Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-162-2007.pdf
PDF · 126.25 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/162/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. K., bytom O. XXX, toho času v G. na výkon trestu odňatia slobody v K., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Belicom, so sídlom Dunajská 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o upustenie a zdržanie sa zásahov odporcu do práv navrhovateľa, o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným 29.11.2007 domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,18 € /300.000,- Sk/ za každý mesiac porušovania jeho práv a náhrady majetkovej ujmy vo výške 1.337,- Sk /44,38 €/. Po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní 22.6.2010, na návrh navrhovateľa zo dňa 13.1.2010 /č. l. 109/, sa navrhovateľ domáhal určenia, že odporca je povinný upustiť a zdržať sa zásahov, ktoré stále hrozia, a to do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa - práva na súkromie - je povinný upustiť a zdržať sa premiestnenia navrhovateľa z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava alebo do akéhokoľvek iného Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s rovnakým stupňom stráženia, ktorý sa nachádza vo väčšej vzdialenosti od Žirian č. d. XXX, okres V. ako je G. K., a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Ďalej sa navrhovateľ domáhal určenia, že odporca je povinný upustiť a zdržať sa voči navrhovateľovi takého konania, ktoré stále hrozí, na základe ktorého by bol navrhovateľ umiestnený na výkon trestu odňatia slobody s rovnakým stupňom stráženia do geograficky vzdialenejšieho ústavu na výkon trestu ako je G. Leopoldov od miesta trvalého pobytu navrhovateľových rodinných príslušníkov - blízkych osôb: otec Y. K., T. Q. K., brat I. K., švagriná R. K., synovec I. K., všetci s bydliskom O. XXX, okres V., ktoré by bolo v rozpore s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2 a nasl. zák. č. 365/2004 Z. z. v porovnaní s ostatnými odsúdenými na doživotie umiestnenými v ÚVTOS Leopoldov, ktorých blízke osoby /rodinní príslušníci/ majú bydlisko bližšie k ÚVTOS Leopoldov ako k ÚVTOS Ilava a ktorí zostali naďalej v ÚVTOS Leopoldov, čím by boli dotknuté práva a právom chránené záujmy a slobody navrhovateľa, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ sa tiež domáhal určení, že odporca je povinný upustiť a zdržať sa voči navrhovateľovi takého konania, ktoré stále hrozí, v ktorom by NA ROZDIEL od konania k ostatným odsúdeným na doživotie naďalej od konania k ostatným odsúdeným na doživotie naďalej zotrvávajúcich v ÚVTOS
Leopoldov konal v rozpore so zákazom diskriminácie z dôvodov podľa § 2 a nasl. zákona č. 365/2004 Z. z., a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, odporca je povinný upustiť a zdržať sa voči navrhovateľovi takého konania, ktoré stále hrozí, ktorým by odporca premiestnil len navrhovateľa na akúkoľvek dobu z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava alebo do akéhokoľvek iného ÚVTOS s rovnakým stupňom stráženia, ktorý sa nachádza vo väčšej vzdialenosti od Žirany XXX, okres V. ako je G. K., a NIE všetkých ostatných odsúdených na doživotie /priama diskriminácia/, čím by odporca tak s navrhovateľom v zmysle § 2a ods. 2 ADZ /úprava od 1.4.2008/ zaobchádzal menej priaznivo ako by zaobchádzal s inými odsúdenými na doživotie, kde bydlisko ich rodinných príslušníkov /blízkych osôb/, je geograficky bližšie k ÚVTOS Leopoldov ako k ÚVTOS Ilava, ktorí by tak mohli svoje právo na súkromie
