Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Cb-67-2009.pdf
PDF · 108.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/67/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa KLIMASTAV SK, s. r. o., so sídlom Zvolen, V.P. Tótha 17, IČO: 36 043 699, zastúpený JUDr. Vierou Cibulovou, advokátkou so sídlom Zvolen, Hronská 3211/1, proti odporcom I./ WAY INDUSTRY, a. s., so sídlom Krupina, Priemyselná 937/4, IČO: 36 034 681, II./ WAY Krupina, a. s., so sídlom Krupina, Priemyselná 937/4, IČO: 36 863 122, obaja odporcovia zastúpení AK PRESPERINOVA, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 15, o zaplatenie 5.261,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie voči odporcovi v II./ rade z a s t a v u j e .
Odporca v I./ rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 5.261,50 Eur spolu s 14,25 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 7. 6. 2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.434,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 9. 6. 2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.261,50 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu č. X/X/XXXX zo dňa 23. 5. 2008 mu navrhovateľ dodal 6 ks klimatizácie. Tento tovar bol dodaný prostredníctvom prepravnej spoločnosti U. O. a odporca ho prevzal dňa 2. 6. 2008. Kúpna cena bola odporcovi vyúčtovaná dňa 30. 5. 2008 faktúrou č. XXXXXXXXX na sumu 158.508,- Sk (t.j. 5.261,50 Eur) so splatnosťou dňa 6. 6. 2008. Z právneho hľadiska je preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka a keďže si navrhovateľ splnil svoju povinnosť tovar dodať, vzniklo mu právo domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny od odporcu. Listom zo dňa 16. 1. 2009 nám odporca potvrdil, že nám 31. 12. 2008 dlhuje zaplatiť sumu 158.508,- Eur vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXX. Zároveň z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania, je nám povinný v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré sú v zákonom stanovenej výške, t.j. o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, pričom táto je vo výške 4,25 %, takže výška z úrokov z omeškania predstavuje 14,25 % ročne.
Súd vo veci vydal dňa 19. 6. 2009 platobný rozkaz pod sp.zn. XXRob XX/XXXX-XX, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie vyššie uvedených súm, pričom proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol, že dňa 29. 4. 2009 došlo k predaju podniku odporcu, pričom spoločnosť WAY Krupina, a. s. so sídlom Priemyselná 937/4, Krupina, IČO: 36 863 122 na základe Zmluvy zo dňa 29. 4. 2009 kúpila celý podnik odporcu spoločnosti WAY INDUSTRY,
a. s. v súlade s ustanovením § 476 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Na spoločnosť WAY Krupina, a. s. ako kupujúceho predajom podniku prešli v zmysle § 477 Obchodného zákonníka všetky práva a záväzky týkajúce sa predávaného podniku a to vrátane prípadných pohľadávok/záväzkov voči navrhovateľovi. Na základe tejto skutočnosti odporca nie je v tomto spore pasívne legitimovaný a preto žiadame, aby súd zrušil platobný rozkaz a návrh v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23. 9. 2009 domáhal, aby súd z dôvodu, že došlo k predaju podniku, pripustil ako odporcu v II/ rade spoločnosť WAY Krupina, a. s. so sídlom Priemyselná 937/4, Krupina, IČO: 36 863 122 (ďalej už len WAY Krupina, a. s.).
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. XCb XX/XXXX-XX zo dňa 22. 10. 2009 pripustil ako odporcu v II./ rade spoločnosť WAY Krupina, a. s.
Na pojednávaní konanom dňa 17. 3. 2010 navrhovateľ zobral svoj návrh voči odporcovi v II./ rade späť a žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ svojim návrhom zobral voči odporcovi v II./ rade na pojednávaní svoj návrh späť, konanie voči odporcovi v II./ rade zastavil.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe objednávky č. X/X/XXXX vystavenej odberateľom - odporcom I./ dodávateľovi - navrhovateľovi bolo zistené, že touto objednávkou si odporca I./ objednal klimatizáciu FUJITSU AMY-120U v počte 6 ks.
Na základe faktúry č. XXXXXXXXX, vystavenej navrhovateľom ako dodávateľom odberateľovi - odporcovi I./ bolo zistené, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi zaplatenie sumy 158.508,- Sk za dodanie 6 ks tovaru. Dátum splatnosti 6. 6. 2008.
Na základe listu „Potvrdenie zostatkov“ zo dňa 16. 1. 2009 bolo zistené, že odporca zaslal navrhovateľovi list zo dňa 16. 1. 2009, v ktorom mu oznamuje, že ich spoločnosť WAY INDUSTRY, a. s. eviduje ku dňu 31. 12. 2008 záväzky voči spoločnosti podľa priloženého zoznamu, pričom súdu konštatuje, že priloženým zoznamom je záväzok v celkovej výške 158.508,- Sk.
