Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/27/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, zastúpeného JUDr. C. E., advokátom so sídlom v H., E. XXX/ X, proti odporcom v 1. rade P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX, zastúpenému JUDr. A. H., advokátom so sídlom v W., E. XX, v 2. rade O. W. J. - E., R. XXXX, IČO: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie 497,90 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 497,90 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 371,88 eura, ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátovi JUDr. C. E. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ uplatnil voči odporcom pohľadávku 497,90 eura. Návrh odôvodnil tým, že s odporcami dňa 16. 03. 1992 uzavrel dohodu o uhradení všetkých finančných pohľadávok (ďalej len Dohoda), ktorou sa odporcovia zaviazali, že uhradia všetky finančné podlžnosti, ktorými bude postihnutý v súvislosti so spoločnou podnikateľskou činnosťou. Jedným z týchto záväzkov bol aj záväzok uhradiť všetky nedoplatky, ktoré vzniknú z daňovej kontroly, ktorá bude vykonaná daňovým úradom. Daňová kontrola bola vykonaná Daňovým úradom A. E. a na jej základe bol vydaný exekučný príkaz 660/2300/68783/01/ Ba, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť daňový nedoplatok v celkovej výške 833 493,-Sk. Túto sumu však mali v zmysle uvedenej dohody uhradiť odporcovia a nakoľko tak neurobili, z obavy, aby nedošlo k exekúcii jeho majetku, navrhovateľ uhradil v hotovosti dňa 08. 03. 2007 sumu 10 000,-Sk a dňa 23. 10. 2007 sumu 5 000,-Sk.

Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že v roku 1990 si na žiadosť odporcu v 1. rade zriadil živnosť na rôzne stavebné práce. Za účelom tohto podnikania bol vo R., pobočka A. E. zriadený účet s dispozičným právom navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Samotnú stavebnú činnosť organizoval odporca v 1. rade, keď práce sa vykonávali v T.. Navrhovateľ v tom čase bol zamestnaný a živnosť vykonával popri zamestnaní tým spôsobom, že keď prišli faktúry, uhrádzal ich z účtu, ktorý bol zriadený vo R.. Navrhovateľ zaznamenal väčší pohyb peňazí na podnikateľskom účte, z ktorého odporca v 1. rade vybral spolu asi 900 000,-Sk. Odporca v 1. rade to navrhovateľovi odôvodnil tým, že s ním už nebude pokračovať v podnikaní a že založí novú firmu na meno svojho syna O. W.. Z toho dôvodu navrhovateľ v novembri 1991 zrušil živnosť, ale k výmazu došlo až vo februári 1992. Odporca v 1. rade vtedy tvrdil, že všetky podlžnosti zaplatí, ale po daňovej kontrole, ktorá trvala vyše roka, začali navrhovateľovi chodiť platobné výmery. Tieto navrhovateľ zasielal poštou odporcovi v 1. rade a keď zaplatené neboli, daňový úrad pristúpil k exekúcii voči navrhovateľovi. Bol mu založený rodinný dom, a kým bol zamestnaný, vykonávali sa mu zrážky zo mzdy a teraz sa mu vykonávajú zrážky z dôchodku mesačne asi po 151,84

eura. Navrhovateľ si preto sumy, ktoré zaplatí daňovému úradu, následne uplatňuje voči odporcom v 1. a 2. rade. Odporcovia dlh nie sú ochotní zaplatiť dobrovoľne, a preto sa nároku musí vždy domáhať v súdnom konaní - doteraz bolo už 3x rozhodnuté o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumy, ktoré on predtým už zaplatil daňovému úradu.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť, prípadne zastaviť konanie pre nedostatok aktívnej aj pasívnej legitimácie s poukazom na ustanovenie Súčasne namietal platnosť Dohody, nakoľko táto je v rozpore s ustanovením - nie je ani určitá, ani zrozumiteľná, a preto nemôžu na odporcov v 1. a 2. rade z nej prejsť ani záväzky. Naviac v nej absentuje konkrétne vymedzenie výšky „záväzku" pretože odporcom žiaden záväzok nevznikol. Poukázal aj na rozpor Dohody s ustanovením Obč. zákonníka to znamená, že je v rozpore aj s dobrými mravmi. Odporca v 1. rade tvrdil, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah a má byť posudzovaný podľa noriem obchodného práva.

Odporca v 2. rade sa neustanovil ani na jedno pojednávanie s tým, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04. 02. 2010, splnomocnil odporcu v 1. rade, aby ho zastupoval. Na pojednávanie uskutočnené dňa 03. 08. 2010 sa odporca v 2. rade neustanovil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, a preto súd v zmysle vec prejednal v neprítomnosti odporcu v 2. rade; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli dňa 16. 03. 1992 Dohodu, v zmysle ktorej sa okrem iného firma J.-E. W. O. a W. P., obidvaja z adresy R. XXXX, zaviazali podlžnosti, ktoré budú zistené kontrolou vykonanou Daňovým úradom A. U., uhradiť firme J. do konca roku 1992 s tým, že ak zanikne firma J.-E., tieto finančné pohľadávky po firme J. uhradia zo svojich finančných prostriedkov W. O. a W. P..

Vykonaným dokazovaním v tomto konaní, ako aj v obdobných konaniach, ktoré už v minulosti na tunajšom súde prebehli (, a ) bolo zistené, že Daňový úrad A. U. vykonal kontrolu podnikateľského subjektu J. Q. E. v roku 1992. Platobným výmerom Daňového úradu A. U., rozhodnutím č. 58/1991 zo dňa 27. 11. 1992, bol Q. E. vyčíslený nedoplatok dane z príjmov obyvateľstva spolu s penálmi 520 834,-Kčs a platobným výmerom č. 22/92 zo dňa 09. 09. 1992, bol vyčíslený nedoplatok na dôchodkovej dani 251 570,-Kčs a na dani z objemu miezd 61 808,-Kčs, spolu 313 378,-Kčs. Vypočutím svedkyne JUDr. L. T. v konaní tunajšieho súdu bolo zistené, že kontrolou daňový úrad zistil, že všetky podnikateľské práce s podnikateľskou činnosťou firmy J. v podstate vykonával P. W.. Nakoľko však podľa všetkých dokladov podnikateľom bol Q. E., tak všetky rozhodnutia boli vydané na jeho meno, boli mu doručené a tieto nedoplatky na daniach sú vymáhané od Q. E. z dôvodu, že na ňom je konečná zodpovednosť.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ podnikal na základe živnostenského oprávnenia, pričom podstatnú časť podnikateľskej činnosti nevykonával navrhovateľ, ale odporca v 1. rade. Tento nemal oprávnenie na podnikanie z dôvodu, že v minulosti bol trestne stíhaný. Oprávnenie navrhovateľa vykonávať podnikateľskú činnosť vo firme J. zaniklo vo februári 1992 na základe uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici o zápise v obchodnom registri, ktorým bola firma navrhovateľa vymazaná z obchodného registra uznesením zo dňa 06. 02. 1992. O ukončení podnikateľskej činnosti navrhovateľa bolo rozhodnuté aj bývalým Obvodným úradom živnostenského oddelenia v A.. E. zo dňa 14. 02. 1992. Odporca v 1. rade nikdy nepodnikal na základe živnostenského oprávnenia. Odporca v 2. rade začal podnikať pod obchodným menom O. W. J. s miestom podnikania R. XXXX, na základe živnostenského listu zo dňa 21. 08. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 09. 1992. Navrhovateľ a odporcovia v 1. a 2. rade dňa 16. 03. 1992 uzavreli Dohodu, v ktorej zmluvné strany označili názvom „firma J. R. XXX a firma J. - E. R. XXXX". V mene „J." ju podpísal navrhovateľ a v mene „J.-E." odporca v 1. rade ako zástupca firmy a odporca v 2. rade ako vedúci firmy, aj keď v čase uzatvárania Dohody už neexistovala „firma" J. a ešte nevznikla „firma J.-E.". Odporcovia v 1. a 2. rade touto dohodou prevzali na seba všetku zodpovednosť pri úhrade finančných podlžností, ktorými bola postihnutá firma J. R. XXX, okrem iného aj vo vzťahu k Daňovému úradu A. U. z náväznej kontroly, ktorá mala byť vykonaná v krátkej dobe po uzavretí Dohody. Finančné pohľadávky po firme J. R. XXX sa odporcovia zaviazali uhradiť do konca roka 1992. Pokiaľ by došlo k zániku firmy J. - E., tieto finančné pohľadávky sa zaviazali uhradiť zo svojich finančných prostriedkov odporcovia v 1. a 2. rade.

Uvedená dohoda potom bola uzavretá v čase, keď ani jeden z účastníkov tohto konania nebol podnikateľom. Oprávnenie navrhovateľa na podnikateľskú činnosť zaniklo vo februári 1992, odporca v 1. rade nikdy nemal a ani doteraz nemá oprávnenie na podnikateľskú činnosť a oprávnenie odporcu v 2. rade podnikať pod obchodným menom O. W. J. - E., získal až 19. 09. 1992. Pre aplikáciu ustanovení je rozhodujúcou povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, a nakoľko v čase uzatvárania dohody nebol ani jeden z účastníkov podnikateľom, nejedná sa v danom prípade o obchodnoprávny vzťah. Je nesporné, že navrhovateľ s odporcom mali spoločné podnikateľské aktivity, ktoré boli ukončené koncom roka 1991. Nie je pritom právne významné, či dôvodom ukončenia bol odchod navrhovateľa do Ruska tak, ako to tvrdil odporca v 1. rade, alebo dôvodom bolo rozhodnutie odporcu v 1. rade podnikať so svojim synom tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Takisto nie je právne významné, či písomná dohoda bola uzavretá pre účely dodávateľa, pre ktorého odporcovia v 1. a 2. rade mali vykonávať stavebné práce v T., alebo dohodou si chcel navrhovateľ zabezpečiť uhradenie dlhov, ktoré vznikli počas spoločného podnikania. Jednoznačne dohoda bola uzavretá medzi fyzickými osobami a podľa jej obsahu odporcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali zaplatiť podlžnosti, ktoré vznikli v súvislosti s podnikaním navrhovateľa a odporcu v 1. rade vo firme J... Pokiaľ ide o firmu J., jedná sa o podnikanie navrhovateľa na základe živnostenského oprávnenia, a preto aj keď došlo k zániku tohto oprávnenia, daňový úrad po vykonaní daňovej kontroly uložil povinnosť zaplatiť zistené daňové nedoplatky navrhovateľovi, na ktorého meno bolo vydané oprávnenie na podnikanie.

Podľa kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Táto právna úprava potom umožňuje, aby tretia osoba pristúpila k záväzku, čim sa uľahčí postavenie dlžníka. Uzavretím dohody v zmysle § 534 Obč. zákonníka sa nezmení nič v postavení veriteľa a uzavretie takejto dohody veriteľovi nemusí byť ani oznámené a teda sa o nej nemusí ani dozvedieť. Ide teda iba o vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou, pričom nesplnenie povinnosti poskytnúť plnenie veriteľovi, môže u tretej osoby (preberateľa) založiť jej zodpovednosť voči dlžníkovi na náhradu škody.

Dohodou zo dňa 16. 03. 1992 sa odporcovia v 1. a 2. rade zaviazali, že uhradia všetky daňové nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s podnikateľskými aktivitami firmy J., ktorá bola vedená na navrhovateľa. Veriteľom v tomto prípade je daňový úrad, ktorý koná len vo vzťahu k podnikateľovi (navrhovateľovi) od ktorého vymáha zistené daňové nedoplatky. Nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade si dobrovoľne neplnia záväzok zaplatiť dlh tak, ako sa zaviazali v dohode zo dňa 16. 03. 1992, vzniká navrhovateľovi vo vzťahu k odporcom právo na náhradu škody vo výške plnenia poskytnutého daňovému úradu.

Vykonaným dokazovaním v tomto konaní, ako aj dokazovaním vykonaným v predchádzajúcich konaniach vedených pod spis. zn. , a , kde súd posudzoval čiastkové nároky navrhovateľa na náhradu škody voči odporcom na základe tej istej dohody bolo preukázané, že účastníci Dohody sa slobodne a vážne rozhodli usporiadať záväzky, ktoré vznikli po ukončení podnikateľských aktivít odporcu v 1. rade vo firme J.. V aktivitách začatých vo firme J. pokračoval odporca v 1. rade aj naďalej s tým, že zákazky preberal odporca v 2. rade ešte skôr, ako mal vybavené živnostenské oprávnenie na firmu J.-E.. Nakoľko účastníkom bolo jasné, že podnikateľské aktivity firmy J. sa končia a pokračovať v nich budú odporcovia v 1. a 2. rade, dohodli sa na vyrovnaní finančných podlžností tak, že tieto mienili uhradiť odporcovia v 1. a 2. rade. Dlhy, ktoré boli známe v čase uzatvárania Dohody, t. j. vo vzťahu k Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia T. a Okresnému úradu práce A. E. boli vyčíslené konkrétnou sumou. Pokiaľ ide o záväzky voči daňovému úradu, Dohoda bola uzatváraná v čase, keď účastníci vedeli o daňovej kontrole, predpokladali daňové nedoplatky, ale nepoznali ich výšku. Preto odporcovia v 1. a 2. rade konkretizovali svoj záväzok ako daňové nedoplatky zrušenej firmy J., ktoré budú zistené Daňovým úradom A. U., keď akceptovali daňové nedoplatky vo výške, aká bude vyčíslená daňovou kontrolou. Výška týchto nedoplatkov bola vyčíslená daňovým úradom, pričom účastníci tieto nedoplatky nespochybnili - potom výška záväzku odporcov v 1. a 2. rade bola v Dohode dostatočne konkretizovaná. Námietka odporcov v 1. a 2. rade, že Dohoda je neplatná z dôvodu, že v nej nebola vymedzená „výška záväzku", nie je preto dôvodná.

Potvrdením daňového úradu zo dňa 14. 01. 2010 bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 08. 03. 2007 uhradil na účet Daňového úradu A. E. sumu 10 000,-Sk a dňa 23. 10. 2007 sumu 5 000,-Sk, pričom obidve tieto platby sú úhradami časti daňového nedoplatku zisteného kontrolou vykonanou Daňovým úradom A.. U. v termíne október - november 1992. Nakoľko dlžníkom vo vzťahu k daňovému úradu je navrhovateľ, je tento dlh vymáhaný od neho. Odporcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali za navrhovateľa splatiť tento dlh a tým, že ho spláca navrhovateľ, vzniká mu vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade škoda. Škoda vzniká navrhovateľovi vždy zaplatením konkrétnych splátok, pričom predmetom tohto konania sú splátky 15 000,-Sk, uhradené 08. 03. 2007 (10 000,-Sk) a 23. 10. 2007 (5 000,-Sk). Návrh na náhradu škody bol uplatnený na súde dňa 02. 03. 2009, teda v zákonnej 2-ročnej premlčacej dobe v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka.

Navrhovateľ písomným návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil istinu 497,90 eura spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 09. 03. 2007 zo sumy 331,93 eura až do zaplatenia a 8,5 % úrokom ročne od 24. 10. 2007 zo sumy 165,96 eura do zaplatenia a trovy konania. Na výzvu súdu, podaním zo dňa 18. 03. 2009 oznámil, že súhlasí s tým, aby súd vydal platobný rozkaz len čo do istiny a trov konania. Nežiadal teda zaviazať odporcu na úhradu úrokov z omeškania. Na základe tohto prehlásenia navrhovateľa tunajší súd dňa 23. 03. 2009 pod č. k. -31 vydal platobný rozkaz, a potom v zmysle ustanovenia predmetom konania po podaní odporu proti platobnému rozkazu zostala len istina 497,90 eura a trovy konania.

Navrhovateľ zaplatil daňovému úradu daňové nedoplatky vo výške 15 000,-Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom v zmysle ods. o zavedení meny euro v SR a v o zmene a doplnení niektorých zákonov, predstavuje 497,91 eura. Navrhovateľ uplatnil pohľadávku vo výške 497,90 eura a nakoľko, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, sa jedná o oprávnený nárok, súd návrhu vyhovel. Nakoľko sa jedná o spoločný záväzok odporcov v 1. a 2. rade, súd ich zaviazal na zaplatenie priznanej sumy spoločne a nerozdielne.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, a potom mu patrí v zmysle náhrada trov konania účelne vynaložených na uplatnenie nároku na súde. Navrhovateľ, zastúpený advokátom, si v zmysle uplatnil náhradu trov konania vo výške 469, eura (trovy právneho zastúpenia 439, eura a trovy vzniknuté zaplatením súdneho poplatku 30,-eur).

Navrhovateľ uplatnil pohľadávku 497,90 eura, a potom po zaokrúhlení v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 71/92 Zb. v spojení s položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok za návrh je 29,50 eura. Ako náhradu trov konania vzniknutých zaplatením súdneho poplatku preto súd navrhovateľovi priznal 29,50 eura. Pokiaľ navrhovateľ zaplatil vyšší súdny poplatok (30,-eur), preplatok súdneho poplatku 0,50 eura sa v zmysle § 11 ods. 4 citovaného zákona nevracia.

V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom od 01. 06. 2009 (ďalej Vyhláška), odmena za jeden úkon právnej služby je 33,20 eura - právny zástupca navrhovateľa však uplatnil odmenu 33,19 eura. Súd potom priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa uplatnenú odmenu po 33,19 eura za tri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 08. 06. 2009 a účasť advokáta na dvoch pojednávaniach - dňa 04. 02. 2010 a 04. 08. 2010. Za účasť na pojednávaní dňa 07. 01. 2010 patrí právnemu zástupcovi podľa Vyhlášky len 1-ina odmeny (t. j. 8, eura), nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za úkon - odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu o prerušení konania patrí advokátovi v zmysle Vyhlášky odmena vo výške 1-ice základnej sadzby, t. j. 16, eura, nakoľko odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej. Súd nepriznal advokátovi odmenu za podanie zo dňa 24. 11. 2009, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 26. 11. 2009 z dôvodu, že sa nejedná o účelne vykonaný úkon. V tomto podaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nedošlo k mimosúdnemu usporiadaniu nároku, keď sa odvolával na písomné oznámenie navrhovateľa dňa 10. 11. 2009. Navrhovateľ však žiadne takéto písomné podanie súdu nepredložil. Naviac v čase vyhotovenia tohto písomného podania už bolo nariadené pojednávanie na deň 07. 01. 2010, o čom boli navrhovateľ aj jeho právny zástupca písomne upovedomení (navrhovateľ prevzal upovedomenie o odročení pojednávania dňa 06. 11. 2009 a jeho právny zástupca dňa 05. 11. 2009). Žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24. 11. 2009 o pokračovanie v konaní bola preto nadbytočná. Súd potom priznal advokátovi odmenu po 33,19 eura za tri úkony, za jeden úkon priznal odmenu 8,30 eura a za podané odvolanie 16,60 eura, čo je spolu 124,47

eura. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 Vyhlášky súd súčasne priznal zástupcovi navrhovateľa náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné a to za úkon vykonaný v roku 2009 vo výške 6,95 eura a za 4 úkony vykonané v roku 2010 po 7,21 eura, spolu paušálna náhrada 35,79 eura.

Právny zástupca navrhovateľa cestoval na pojednávanie vlastným osobným motorovým vozidlom zn. Opel Astra s tým, že si uplatnil náhradu za čas strávený cestou zo sídla svojej kancelárie v H. do Liptovského Mikuláša a späť a to za účasť na troch pojednávaniach, t. j. dňa 07. 01. 2010, 04. 02. 2010 a 04. 08. 2010, vždy za 3 polhodiny. Nakoľko sa jedná o nárok uplatnený v súlade ust. § 17 Vyhlášky, súd priznal advokátovi náhradu za čas strávený cestovaním na uvedené tri pojednávania spolu v trvaní 9 polhodín po 12,02 eura, spolu 108,18 eura.

Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, a preto v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky sa priznaná odmena 124,47 eura, paušálna náhrada 35,79 eura a náhrada za stratu času vo výške 108,18 eura, spolu 268,44 eura, zvyšujú o DPH 51,-eur na sumu 319,44 eura.

Právny zástupca navrhovateľa si z titulu náhrady cestovných výdavkov uplatnil iba náhradu za spotrebované pohonné hmoty, keď v súvislosti s jeho účasťou na každé pojednávanie bolo ubehnutých 96 km. Podľa údajov v technickom preukaze, priemerná spotreba pohonných hmôt použitého osobného motorového vozidla je 6,6 litra paliva BA 95 B na 100 km. Nakoľko súdu neboli predložené doklady o cenách pohonných hmôt v čase uskutočnenia jednotlivých pracovných ciest, súd vychádzal z priemerných cien pohonných látok v SR, zverejnené Štatistických úradom SR. Podľa týchto údajov priemerná cena benzínu Natural 95-oktánového (vrátane DPH) bola dňa 07. 01. 2010 - 1,176 eura/1 liter, dňa 04. 02. 2010 - 1,177 eura/1 liter a dňa 04. 08. 2010 - 1,268 eura/1 liter. Pri ubehnutých 96 km, priemernej spotrebe pohonných hmôt 6,6 km, potom súd priznal náhradu za spotrebované pohonné látky dňa 07. 01. 2010 vo výške 7,45 eura, dňa 04. 02. 2010 vo výške 107,46 eura a dňa 04. 08. 2010 vo výške 8,03 eura. V týchto cenách je už zahrnutá DPH, a potom súd priznal zástupcovi navrhovateľa podľa Vyhlášky a o cestovných náhradách, náhradu cestovných výdavkov vo výške 22,94 eura (vrátane DPH).

Vzhľadom na uvedené dôvody, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, vzniknutých zaplatením súdneho poplatku vo výške 29,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 342,38 eura, spolu 371,88 eura. Súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému navrhovateľovi nemala byť priznaná náhrada trov konania. Vypočutím navrhovateľa a odporcu v 1. rade bolo zistené, že ich sociálna situácia je približne rovnaká, pričom odporcovia v 1. a 2. rade mohli predísť tomuto súdnemu konaniu, pokiaľ by boli dobrovoľne zaplatili navrhovateľovi uplatnenú sumu. U odporcu v 2. rade takisto neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by navrhovateľovi nemala byť priznaná náhrada trov konania.

Obidvaja odporcovia sa Dohodou zaviazali na plnenie, a preto ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade škody vo výške 497,90 eura aj k náhrade trov konania. V zmysle sú odporcovia povinní plniť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že istinu 497,90 eura sú povinní zaplatiť navrhovateľovi a náhradu trov konania vo výške 371,88 eura sú povinní v zmysle zaplatiť advokátovi JUDr. C. E. na ním označený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).