Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-181-2008.pdf
PDF · 114.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/181/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci navrhovateľa: B. V., bytom M. 9, S., zast. Mgr. Marošom Palikom, advokátom, AK Muchovo nám. č. 12, Bratislava, proti odporkyni: Q. N., rod. V., bytom A. V. 6, S., zast. JUDr. Jozefom Klimkom, advokátom, AK Klimko & PARTNERS, s. r. o., Grösslingova 51, Bratislava, o neplatnosť závetu a listiny o vydedení takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia podľa § 469 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. d) Občianskeho zákonníka, uvedené v listine o vydedení poručiteľky S. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, spísanej dňa 22.10.2007 spolu so závetom notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N261/2007, Ny 42241/2007, NCRIs 41925/2007, NCRza 5082/2007 tak, že navrhovateľ B. V., ako syn poručiteľky, nepomáhal poručiteľke v starobe a chorobe, nestaral sa a nezaujímal sa o poručiteľku, neprejavoval o poručiteľku taký záujem, ktorý by jej ako jej syn prejavovať mal, trvalo viedol neusporiadaný život, často bol pod vplyvom alkoholu, bol voči poručiteľke agresívny a neustále jej spôsoboval dlhodobé stresy nie sú dané.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súd 21.08.2008 domáhal určenia, že listina o vydedení, spísaná spolu so závetom, poručiteľkou S. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, dňa 22.10.2007 notárkou JUDr. Boženou Bayerovou, vo forme notárskej zápisnice sp.zn.. N 261/2007, Ny 42241/2007, NCRIs 41925/2007, NCRza 5082/2007 je neplatná a navrhovateľ B. V. má nárok na jednu polovicu svojho dedičského podielu zo zákona.
Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ zobral návrh v časti o určenie, že navrhovateľ má nárok na jednu polovicu svojho dedičského podielu zo zákona späť. Súd preto pojednávanie v časti späťvzatého návrhu podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil.
Počas konania navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, za súhlasu súdu, upravil petit a navrhol, aby súd určil, že závet a listina o vydedení poručiteľky S. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, spísané dňa 22.10.2007 notárkou JUDr. Ruženou Bauerovou vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N261/2007, Ny 42241/2007, NCRIs 41925/2007, NCRza 5082/2007 sú neplatné. Ďalej žiadal, aby súd určil, že dôvody vydedenia podľa § 469 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. d) Občianskeho zákonníka, uvedené v listine o vydedení poručiteľky S. V., nar. XXX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, spísané dňa 22.10.2007 spolu so závetom notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N261/2007, Ny 42241/2007, NCRIs 41925/2007, NCRza 5082/2007 tak, že navrhovateľ B. V., ako syn poručiteľky, nepomáhal poručiteľke v starobe a chorobe, nestaral sa a nezaujímal sa o poručiteľku, neprejavoval o poručiteľku taký záujem, ktorý by jej ako jej syn prejavovať mal, trvalo viedol neusporiadaný spôsob života, často bol pod vplyvom alkoholu, bol voči poručiteľke agresívny a neustále spôsoboval dlhodobé stresy, nie sú dané.