Na základe výzvy zaslanej právnou zástupkyňou navrhovateľa odporcovi I./ bolo zistené, že touto výzvou bol odporca I./ vyzvaný, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 5.261,50 Eur (158.508,- Sk), ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXX, splatná dňa 6. 6. 2008. V prípade že ju neuhradí, bude navrhovateľ nútený si uvedenú pohľadávku vymáhať súdnou cestou.
Súd z písomného vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu dňa 3. 8. 2009 zistil, že podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka spoločnosť WAY INDUSTRY, a. s. ručí za splnenie žalovanej pohľadávky v súlade s § 303 až 312 Obchodného zákonníka. Zároveň v prípade, že zo strany odporcu I./ bude preukázaná tá skutočnosť, že došlo k predaju podniku, čo doteraz odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, navrhujeme, aby súd pripustil na strane žalovaného aj odporcu v II./ rade a to spoločnosť WAY Krupina, a. s. a zaviazal odporcov I./ a II./ na zaplatenie vyššie uvedenej sumy spoločne a nerozdielne.
Súd zo Zmluvy o predaji podniku, uzatvorenej medzi predávajúcim - odporcom v I./ rade a kupujúcim
- odporcom v II./ rade zistil, že podľa Článku 3 bod 1, predmetom tejto zmluvy je prevod celého podniku predávajúceho, t.j. prevod vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, prevod práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku predávajúceho, ako aj záväzkov a to podľa stavu, ktorý je zachytený v účtovníctve predávajúceho. Podľa Článku 3 bod 2, touto zmluvou sa
predávajúci zaväzuje ku dňu účinnosti zmluvy previesť na kupujúceho vlastníckeho právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať tieto veci, iné práva a iné majetkové hodnoty, ako aj akékoľvek a všetky záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu uvedenú v Článku 4 tejto zmluvy. Podľa Článku 7 bod 1, táto zmluva nadobúda platnosť aj účinnosť dňom podpisu zmluvných strán. Uvedená zmluva je podpísaná dňa 29. 4. 2009.
Podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R X/XXXX-XXX zo dňa 8. 12. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 12. 2009, bol potvrdený reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 20. 11. 2009, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia. Zároveň sa týmto uznesením ukončuje reštrukturalizácia dlžníka WAY Krupina, a. s., Priemyselná 937/4, Krupina, IČO: 36 863 122.
Súd z reštrukturalizačného plánu zistil, že zároveň súčasťou tohto plánu bola aj dohoda o vzdaní sa nárokov z titulu ručenia, kde zmluvnými stranami bol dlžník WAY Krupina, a. s., zabezpečení veritelia a nezabezpečení veritelia. Predmetom tejto dohody bolo vzdanie sa veriteľov vo vzťahu k ich zabezpečeniu nezabezpečeným pohľadávkam svojich nárokov z titulu zákonného ručenia a to voči právnym predchodcom dlžníka, t.j. voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s., IČO: 36 034 681 so sídlom v Krupine, ako aj voči nárokom z ručenia voči ručiteľom ručiacich za záväzky dlžníka na základe vlastného ručiteľského vyhlásenia F.. N. D. a E.. F. X..
Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu I./, zaslaného súdu dňa 24. 3. 2010 zistil, že podľa nich je výlučne chybou navrhovateľa, že si v stanovenej lehote neprihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania, ktorého začiatok bol oznámený v Obchodnom vestníku. Navrhovateľ zobral svoj návrh voči spoločnosti WAY Krupina, a. s. na poslednom pojednávaní späť, pričom naďalej trvá na podanom návrhu voči odporcovi v I./ rade. Podľa nás takýto postup navrhovateľa nie je prípustný, nakoľko v takomto prípade, že si neprihlásil svoju pohľadávku, dochádza k obchádzaniu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom je nepochybné, že v prípade ak by si veritelia dlžníka neprihlasovali svoje pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii tak, ako to ustanovuje zákon, došlo by k zmareniu účelu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj k zmareniu účelu celého inštitútu konkurzného, ako aj reštrukturalizačného konania. Podľa § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Z výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že sa vzťahuje na všetkých veriteľov dlžníka. Avšak v zmysle osobitnej dohody, dohody o vzdaní sa nárokov z ručenia, ktorá tvorí prílohu č. 22 reštrukturalizačného plánu spoločnosti WAY Krupina, a. s., ktorá sa vzťahuje na všetkých veriteľov tejto spoločnosti a teda z dôvodu zániku ručenia argumenty uvádzané navrhovateľom neobstoja. Považuje za potrebné zdôrazniť, že ručiteľský záväzok má povahu akcesorického záväzku, nakoľko ide o záväzok, ktorý je odvodený hlavne od záväzku. Preto zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, nakoľko ide o záväzok, ktorý je odvodený hlavne od záväzku. Preto zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásil svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Pokiaľ sa pohľadávka stane nevymáhateľnou, teda sa stane nevymáhateľný hlavne záväzok, nemôže sa veriteľ domáhať z tohto dôvodu, aby súd poskytol ochranu záväzku akcesorickému a teda ručiteľskému.
Právny zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaniach uviedla, že pasívna legitimácia odporcu v tomto prípade sa opiera o ustanovenie § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odporca ako predávajúci pri predaji podniku ručí veriteľom za splnenie záväzku kupujúcim, pretože prechod záväzkov na kupujúceho nesmie pri predaji podniku oslabiť postavenie veriteľa. Ručiteľský záväzok tu vyplýva z ustanovení § 303 až 312 Obchodného zákonníka a podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka sa veriteľ môže domáhať splnenia záväzkov od ručiteľa v prípade ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej lehote po tom, čo ho veriteľ na to vyzval, avšak toto vyzvanie nie je potrebné ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu. Preto naša pohľadávka je opodstatnená a žiadame, aby súd zaviazal odporcu I./ na zaplatenie nami vymáhanej sumy. Zároveň čo sa týka písomného vyjadrenia zo dňa 24. 3. 2010, my našu pohľadávku považujeme za opodstatnenú, nakoľko my sme si vrámci reštrukturalizačného konania voči odporcovi II./ neprihlásili našu pohľadávku a zo zákona nám ani takáto povinnosť nevyplýva.
Keďže sme sa teda nezúčastnili reštrukturalizačného konania, preto sa na nás ani nemôže vzťahovať závery takéhoto konania a teda schválenie reštrukturalizačného plánu s tým, že by naša pohľadávka voči ručiteľovi v zmysle § 477 ods. 3 Obch. zákonníka, teda voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s. zanikla tak, ako je to uvedené v tomto reštrukturalizačnom pláne. Na základe tohto naša pohľadávka nezanikla a preto žiadame, aby súd zaviazal odporcu I./ na zaplatenie nami vymáhaných súm, ako aj trov konania.
Z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcov I./ a II./ na pojednávaniach bolo zistené, že podľa ich oni nespochybňujú argumentáciu právnej zástupkyne navrhovateľa v tom smere, že ručenie je zákonné, pretože ručenie tu zo zákona naozaj existuje. Avšak podľa prílohy 22 reštrukturalizačného plánu, ktorej obsahom je dohoda o vzdaní sa nárokov z ručenia, podľa bodu 2.1 sa hovorí, že vznikom účinnosti tejto dohody a následnou úhradou zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok v prospech veriteľa zo strany dlžníka, sa veritelia vzdávajú vo vzťahu k ich zabezpečeným a nezabezpečeným pohľadávkam svojich nárokov z titulu zákonného ručenia. To znamená, že zákonné ručenie tu už neexistuje. To znamená, že bez ohľadu na to, či si navrhovateľ svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizácie voči odporcovi II./ alebo nie, jeho záväzok zanikol.
Podľa § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
Podľa § 312 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Podľa § 155 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým súd s poukázaním na § 120 ods. 2 O.s.p. sa nebude už bližšie zaoberať tou skutočnosťou, na základe čoho vznikla pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi I./ a to z toho dôvodu, že odporca v I./ rade ani odporca v II./ rade žiadnym spôsobom nespochybňovali vznik ani výšku tejto pohľadávka, taktiež ani jej splatnosť. Predovšetkým jednak výška tejto pohľadávky bola potvrdenia aj
písomnými prejavmi, najmä odporcu I./, kde odsúhlasil zostatok takejto pohľadávky a taktiež aj odsúhlasil tú skutočnosť, že táto pohľadávka vznikla z dôvodu dodania navrhovateľom uvádzaného tovaru.
Zároveň súd mal preukázané, že medzi odporcom I./ ako predávajúcim a odporcom II./ ako kupujúcim bola uzatvorená Zmluva o predaji podniku dňa 29. 4. 2009 a to v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. s tým, že teda v zmysle § 477 Obchodného zákonníka všetky práva a záväzky týkajúce sa predávaného podniku a to vrátane prípadných pohľadávok/záväzkov voči navrhovateľovi prešli na spoločnosť WAY Krupina, a. s. Zároveň však súd poukazuje, že v zmysle § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka spolu s ods. 3 tohto §-u je teda preukázané, že všetky práva a záväzky, ktoré v zmysle zmluvy o predaji podniku prešli na kupujúceho podľa odseku 3 tohto §-u za splnenie týchto záväzkov predávajúci ručí. To znamená, že teda vlastnícke právo ku všetkým veciam, ktoré boli zahrnuté do predaja dňom účinnosti zmluvy, prechádza zo zákona ručenie za splnenie týchto záväzkov na predávajúceho. To znamená, že tieto záväzky je povinný jednak zaplatiť buď kupujúci, t.j. v našom prípade odporca v II./ rade, resp. predávajúci ako odporca v I./ rade. Je len na samotnom veriteľovi, od ktorého z týchto subjektov a akým spôsobom si bude vymáhať svoju splatnú pohľadávku.
Taktiež súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, ktorú počas konania zdôrazňoval právny zástupca odporcu a to, že z dôvodu schválenia reštrukturalizačného plánu, ktorý v dodatku č. 22 stanovil, že zabezpečení veritelia, ako aj nezabezpečení veritelia vznikom účinnosti tejto dohody a následnou úhradou zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok v prospech veriteľov zo strany dlžníka sa vzdávajú vo vzťahu k ich pohľadávkam svojich nárokov z titulu zákonného ručenia a to voči právnym predchodcom dlžníka, t.j. voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s. ako i nárokov z ručenia voči nasledovným ručiteľom ručiacim za záväzky dlžníka na základe vlastného ručiteľského vyhlásenia. Z tohto dôvodu všetky pohľadávky veriteľov voči odporcovi v I./ rade schválením reštrukturalizačného plánu, ktorého súčasťou bola aj táto dohoda, zanikli. Súd poukazuje na to, že s takýmto právnym posúdením veci nemôže súhlasiť a to z toho dôvodu, že podľa súdu tí veritelia, ktorí si svoje pohľadávky neprihlásili, na nich sa uvedený reštrukturalizačný plán nevzťahuje, keďže neboli účastníkmi samotného reštrukturalizačného konania. Zo žiadneho ustanovenia, či už Obchodného zákonníka, resp. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že ten, kto si neprihlási vrámci reštrukturalizačného konania svoju pohľadávku, že táto pohľadávka zaniká. Samotná tá skutočnosť, že uvedená pohľadávka nezanikla, je deklarované hlavne v § 155 ods. 2 Zákona o konkurze sa reštrukturalizácii, kde sa uvádza, že zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí si riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi... Zo samotného tohto ustanovenia vyplýva, že zaniká tu jedine právo vymáhať si tieto pohľadávky voči tomuto dlžníkovi, ale že pohľadávka nezanikla. Zanikla len vymáhateľnosť tejto pohľadávky voči dlžníkovi. Preto súd má za to, že keďže nezanikla pohľadávka, nie je možné prihliadať ani na tú argumentáciu právnej zástupkyne odporcov, že zánikom pohľadávky zaniká i ručenie tejto pohľadávky, keďže tu nezanikla pohľadávka ako taká, zanikla len vymáhateľnosť tejto pohľadávky, pričom pohľadávka naďalej existuje. Na základe tohto, keďže pohľadávka nezanikla, tak nemohol zaniknúť ani daný akcesorický záväzok z ručenia v zmysle Obchodného zákonníka a preto podľa súdu odporca v I./ rade je tu pasívne legitimovaným účastníkom konania a súd preto tohto odporcu na zaplatenie vyššie uvedených súm zaviazal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania. Na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ vystavil odporcovi jednak faktúry s dátumom splatnosti dňa 6. 6. 2008, tak nasledujúcim dňom, t.j. od 7. 6. 2008 sa odporca dostal do omeškania a od tejto doby je povinný platiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, táto bola určená v zákonom stanovenej výške, t.j. vo výške 14,25 %, ktorá výška činila o 10 % viac v zmysle Obchodného zákonníka nad základnú úrokovú sadzbu NBS, ktorá v rozhodnom čase bola vo výške 4,25 %.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva. Uvedené trovy boli vyčíslený v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že sa skladali z 5 úkonov právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, ďalej písomné podanie za súd dňa 9. 6. 2009, ďalej písomné vyjadrenie k odporcu a 2 x účasť na pojednávaní v dňoch 17. 3. a 1. 6. 2010, pričom každý úkon právne pomoci bol v zmysle vyhlášky stanovený na 180,93 Eur, čo spolu predstavuje sumu 904,65 Eur. Zároveň súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj paušálnu náhradu trovy 3 x po 6,95 Eur a 2 x po 7,21 Eur, čo predstavuje sumu 35,27 Eur, pričom nakoľko je právny zástupca navrhovateľa aj platcom DPH, súd pripočítal k uvedenej sume aj 19 %-tnú DPH v celkovej výške 178,50 Eur. Na základe tohto trovy právneho zastúpenia predstavovali celkove sumu 1.118,50 Eur a celkové trovy konania, ku ktorým súd ešte pripočítal aj zaplatený súdny poplatok v celkovej výške 315,50 Eur, predstavujú sumu 1.434,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).