Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/141/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v právnej veci navrhovateľov: X. J. XX, Y. 2. D. 3. N. 6. N. 7. N., 8. X. 9. R. 10. H. 11. X. všetci zastúpení navrhovateľom v 1. rade, proti odporcom: 1. Slovenská republika zastúpená Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 2. Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo spravodlivosti, Župné nám. 13, Bratislava, 3. Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, 4. Generálna prokuratúra SR, sídlom Štúrova 2, Bratislava, 5. Daňové riaditeľstvo SR, Nová 13, Banská Bystrica, 6. Národná banka SR, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o určenie zodpovednosti ta škodu a o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1. až 6. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až 11. rade sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 05.02.2004 domáhali určenia zodpovednosti za škodu a náhradu škody voči odporcom v 1. a 2. rade. Svoj návrh na začatie konania odôvodnili tým, že navrhovatelia uzatvorili zmluvy o pôžičke so spoločnosťou B.M.G. Invest, s.r.o. na základe ktorých do spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o. zaplatili sumu 2.561.400,-Sk s tým, že táto im bude po skončení zmluvného vzťahu vyplatená späť. Poukázali na to, že spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o. na základe zmlúv o tichom spoločenstve, zmlúv o pôžičke, príp. iných nepomenovaných zmlúv získala od navrhovateľov peniaze, ktoré sa zaväzovala vyplatiť späť spolu s príslušným úrokom. Navrhovatelia v 1. až 11. rade uviedli, že vo februári 2002 prestala spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o. plniť zmluvné záväzky. Uviedli, že spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o. nemala povolenie na pôsobenie na finančnom trhu a aj napriek tejto skutočnosti ponúkala výnosy od 20 až do 40%. Podľa navrhovateľov je zrejmé, že spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o. vyvíjala činnosť, ktorú zákon umožňuje len bankovým subjektom. Poukázali na to, že štatutárni zástupcovia B.M.G. Invest, s.r.o. museli vedieť o tom, že takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a teda uvádzali svojich klientov do omylu. Podľa navrhovateľov týmto konaním naplnili skutkovú podstatu trestného činu podvodu. Ďalej navrhovatelia uviedli, že odporcovia v 1. a 2. rade nepodnikali kroky na zamedzenie podvodnej činnosti B.M.G. Invest, s.r.o.. Zodpovednosť odporcu v 2. rade vidia navrhovatelia v tom, že neurobil včas účinné legislatívne zmeny, ktoré by adekvátnym spôsobom zamedzili podnikateľským aktivitám spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o. a klamlivej reklame. Navrhovatelia v 1. až 11. rade sa v žalobnom petite domáhali určenia, že Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom spravodlivosti SR je zodpovedná za škodu spôsobenú navrhovateľom krachom spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o.. Žiadali určenie povinnosti odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 25.300,-Sk navrhovateľovi v 1. rade, sumy 504.000,-Sk navrhovateľovi v 2. rade, sumy 309.000,-Sk navrhovateľovi v 3. rade, sumy 253.500,-Sk navrhovateľovi v 4. rade, sumy 200.000,-Sk navrhovateľovi v 5. rade, sumy 303.800,-Sk navrhovateľovi v 6. rade,

sumy 300.500,-Sk navrhovateľovi v 7. rade, sumy 425.300 navrhovateľovi v 8. rade, sumy 50.000,-Sk navrhovateľovi v 9. rade, sumy 150.000,-Sk navrhovateľovi v 10. rade, sumy 40.000,-Sk navrhovateľovi v 11. rade.

V priebehu konania navrhovatelia v 4. a 5. rade zomreli a súd uznesením č.k. - 137 zo dňa 10.02.2009 konanie o návrhu navrhovateľov v 4.a 5. rade zastavil.

Súd uznesením č.k. - 139 zo dňa 18.02.2010 pripustil do konania č.k. ďalších účastníkov na strane odporcu a to odporcu v 3. rade Ministerstvo financií SR, sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, odporcu v 4. rade Generálnu prokuratúru SR, sídlom Štúrova 2, Bratislava, odporcu v 5. rade Daňové riaditeľstvo SR, sídlom Nová 13, Banská Bystrica a odporcu v 6. rade Národnú banku SR, sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava. Navrhovateľ v 1. až 11. rade v písomnom podaní zo dňa 31.07.2008 zmenili žalobný návrh tak, že sa domáhajú plnenia od odporcov v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne.