Návrh odôvodňoval tým, že je synom a neopomenuteľným dedičom poručiteľky S. V., ktorá ho vydedila z dôvodov podľa § 469a ods. 1, písm. a), b) a d) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktoré dôvody vydedenia však nie sú dané.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na poslednú vôľu poručiteľky s tým, že potvrdila existenciu dôvodov vydedenia uvedených poručiteľkou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov: K. V., O. M., Y.. A. A., A. M., B. U., oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi najmä: notárskou zápisnicou zo dňa 22.10.2007, uznesením OS BA V 1D 243/2008 - 80, Dnot 42/2008, doloženou fotodokumentáciu z č. l. 11 - 27, dražobnou vyhláškou sp. zn. Ex 87/98/ZK zo dňa 01.08.2008, lekárskou správou - nálezom S. V. zo dňa 04.01.2003, odpoveďou na podnet navrhovateľa od Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 30.09.1991, oznámením obvinenia zo dňa 08.12.1987, uznesením KS v Banskej Bystrice 4To 162/88, pozvánkou Jednoty SD BA mesto S. V. zo dňa 14.11.1979, evidenčnou kartou navrhovateľa, prijímaciu správou S. V. zo dňa 17.10.2007, priebehom vyšetrenia a ošetrovania S. V., č. l. 86 - 98, lekárskou správou Boženy Gašparovej zo dňa 22.10.2007, výpisom z chorobopisu S. V., darovacími zmluvami zo dňa 30.03.2007, 30.04.2002, obsahom spisu a zistil nasledovné:
Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že neboli splnené materiálne podmienky vydedenia nakoľko absentuje existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že listina o vydedení, pripravená notárkou bola podpísaná deň pred smrťou poručiteľky v ťažkom zdravotnom stave, v poslednom štádiu rakoviny. Poručiteľka bola v tom čase pod vplyvom ťažkých liekov, ktoré jej pomáhali prekonávať bolesť. Je vylúčené, aby v tom čase tak vnímala okolie do takej miery, aby bola schopná spísať závet aj listinu o vydedení. Jej spôsobilosť rozpoznávať právne následky svojho konania bola výrazne znížená. Navyše takýto postup poručiteľky je nepochopiteľný, pretože mala svojho syna rada, boli v pravidelnom kontakte a nikdy mu nenaznačila úmysel ho vydediť. Bol toho názoru, že úkon vydedenia urobila poručiteľka pod vplyvom tretej osoby, nie slobodne a vážne pri plnom vedomí.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na posledný prejav vôle poručiteľky a zápisnica bola spísaná notárkou, ktorá si predtým u ošetrujúceho lekára overila schopnosť poručiteľky vykonať takýto úkon a súčasne preverila, či je poručiteľka pri plnom vedomí, bez vplyvu omamných látok. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že dôvody pre vydedenie navrhovateľa boli dané.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je synom poručiteľky. Býva v spoločnej domácnosti so svojou bývalou manželkou na M. ul. v M.. Matka bývala na V. ul. v M., kde ju navštevoval, a keď niečo potrebovala, jej pomohol. Doniesol jej nejaké veci z pivnice, nakúpil, poumýval riady, poupratoval. Varila si sama. V roku 2006 jej zistili rakovinu hrubého čreva. Napriek tomu išla za sestrou do X.. Asi pol roka na to čo sa matka vrátila z X., sa prostredníctvom svojej dcéry dozvedel, že matka je v nemocnici, kde ju viackrát navštívil. Raz s ním bola aj jeho dcéra. Naposledy matku videl asi 3 dni pred smrťou, kedy už bola nevládna a ťažko sa jej rozprávalo. To, že ho matka vydedila sa dozvedel až v rámci dedičského konania. Podľa neho by ho matka nikdy nevydedila, pretože celý život sa snažila spravodlivo všetko deliť. Počas života sa pred ním nikdy nevyjadrila, že by ho chcela vydediť. Mali dobré vzťahy. Matka u nich trávievala skoro všetky sviatky ako sú Vianoce, oslavovali spoločne narodeniny a pod. Po smrti otca so sestrou zdedili pozemky. Neskôr, keď matka chcela ísť do X. potrebovala peniaze. On jej preto daroval zdedené nehnuteľnosti, ktoré ona neskôr predala. Časť peňazí išla na vyrovnanie exekučného konania a časť peňazí si nechala. Jemu nezostalo nič. Ohľadne svojho súkromného života navrhovateľ vypovedal, že je druhýkrát rozvedený. Jedenkrát bol odsúdený na jeden rok nepodmienečne za to, že spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Ohľadne dôvodov vydedenia, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici uviedol, že to už muselo byť napísané dopredu, za čím vidí odporkyňu. Nie je pravdou, že vedie neusporiadaný život, pretože o rodinu sa podľa svojich schopností stará. Hoci nemá trvalé zamestnanie, svoju robotu má. Ohľadne bytu poručiteľky navrhovateľ vypovedal, že matka sa pred ním vyjadrila, že by ho chcela nechať jeho dcére B..