- rodinný a súkromný život - návštevy rodinnými príslušníkmi /blízkymi osobami/ realizovať s menšími obmedzeniami v ÚVTOS Leopoldov ako v ÚVTOS Ilava, a to v porovnateľnej situácii - bez udania akéhokoľvek dôvodu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, odporca je povinný upustiť a zdržať sa voči navrhovateľovi takého konania, ktoré by bolo aj nepriamou diskrimináciou /§ 2a ods. 3 ADZ - úprava od 1.4.2008/, kde rozhodnutia odporcu o premiestnení LEN navrhovateľa na akúkoľvek domu z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava by znevýhodnili navrhovateľa v porovnaní s inými porovnateľnými osobami - s inými odsúdenými na doživotie naďalej zotrvávajúcimi v ÚVTOS Leopoldov, kde bydlisko ich rodinných príslušníkov /blízkych osôb/ je geograficky bližšie k ÚVTOS Leopoldov ako k ÚVTOS Ilava, ktorí by tak mohli svoje právo na súkromie - rodinný a súkromný život - návštevy rodinnými príslušníkmi / blízkymi osobami/ realizovať s menšími obmedzeniami v ÚVTOS Leopoldov ako v ÚVTOS Ilava, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch spolu vo výške 49.790,88 EUR /1.500.000,- Sk/ odporcom, a to titulom porušenia osobnostného práva navrhovateľa opísaným konaním odporcu - právo na súkromie - právo na rodinný a súkromný život - premiestnenie navrhovateľa z ÚVTOS Leopoldov dňa 23.11.2007 do ÚVTOS Ilava s umiestnením až do mája 2008 a titulom porušenia dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania konaním odporcu - premiestnenie navrhovateľa z ÚVTOS Leopoldov dňa 23.11.2007 do ÚVTOS Ilava s umiestnením až do mája 2008 - v porovnaní s ostatnými odsúdenými na doživotie, ktorí naďalej zostali umiestnení v ÚVTOS Leopoldov a ktorých blízke osoby majú bydlisko bližšie k ÚVTOS Leopoldov ako k ÚVTOS Ilava, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a zaplatenia majetkovej ujmy - náhradu škody vo výške 44,38 EUR /1.337,- Sk/ odporcom, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je osobou odsúdenou na doživotný trest odňatia slobody, ktorý pôvodne vykonával vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove. Dňa 23.11.2007 bol prevezený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody do Ilavy, čím bolo porušené jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Tým, že bol navrhovateľ premiestnený do Ilavy, stratil kontakt so svojimi blízkymi, ktorí ho nemohli v Ilave navštevovať z dôvodu veľkej vzdialenosti od miesta bydliska, z ekonomických a finančných dôvodov. Došlo tak k pretrhnutiu citových pút medzi navrhovateľom a jeho blízkymi, v navrhovateľovi vyvolalo hrôzu, pocity strachu a úzkosti, prežíval bolesť, ktorú nemôže opísať slovami a následky bude niesť celý život. Navrhovateľ je tiež diskriminovaný a obťažovaný, keď v porovnaní s inými odsúdenými na doživotie bol znevýhodnený tým, že bol ďalej od domova ako iní odsúdení. Navrhovateľ bol ponižovaný tým, že musí byť v cele v Ilave sám, sám musí chodievať na prechádzky, má zakázané rozprávať sa s inými väzňami, nemôže vykonávať športovú činnosť a podmienky na bývanie sa mu oproti výkonu trestu v Leopoldove podstatne zhoršili. Ako náhradu za porušovanie osobnostných práv navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 49.790,88 €. Výšku nemajetkovej ujmy odvodzoval od dĺžky porušovania jeho osobnostných práv. Do väznice v Ilave bol neprávom premiestnený v čase od 23.11.2007 do 30.5.2008 t. j. 6 mesiacov a žiadanú sumu považoval za primeranú dĺžke trvania porušovania jeho práv. Navrhovateľovi počas eskorty z Leopoldova do Ilavy boli odcudzené osobné veci
- cigarety, káva, poštové známky, v celkovej hodnote 1.337,- Sk, preto sa návrhom domáhal aj tejto navrhovateľovi vzniknutej majetkovej škody.
Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní 27.10.2009. Vo vyjadrení namietol pasívnu legitimáciu v konaní a navrhol z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa dožiadaným súdom v Piešťanoch, vyjadreniami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody /ďalej len ÚVTOS/ Leopoldov, ÚVTOS Ilava, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa /č. l. 135/ súd zistil, že pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody býval v obci O., v okrese V., spolu s otcom Y. K., bratom I. K., švagrinou R. K., so synom Q. a synovcom I.. V. bol stíhaný vo väzbe v V. od X.X.XXXX do septembra 2002, následne do roku 2005 v Leopoldove, potom krátko v Nitre, potom, ako bol právoplatne odsúdený na životný trest bol prevezený do ÚVTOS v K., kde bol do XX.XX.XXXX. Dňa 23.11.2007 bol neoprávnene prevezený do ÚVTOS Ilava, kde bol do 30.5.2008. Od 1.6.2008 vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS v Leopoldove. V čase, keď bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove, t. j. v dobe od februára 2006 do 23.11.2007, navrhovateľa pravidelne, každý mesiac navštevovali jeho rodinní príslušníci, s ktorými predtým býval / otec, syn, brat, švagriná, synovec/. Nenavštívili ho len vtedy, keď mali na to objektívne dôvody, t. j. pre chorobu, alebo ich neuvoľnili zo zamestnania. Otec navrhovateľa je na invalidnom dôchodku, výšku dôchodku navrhovateľ nevedel uviesť. Tiež nevedel uviesť, či jeho brat a švagriná pracujú, ak pracujú, kde pracujú a aký majú príjem. Navštevovali ho autom, cestovali za ním zo O. do K. čo je približne XX-XX km. T. navrhovateľa a synovec chodia do školy. Potom, ako bol navrhovateľ eskortovaný do Ilavy, ho blízki príbuzní navštevovali len jedenkrát štvrťročne a to z toho dôvodu, že nemohli prekonávať tak veľkú vzdialenosť medzi bydliskom a ústavom /125 km/ a návštevy mal navrhovateľ povolené len v pracovné dni a nie v soboty ako tomu bolo v Leopoldove. Brat a švagriná navrhovateľa nemohli navštevovať cez pracovnú dobu a tiež syn a synovec počas vyučovania. Deti sú malé, jeho otec je invalidným dôchodcom a tak dlhú cestu /XXX km/ v aute nevydržia. Jedna z návštev navrhovateľa v Leopoldove bola zmarená tým, že bol eskortovaný deň pred návštevou. Ústav mohol jeho eskortáciu nariadiť po vykonaní návštevy, čo neurobil. Počas výkonu trestu odňatia slobody v Ilave mal navrhovateľ právo na 7 návštev, z toho sa uskutočnili iba 2 návštevy. ÚVTOS v Ilave v knihe návštev uvádzal, že navrhovateľ návštevu nežiadal. Zápisy ÚVTOS v Ilave vykonal svojvoľne a protiprávne, pretože navrhovateľ návštevu vždy žiadal. Tým, že bol navrhovateľ protiprávne premiestnený /len následkom jeho sťažnosti/ do ÚVTOS Ilava, bolo porušené jeho právo na súkromný a rodinný život, nemohol prijímať návštevy každý mesiac tak, ako mu to dovoľuje zákon, ďalej bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a navrhovateľ bol diskriminovaný, pretože ostatní doživotne odsúdení vykonávali trest odňatia slobody v ústave najbližšom k ich bydlisku. Protiprávnym premiestnením navrhovateľa do Ilavy a zhoršením jeho podmienok vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave, došlo u navrhovateľa k porušeniu práva na zákaz mučenia a ponižujúceho zaobchádzania. Tým, že ÚVTOS v Leopoldove a v Ilave riadne neprešetril sťažnosti navrhovateľ, došlo k porušeniu práva navrhovateľa za účinný opravný prostriedok zaručovaný v čl. 13 Dohovoru základných ľudských práv a slobôd. Absencia návštev navrhovateľa mala za následok, že navrhovateľ duševne trpel a tiež došlo k narušeniu rodinných vzťahov medzi navrhovateľom a jeho blízkymi. Syn a ostatní príbuzní sa mu odcudzili, správali sa k navrhovateľovi chladnejšie. Protiprávnym konaním ÚVTOS Leopoldov došlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti navrhovateľa a jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere nielen v očiach samotného navrhovateľa, ale aj v očiach iných väzňov, personálu väznice a navrhovateľ sa stal terčom ich posmeškov, ohovárania, výsmechu a iných útokov.
Osobné veci, ktoré mal navrhovateľ počas eskorty pri sebe a ktoré mu boli pri eskorte dňa 23.11.2007 odcudzené, si navrhovateľ kúpil v bufete vo väznici a poslali mu ich príbuzní v balíkoch. Navrhovateľ nemôže a ani nevie preukázať, že odcudzené veci mal počas eskorty pri sebe. Personál väznice, ktorý eskortáciu vykonával, nespísal zoznam osobných vecí, čím poskytol priestor ne zneužitie situácie a umožnil osobám vykonávajúcim eskortu odcudziť veci navrhovateľovi.
Z vyjadrenie ÚVTOS v Leopoldove zo dňa 16.11.2009 /č. l. 149/ súd zistil, že navrhovateľ bol umiestnený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu Leopoldov od 14.2.2006. Do ÚVTOS v Ilave bol navrhovateľ premiestnený dňa 23.11.2007 z bezpečnostných dôvodov na základe návrhu povereného riaditeľa ústavu Leopoldov a následného rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže o premiestnení, podľa § 10 ods. 3 písm. c/ zákona číslo 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a § 8 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 664/2005 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Navrhovateľ bol premiestnený späť do ústavu Leopoldov dňa 30.5.2008 z dôvodu prechodného zníženia kapacity ústavu Ilava /rekonštrukcia objektu/, na návrh riaditeľa ústavu Ilava a
následného rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Navrhovateľ mal počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS v Leopoldove návštevy 1x mesačne. Ak sa návštevy v niektorom z mesiacov neuskutočnili, napr. v januári 2007, v marci 2007 a v máji 2007 bolo to z dôvodu, že navrhovateľ v januári 2007 návštevu nežiadal, čo odmietol podpísať, v marci 2007 bol eskortovaný do ÚVU Nitra a z dôvodu eskorty sa návšteva nemohla zrealizovať, o čom boli blízki navrhovateľa vopred informovaní. Navrhovateľ ponúknutú možnosť realizovať nasledujúcu návštevu v trvaní dvojnásobnej dĺžky odmietol realizovať. V máji 2007 sa návšteva navrhovateľa nedostavila.
Z vyjadrenia ÚVTOS Ilava doručeného súdu 6.11.2009 /č. l. 146/ súd zistil, že navrhovateľ vykonával trest odňatia slobody v ústave v Ilave od 23.11.2007 do 15.2.2008, kedy bol eskortovaný do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde bol od 5.3.2008 do 30.5.2008. 30.5.2008 bol eskortovaný do ÚVTOS do Leopoldova. Návštevy v ÚVTOS boli vykonávané v súlade so zákonom, ÚVTOS nevedel bližšie uviesť dôvod, prečo sa niektoré z návštev neuskutočnili, pretože kompletná spisová dokumentácia navrhovateľa bola odoslaná ÚVTOS Leopoldov.
Z vyjadrenia ÚVTOS Leopoldov doručenom súdu mailom dňa 21.6.2010 /č. l. 244/ súd zistil, že dňa 18.3.2008 bola navrhovateľovi založená nová karta návštev z dôvodu, že po eskorte z nemocnice v Trenčíne sa do ÚVTOS Leopoldov nevrátili všetky návštevné karty. Z evidenčnej karty návštev navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ návštevu plánovanú na 12.3.2008 nežiada a náhradnú návštevu na deň 26.3.2008 odmietol. Dňa 16.4.2008 bola návšteva realizovaná a na deň 14.5.2008 navrhovateľ návštevu nežiadal. ÚVTOS Leopoldov poukázal na žiadosť navrhovateľa o premiestnenie zo dňa 31.3.2008, kde ako dôvod premiestnenia uvádzal, že z dôvodu diaľky jeho príbuzní nechcú za ním jazdiť do Ilavy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Navrhovateľ sa v danom prípade domáhal určenia, že odporca je povinný upustiť a zdržať sa premiestnenia navrhovateľa z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava resp. iných ÚVTOS s rovnakým stupňom ochrany z rôznych dôvodov, ktoré navrhovateľ v petite návrhu bližšie špecifikoval. Súd návrhu navrhovateľa v tejto časti nemohol vyhovieť z dôvodu, že premiestňovanie odsúdených je upravený v § 10 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Zákon v uvedenom ustanovení presne definuje, kedy môže byť odsúdený premiestnený do iného ústavu na VTOS. Aj súd je týmto zákonom viazaný a nemôže či už odporcovi alebo ktorémukoľvek ÚVTOS obmedziť alebo zakázať vykonávať činnosti upravené zákonom. Návrh navrhovateľa v tejto časti nemá oporu v zákone, preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Navrhovateľ sa v ďalšej časti návrhu domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením súkromného a rodinného života, práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti. K porušeniu osobnostných práv navrhovateľa malo dôjsť neoprávneným postupom ÚVTOS Leopoldov, ktorý navrhovateľa protiprávne premiestnil do ÚVTOS Ilava. Domáhal sa tiež náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená pri eskorte z Leopoldova do Ilavy dňa 23.11.2007 odcudzením osobných vecí v sume 1.337,- Sk.
Odporca namietal pasívnu legitimáciu v konaní a uvádzal, že za zásah do osobnostných práv v danom prípade zodpovedá právnická osoba, ktorá zasiahla do práv navrhovateľa.
Navrhovateľ bol toho názoru, že odporca je v spore pasívne legitimovaným /č. l. 109/, pretože táto skutočnosť vyplýva z § 64 ods. 6 a 7 zákona číslo 4/2001 Z. z. O zbore väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorého štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú zborom alebo jeho príslušníkmi v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom. Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno stotožňovať nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo forme peňažného zadosťučinenia a nárok na zaplatenie majetkovej ujmy, pretože v oboch prípadoch je potrebné subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah posudzovať odlišne. Podľa názoru súdu zodpovednosť odporcu prichádza do úvahy v danom prípade len čo do uplatneného nároku na náhradu škody /majetkovej ujmy/, za zásah do osobnostných práv a s ním spojený nárok na zaplatenie peňažného zadosťučinenia zodpovedá osoba, ktorá zásah mala spôsobiť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ÚVTOS Leopoldov je právnickou osobou s právnou subjektivitou. Navrhovateľ tvrdil, že k zásahu do osobnostných práv došlo v jeho prípade konaním ÚVTOS Leopoldov, preto podľa názoru súdu odporca v spore v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je v spore pasívne legitimovaným. Z ustanovenia § 64 ods. 6 a 7 zákona číslo 4/2001 Z. z. O Zbore väzenskej a justičnej stráže jednoznačne vyplýva, že štát, zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR zodpovedá za škodu spôsobenú ÚVTOS, pričom za škodu sa podľa ustanovenia § 420 a nasl. O. Z. považuje zmenšenie majetku poškodeného, o ktorú prišiel následkom škodovej udalosti. Finančné zadosťučinenie, alebo náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je právny inštitút upravený a definovaný v § 13 O. Z., resp. v antidiskriminačnom zákone. Ide teda o dva rozdielne nároky, rozdielne upravené, v prípade ich spornosti vyžadujúce posudzovať subjekt, ktorý zasiahol do práv oprávneného odlišne. Ak zákon číslo 4/2001 Z. z. vyslovene neuviedol, že odporca zodpovedá aj za tieto nároky /nemajetkovú ujmu v peniazoch, resp. finančné zadosťučinenie/, nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ sa nemajetkovej ujmy v peniazoch voči odporcovi domáhal správne.
Návrh navrhovateľa o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 49.790,88 € súd zamietol nielen z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, ale aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, ktorými sú: 1. neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť osobnosť fyzickej osoby, 2. ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere a príčinná súvislosť medzi 1. a 2.
Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu do osobnostných práv, ktorý je možný kvalifikovať ako neoprávnený, protiprávny a nedovolený. Navrhovateľ porušenie práva na súkromný a rodinný život odvodzoval z čl. 8 bod 1. Dohovoru základných ľudských práv a slobôd. Súd však poukazuje na bod 2. čl. 8 Dohovoru, ktorý štátnemu orgánu dovoľuje do práva na súkromný a rodinný život zasahovať, obmedzovať ho, v súlade s právnymi predpismi v záujme bezpečnosti, blahobytu krajiny, predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia, atď. t. j. právo na súkromný a rodinný život nie je možné chápať absolútne, ale len s obmedzeniami, ktoré sú bližšie upravené v zákonoch. Navrhovateľ ako sám v návrhu uvádza, je osobou doživotne odsúdenou za tri vraždy. T. j. bol právoplatne odsúdený za závažný, úmyselný trestný čin, nachádza sa vo výkone TOS v 3. nápravnovýchovnej skupine s maximálnym stupňom stráženia a vzťahujú sa na neho ustanovenia zákona číslo 475/2005 Z. z. O výkone TOS, kde v § 10 sú vymedzené predpoklady pre premiestňovanie odsúdených a v § 24 návštevy odsúdených. /ÚVTOS Leopoldov je povinný sa k navrhovateľovi správať podľa zákona číslo 475/2005 Z. z., pretože ho k tomu okrem iného zaväzuje právoplatný odsudzujúci rozsudok, aj keď navrhovateľ tvrdí, že je nevinný a podal žalobu na ESĽP/.
Podľa názoru súdu ÚVTOS v Leopoldove premiestnením navrhovateľa z ÚVTOS Leopoldov do ÚVTOS Ilava neporušil ustanovenie § 10 zák. č. 475/2005 Z. z.. O premiestnení rozhodli oprávnené osoby / túto skutočnosť navrhovateľ ani nenamietal/ a premiestnenie sa uskutočnilo podľa § 10 ods. 3 písm. c/, kedy zákon predpokladá aj iné dôvody na premiestnenie odsúdeného ak o nich rozhodne Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže. ÚVTOS v Leopoldove súdu oznámil, že navrhovateľa premiestnil z bezpečnostných dôvodov, pričom bezpečnostné dôvody bližšie nešpecifikoval. Z listu ÚVTOS Ilava zo dňa 4.4.2008 /č. l. 248/, ktorým odpovedal na žiadosť navrhovateľa o premiestnenie z ÚVTOS Ilava do ÚVTOS Leopoldov však vyplynulo, že k premiestneniu navrhovateľa dňa 23.11.2007 z Leopoldova do Ilavy došlo z dôvodu, že navrhovateľ v ÚVTOS v Leopoldove nebol spokojný a svoju
nespokojnosť prejavoval neustálymi sťažnosťami, k premiestneniu teda došlo s cieľom prehĺbiť účel výkonu trestu. Z písomnej korešpondencie medzi navrhovateľom a UVTOS Leopoldov, ktorú do spisu zaslal ÚVTOS Leopoldov vyplynulo, že navrhovateľ sa v skutočnosti počas výkonu trestu v ÚVTOS v Leopoldove skutočne sťažoval na všetko - na nemožnosť počúvať a sledovať rozhlasové a televízne vysielanie, na neuskutočnené návštevy, na neľudské zaobchádzanie vykonávaním prehliadok jeho cely, na nedostatok a spôsob vychádzok, na zaobchádzanie s navrhovateľom, na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, spôsob a kvalitu stravovania, predaj v bufete atď. /č. l. 169-172 odpoveď zo dňa 20.7.2007 na sťažnosť navrhovateľa/. Podľa názoru súdu ÚVTOS Leopoldov mohol navrhovateľa premiestniť do ÚVTOS Ilava z dôvodu jeho sťažností a dať mu tak možnosť vyskúšať iné podmienky výkonu trestu odňatia slobody, iných zamestnancov, iný prístup, pre navrhovateľa možno vyhovujúcejší, ako mal v ÚVTOS v Leopoldove. Tvrdenie navrhovateľa, že odsúdený musí byť umiestnený v ÚVTOS najbližšom k miestu bydliska nemá oporu v zákone a táto skutočnosť nevyplýva ani z ustálenej súdnej praxe. Umiestňovanie do ústavu na výkon TOS sa uskutočňuje podľa § 8 zákona číslo 475/2005 Z. z. o VTOS, pričom kritérium vzdialenosti miesta bydliska od ústavu sa v ustanovení nenachádza. Sám navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že z miesta bydliska jeho príbuzných do Leopoldova je približne 30 km a do Ilavy 125 km. Otázka vzdialenosti medzi miestom bydliska a ústavom na VTOS nemôže byť podstatnou, keďže obidva ústavy na VTOS sa nachádzajú v obvode trenčianskeho kraja a sú pre odsúdených napr. z košického, alebo prešovského kraja podstatne vzdialenejšími ako pre navrhovateľa.
Podľa názoru súdu sa ÚVTOS v Ilave nedopustil protiprávneho konania tým, že navrhovateľovi neumožnil návštevy. Navrhovateľ počas konania nepreukázal, že by mu ÚVTOS návštevy neumožnil uskutočniť. Dôkazné bremeno na preukázanie nároku je na navrhovateľovi. Navrhovateľ vo svojej výpovedi /č. l. 136/ tvrdil, že v karte návštev ÚVTOS Ilava svojvoľne a v rozpore s vôľou navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ dňa 28.10.2007, 20.1.2008, 7.3.2008, 26.3.2008 návštevu nežiadal. Navrhovateľ vždy návštevu žiadal. Do spisu bola ÚVTOS Leopoldov zaslaná karta návštev, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľ návštevy nežiadal. Uvedený dôkaz svedčí v prospech ÚVTOS Ilava a navrhovateľ nenavrhol vykonať žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že navrhovateľ návštevy skutočne žiadal. Podľa názoru súdu navrhovateľovi nič nebráni žiadať návštevy písomne, aby mal v budúcnosti dôkaz o tom, že jeho žiadostiam nie je vyhovené a je porušované jeho právo na návštevy podľa § 24 zákona číslo 475/2005 Z. z.. V neprospech navrhovateľa svedčí aj fakt, že v žiadosti o premiestnenie z Ilavy do Leopoldova zo dňa 31.3.2008 /č. l. 246/, uvádzal, že za ním návštevy nemôžu prísť z dôvodu veľkej diaľky, z čoho možno vyvodiť záver, že príčinou absencie návštev navrhovateľa bola neochota návštev cestovať za navrhovateľom o 95 km viac, ako keď sa nachádzal v Leopoldove.
Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté navrhovateľom a nevypočul rodinných príslušníkov navrhovateľa /otca, brata, švagrinú/ na dôvod, pre ktorý navrhovateľa nenavštevovali. Podľa názoru súdu vzdialenosť bydliska príbuzných od ústavu je právne bezvýznamná, relatívna, keďže odsúdení z východného Slovenska vykonávajú trest odňatia slobody v podstatne väčšej vzdialenosti od domova ako navrhovateľ. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že otec a deti /syn a synovec/ nezniesli tak dlhú cestu autom, pretože otec je chorý a deti sú malé. Bližšie však neuviedol, akými konkrétnymi ochoreniami otec trpí, aby súd prípadne dokazoval dopytom na ošetrujúceho lekára, či je naozaj tomu tak, ako uvádzal navrhovateľ a či skutočne otec navrhovateľa nie je schopný absolvovať cestu autom v dĺžke 125 km. Navrhovateľ rovnako neuviedol, akí starí sú jeho syn a synovec, kde chodia do školy, a súd nemohol vykonať dôkazy zamerané na objektívne posúdenie nemožnosti detí cestovať autom vzdialenosť 125 km /prípadne či mali možnosť navštevovať navrhovateľa v týždni alebo len cez víkendy/. Navrhovateľ tiež tvrdil, že brat a švagriná ho nemohli navštevovať z ekonomických dôvodov, nevedel však uviesť, kde pracujú a koľko zarábajú, aby si túto skutočnosť prípadne súd overil u ich zamestnávateľov. Navrhovateľ však uvádzal, že príbuzní ho navštevovali autom, preto možno mať pochybnosti o ekonomických dôvodoch príbuzných nenavštevovať navrhovateľa. Navyše výpovede blízkych príbuzných nie je možné považovať za nezaujaté, pretože majú rovnaký záujem na výsledku sporu ako navrhovateľ.
Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal ani ďalší z predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorým je ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že protiprávne premiestnenie
navrhovateľa do Ilavy a neumožnenie návštev malo za následok zhoršenie vzťahov navrhovateľa s jeho blízkymi príbuznými, vzťahy ochladli a príbuzní sa začali neskôr správať odmerane.
Možnosť priznania peňažnej satisfakcie predpokladá, aby navrhovateľ preukázal z hľadiska intenzity, trvania, rozsahu a ohlasov nepriaznivých dôsledkov zníženie ľudskej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere. Tento inštitút nemožno využívať k zmierneniu bežnej alebo krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Z karty návštev navrhovateľa zaslanej súdu VTOS Leopoldov /č. l. 250-254/ vyplynulo, že navrhovateľ má po návrate do Leopoldova návštevu každý mesiac, pričom ho chodia navštevovať tí istí príbuzní ako ho navštevovali v Ilave, resp. do premiestnenia do Ilavy do Leopoldova /do 23.11.2007/. Z uvedeného dôvodu súd nedospel k záveru, že by vzťahy medzi navrhovateľom a blízkymi príbuznými po absencii 4 návštev akokoľvek ochladli alebo sa zmenili k horšiemu.
Keďže nebolo zo strany navrhovateľa preukázané protiprávne konanie zo strany ÚVTOS Leopoldov, resp. ÚVTOS Ilava, nebola preukázaná nemajetková ujma na strane navrhovateľa, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou. Aj z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol.
Súd nemohol v danej veci prihliadnuť na rozhodovaciu prax ESĽP v konkrétnych prípadoch, na ktoré poukazoval navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca v písomných podaniach doručených súdu, pretože všetky rozhodnutia ESĽP sa líšili od prípadu navrhovateľa v dôležitej skutočnosti, že nešlo o prípady osôb odsúdených na doživotný trest odňatia slobody za obzvlášť nebezpečný trestný čin, za ktorý vraždu /dokonca 3 vraždy/, je potrebné považovať a navrhovateľ vykonáva trest odňatia slobody v 3. nápravnovýchovnej skupine s maximálnym stupňom stráženia. Navrhovateľ je povinný vzhľadom k uvedenému znášať obmedzenia osobných práv a slobôd v najširšej miere, tak ako to upravuje zákon o VTOS.
Navrhovateľ sa ďalej návrhom domáhal zaplatenia majetkovej ujmy, náhrady škody v sume 44,38 €, ktorá mu mala vzniknúť odcudzením osobných vecí pri eskorte z Leopoldova do Ilavy dňa 23.11.2007. Navrhovateľovi bolo odcudzených 10 škatuliek zn. BEL, 5 ks kávy štandard, 2 ks tabakov Holandská zmes a známky v hodnote 570,- Sk. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedené veci patria do tzv. osobných vecí, ktoré mal navrhovateľ počas eskorty pri sebe, pričom takéto veci sa nijako neevidujú, nespisujú. Opäť súd poukazuje na dôkaznú povinnosť navrhovateľa v spore. Navrhovateľ nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že osobné veci mal počas eskorty pri sebe. Skutočnosť, že si ich mal kúpiť v bufete alebo dostať v balíku neznamená, že ich mal pri sebe, pretože dni, kedy navrhovateľ veci nakupoval alebo kedy ich dostal v balíkoch časovo predchádzali dňu eskorty a v dobe medzi ich získaním a eskortou mohli byť použité. Keďže navrhovateľ sa ocitol v dôkaznej tiesni, súd jeho návrhu vyhovieť nemohol. Odporcovi nemožno vyčítať zanedbanie prevenčnej činnosti, keďže neporušil žiadnu z povinností uloženú mu zákonom číslo 475/2005 Z. z. Pre úplnosť súd udáva, že v tejto časti nároku navrhovateľa je odporca pasívne legitimovaným, pričom jeho pasívna legitimácia vyplýva z § 64 zákona číslo 4/2001 Z. z. O Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Navrhovateľ v návrhu uvádzal rôzne diskriminačné dôvody /priamu aj nepriamu/ a aj v súvislosti s jeho diskrimináciou sa domáhal nemajetkovej ujmy. Podľa názoru súdu v prípade navrhovateľa o žiadnu diskrimináciu nejde. Sám navrhovateľ či už vo výpovedi, alebo v návrhu na začatie konania neuvádza diskriminačný dôvod, za ktorý je možné považovať najmä zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu, rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo inej etnickej skupine, rodu alebo iného postavenia. Ak sa navrhovateľ ochrany svojich práv domáhal na základe antidiskriminačného zákona, nestačilo poukázať len na situáciu, keď ústav s navrhovateľom podľa jeho názoru zaobchádzal oproti inému odsúdenému na doživotie menej priaznivo, ale bolo jeho povinnosťou uviesť niektorý z diskriminačných dôvodov. Súd preto nedospel k záveru, že by v dnom prípade bolo možné priznať navrhovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodov diskriminácie. / Odporca tiež nie je pasívne legitimovaným/. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
O trovách ustanoveného advokáta súdom súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona