvlastníkmi pozemku p.č. XXXXX/XX o výmere 272 m2, ostatné plochy v k.ú. Trnávka, vedeného pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako parc.č. XXXXX/X o výmere 2060 m2 roľa, kat. úz. Trnávka, vytvorenej geometrickým plánom I.. T. L. - Y., vyhotoveného a autorizačne overeného dňa 16.8.2005, úradne overeného dňa 26.8.2005 pod číslom XXX/XXXX. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnili tým, že z identifikácie parciel č. XXXX/XX zistili, že ich pozemok parc. č.XXXXX/X, zapísaný na LV č.XXXX pre k.ú. Trnávka, ktorý nadobudli dedením (D 449/94, Dnot 128/94), je v časti vedený aj na LV č.1 ako vlastníctvo žalovaného a na evidenčnom liste č.14, kde je ako užívateľ tiež uvedený žalovaný. Právny predchodca žalobcov si uplatnil k predmetnému pozemku reštitučný nárok dňa 08.12.1992. Žalovaný v reštitučnom konaní nepredložil žiadne listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníctva k časti pozemku žalobcov hoci tvrdí, že na LV je vedený ako jeho vlastník. Dôkazom, že žalovaný nemá vydokladované vlastnícke právo k časti pozemku parc.č. XXXXX/X je aj prejav vôle žalovaného odkúpiť pozemok žalobcov, vykonaný listom zo dňa 27.11.1998. Právny predchodca žalobcov neučinil žiadny prejav vôle, ktorým by previedol svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku na žalovaného a neexistuje ani iný právny titul nadobudnutia tohto pozemku do vlastníctva žalovaného. Keďže mimosúdne vyriešenie veci nie je možné, domáhajú sa žalobcovia voči žalovanému určenia vlastníckeho práva súdnou cestou.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.05.2010 súd pripustil zmenu žaloby (žalobného petitu) v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.01.2010 uviedol, že geometrickým plánom č. XXX- XXXX-XXX/XX bola vytvorená parc. č. XXXXX/X, k. ú. Trnávka, ktorá bola položkou výkazu zmien č. XX/XX zapísaná na list vlastníctva č. XXXX v prospech Čsl. štátu - Záhradnícke a rekreačné služby. Parcela č. XXXXX/X, je parcelou registra C katastra nehnuteľností, ktorá bola geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX/XX vytvorená z vykúpených resp. vyvlastnených pozemnoknižných parciel, medzi ktoré patrila aj časť p.k. vložky k parc. č. XXXXX/X, k. ú. Bratislava a p.k. vložka č. XXXX, ktorá je v súčasnosti vedená v registri E katastra nehnuteľností ako spoluvlastníctvo žalobcov v 1./ až 3./ rade. V prípade dotknutej časti p.k. vložky k parc. č. XXXXX/X (pozemku žalobcov) však nedošlo pri jej zahrnutí do parc. č. XXXXX/X ani k výkupu, ani k vyvlastneniu, ale k prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Parcela č. XXXXX/X, v k.ú. Trnávka bola zapísaná na LV č. XXXX a delimitačným protokolom zo dňa 15.8.1993 vyhotoveným v zmysle zákona č. 138/1991 Zb o majetku obcí bola následne zapísaná ako vlastníctvo žalovaného na LV č. X. Nakoľko v roku 1977 došlo k prevzatiu časti nehnuteľnosti ( časti par. č. 16575/1) bez právneho dôvodu, žalobcovia, resp. ich právny predchodca, si správne uplatnili reštitučný nárok na podľa zák. č. 229/1991 Zb. Sporný pozemok sa nachádza v areáli Zlaté Piesky. Vzhľadom na ust. § 11 reštitučného zákona by reštituentom za pozemok, ktorý nie je možné vydať patrila náhrada. Žalovaný sa domnieva, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorá od roku 1977 tvorí spolu s ďalšími pozemkami súčasť areálu Zlaté piesky, a ktorú žalovaný od roku 1991, resp. predtým jeho právny predchodca spolu s ostatnými pozemkami v dobrej viere nerušene užíval, vydržal v zmysle § 134 Obč. zákonníka. Pozemok parc. č. XXXXX/X, k. ú. Trnávka, ktorý bol položkou výkazu zmien č.99/77 zapísaný na list vlastníctva č. XXXX v prospech Čsl. Štátu - Záhradnícke a rekreačné služby a v zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa od 1.5.1991 k nemu odporca začal správať ako jeho vlastník. Protokolom zo dňa 1.9.1993 zveril predmetný pozemok spolu s ostatnými nehnuteľnosťami tvoriacimi súčasť areálu Zlaté piesky do správy mestskej príspevkovej organizácii STARZ, ktorá predmetný pozemok v rámci areálu Zlaté piesky do dnešného dňa spravuje. Na dobromyseľnosť žalovaného ako podmienku oprávnenej držby nemá vplyv ani to, že v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX bol v roku 1977, kedy došlo k včleneniu časti PK parc. č. XXXXX/X o výmere 272 m2 do vtedy novovytvorenej parc. č. XXXXX/X, vedený ako vlastník PK parc. č. XXXXX/X právny predchodca navrhovateľov. Táto skutočnosť bola daná tým, že od roku 1964 boli všetky pozemkovoknižné vložky uzatvorené, a teda žiadny zápis o vykúpení, resp. vyvlastnení nehnuteľností sa po uvedenom roku už do pozemkovoknižných vložiek nemohol zapísať. V prospech jeho dobromyseľnosti svedčí aj skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľov si uplatnil reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb., čím utvrdil odporcu v tom, že predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu. S poukazom na uvedené žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä : návrhom, výpisom z LV č. X - čiastočný, výpisom z PK vložky XXXX, osvedčením o dedičstve D 449/94, D not XXX/XX, výpisom z LV č. XXXX - čiastočný, výpisom z LV č. XXXX, identifikáciou parciel č. XXXX, geom. plánom č. XX/XXXX, listom z 27.11.1998, vyjadrením žalovaného z 21.01.2010, delimitačným protokolom o prevode nehnut. a hnuteľného majetku príspevkovej organizácie na Hl. m. SR Bratislavu z 15.08.1993, Protokolom o zverení majetku Hl. m. SR Bratislavy do správy STARZ z 01.09.1993 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, pripojeným spisom č.k. 12C 125/2003, prednesom práv. zást. žalobcov, prednesom poverenej zást. žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:
Podľa LV č. XXXX vedeného Správou katastra Bratislava II sú žalobcovia ( každý v 1/3-tine) vedení ako spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXXX/X v celej jeho výmere 2060 m2.
Z identifikácie nehnuteľnosti parc. č. XXXXX/X vedenej pôvodne v p.k. vložke č. XXXX, ktorú vykonal katastrálny odbor OÚ Bratislava II dňa 13.10.1998 pod č. XXXX/XX vyplynulo, že časť tejto parcely (o výmere 272 m2) je súčasne vedená aj ako vlastníctvo žalovaného.
Poverená zást. žalovaného s poukazom na písomné vyjadrenie (čl.44) uviedla, že z parc. č. XXXXX/ X bola v roku 1977 geometrickým plánom odčlenená výmera 272 m2, ktorá bola zahrnutá do novovytvorenej parc. č.16745/2. Ako vlastník parc. č. XXXXX/X bol zapísaný Československý štát
- správca STARZ (televýchovné a rekreačné zariadenia). V roku 1977 a pred týmto obdobím totiž prebiehalo vykupovanie a vyvlastňovanie parciel za účelom výstavby areálu Zlaté Piesky. Delimitačným protokolom z 15.8.1993 vypracovaným na základe zákona č. 138/1991 Zb. STARZ odovzdal Hlavnému Mestu SR Bratislave (žalovanému) hnuteľný a nehnuteľný majetok v areáli Zlaté Piesky. Súčasťou tohto majetku bola aj parc. č. XXXXX/X. Geometrickým plánom ani iným dokladom osvedčujúcim vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, žalovaný nedisponuje.
V roku 2005 bol na základe žiadosti žalobcov I.. T. L. vypracovaný geometrický plán, ktorým bola z parc. č. XXXXX/X opätovne odčlenená výmera 272 m2 a táto bola zahrnutá do novovytvorenej parc. č. XXXXX/XX. Účelom geometrického plánu bola žiadosť žalobcov idenfitikovať spornú plochu 272 m2 tak, aby mala charakter veci v právnom zmysle. So súhlasom žalovaného bol geometrický plán podkladom na zápis vlastníckeho práva žalovaného k parc. č. XXXXX/XX na LV č. X. K prevzatiu časti pôvodnej parc. XXXXX/X vo výmere 272 m2 došlo v roku 1977 bez právneho dôvodu. Žalobcovia si preto správne uplatnili reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o legitímnosť vlastníckeho práva žalovaného k spornej výmere 272 m2 (odčlenenej z pôvodnej parc. č. XXXXX/X do parc. č. 16745/2 a následne do parc. č. XXXXX/XX) má žalovaný za to, že jeho právny predchodca túto výmeru nerušene užíval po zákonom stanovenú vydržaciu dobu a jej uplynutím k nej žalovaný nadobudol vlastnícke právo vydržaním.
Listom vlastníctva č. X vedeným Správou katastra Bratislava II mal súd preukázané, že parc. č. XXXXX/ XX o výmere 272 m2 je v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníctvo žalovaného.
Právne zástupkyne žalobcov s poukazom na písomnú žalobu, predložené listinné dôkazy a prednes poverenej zástupkyne žalovaného žiadali žalobe vyhovieť. Uviedli, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti len vo vzťahu k parc. č.XXXXX/XX nakoľko jedine k výmere 272 m2 začlenenej do tejto parcely existuje medzi účastníkmi zdvojené vlastníctvo. Medzi účastníkmi nie je sporné (ako vyplynulo aj z vyjadrenia žalovaného), že táto výmera bola z pôvodnej parc. č. XXXXX/X odčlenená a v evidencii nehnuteľností na Československý štát zapísaná bez právneho dôvodu. Žalovaný nevie predložiť žiadnu listinu preukazujúcu, že by jeho právny predchodca nadobudol vlastníctvo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Keďže Československý štát vlastníctvo nikdy legitímne nenadobudol, nemohla nehnuteľnosť prejsť ani do majetku žalovaného. Neopodstatnená a právne nedôvodná je aj argumentácia žalovaného o nadobudnutí nehnuteľnosti vydržaním. Právny predchodca žalobcu nebol dobromyselným držiteľom, keďže po celú dobu trvalo vlastníctvo otca žalobcov Ľ. Q.. Neboli splnené základné podmienky vydržania, a to oprávnená držba, plynutie vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; pritom nie je rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva... (NS SR 36/99).
S poukazom na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním a cit. ust. zákona súd žalobe vyhovel.
Súd dospel k záveru, že predložené listiny a výsledky vykonaného dokazovania svedčia v prospech vlastníckeho práva žalobcov a stotožnil sa aj s argumentáciou práv. zást. žalobcov o nemožnosti vydržania nehnuteľnosti žalovaným.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Uvedené ustanovenie upravuje právne dôvody ku ktorým je nevyhnutné aj pristúpenie právneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Toto ustanovenie exemplárne uvádza zmluvy na základe ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva za splnenia ďalších zákonom predpísaných podmienok. Ak tieto nie sú splnené, vlastnícke právo k veci nevznikne.
Čsl. štát - ZARES, časť parcely XXXXX/X o výmere 272 m2, v súčasnosti identifikovanej ako parc. č. XXXXX/XX na základe ani jedného z citovaných právnych dôvodov nenadobudol. Podľa vyjadrenia samotného žalovaného časť pozemku o výmere 272 m2, parc. č. XX XXX/X bola začlenená do pozemku parc. č. XX XXX/X bez právneho dôvodu, teda bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. S tvrdením žalovaného, že právnym základom nadobudnutia vlastníckeho práva bol geom. plán č. XXX-XXXX-XXX/XX, ktorým bola vytvorená parc.č. 16 745/2 v k.ú. Trnávka, sa súd nestotožnil, pretože geom. plán je iná listina, ktorá vzniká skôr ako zmluva alebo iný právny úkon a ktorá je len technickým podkladom pre jej uzavretie a na jeho základe možno pripraviť právne úkony na nové usporiadanie vlastníctva a musí byť s listinou o právnom úkone pevne a nezameniteľným spôsobom spojený. V okamihu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva má listina o právnom úkone a geom. plán tvoriť jeden celok. Žalovaný nepreukázal ani jednu z uvedených podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva, t.j. ani technický podklad ani listinu o právnom úkone na základe ktorého by došlo k inému usporiadaniu vlastníckeho práva ako k jeho nadobudnutiu dedením na základe osvedčenia o dedičstve po pozemnoknižných vlastníkoch spornej nehnuteľnosti.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ods. 3 cit. § do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
K argumentácii žalovaného že nehnuteľnosť tvoriacu predmet súdneho sporu od roku 1977 spolu s ďalšími pozemkami ako súčasť areálu Zlaté piesky spolu s ostatnými pozemkami v dobrej viere nerušene užíval on resp. jeho právny predchodca, čím došlo v zmysle § 134 Obč. zák. k vydržaniu uvedenej nehnuteľnosti, súd presvedčil tvrdeniu žalobcov, že uvedeným titulom k nadobudnutiu vlastníctva nemohlo dôjsť. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. z. v znení platnom v roku 1977 inštitút vydržania nepoznal. Až doplnenie § 135a do Obč. zák. umožnilo vydržať taký pozemok, ku ktorému bolo možné zriadiť právo osobného užívania v prospech občana. Ich špecifikáciu upravoval § 199 ods. 1,2 Obč. zák. účinného do 31.12.1991. Až zákonom č. XXX/XXXX Zb.z. bol inštitút vydržania zaradený do znenia Obč. zák. s obmedzujúcim § 868, podľa ktorého možnosť započítania doby oprávnenej držby spätne pred 01.01.1992 je úplne vylúčená.
Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pokiaľ dôjde k stretu práv a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci, má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené Ústavou Slovenskej republiky ( čl. 20 ).
Vychádzajúc z predpokladu, že vydržaním mohla právnická osoba a štát nadobudnúť vlastnícke právo až po 01.01.1992 a predchodca žalobcov ako pozemnoknižný vlastník nehnuteľnosti nemal žiadnym spôsobom spochybnené svoje vlastnícke právo, ktorého potvrdenia sa z opatrnosti domáhal i uplatnením reštitučného nároku k spornému pozemku, podaním zo dňa 08.12.1992, je nutné poprieť dobromyseľnosť žalovaného zohľadniac i jeho list zo dňa 27.11.1998, v ktorom žiadal o odkúpenie pozemku parc.č. XX XXX/X ako i prebiehajúce súdne konania vyvolané i aktivitou žalovaného, neúspešne sa domáhajúceho určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Správanie žalovaného ako domnelého vlastníka veci a zároveň jeho argumentácia o nadobudnutí vlastníctva k tisíckam nehnuteľností na území hl. m. SR Bratislavy podľa zákona č. 138/1991 Zb. z. o majetku obcí bez skúmania titulu nadobudnutia vlastníctva sa prieči i jeho tvrdeniu o ovládaní veci alebo vykonávaní práva spätého s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi tieto práva patria.
Súd teda návrhu v celom rozsahu vyhovel a za splnenia podmienok využitia inštitútu určovacej žaloby, odstránil stav právnej neistoty žalobcov, žalobe v celom rozsahu vyhovel a výrokom svojho rozhodnutia určil vlastníkov spornej nehnuteľnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade, v celkovej výške 628,05 € pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 528,55 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 5, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl. č. 655/2004 Z.z.") za:
1. prevzatie a príprava veci.................................128,37 €
2. žaloba..............................................................128,37 €
3. pojednávanie dňa 23. 02. 2010.........................27,74 €
4. vyjadrenie zo dňa 03. 03. 2010.........................55,46 €
5. pojednávanie dňa 27. 04. 2010.........................27,74 €
6. pojednávanie dňa 06. 05. 2010.........................55,46 €
7. pojednávanie dňa 15. 06. 2010.........................55,46 €
režijný paušál rok 2009: 2x á 6,95 €.......................13,90 €
režijný paušál za rok 2010: 5x á 7,21 €...................36,05 €
----------------------------------------------
Trovy právneho zastúpenia spolu: 528,55 €
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Pri vyrubení súdneho poplatku za návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda vychádzajúc z predmetu konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi a v súlade s položkou 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, bol súdny poplatok vyrubený vo výške 99,50 €.
Základnou sadzbou tarifnej odmeny, z ktorej vychádzal súd pri výpočte trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby je preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky 1/13 výpočtového základu za príslušný kalendárny rok. Právna zástupkyňa navrhovateľa nesprávne vychádzala z ceny nehnuteľnosti vo výške 10.622 €, ktorej hodnota je podľa nej určená znaleckým posudkom, ktorého kópia bolo doložená pri vyčíslení trov právneho zastúpenia. V danom prípade ide o kópiu znaleckého posudku č. 1/2006 vypracovaného I.. B. C., ešte dňa 02. 01. 2006 za účelom vyrubenia súdneho poplatku, avšak nie v tomto konaní, ale v konaní 12C125/2003 a preto súd nepovažoval takto zistenú, navyše neaktuálnu cenu nehnuteľnosti, určenú k dňu 27. 12. 2005, za relevantne preukázanú.
Podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 14 ods. 5 vyhlč. 655/2004 Z.z. za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.
Vo vzťahu k dvom úkonom právnej služby vykonaným v roku 2009: 1./ prevzatie a príprava veci, 2./ žaloba, kedy boli všetci traja navrhovatelia právne zastúpený T.. U., súd určil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 128,37 €/ 1 úkon právnej služby (1/13 VZ = 53,49 € znížená v súlade s § 13 ods. 2 o 20 % = 42,79 € x 3- počet zastupovaných osôb). Teda za tieto dva úkony prislúcha advokátke odmena vo výške 256,74 €.
Za úkony vykonané v roku 2010: vyjadrenie zo dňa 03. 03. 2010, účasť na pojednávaniach dňa 06. 05. 2010 a dňa 15. 06. 2010 prislúcha odmena vo výške 166,38 € (1/13 VZ za rok 2010 = 55,46 x 3). Za účasť na pojednávaniach konaných dňa 23. 02. 2010 a dňa 27. 04. 2010 súd priznal podľa § 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmenu vo výške 27,74 €, teda ? odmeny / 1 úkon, nakoľko uvedené pojednávania v daný deň boli odročené bez prejednania veci.
Na základe vyššie uvedeného preto trovy právneho zastúpenia úspešných navrhovateľov pozostávajú z odmeny spolu za sedem úkonov právnej služby vo výške 478,60 € a režijného paušálu spolu vo výške 49,95 €, ktorý predstavuje za jeden úkon právnej služby, v súlade s § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 1/100 výpočtového základu za príslušný kalendárny rok, a nie 1/13 výpočtového základu, ako si účtuje právna zástupkyňa navrhovateľov.
V rámci uplatnených trov konania súd nepriznal navrhovateľom náhradu za vyhotovenie geometrického plánu vo výške 558,94 €, ktorý bol vyhotovený v roku 2005 ešte pre účely konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/125/2003, z dôvodu, že v uvedenom konaní už bolo o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.