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že trvalé bydlisko má na V. ul. č. X v S., ale asi 10 - 15 rokov bývala s priateľom a v súčasnosti s manželom v podnájme. Naspäť do miesta trvalého bydliska sa vrátila po smrti matky, pretože byt potreboval opravy. Matka podľa nej bola silný človek, odolná. Veľa cestovala. V roku 2006 mala problémy s chrbticou. Neskôr s ňou chodila po vyšetreniach, kde jej zistili vážne ochorenie. Odvtedy matku navštevovala každý deň. Chodila s ňou k lekárovi, kupovala lieky a neskôr ju finančne podporovala. Pre zdravotný stav matky si neobnovila pracovnú zmluvu. S matkou chodila na chemoterapiu s výnimkou obdobia, keď bola vo A. I., kde mali nehnuteľnosti. Raz jej matka telefonovala, čo má robiť, pretože vraj navrhovateľ kope do dverí a chce, aby na neho prepísala byt. Vyhrážal sa jej a tvrdil, že nabudúce nepríde sám. Svedkom takéhoto konania mali byť aj P. M. a M. U.. Práve kvôli strachu sa matka odmietala s navrhovateľom stretávať. Okrem toho, tento ju v minulosti fyzicky napádal, bil a kopal ju. Niekoľkokrát volali aj políciu, ale táto len prišla a odišla. Ohľadom poslednej hospitalizácie matky v nemocnici odporkyňa uviedla, že ona ju odviezla na pohotovosť, kde si ju nechali. O tom, že je matka v nemocnici informovala navrhovateľa až posledný deň, keď už bola v bezvedomí a zomierala. Predtým navrhovateľ o hospitalizácii nevedel, pretože mu to nikdy neoznámila a matka si nepriala, aby za ňou prišiel. Notárku zavolala do nemocnice na žiadosť matky deň pred jej smrťou. Pri spísaní notárskej zápisnice ona prítomná nebola a jej obsah nepoznala. Matka jej však povedala, že „B. nesmie do rúk dostať nič, lebo by to všetko išlo dolu vodou a B. (vnučka) je taká istá ako B.“. Keď sa matky opýtala, prečo tak hovorí o B., ktorú mala veľmi rada, povedala jej, že jej odmietla pomoc a keď ju volala, neprišla za ňou, len jej telefonovala, že chce peniaze. Od matky vedela aj, že navrhovateľ ju mal viackrát žiadať, aby na neho prepísala svoj byt a ak tak neurobí, vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z bytu. Trestné oznámenie odporkyňa na navrhovateľa nedala, pretože matka by tým trpela.
Svedkyňa K. V. (bývalá manželka navrhovateľa) uviedla, že dôvodom pre rozvod manželstva s navrhovateľom bolo to, že si prestali rozumieť. Často sa hádali a manžel si aj niekedy vypil. Sem - tam niečo rozbil a raz ju aj udrel. Naďalej však bývajú v spoločnej domácnosti a bývalý manžel pomáha tak, že robí nákupy, prispieva na nájomné, platí dcére výživné a dáva jej vreckové. S matkou navrhovateľa sa poznajú od sobáša. Často sa spolu stretávali s ňou, aj švagrinou (odporkyňou) a jej priateľom. Trávievali u nich všetky sviatky ako sú Vianoce, Veľká Noc a pod. Bolo tomu tak aj po rozvode s navrhovateľom. Matku účastníkov svedkyňa charakterizovala ako hyperaktívnu, dominantnú, ktorá sa snažila riadiť život iných. V rok 2006 jej poručiteľka povedala, že sa cíti zle. Vtedy alebo v roku 2007 navštívila X.. Podľa jej názoru mala dobrý vzťah k obidvom deťom. Nikdy sa pred ňou nevyjadrila, že by mala úmysel navrhovateľa vydediť, aj keď mu niekedy vyčítala jeho správanie, ale mali len slovné výmeny názorov tak, ako s odporkyňou. Vzťahy v rodine sa podľa nej zhoršili v roku 2001, kedy odporkyňa zaprela matku aj brata s rodinou. O svojej matke tvrdila, že je len biologickou matkou. Malo sa tak stať po tom, čo svokra chcela, aby sa odporkyňa zosobášila so svojím priateľom. Vie aj o tom, že v byte p. M. bol na podnet poručiteľky vykonaný policajný zásah, pretože táto sa domnievala, že jej dcére chce ublížiť rodinný priateľ z P. alebo U.. Od matky navrhovateľa sa tiež dozvedela, že ju p. M. vyhodil z bytu a vo výťahu ju mal nakopať do zadku. V období rokov 2003 - 2005 sa o poručiteľku staral navrhovateľ, pretože vtedy sa matka s dcérou nestretávali. Navrhovateľ na požiadanie matky túto v prípade potreby odviezol do nemocnice. V rokoch 2006 - 2007 nemá vedomosť o tom, či poručiteľka žiadala syna o konkrétnu pomoc. V tom čase sa už stýkala aj s dcérou a keď bola u nich na návšteve, tak ich požiadala, aby o tom pred odporkyňou nehovorili. O tom, že je poručiteľka v nemocnici, sa dozvedela jej dcéra B. v posledný deň jej života, keď jej poručiteľka telefonovala, na čo matke mala zobrať telefón švagriná (odporkyňa) a povedala jej, že s mamou je zle, ale bolo už po návštevných hodinách. Na druhý deň mal ísť navrhovateľ s dcérou na návštevu matky, ale svokra zomrela.
Svedkyňa O. M. (neter K. V.) vypovedala, že rodinu navrhovateľa často navštevovala. Niekedy tam bola aj celý mesiac a trávila s nimi Vianoce. V rokoch 2006 - 2007 u nich bývala 1,5 roka. Matka navrhovateľa chodievala často na návštevy a to a dvakrát do týždňa, aj častejšie. Trávievala s nimi skoro každé Vianoce. Počas spoločných stretnutí sa poručiteľka a navrhovateľ k sebe správali pekne, porozprávali sa, a keď poručiteľka niečo potrebovala, tak jej navrhovateľ pomohol. Nikdy nebola svedkom, že by matka synovi niečo vyčítala. Nebola tiež svedkom ani že by navrhovateľ bol výrazne opitý, pilo sa príležitostne. Asi dvakrát Vianoce v rodinne navrhovateľa trávila aj odporkyňa s p. M.. Neskôr jej teta povedala, že sa odporkyňa pohádala s matkou a asi dva roky sa nemali spolu rozprávať. Vraj sa odporkyňa zriekla celej rodiny. Čo sa týka vydedenia, poručiteľka sa pred ňou nikdy nevyjadrila, že mieni navrhovateľa vydediť.
Y.. A. A. (bývalý zamestnávateľ K. V.) vypovedal, že v období rokov 2006 - 2007 poručiteľka často prišla so synom alebo vnučkou (B.) do ich podniku, kde si kopírovali nejaké veci. So starou paňou sa rozprával o bežných veciach a nikdy pred ním nespomenula, že by mala problémy s deťmi. Má vedomosť o tom, že jeden čas vybavovala svojmu synovi brigádu. Nikdy nebol svedkom toho, že by navrhovateľ do podniku prišiel pod vplyvom alkoholu; cez vrátnicu by takto neprešiel.
Svedok A. M. vypovedal, že v minulosti bol s obidvoma účastníkmi v priateľskom vzťahu, v súčasnosti je s odporkyňou v priateľskom, avšak indiferentnom vzťahu. S odporkyňou sa zoznámil v rokoch 1985 - 87. Asi po roku známosti začali viesť spoločnú domácnosť, čo trvalo do obdobia asi trištvrte roka pred smrťou poručiteľky. Rodinu účastníkov poznal dobre. Poručiteľku charakterizoval ako veľmi samostatnú, ktorá chcela riešiť svoj život a pomáhať iným. Bola veľmi charitatívna. To sa týkalo aj navrhovateľa a chcela, aby mal usporiadaný život. Tento však pod vplyvom alkoholu býval agresívny, čo bolo aj dôvodom, prečo odporkyňa prestala s ním komunikovať. Navrhovateľ využíval lásku a pomoc svojej matky a to a po finančnej stránke aj materiálne. Z rozprávania poručiteľky svedok vie, že ju navrhovateľ 1-krát fyzicky napadol a raz sa o to pokúsil. Za každú cenu ju chcel doopatrovať, čo však ona nechcela. Dobíjal sa jej do bytu a pod. Matka bola pre neho zdrojom príjmu, ktorá riešila jeho dlžoby a nedoplatky. Má vedomosť aj o tom, že voči navrhovateľovi bolo vedené exekučné konanie. Keď sa vrátil z výkonu trestu, matka sa mu snažila zohnať zamestnanie v podniku, kde pracovala. Svedok osobne videl ako navrhovateľ zobral peniaze z pokladne a išiel ich minúť do bufetu. Pred 10 rokmi navrhovateľ v podnapitom stave žiadal od poručiteľky peniaze a táto im telefonovala a žiadala o pomoc a radu. Keď tam prišli, tak sa navrhovateľ vyhrážal aj im a po odporkyni hodil popolník. Volali aj políciu, ktorá ho však nezobrala, pretože tento skrotol a povedal, že bol napadnutý on. Svedok ďalej uviedol, že pred ním sa poručiteľka nikdy nevyjadrila, že by chcela syna vydediť. Ohľadne vzťahu poručiteľky k jej deťom sa svedok vyjadril, že matka s dcérou určitý čas nekomunikovali, ich vzťah bol neutrálny a obmedzený, pretože navrhovateľ obmedzoval jej prístup k matke. Poručiteľka podľa neho mala lepší vzťah k navrhovateľovi. Zabezpečila mu svadbu, obliekala ho, kúpila auto. Posledné tri roky pred smrťou poručiteľky sa vzťahy s dcérou zlepšili. Svedok mal vedomosť aj o tom, že poručiteľka v prospech vnučky B. zriadila životné poistenie, ktoré aj platila. Navrhovateľ však toto poistenie bez jej vedomia zrušil a vybral nasporené peniaze. Asi trištvrte roka pred smrťou poručiteľky mal navrhovateľ udrieť matku do hlavy a stehien, kde mala modriny. Toto svedkovi povedala sama poručiteľka. Trval na tom, aby sa podalo trestné oznámenie, čo však odmietla. Nikdy nebol svedkom toho, že by poručiteľka požiadala navrhovateľa o poskytnutie konkrétnej pomoci, ktorú by tento odmietol.
Svedkyňa B. U. (suseda poručiteľky zo spodného poschodia) uviedla, že s nebohou B. V. sa poznali od roku 1977 a deti poznala od ich detstva. Navrhovateľ sa podľa nej k matke nezachoval dobre a pod vplyvom alkoholu bol agresívny. V roku 2006 raz za ňou prišla poručiteľka s tým, že syn ju na chodbe fyzicky napadol a ukázala jej hrču na hlave a modriny na stehne. K lekárovi odmietla ísť. Bola aj priamym svedkom ako raz v rokoch 2005 - 2006 sa navrhovateľ matke vyhrážal zabitím. Napriek tomu sa poručiteľka snažila zachrániť jeho rodinný život a pre vnučku zriadila aj poistenie. Nakupovala, zohnala navrhovateľovi prácu a ten prepil tržbu. Zaplatila za neho aj pokutu. Zo strany navrhovateľa sa jej pomoci nedostávala a aj vnučka odmietla jej napr. umyť chladničku. Ohľadne toho, že by poručiteľka chcela syna vydediť, sa táto pred ňou nevyjadrila. Povedala jej len to, že syn na ňu nalieha, aby na neho prepísala byt.
Z notárskej zápisnice N 261/2007, NZz 42241/2007, NCRis 41925/2007, NCRza 5082/2007 zo dňa 22.10.2007 súd zistil, že S. V. odkázala všetok svoj majetok dcére Q. N. a zároveň vydedila svojho syna B. V. z dôvodov uvedených v § 469a ods. 1, písm. a), b) a d) Občianskeho zákonníka, nakoľko jej syn nepomáha v chorobe a starobe, nestará sa a nezaujíma o ňu, neprejavuje o ňu taký záujem, ktorý by ako syn prejavovať mal. Trvalo vedie neusporiadaný život, často je pod vplyvom alkoholu, je voči nej agresívny a neustále jej spôsobuje dlhodobé stresy.
Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 02.04.2007 medzi darcom: B. V. a obdarovanou S. V. bolo zistené, že navrhovateľ daroval svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. A. I. (orná pôda, trvalé trávne porasty) svojej matke. Darovacou zmluvou zo dňa 30.04.2002 navrhovateľ daroval matke svoj vlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v k. ú. O. zapísaných na LV XXXX.
Z dražobnej vyhlášky zo dňa 01.08.2008 súd zistil že na deň 04.09.2008 bola nariadená dražba nehnuteľností, ktorých spoluvlastníkom bol povinný - navrhovateľ.
Z doloženej písomnej korešpondencie a fotografií súd zistil, že v období rokov 2002 - 2006 poručiteľka zaslala navrhovateľovi a najmä vnučke B. viacero pozdravov a gratulácii, kde vždy žiadala pozdravovať aj svojho syna. Bolo doložených aj viacero fotografií svedčiacich o spoločnom trávení času poručiteľky s rodinou navrhovateľa.
Zo zdravotnej dokumentácie S. V. bolo zistené, že táto bola prijatá na hospitalizáciu do nemocnice dňa 17.10.2007 s bolesťami brucha, ku ktorým sa neskôr pridali aj problémy s dýchaním. Bolo konštatované V. ochorenie. Podľa záznamu dňa 21.10.2007 bol pacientke podaný L.. L. mal byť poručiteľke podaný aj v deň spísania notárskej zápisnice, ale z pečiatky nie je zrejmé, v ktorú hodinu (pečiatka je nečitateľná). Nasledujúci deň t. j. 23.10.2007 o 17.20 hod. poručiteľka zomrela.
Podľa § 469a Občianskeho zákonníka / ďalej len „OZ“/ 1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život. 2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. 3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorý musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Tento inštitút umožňuje poručiteľovi, aby svojím právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch (ods. 1 písm. a) je potrebné posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a ani vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci poručiteľovi bránili objektívne dôležité prekážky.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a to jednak výpoveďou účastníkov, ak aj vypočutých svedkov, že poručiteľka napriek svojmu veku bola veľmi sebestačná a ešte niekoľko mesiacov pred smrťou navštívila sama USA a to už v čase, kedy jej bolo zistené závažné ochorenie. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by poručiteľka požiadala navrhovateľa o konkrétnu pomoc, ktorú by jej tento odmietol. Naopak svedkyňa V. potvrdila, že navrhovateľ na požiadanie matky, túto odviezol na vyšetrenie do nemocnice. Svedok M. vypovedal, že navrhovateľ chcel matku za každú cenu doopatrovať. Čo sa týka poslednej hospitalizácie poručiteľky, sama odporkyňa potvrdila, že túto skutočnosť navrhovateľovi oznámila až posledný deň, kedy bola matka už v bezvedomí a navrhovateľ jej nemohol nijako pomôcť. Podľa odporkyne, aj keby tak chcel urobiť, matka si nepriala, aby za ňou prišiel.
Pokiaľ dôvodom vydedenia je, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je potrebné uvedené posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. V konaní bolo preukázané, že poručiteľka v podstate až do konca svojho života navštevovala rodinu navrhovateľa a trávievala s nimi Vianoce a rôzne sviatky. Svedčí o tom aj doložená fotodokumentácia a výpovede E. V. a S. M.. Svedkovia M. a M. U. uviedli, že poručiteľka navrhovateľovi pomáhala a snažila sa, aby viedol usporiadaný život. Nakupovala mu, obliekala, zabezpečila svadbu, kúpila auto. V čase po návrate z výkonu trestu mu pomohla nájsť zamestnanie. V prospech vnučky zriadila aj životné poistenie. Navrhovateľ zase, keď ona niečo potrebovala, jej pomohol, ako uviedla svedkyňa S. M.. O tom, že medzi matkou a synom boli dobré vzťahy svedčí aj to, že navrhovateľ na požiadanie matky jej daroval svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a nebolo to len za účelom predídenia dražbe, pretože jedna zo zmlúv bola podpísaná ešte v roku 2002 a exekútor nariadil dražbu nehnuteľnosti navrhovateľa až roku 2008. Dobrý vzťah medzi poručiteľkou a navrhovateľom potvrdil aj vypočutý svedok V. A.. Súd sa zaoberal aj tvrdeniami odporkyne o tom, že navrhovateľ sa poručiteľke počas života vyhrážal zabitím, a že ju aj niekoľkokrát fyzicky napadol a niekoľkokrát mala byť privolaná aj polícia. Toto jej tvrdenie potvrdili aj svedkovia M. a suseda M. U.. V ich svedeckých výpovediach však súd zistil podstatné rozpory. Svedok M. niekoľko rokov žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou, z ktorého dôvodu jeho výpovedná hodnota bola oslabená. Okrem toho viackrát si protirečil. Uviedol, že má vedomosť o tom, že sa navrhovateľ poručiteľke vyhrážal a mal ju aj fyzicky napadnúť, ale na druhej strane nebol priamym svedkom takéhoto konania a podľa jeho hodnotenia poručiteľka mala k navrhovateľovi bližší vzťah ako k odporkyni. Svedkyňa U. vypovedala, že sama bola priamym svedkom, ako sa navrhovateľ matke vyhrážal zabitím a poručiteľka mala mať z neho strach. Od poručiteľky sa mala tiež dozvedieť, že ju mal navrhovateľ fyzicky napadnúť. Hneď na to však svedkyňa potvrdzuje, že poručiteľka synovi pomáhala a snažila sa zachrániť jeho rodinu. Nakupovala mu, navštevovala ho v jeho byte a pod. Nemohlo by tomu tak byť, ak by sa syna bála a mala z neho panický strach ako svedkyňa vypovedala. Odporkyňa na preukázanie svojich tvrdení nedoložila do súdneho spisu žiadne doklady svedčiace o tom, že by z dôvodu správania sa navrhovateľa bola viackrát volaná polícia. Napriek tomu, že ataky navrhovateľa voči matke mali mať podľa nej dlhodobú vysokú intenzitu, nebolo podané ani trestné oznámenie zo strany poručiteľky, ale ani zo strany odporkyne.
Ohľadne výpovedného dôvodu - trvalo vedie neusporiadaný život mal súd zistené a pripustil to aj navrhovateľ, že v minulosti mal problémy s alkoholom, ale nie je alkoholikom. Žije v spoločnej domácnosti s bývalou maželkou, ktorej prispieva na nájom a potreby domácnosti, platí výživné na dcéru a podieľa sa na jej výchove. Aj keď je nezamestnaný, príjem má z príležitostných prác. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa V. a S. M.. Bývala manželka tiež uviedla, že po rozvode dala navrhovateľovi ultimátum, že nesmie piť a iba vtedy môže s ňou bývať. Inak musí odísť preč. Naďalej sú však spolu. Samotná konzumácia alkoholu bez spojitosti s iným správaním sa navrhovateľa odporujúcim dobrým mravom a zaužívaným zvyklostiam nie je možné podľa súdu považovať za trvalo neusporiadaný život.
Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené materiálne náležitosti vydedenia, pretože neexistuje konkrétny dôvod vydedenia navrhovateľa uvedený v zákone, preto návrhu v časti, kde navrhovateľ žiadal určiť, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení podľa notárskej zápisnice N261/2007, Ny 42241/2007, NCRIs 41925/2007, NCRza 5082/2007 nie sú dané, vyhovel.
Navrhovateľ žiadal určiť aj, že závet a listina o vydedení spísaná dňa 22.10.2007 vo forme notárskej zápisnice sú neplatné.
Podľa § 80, písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní zistil, že k platnému vydedeniu navrhovateľa nemohlo dôjsť, pretože neboli splnené materiálne náležitosti vydedenia. Bola vyvrátená pravdivosť toho, čo sa v listine o vydedení (verejná listina) osvedčilo alebo potvrdilo. Nakoľko k platnému vydedeniu nedošlo, nemohol ani závet, ktorý tvorí súčasť notárskej zápisnice nadobudnúť platnosť v časti, ktorou došlo k opomenutiu zákonného dediča. Plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný (zo zákona) a nie je potrebné sa tejto neplatnosti domáhať určovacou žalobou.
Súd preto návrh v časti o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 202 a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.