Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/50/2007

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky : J.. V. P., bytom ul. V. č. XXX, V. N. T., proti odporcovi : S. R. N. R. S. R., N. A. D. č. X,. XXX. XX B., o určenie, že odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľky zo dňa 2.8.2010 na zastavenie konania podľa ust. , takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.06.2007 sa navrhovateľka domáhala určenia, že jej právo na odmeňovanie uskutočňované podľa v platnom znení v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špeciálneho súdu podľa uvedeného v období od 15.04.2005 bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

Súd odporcovi doručil návrh na začatie konania dňa 6.6.2008 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu ( uznesenie č.k. - 11 zo dňa 18.1.2008 ).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 6.6.2008 a vyjadrenie doručil súdu dňa 11.6.2008. Vyjadrenie bolo doručené navrhovateľke dňa 20.11.2008 na vedomie. Z obsahu písomného vyjadrenia odporcu vyplýva, že Kancelária NR SR ako štátna rozpočtová organizácia ( ust. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojení s ust. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov, je právnickou osobou oprávnenou v tomto konaní podať vyjadrenie vo veci a nárok navrhovateľky neuznáva. Navrhovateľka ako orgán konajúci za Slovenskú republiku označila NR SR. Za právnickú osobu je možné považovať len taký subjekt, ktorému právny predpis priznáva spôsobilosť k právam a povinnostiam. Štátne orgány a štátne inštitúcie nie sú právnickými osobami, pokiaľ to o nich zákon vyslovene nestanoví ( ust. ) alebo pokiaľ nie sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami.

SR a ani o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov nepriznáva NR SR spôsobilosť k právam a povinnostiam. NR SR ako jedna z ústavných zložiek štátnej moci v Slovenskej republike má právnu základňu svojho vzniku , právomoci, zodpovednosti ako aj zániku danú priamo SR. Nepatrí však medzi orgány štátnej správy SR, je jediným zákonodarným a ústavodarným orgánom SR a je štátnym orgánom , ktorý má priznané postavenie umožňujúce jej stať sa účastníkom len "ústavne relevantného sporu ". Zohľadňujúc princíp legality obsiahnutý v SR je potrebné v súvislosti s podaným návrhom uviesť, že v zmysle platného právneho poriadku SR zákonodarná činnosť NR SR nepodlieha preskúmavaniu súdmi vykonávajúcimi tzv. všeobecné súdnictvo v SR. NR SR nenesie za zákonodarnú činnosť hmotnoprávnu

zodpovednosť. Preskúmavanie zákonov z hľadiska ich súladu s SR patrí do výlučnej pôsobnosti Ústavného súdu SR, ktorý je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka označila ako orgán konajúci v mene SR subjekt, ktorý nemá procesnú ani hmotnoprávnu subjektivitu. Podľa názoru odporcu ide o taký nedostatok podmienky konania, na základe ktorého navrhol aby súd vo veci konanie podľa ust. zastavil, alebo prerušil konanie a podal návrh na začatie konania na základe SR na Ústavný súd SR.

Navrhovateľka dňa 26.11.2008 požiadala s poukazom na ust. o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkoch. Podaním doručeným súdu dňa 29.7.2009 oznámila, že netrvá na svojej žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Podľa ust. kedykoľvek za konania prihliadne súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ). Jednou z týchto podmienok je spôsobilosť účastníka konania byť účastníkom konania.

Podľa § ust. 90 účastníkom konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Predpokladom procesnej spôsobilosti účastníka podľa citovaného ustanovenia zákona je hmotnoprávna subjektivita, podľa .

Podľa ust. , spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa ust. ( veta prvá ) ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( )

Podľa ustanovenia každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať ( procesná spôsobilosť ) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( ).

Podľa ustanovenia , právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb b) účelové združenia majetku c) jednotky územnej samosprávy d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( )

Podľa , 73 , Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Podľa Čl.80 SR poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní.

O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.

Podľa SR do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:

a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,

b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,

c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,

e) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými

f) zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,

g) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,

h) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,

i) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet,

j) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,

k) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

l) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,

m) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p),

n) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.

Podľa Čl.87 SR návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.

Predpokladom procesnej subjektivity účastníka konania podľa citovaných ustanovení a je hmotnoprávna subjektivita, vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľný.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky je vymedzená v SR a charakteristika Národnej rady SR je vymedzená vo vyššie uvedených ustanoveniach SR, z ktorých vyplýva, že Národná rada má v zmysle SR ústavnoprávnu spôsobilosť a v zmysle ( keďže iné veci všeobecné súdy prejednávajú a rozhodujú v občianskom súdnom konaní len ak to ustanovuje zákon ) nemá Národná rada SR v tejto veci z hľadiská občianskeho práva hmotného postavenie právnickej osoby a teda nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, v dôsledku čoho nemá ani procesnú subjektivitu na takéto konanie.

Nakoľko odporca nemá spôsobilosť na práva a povinnosti ( právnu subjektivitu ) na toto občianskoprávne konanie pred všeobecným súdom .

Uznesením č.k. - 34 zo dňa 17.5.2010 bola navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád návrhu na začatie konania podľa ust. a ust. ,

Navrhovateľka podaním zo dňa 2.8.2010 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 2.8.2010 vzala návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd v súlade s citovaným ustanovením na základe návrhu navrhovateľky na zastavenie konania voči odporcovi pred prvým pojednávaním konanie zastavil, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Navrhovateľka dňa 26.11.2008 požiadala s poukazom na ust. o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkoch. Podaním doručeným súdu dňa 29.7.2009 oznámila, že netrvá na svojej žiadosti o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov. Z dôvodu zastavenia konania pred otvorením pojednávania ako aj z dôvodu, že navrhovateľka netrvala na návrhu na oslobodenie od zaplatenia od súdnych poplatkov, súd o tomto návrhu nerozhodol.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania podľa výsledku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s .p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.