Odporca v 1. rade sa dňa 28.07.2004 písomne vyjadril k návrhu na začatie konania. Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že Úrad finančnej správy kriminálnej polície prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Poukázal na ďalší postup v rámci ktorého od 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňový úrad. Dňa 26. 03. 2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia, o.c.p., a.s., a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 04. 02. 2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal úrad finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných osôb žiadne hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii podľa . Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti nebankových subjektov využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek upozorneniam napr. z tlače uzavreli s nebankovými subjektmi záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporcovi v 2. rade sa dňa 03.08.2004 písomne vyjadril k návrhu na začatie konania. Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom k návrhu pripojenej zmluvy investoval svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobila pri výkone svojej činnosti ako podnikateľský subjekt na základe ustanovený , nepôsobili v oblasti finančného trhu, nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovensko ani Úradu pre finančný trh. Zároveň namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodu a postupom akýchkoľvek orgánov štátu.

Odporca v 3. rade sa dňa 29.03.2010 písomne vyjadril k návrhu na začatie konania. Odporca v 3. rade považuje žalobu za neopodstatnenú a neoprávnenú. Zastáva názor, že v danom sporu Slovenská republika - Ministerstvo financií SR nie je pasívne legitimované, pretože dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 01.10.2000 Úrad pre finančný trh. Uviedol, že samotné výpisy z obchodného registra potvrdzujú, že obchodné spoločnosti BMG INVEST, s.r.o., AGW spol. s.r.o., Drukos, a.s., Horizont Slovakia, o.c.p., BDV družstvo nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond a už pri nahliadnutí do obchodného registra muselo byť zrejmé, že sa o investičnú spoločnosť nejedná. Odporca v 3. rade poukázal na vykonané legislatívne opatrenia. V novele zákona o bankách sa zamedzilo prijímanie peňažných prostriedkov subjektmi, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým, zákon o kolektívnom investovaní zaviedol vhodnejšiu definíciu kolektívneho investovania, ustanovila sa možnosť jeho vykonávania len na základe povolenia orgánu štátneho dozoru. Odporca v 3. rade vypracoval materiál s názvom návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia.

Odporca v 4. rade sa dňa 30.04.2010 písomne vyjadril k návrhu. Uviedol, že nárok navrhovateľov v celom rozsahu neuznáva. Navrhovatelia v žalobe podľa odporcu v 4. rade neprodukujú také dôkazy, ktoré by zakladali objektívnu zodpovednosť odporcu v 4. rade na uplatňovanej škode.

Odporca v 5. rade dňa 29.04.2010 doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Odporca v 5. rade považuje žalobu navrhovateľov v 1. až 11: rade za neopodstatnenú. Poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v 5. rade v tomto súdnom konaní ako aj na to, že zo strany odporcu v 5. rade nedošlo ku konaniu, ktorým by mohla škoda vzniknúť a teda neexistuje právny dôvod na uplatnenie zodpovednosti na náhradu škody voči Daňovému riaditeľstvu SR.

Odporca v 6. rade dňa 28.04.2010 doručil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Nárok navrhovateľov neuznal v celom rozsahu. Poukázal na to, že podľa zákona o Národnej banke Slovenska je jednoznačné a nesporné, že odporca v 6. rade mohol vykonávať dohľad iba nad subjektmi, ktoré taxatívne určil zákon o NBS a nad ďalšími subjektmi, ak tak výslovne ustanoví osobitný zákon. Podľa odporcu v 6. rade nemohol odporca v 6. rade vykonávať dohliadky alebo kontroly v nebankových subjektoch. Podľa odporcu v 6. rade sú jednotlivé tvrdenia navrhovateľov v 1. až 11. rade účelové a nepreukázané.

