Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-20-2008.pdf
PDF · 89.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-2C/20/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa S. Č., F.. XX.X.XXXX, T.: T. X, XXX XX - H. - E., občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, so sídlom: Floriánova 2, 080 01 Prešov proti odporcovi v I. rade J. E., F.. XX.X.XXXX, T.: P. T. XXXX/XX, P.E., občianka SR, v II. rade MEZ Elektromotory s.r.o., so sídlom: Slavkovská cesta 25, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 494 771 za účasti zást. JUDr. Aleny Potomovej, so sídlom: Baštová 16, 060 01 Kežmarok a za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Petrom Šimoňákom, so sídlom: Štúrova 7, 042 49 Košice o náhradu škody na zdraví titulom bolestného s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní v I. a II. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3322,03 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 3322,03 EUR od 29.10.2008 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
III. O trovách konania súd rozhodne s a m o s t a t n ý m uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť mu žalovanú sumu z titulu bolestného a náhrady za poškodenie motocykla. Uviedol, že žalovaná v I. rade dňa 3.5.2006 okolo 17.45 hod. po ceste č.I/67 v Kežmarku po ulici Toporcerovej smerom k obchodnému domu Lidl viedla osobné motorové vozidlo značky Volgswagen Golf EVČ: P.-XXX I., kde po prejdení z lavnej cesty na cestu č. III/06724 chcela odbočiť vľavo, na miesto ležiace mimo cesty, parkovisko pri obchodnom centre Lidl, pričom v dôsledku nedôsledného venovania sa celkovej dopravnej situácii v cestnej premávke nedala prednosť proti idúcemu motocyklu značky Honda EVČ: H. I., ktoré viedol žalobca, a ktorý v snahe zabrániť zrážke s vozidlom žalovanej strhol motocykel na pravý bok, nusledne spadol s motocyklom na vozovku a v šmyku narazil do pravej zadnej časti vozidla žalovanej v I. rade, pričom pri nehode utrpel zranenie a to vykĺbenie vonkajšieho konca kľučnej kosti. Žalovanej bolo pre tento skutok aj vznesené obvinenie pre trestný či ublíženia na zdraví podľa§157 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona a následne Okresný súd v Kežmarku rozsudkom z 2.4.2008 žalovanú v I. rade spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že prokurátor odstúpil od obžaloby. Žalobca v návrhu poukázal na príslušné ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách č.316/1996 Z.z. v platnom znení. Uviedol, že keďže žalovaná nedala žalobcovi prednosť v jazde tak, aby on ako vodič nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy je daná jej zodpovednosť za škody, ktoré boli žalobcovi spôsobené. Pasívnu legitimáciu žalovaného v II. rade odôvodnil ustanovením §427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri nehode utrpel zranenia, ktoré boli na základe lekárskeho posudku o bolestnom ohodnotené na 60 bodov. Podľa zákona č.437/2004 Z.z. §5 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene o doplnení zákona NR SR č.273/1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je hodnota 1 bodu výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určená sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom hore. Priemerná mzda v hospodárstve SR v roku 2005 tak bola 17 274,- Sk a celková náhrada za bolesť teda 20 729,- Sk. Okrem toho si uplatnil žalobca aj hmotnú škodu, ktorá mu vznikla poškodením vozidla vo výške 179 430,- Sk. Žiadna škoda žalovanými žalobcami uhradená nebola aj keď o vzniku škody bola v trestnom konaní žalovaná riadne upovedomená a škodu neuhradil ani vedľajší účastník. Súd vo veci vykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami, výpoveďami účastníkov, znaleckým dokazovaním, ďalšími listinnými dôkazmi v spise, oboznámil sa s pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. 1T104/2007.
Odporkyňa navrhla vo svojom písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť, pretože v trestnej veci, ktorá sa pre tento skutok voči nej viedla, kde bola obžalovaná z trestného činu ublíženia na zdraví, bola spod obžaloby oslobodená. Uviedla, že povinnosť dať prednosť v jazde bol povinný jej žalobca. Dopravnú nehodu teda spôsobil sám žalobca.
Vedľajší účastník - Allianz - Slovenská poisťovňa vo svojom vyjadrení (č.l.22 spisu) rovnako navrhol zamietnuť návrh, ale uvádza zároveň, že v zmysle trestného konania odporkyňa nemala na vzniku dopravnej nehody podstatný a hlavný vplyv preto sa ustúpil od obžaloby. Teda ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne. V tomto duchu sa vyjadrovali tak odporcovia v I. a II. rade ako aj vedľajší účastník aj vo výsluchoch na pojednávaniach čo je zdokumentované na č.l. 40 a č.l.50 a nasl. spisu. V konaní vypočutá svedkyňa J. Š. (č.l.50) vo svojej výpovedi uviedla, že išla za žalovanou svojou matkou a z diaľky videli priebeh nehody. Podľa nej žalobca v križovatke nezastal. Križovatka však nebola dobre riešená, bola zlá, autá zvykli dávať smerovku doľava aj keď išli rovno.
Svedok H. H. (č.l.51) ako učiteľ autoškoly navrhnutý odporkyňou uviedol, že podľa neho na základe náčrtu, ktorý v trestnom konaní podložil prokurátor má zato, že podľa neho motocyklista teda žalobca išiel po ceste vedľajšej a Golf, teda žalovaná po ceste hlavnej.
Dopravný policajt E.. D. C., ktorý (č.l.51) nehodu dokumentoval uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že spísal protokol o nehode a vyhodnotil ju tak, že ju zavinila žalovaná. Odbočovala z hlavnej cesty doľava na miesto mimo cesty a pritom nedala prednosť oproti idúcemu vozidlu žalobcu, ktoré idúcemu tiež po hlavnej ceste. Nehoda sa stala v križovatke, žalovaná porušila §18 ods. 4 vtedy platného zákona č.315/1996 Z.z.
Na objasnenie odbornej skutočnosti súd pribral do konania znalca Ing. Štefana Žáka, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 6/2010 z prihliadnutím i na dokazovanie v trestnom spise uviedol, že každý z účastníkov dopravnej nehody mohol zo svojej pozície zabrániť dopravnej nehode tým spôsobom, žeby pri prejazde úsekom dodržal všetky zákonné ustanovenia, ktoré mu vyplývali z osadeného, zvislého a vodorovného dopravného značenia a z charakteru križovatky bez ohľadu nato, či druhý účastník dopravnej nehody dodrží platné zákonné ustanovenia alebo nie. (č.l.51). Uviedol tiež, že obaja účastníci dopravnej nehody mohli v každom časovom okamihu rozpoznať časovo - priestorový pohyb toho druhého v dostatočnom časovom odstupe predtým ako prišlo k zrážke vozidiel a mohli prispôsobiť svoju techniku jazdy použitej technike jazdy druhého účastníka dopravnej nehody. Uviedol, že každý z účastníkov mal okrem registrovania ostatných vozidiel možnosť včas vnímať dopravné značky, situáciu v úseku a tak prispôsobiť svoju techniku jazdy aktuálnej dopravnej situácie. Znalec ďalej konštatoval, že vzhľadom k vyhodnoteniu dopravnej situácie na mieste dopravnej nehody a rešpektovaním v tom čase platných zákonných ustanovení je možno povedať, že v tomto prípade bola vodička vozidla Volgswagen, ktorá odbočovala na miesto mimo cesty povinná dbať na zvýšenú opatrnosť a bola povinná dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám..., teda aj vodičovi motocykla. Mala možnosť zabrániť dopravnej nehode priestorovo t.j. zastavením pred miestom zrážky., nakoľko mala v dostatočnom predstihu možnosť vidieť motocykel prichádzajúci v protismere. Pre toto priestorové zabránenie dopravnej nehode by bolo potrebné, aby vodička vozidla Volgswagen začala brzdiť s plným brzdným spomalením skôr ako začala brzdiť v skutočnosti a v takom prípade, aby dokázala s vozidlom z jej aktuálnej rýchlosti zastaviť ešte predtým ako by s vozidlom vošla do jazdného koridoru motocykla. Použitú techniku jazdy vodičky vozidla Volgswagen vzhľadom k platným zákonným ustanoveniam
je možné z technického hľadiska považovať za nesprávnu a použitá technika jazdy vodičky vozidla Volgswagen bola v priamom rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami a bola v priamej príčinnej súvislosti so vznikom nehodového deja. Použitá technika jazdy vodičky vozidla Volgswagen bola teda vzhľadom k vyššie uvedenému v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami, jej použitá technika jazdy však neznemožnila vodičovi motocykla zabrániť dopravnej nehode v prípade, ak by sa bol pohyboval v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami. Znalec podotkol, že vodič motocykla prichádzajúci po ceste, kde je osadené dopravné značenie C2 „ Stoj, daj prednosť v jazde“ nemal v zmysle platného zákona povinnosť zastaviť vozidlo pred touto priečnou súvislou čiarou V5a aj keď vyznačuje hranicu križovatky a aj keby bola v čase dopravnej nehody na vozovke dobre viditeľná. Zákon stanovuje, že vodič je v takom prípade povinný zataviť vozidlo na takom mieste odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Keďže so smeru vodiča motocykla išlo o trojramennú spykovú križovatku hlavnej cesty 1/67 a vedľajšej cesty III./06724, bol vodič motocykla povinný zastaviť na miesto, z ktorého má na križovatku náležitý rozhľad. V zákone nie je striktne uvedené, že má povinnosť zastaviť na hranici križovatky vyznačenej vodorovným dopravným značením V5a a ani v mieste osadenia zvislej dopravnej značky C2. Z pohľadu vodiča motocykla môže byť miestom s dostatočným rozhľadom aj miesto tesne pred vjazdom do jazdného pruhu hlavnej cesty. Ak mal mať vodič motocykla v zmysle vtedy platného zákona povinnosť zastaviť pred hranicou križovatky vyznačenou priečnou súvislou čiarou, musela by byť v tomto prípade použitá vodorovná dopravná značka V5c „priečna súvislá čiara s nápisom STOP“. Dopravná značka V5c vyznačuje miesto, kde sa musí vozidlo zastaviť na príkaz značky C2 „Stoj, daj prednosť v jazde“, t.j. na križovatke alebo pred železničným priecestím. Priečna súvislá čiara musí byť v tomto prípade vyznačená na mieste odkiaľ má vodič dostatočný rozhľad na križovatky resp. na železničnú trať. Pokiaľ by nebolo možné túto podmienku splniť nie je možné značku V5c použiť. Nápis STOP sa umiestňuje spravidla 2 až 3 m pred priečnou čiarou. Súd vypočul znalca aj na súdnom pojednávaní, kde potvrdil svoj znalecký posudok. Trval na ňom v plnom rozsahu a doplnil ho v súvislosti s námietkami vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., že žalovaná v I. rade mala dať prednosť v jazde žalobcovi, pretože odbočovala vľavo na miesto mimo cestu konštatoval, že odpoveď na túto námietku bola sformulovaná v odpovediach na otázky v závere znaleckého posudku, kde bolo uvedené na strane 80 posudku, že použitá technika jazdy vozidla značky Volgswagen vzhľadom k platným zákonným ustanoveniam, osadenú dopravnému značeniu a ostatným skutočnostiam, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku je možné považovať za nesprávny a použitá technika jazdy vodičky vozidla Volgswagen bola v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami t.j. v rozpore so zákonom č.315/1996 a vyhláškou č.225/2004. Uviedol tiež, že pri spracovaní znaleckého posudku a vykonaní analýzy nehodového deja bola zistená aj ďalšia technická príčina dopravnej nehody a to nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, ktorý pri prejazdom úseku použil takú techniku jazdy, ktorá tiež bola v rozpore s platnými zákonnými ustanoveniami. Ďalej konštatoval, že v úseku bolo nesprávne osadené dopravné značenie čo vyhodnotil aj v odpovedi na otázku č.1 v závere znaleckého posudku. Znalec uviedol vo svojej výpovedi, že iba pravdepodobne žalobca nemal úmysel zastaviť na mieste odkiaľ mal do križovatky náležitý výhľad a to aj vzhľadom na vzdialenosti, ale toto neznemožnilo žalovanej zabrániť dopravnej nehode.
Súd s prihliadnutím hlavne na tieto dôkazy, ako i protokol o nehode cestnej premávke (č.l.13 spisu), vyčíslenie škody (č.l.15 spisu), lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia ako i vzhľadom na ostatné dôkazy a tiež na záverečnú reč prokurátora v rámci trestného konania, ktorý konštatoval spoluvinu žalovanej, keďže rozsudok o oslobodení spod obžaloby je bez uvedenia dôkazov, dospel po vyhodnotení týchto dôkazov v zmysle §132 O.s.p. podľa svojej úvahy aj po ich hodnotení jednotlivo aj vzájomnej súvislosti k tomu, že škoda, ktorá bola spôsobená žalobcovi bola spôsobená zavinením tak samotného poškodeného ako aj zavinením žalovanej v I. rade a teda znášajú škodu pomerne.
Podľa §415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa §420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa §420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa §441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol teda, že škodu budú znášať žalobca ako aj žalované v pomere 50:50 a teda nárok žalobcu skrátil na polovicu. Súd sa zaoberal výškou škody tak na zdraví ako aj na majetku, teda škodou, ktorá vznikla poškodením aj motocykla žalobcu. S poukazom na vek motorky, rozsah jej poškodenia a zranenia poškodeného, u ktorých má zato, že boli vyčíslené v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z. v platnom znení a teda, že výška škody je primeraná.
Keďže sa odporcovia dostali s plnením peňažného záväzku do omeškania priznal súd navrhovateľovi v súlade s §517 ods.1,2, Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania ako 2-násobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platných k 1. dňu omeškania teda od 29.10.2008 ako odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola žaloba doručená žalovanej v 1. rade. Žalovanému v 2. rade bola doručená dňa 18.10.2008. Z listinných dôkazov a z vykonaného dokazovania ako je vyššie uvedené je zrejmé, že o škode aj výške sa dozvedeli odporcovia už v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené voči žalovanej v I. rade.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania súd vylúčil na rozhodnutie samostatným uznesením nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku súd nemá k dispozícii vyčíslenie trov účastníkmi resp. ich právnymi zástupcami.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).