Zástupca navrhovateľov písomným podaním zo dňa 21.08.2010 ospravedlnil neúčasť navrhovateľov v 1. až 11. rade na súdnom pojednávaní. Uviedol, že navrhovateľ v 1. rade má vážne osobné a rodinné dôvody pre neúčasť na súdnom pojednávaní. Navrhovateľka v 2. rade podľa zástupcu navrhovateľov dlhodobo žuje v Anglicku. Navrhovateľ v 3. rade taktiež dlhodobo žije v Anglicku. Navrhovateľ v 6. rade žije v Kanade. Navrhovateľka v 7. rade žije v Austrálii. Navrhovateľka v 8. rade má byť vážne chorá. Navrhovatelia v 9. rade a navrhovateľ v 10. rade pracuje v Rakúsku a navrhovateľ v 11. rade pracuje v Nemecku. viedol, že sa z týchto dôvodov navrhovatelia v 1. až 11. rade nemôžu zúčastniť súdneho pojednávania. Súd má za to, že navrhovateľ v 1. rade nešpecifikoval jeho osobné a rodinné dôvody pre ktoré sa nezúčastnil súdneho pojednávania a z tohto dôvodu je jeho ospravedlnenie irelevantné. Skutočnosť, že navrhovateľ v 2., 3., 6., 7. rade žijú mimo územia Slovenskej republiky a navrhovatelia v 9 až 11. rade pracujú mimo územia Slovenskej republiky nie je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na súdnom pojednávaní. Navrhovatelia boli riadne predvolaní na súdne pojednávanie a mohli pricestovať na územie Slovenskej republiky a zúčastniť sa súdneho pojednávania. Dôvody neúčasti na pojednávaní uvedené zástupcom navrhovateľov v 1. až 11. rade nie sú dôvodmi pre ktoré by muselo byť súdne pojednávanie odročené.

Odporca v 5. rade v písomnom podaní zo dňa 20.08.2010 ospravedlnil neúčasť na súdnom pojednávaní konanom dňa 25.08.2010 dlhodobo plánovaným školením zamestnancov, ktorým bol uvedený súdny prípad pridelený. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania.

Odporca v 6. rade v písomnom podaní zo dňa 18.08.2010 ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neprítomnosťou právnej zástupkyne odporcu v 6. rade, ktorá je mimo územia SR. Odporca v 6. rade nepreukázal, že sa jeho právna zástupkyňa v čase súdneho pojednávania dňa 25.08.2010 zdržovala mimo územia Slovenskej republiky.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov v 1.,2.,3., 6.,7.,8.,9.,10.,11 rade a odporcov v 1.,2.,3.,5.,6. rade s poukazom na ustanovenie .

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Starej Ľubovni, výsluchom navrhovateľa v 11. rade prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v Starej Ľubovni a listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 10.07.2001 uzatvorenej medzi navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.09.199 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 2. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.09.1999 uzatvorenou medzi navrhovateľom v 3. rade a spoločnosťou B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.05.2000 uzatvorenou medzi navrhovateľom v 3. rade a

B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.12.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľom v 6. rade a spoločnosťou B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2002 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 7. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.10.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľom v 6. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.10.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 7. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 09.02.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 8. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 28.02.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 8. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.05.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 8. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 10.08.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 8. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 25.09.2000 uzatvorenou medzi navrhovateľom v 9. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 25.09.2000 uzatvorenou medzi navrhovateľom v 10. rade a B.M.G. Invest, s.r.o., zmluvou o pôžičke zo dňa 11.09.2001 uzatvorenou medzi navrhovateľkou v 11. rade a B.M.G. Invest, s.r.o. a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z výsluchu navrhovateľky v 2. rade, ktorý vykonal dožiadaný Okresný súd Košice I zistil, že navrhovateľka v 2. rade uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve s nebankovým subjektom HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p., a.s.. Zmluva bola uzatvorená na dobu 6 mesiacov. Uviedla, že nebankovému subjektu poskytla vklad vo výške 60.000,-Sk a nebankový subjekt sľúbil navrhovateľke podiel na zisku vo výške 29,50% ročne z výšky vkladu. navrhovateľka tvrdila, že jej nebankový subjekt nič neplatil. O vzniku škody sa navrhovateľka dozvedela 06.02.2002, keď išla vybrať peniaze z nebankového subjektu.

Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade, ktorý vykonal dožiadaný Okresný súd v Starej Ľubovni súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade uzatvoril zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytol nebankovému subjektu pôžičku vo výške 25.300,-Sk. Priznal, že mu nebankový subjekt vyplácal dohodnuté výnosy, ale iba do určité momentu. Zmluvu uzatvoril navrhovateľ na popud masívnej reklamy, ktorá bola vo všetkých médiách. Od zmluvy navrhovateľ v 1. rade neodstúpil a ani ju nevypovedal. Nárok na peňažné plnenie si uplatnil aj v rámci konkurzného konania. Navrhovateľ v 1. rade vidí nesprávny úradný postup v tom, že so súhlasom jednotlivých ministerstiev táto činnosť nebola zastavená.

Z výsluchu navrhovateľa v 11. rade, ktorý vykonal dožiadaný Okresný súd v Starej Ľubovni súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytol nebankovému subjektu pôžičku vo výške 40.000,-Sk. Priznal, že mu štyri mesiace boli vyplácané dohodnuté splátky úroku. Zmluvu uzatvoril navrhovateľ v 11. rade na základe masívnej reklamy. Zmluvu nevypovedal a svoj peňažný nárok si uplatnil aj v rámci konkurzného konania. O vzniku škody sa navrhovateľ v 11. rade dozvedel niekedy koncom februára, začiatkom marca 2002, kedy bolo zrejmé, že spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o. skrachovala.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.07.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 1. rade zistil, že navrhovateľ v 1. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 25.300,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 39,50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.1999 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 2. rade zistil, že navrhovateľ v 2. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 504.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.1999 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 3. rade zistil, že navrhovateľ v 3. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 250.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 48%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.05.2000 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 3. rade zistil, že navrhovateľ v 3. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 59.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 48%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 6. rade zistil, že navrhovateľ v 6. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 103.300,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 39,50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.01.2002 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 7. rade zistil, že navrhovateľ v 7. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 41,50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 6. rade zistil, že navrhovateľ v 6. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20.500,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 39,50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 7. rade zistil, že navrhovateľ v 7. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 20.500,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 39,50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 8. rade zistil, že navrhovateľ v 8. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 120.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 40%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 12 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.02.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 8. rade zistil, že navrhovateľ v 8. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 80.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 40%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.05.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 8. rade zistil, že navrhovateľ v 8. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 103.300,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 39,5%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 8. rade zistil, že navrhovateľ v 8. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 122.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky

s dohodnutým ročným úrokom 39,50%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.09.2000 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 9. rade zistil, že navrhovateľ v 9. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 50.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 48%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.09.2000 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 10. rade zistil, že navrhovateľ v 10. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 150.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 48%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 36 mesiacov.

Súd zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.09.2001 uzatvorenej medzi B.M.G. Invest, s.r.o. a navrhovateľom v 11. rade zistil, že navrhovateľ v 11. rade požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 40.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 35%. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu uzatvárajú na dobu 12 mesiacov.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie

orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa ,3 Ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa , o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa , písm. a, o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01. 11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci mohol odporca v 3. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto prípade nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcu v 3. rade zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu v 3. rade založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v 3. rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke či tichom spoločenstve. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce z

uzatvorených zmlúv v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca v 3. rade zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv ( na vrátenie vkladu, úrokov a podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu v 3. rade podľa zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( ) bola vymedzená v pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( ) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť obchodnej spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. Zároveň treba prisvedčiť odporcovi v 3. rade v tom, že už v čase uzavretia väčšiny zmlúv bol kompetentný výkonom štátneho dozoru Úrad pre finančný trh.

Podľa , o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu.

V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru NBS. Okrem toho navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS v tom čase mala vedomosť o uzatváraní takýchto zmlúv, keď navrhovateľ zmluvy do 10. 11. 1999 s nebankovým subjektom neuzavrel. Pokiaľ novela s účinnosťou od 11. 10. 1999 túto kompetenciu NBS v zrušila, bolo tak v dôsledku koncentrácie kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom, pretože iné subjekty, ktoré vykonávajú činnosti bez povolenia pôsobiť ako banka, by mali byť postihované za nedovolené podnikanie.

V časti, v ktorej sa dovoláva navrhovateľ nečinnosti NBS v rámci výkonu jej kompetencie, treba ešte dodať, že žiaden z navrhovateľom označených odporcov nie je v tejto časti pasívne legitimovaným.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Podľa , písm. c, e o Policajnom zbore, policajný zbor plní najmä tieto úlohy:

c) odhaľuje trestné činy a zaisťuje ich páchateľov

d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.

Podľa prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.

Podľa SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 ) ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny doklad.

Podľa , , o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ( účinnom od 01. 01. 2002 ) Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Navrhovatelia v 1. až 11. rade poukazovali aj na povinnosť postupovať z úradnej povinnosti pre orgány činné v trestnom konaní, okrem iného aj policajné orgány. A teda poukazovali na zásadu oficiality, ktorú orgánom činným v trestnom konaní, ( ďalej len "OČvTK" ) ukladá v trestnom konaní, ktoré je konaním podľa ( ). Z návrhu však nevyplýva, ktoré z viacerých OČvTK mali začať konať, neuvádza sa v akej veci, v zmysle ktorých konkrétnych ustanovení postupu ich konania a ani kedy mali podľa nich začať konať a to tak, aby opomenutie ich činnosti predpísaným spôsobom, bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu ich nesprávny úradný postup. Navrhovatelia neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti OČvTK spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca v 1. rade preukázal listinnými dôkazmi k svojmu vyjadreniu, že OČvTK venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti, a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v priamej príčinnej súvislosti s ktorým uzatvorili navrhovatelia zmluvu o pôžičke a vložili tak na ich základe do nebankového subjektu svoje peňažné prostriedky. Absentuje tu aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou OČvTK a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľom tým, že uzatvorili zmluvu, ale nevrátením vloženého vkladu a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia nebankového subjektu, na podnikaní ktorého dokonca ako tichý spoločník mal účasť, a nie v dôsledku postupu či nečinnosti OČvTK.

V prejednávanej veci nemohlo Ministerstvo spravodlivosti SR samo, či prostredníctvom do jeho pôsobnosti patriacich orgánov súdnej moci, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť nebankovým subjektom či uzavretie zmluvy o pôžičke, resp. ovplyvniť začatie trestného stíhania vo veci nebankových subjektov. Nemohla preto táto nečinnosť z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v 2. rade v tomto

ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť.

Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Taktiež skutočnosť trestného stíhania zodpovedných štatutárnych zástupcov nemohla ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľov, táto len môže založiť ich občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú trestnou činnosťou voči navrhovateľom ako poškodeným touto trestnou činnosťou, pokiaľ sa preukáže. Preto ani nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi postupom trestného konania a vznikom škody v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bol to práve samotní navrhovatelia, ktorí svojou hrubou nedbalosťou zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mohli sa totiž pred uzatvorením zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpili do záväzkového vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predložených zmlúv o pôžičke mohli poznať ( bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií. Mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje.

Nie je daná zodpovednosť odporcov podľa , lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa , ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo (ušlý zisk).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené.

V zmysle uvedeného súd dovolil, že pokiaľ si navrhovatelia uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne, nakoľko navrhovateľom škoda (v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže im vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy bude vedieť aj v akej výške a odkedy im vlastne aj začne plynúť premlčacia lehota ( § 22 zák.

č. ). V prvom rade si teda navrhovatelia musia vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už nemôže ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľov voči nebankovým subjektom zo zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke a to buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku majetku, eventuálne ako poškodeného v trestnom či civilnom konaní voči trestne zodpovedným predstaviteľom štatutárnych orgánov. Aj z uvedeného dôvodu súd návrh ako predčasne podaný zamietol.

Na základe uvedených právnych záverov súd mal súd za to, že navrhovatelia v 1.,2.3.,6.,7.,8.,9.,10.,11. rade nepreukázali v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov v 1. až 6. rade za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi v 1. až 4. rade náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca v 1. až 4. si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti,

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona