Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-359-2000.pdf
PDF · 122.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-9C/359/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa P., s.r.o., so sídlom V. č. XXX,. okres Č. B., IČO: XXXXXXXX,. právne nastúpený advokátom Mgr. B. S., N. L. č. XXX,. proti odporcovi O. O., okres Č., právne zastúpený advokátom JUDr. J. P., Č., N. slobody č. XX,. o zaplatenie 53.292,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 53.292,- € spolu s 9,8 % úrokom z omeškania od 16. 2. 1995 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17 % zo sumy 53.292,- € za obdobie od 26. 12. 1992 do 15. 2. 1995 z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 14.092,77 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. S. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd v Čadci rozsudkom z 9.2.2005 9C 359/00-190 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.605.476,- Sk s príslušenstvom, vo zvyšnej časti o zaplatení úrokov z omeškania návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 29.1.2008 sp.zn. 5Co 368/2006 rozsudok okresného súdu zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, odporcovi nepriznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dospel k odlišnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, nakoľko kúpna zmluva zo dňa 15.12.1992 má vadu, ktorá má za následok jej absolútnu neplatnosť a touto vadou je neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1/ OZ, nakoľko v kúpnej zmluve sú uvedené dve rozdielne ceny. Z tohto dôvodu dohoda o kúpnej cene je nejasná, uvedený nedostatok v neurčitom vyjadrení ceny nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla, vyjadreného v § 35 ods. 2/ a 3/ OZ
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., a žiadal krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd uznesením 5Cdo 205/2008 zo dňa 16.4.2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 29.2.2008 sp. zn. 5Co 368/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd bez vykonania dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci a nedostatočne odôvodnil
písomné vyhotovenie rozhodnutia. Poukázal na to, že uvedený nárok na základe zmluvy z 15.12.1992 spadá pod režim Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a obcou pri podnikateľskej činnosti a zmluva sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Preto je výklad tohto záväzkového právneho vzťahu potrebné uskutočniť nielen podľa § 35 ods. 2/ OZ, ale aj podľa § 266 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje výklad právnych úkonov a ktorý dopĺňa ustanovenie § 35 ods. 2/ OZ, ktorým je výklad právneho úkonu podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Nariadil súdu skúmať úmysel toho, kto konal, v danom prípade účastníkov konania. Pokiaľ by tento nebolo možné zistiť, alebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle rozchádzajú, potom je nutné vychádzať z významu, aký bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladá a ďalej z toho, aký význam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Pri nemožností zistenia hľadiska subjektívneho (úmysel konajúcich) prichádza do úvahy hľadisko objektívne, vždy sa však musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovania o uzatvorení zmluvy, praxe, ktorú medzi sebou strany zaviedli, ako aj následné správanie sa strán, ak to povaha veci pripúšťa.
Krajský súd v Žiline uznesením 5Co 184/2009 zo dňa 30. októbra 2009 zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci a v zmysle intencií Najvyššieho súdu nariadil okresnému súdu zisťovať úmysel toho, kto konal, v danom prípade účastníkov konania a ak nie je možné zistiť subjektívne hľadisko, prichádza do úvahy objektívne hľadisko, vždy však súd musí brať do úvahy ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzatvorení zmluvy, praxe a následnom správaní sa strán.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že súd postupoval v intenciách Krajského súdu v Žiline, ktorým bol zaviazaný zisťovať skutočnú vôľu účastníkov pri uzatváraní kúpnej zmluvy, hlavne s akcentom na otázku určitosti, resp. neurčitosti kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o výpovede svedkov doktora Ing. K. a doktora Z. v B., z ich výpovedí jednoznačne vyplynulo, že pôvodná dohodnutá kúpna cena bola vo výške 1.650.000,-Kčs. Pokiaľ ide o vzniknutý rozpor medzi cenou uvedenou číselne a cenou uvedenou slovne, aj tento rozpor odôvodnili. Pôvodná cena, ktorá bola určená ako zostatková účtovná hodnota, resp. nejaká leasingová suma, ktorú predávajúci evidoval, bola realizovaná v notebooku, ktorú doniesli na jednanie do O.. Na mieste samom došlo k úprave kúpnej ceny, teda z pôvodnej sumy 1.605.476,- Kčs na sumu 1.650.000,-Kčs, ktorá úprava vyplynula z dohody účastníkov na mieste podpisu zmluvy v O. a bola viazaná na určenie kúpnej ceny v neplatnej kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril pán K. s kupujúcimi a táto cena vlastne bola upravená na sumu 1.650.000,-Kčs. Nedopatrením nedošlo k úprave ceny uvedenej slovne. Obe výpovede potvrdili úmysel strán pri určení výšky kúpnej ceny. Žiadajú teda akceptovať výpovede svedkov Ing. K. a Dr. Z., nakoľko ďalší účastníci sa ku kúpnej cene vyjadriť nevedeli. Jednanie, ktoré prebiehalo v O., bolo bežným obchodným jednaním, kde jedna strana ponúkla návrh, v rámci konania došlo k úprave ceny a jedine došlo k nedopatreniu, keď došlo k rozdielom v cene medzi cenou uvedenou číselne a slovne. Nemôže byť ani procesne, ani hmotnoprávne na ujmu navrhovateľa, ak sa domáha zaplatenia ceny. Žiadajú, aby súd ich návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na náhradu trov konania.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že súd v tejto veci rozhoduje už po druhýkrát, prvýkrát žalobe vyhovel a napriek tomu, že zamietol žalobu len v menej významnej časti výroky, nepriznal navrhovateľovi trovy konania, na to že bol prevažne úspešný. Navrhovateľ to akceptoval, neodvolal sa. Odvolal sa vo veci neúspešný odporca, ktorý zniesol obdivuhodné množstvo námietok od vecnej príslušnosti, zákonnosti sudcu a ďalej. V rámci odvolacieho konania súd akceptoval iba otázku určitosti, resp. neurčitosti ceny. Krajský súd v Žiline žalobu zamietol a neurčitosťou ceny sa vôbec nezaoberal. Tým poškodil žalobcu. Prikláňa sa k vyjadrenie svojho právneho zástupcu, uvedená vec je jednoznačná. Vo výške stanovenej kúpnej ceny a celom priebehu konania zo strany odporcu nepadol žiaden názor na to, aká má byť kúpna cena. O rozpore nemožno hovoriť v prípade, odporca netvrdil nič, my tvrdíme niečo, takže nie je možné hovoriť o žiadnom rozpore.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca v spore vzniesol viacero námietok, s ktorými sa súdy rôznym spôsobom vysporiadali. Okresný súd ohľadne kúpnej ceny uviedol, že sa jedná o chybu v písaní, uvedená skutočnosť nebola dostatočne odôvodnená. Bola to jedna z príčin, prečo odvolací súd vyslovil iný právny názor. Taktiež vyslovil názor, že navrhovateľ nemá právo výberu, ktorá suma bola dohodnutá. Z toho vyplýva, že dohoda o kúpnej cene je nejasná a tento
nedostatok spôsobuje neplatnosť, nemožno ho odstrániť. Uvedený názor podliehal kritike dovolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu ide obchodno-právny vzťah a teda nestačí iba interpretačné pravidlo podľa Občianskeho práva, ale aj musí byť použitý § 266 Obchodného zákonníka. Predmetom ďalšieho dokazovania mala byť potom otázka posúdenia určitosti alebo neurčitosti kúpnej ceny a napriek vykonanému dokazovaniu došlo k dosť relevantnému výsledku, vzhľadom na tú skutočnosť, teda na obsah výpovedi svedkov K. a Z.. Obchodné právo z hľadiska výkladu prejavu je do určitej miery širšie, resp. uvádza aj ďalšie skutočnosti pre otázku výkladu prejavu vôle a jedná sa najmä o určitú obchodnú prax, ktorá existuje a rokovania a pokiaľ sa tieto otázky majú posudzovať v tomto kontexte, v danom prípade na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa nejedná sa o obvyklý obchod. Obvyklosť je iba z hľadiska toho, že sa kupuje a predáva určitý tovar, ale tým sa končí, lebo ostatné veci nie sú obvyklé, to znamená, kupujúci nemal prejav vôle, že chcel niečo kúpiť. Kupujúci ani nerobil to, čo je obvyklé pri dojednávaní kúpnej ceny, že by si pozrel predmet plnenia, prevzal ho, vyhotovil o tom záznam, skontroloval ďalšie doklady k tovaru, že by si jednoducho dojednal podmienky kúpnej ceny, nič také z hľadiska obvyklostí tu nie je. Práve naopak, uvedené okolnosti svedčia o neobvyklosti uzatvorenia tohto obchodu, zvýrazňujú tú skutočnosť a to neurčitosť podstatnej zložky kúpnej zmluvy, ktorou je kúpna cena. Neexistovali žiadne rokovania medzi pánom U. a poverenými osobami leasingovej spoločnosti, neexistovala medzi nimi žiadna prax, videli sa v zásade po prvýkrát veľmi krátko, pán U. prišiel iba podpísať zmluvu. Aj následné jednania boli stručné, vyzvali na platenie kúpnej ceny 1.605.476,-Kčs, odpoveď v podstate bola, že sa to neuznáva, namieta, čiže ani následné správanie alebo prax tu nebola. Jedine na čo sa dá z hľadiska interpretačných pravidiel sústrediť, sú okolnosti, ktoré súvisia priamo s podpisom kúpnej zmluvy, špecifické okolnosti, prečo sa objavili dve rozličné kúpne ceny. Navrhovateľ uvádza, že pokiaľ sa žalovaný nevyjadril, ako keby neexistoval v tejto veci spor, resp. že by sa malo vychádzať z tvrdení svedkov K. a Z., to však nie je interpretácia prejavu vôle, ako predpokladá právna norma. V tomto prípade by sa potom musel brať do úvahy iba prejav vôle jednej zmluvnej strany, to hádam nie. Zrozumiteľne sa vyjadrili, že neexistovala skutočná vážna vôľa túto kúpnu zmluvu uzatvoriť a práve okolnosti a motívy správania sa pána K. boli rozhodujúce, pre ktoré prehovoril obec, aby sa v tejto veci angažovala a následne riaditeľ príspevkovej organizácie túto zmluvu podpísal. Toto správanie sa blíži až k otázke, nakoľko tá vôľa bola skutočná a vážna kupujúceho ho to kúpiť, ale zároveň sú dôkazom toho, že neexistuje zrozumiteľne jednoznačne prejav vôle zo strany kupujúceho, na akej kúpnej cene sa dohodol. Čiže vôbec nie je podstatné to, že akú kúpnu cenu by mal považovať za dohodnutú kupujúci, keď on žiadnu kúpnu cenu nedohodol. Už samotný predávajúci jednostranne zakomponoval neurčitosť kúpnej ceny do zmluvy bez akéhokoľvek zrozumiteľného prejavu vôle, kupujúci takto vyhotovenú kúpnu zmluvu podpísal. To je základom argumentu odvolacieho súdu, že navrhovateľ nemôže si vypovedať jednu, druhú, alebo niekoľko kúpnych zmlúv, ak to strana podpíše, môžem si vybrať, ktorá je záväzná. Chýba teda podstata právneho úkonu, zrozumiteľný prejav vôle druhej strany. Nie je možné ponuku iba prejavovať za dostatočnú, zrozumiteľný prejav vôle z hľadiska určitosti musí byť, aj akceptácia ako prejav vôle dostatočne zrozumiteľná a určitá. Pri aplikácii právnej normy obchodného práva v súvislosti s výkladom vôle, či je to otázka posúdenia rokovania praxe, nedošlo k žiadnej zmene v tomto právnom názore odvolacieho súdu, že tieto okolnosti znamenajú neurčitosť v podstatnej zložke a to kúpnej cene. Dovolací súd vychádzal z právneho názoru, že sa jedná o obchodno-právny vzťah a doposiaľ žiaden súd jeho námietku vecnej príslušnosti nezodpovedal, preto na tejto námietke trvá. Za týchto okolností žiada návrh zamietnuť a zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Existuje dostatok dôvodov, najmä skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý sám v rámci konkurzu sa za nízku sumu dostal k tejto pohľadávke, chce na tom zarobiť, z toho profitovať, to je jeho motivácia, aby tento spor viedol. Nie je to jeho skutočný záujem, že by mal byť v dôsledku tohto sporu poškodený o nejaké peniaze v súvislosti s týmto obchodom.
Súd okrem výsluchu účastníkov vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Svedok Ing. L. K. pred dožiadaným súdom uviedol, že uzatvoril v zastúpení predávajúceho kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.1992 a podpis za predávajúceho je jeho podpisom. V tomto prípade mali zmluvu dopredu pripravenú, viezli na Slovensko v notebooku. Konečná podoba zmluvy sa vytlačila na mieste, t. j. na Obecnom úrade v O.. Domnieva sa, že vôľa predávajúceho ohľadne výšky kúpnej ceny bola čiastka vytlačená číselne, t. j. 1.650.000,-Kčs, čiastka uvedená slovami, t. j. v treťom bode predmetnej kúpnej zmluvy, je uvedená nesprávne, nebola opravená slovne v zhode s čiastkou 1.650.000,-Kčs. Domnieva sa, že došlo k prehliadnutiu omylom uvedenej čiastky slovami. Kto preškrtol v bode tri čiastku uvedenú slovami, to nevie. Domnieva sa, že skutočne medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena vo
výške 1.650.000,-Kčs, nikto z prítomných piatich osôb vrátane jeho osoby si pri vytlačení kúpnej zmluvy a pri podpise zmluvy nevšimol rozdielu medzi kúpnou cenou uvedenou číslom a slovom. Nevylučuje, ale s odstupom času nemôže povedať, či bola v pôvodnom návrhu kúpnej zmluvy uvedená v bode tri nižšia cena, t. j. 1.605.476,-Kčs a to číslom aj slovom. A potom následná oprava sa týkala iba údaju uvedeného číslami a údaj slovami zostal. K dohode o výške kúpnej ceny 1.650.000,-Kčs sa domnieva, že sa jednalo o cenu, ktorá bola stanovená dohodou, s prihliadnutím k zostatkovej hodnote v účtovníctve predávajúceho. Takto sa vždy postupovalo, bol to obvyklý postup. Je veľmi pravdepodobné, že dohodnutá kúpna cena v zmluve z 15.12.1992 súvisela s kúpnou zmluvou v bode tri kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.1992.
Svedok JUDr. M. Z. uviedol, že sa zúčastnil jednania ohľadom kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1992 a bol prítomný pri podpise predmetnej zmluvy. Skutočná kúpna cena dohodnutá medzi leasingovým nájomcom, t. j. pánom K. a kupujúcim bola 1.650.000,-Kčs, v tom duchu sa na mieste jednania upravila cena v kúpnej zmluve, t. j. cena vyjadrená číslami. Cena vyjadrená slovami bola pôvodná cena vypočítaná leasingovým oddelením predávajúceho. Táto bola opomenutím neoprávnená. Z jeho pohľadu ako účastníka jednania je teda rozhodná cena upravená 1.650.000,-Kčs, ktorú on sám na mieste samom upravoval a následne predložil zmluvným stranám k podpisu. Pre prípad zmien uvedených v zmluve boli vybavení vlastným laptopom a prenosnou tlačiarňou, ktorá im to umožnila. Na túto udalosť si pamätá, lebo bolo výnimkou, že by takéto jednania boli vedené mimo sídla predávajúceho. Ing. K. videl naposledy pred piatimi rokmi pri výsluchu na Mestskom súde v B..
Svedok R. U. uviedol, že pred rozdelením bol riaditeľom obecného podniku V. R. O. a po rozdelení sa stal riaditeľom obecného podniku S. O.. Zmluvu zo dňa 15.12.1992 podpisoval on. Pokiaľ sa jedná o cenu predmetu plnenia uvedenú v zmluve, on túto cenu nedojednával s nikým, takže k tejto cene sa vyjadriť nevie, nevie uviesť, ktorá cena je platná, či 1.650.000,-Kčs, alebo cena vyjadrená slovami v zmluve.
Svedok Ing. K. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1992. Cenu vyhotovili v notebooku pracovníci B., nevie prečo, zrejme chceli vytvoriť viacero variant zmluvy a nevie, ako sa cena do zmluvy dostala. Bol pri tom prítomný pán K., pracovníci B., ktorí zmluvu tvorili. K cene by sa nemal vôbec vyjadrovať, pretože on absolútne neriešil cenové otázky.
Ing. R. K. sa v rámci svojej výpovede k cene nevyjadril.
Súd sa ďalej oboznámil s kúpnou zmluvou č. 1/135/1/91/L zo dňa 15.12.1992, výzvou na zaplatenie kúpnej ceny 1.605.476,-Kčs zo dňa 13.2.1995, výpismi z obchodného registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra obecného podniku V. R. O., s protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zo dňa 3.2.1992, ako aj písomnými vyjadreniami.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka prípadov, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzatvorení zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím. Môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje predať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar), určenú jednotlivo alebo do čo množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá, alebo musí byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V takomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu podľa ustanovení podľa § 440 Obchodného zákonníka.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Okresný súd v Čadci rozsudkom 9C/359/00 zo dňa 9.2.2005 vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcu zaviazal zaplatiť mu kúpnu cenu 1.605.476,-Kčs, spolu s úrokom z omeškania, v časti týkajúcej sa úroky žalobu zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd bez vykonania, resp. bez opakovania dokazovania rozsudok Okresného súdu v Čadci zmenil a zamietol, nakoľko zmluvu zo dňa 5.12.1992 považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods. 2, keďže obsahovala vadu a tou je neurčitosť ceny. Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý následne zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci a nariadil súdu v zmysle § 266 Obchodného zákonníka a § 35 ods. 2/ Obchodného zákonníka, skúmať úmysel toho, kto konal, t. j. účastníkov, ak to nie je možné, vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladal z obchodných zvyklostí a brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzatvorení zmluvy, praxe a následného správania sa strán.
Súd teda v zmysle intencií Najvyššieho súdu, ako aj Krajského súdu v Žiline zisťoval úmysel účastníkov, ktorí zmluvu uzatvárali. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že za navrhovateľa uzatvárali zmluvu Ing. K., ktorý zmluvu priamo podpísal, a JUDr. Z.. Za odporcu pán U. a Ing. K., pričom prítomný bol aj JUDr. K.. Ing. K., ako aj JUDr. Z. pred dožiadaným súdom jednoznačne uviedli, že kúpna cena je platná v čiastke, ktorá bola vytlačená číselne, t.j. 1.650.000,- Kčs, čiastka uvedená slovami, t.j. jeden milión šesťstopäťtisíc štyristosedemdesiat Kčs bola pôvodná cena, ktorá omylom nebola upravená. Obaja účastníci za navrhovateľa uzatvorili túto kúpnu zmluvu v O., mali ju dopredu pripravenú v notebooku, boli vybavení aj prenosnou tlačiarňou pre prípad zmien. Účastníci, ktorí podpisovali zmluvu za navrhovateľa, t.j. Ing. K., sa vyjadril, že cenu neriešil, tieto vyhotovovali pracovníci B., a taktiež pán U. nevedel uviesť, či je platná cena vyjadrená slovne alebo číselne, keďže cenu nedojednával. JUDr. K. sa v priebehu pojednávania k cene vôbec nevyjadril. Súd prihliadal taktiež na všetky okolnosti, ktoré súviseli s týmto prejavom vôle. Pokiaľ ide o rokovanie strán, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že návrh zmluvy pripravil predávajúci, ktorý určil aj cenu. Pôvodná cena bola určená vo výške 1.605.476,- Kčs, a pri rokovaní v O. táto cena bola upravená na sumu 1.650.000,- Kčs. Táto bola vyjadrená číselne, cena uvedená slovami opravená nebola. Skutočnosť, že sa účastníci zmluvy zo strany odporcu nezaujímali o kúpnu cenu, neriešili ju, respektíve nedojednávali, je na ich ťarchu, pretože zmluva je dobrovoľným dvojstranným právnym úkonom, avšak títo účastníci vypočutí ako svedkovia ani nenamietali v priebehu konania, že by pre tento ich nezáujem o kúpnu cenu mala byť zmluva neplatná, tak, ako to namietal právny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že účastníci týmto neprejavili skutočnú vôľu zmluvu uzatvoriť. Súd nemohol prihliadať na ďalšiu prax medzi účastníkmi zmluvy, keďže zmluva zo dňa 15.12.1992 bola jediná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o následné správanie sa strán po uzatvorení zmluvy, kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15.12.1992, a kúpna cena mala byť zaplatená do 10. dní od podpisu zmluvy. Odporca kúpnu cenu nezaplatil, taktiež nenamietal tú skutočnosť, že v kúpnej zmluve sa nachádzajú dve kúpne ceny, jedna inak uvedená číselne, a druhá inak uvedená ústne. Teda nenamietal ani neplatnosť zmluvy. Dňa 13.2.1995 bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.605.476,- Kčs, pričom v tejto výzve bolo výslovne uvedené, že navrhovateľ trvá na zaplatení sumy, ktorá je vyjadrená
slovne. Uvedená výzva bola právnemu predchodcovi odporcu doručená dňa 16.2.1995, a opätovne nijakým spôsobom nereagoval na túto výzvu, nezaplatil sumu, ani nenamietal neplatnosť zmluvy. Dňa 14.8.1995 podal pôvodný navrhovateľ návrh na súd, a až v priebehu konania začal právny zástupca odporcu účelovo namietať neplatnosť zmluvy, nakoľko sú v nej uvedené dve kúpne ceny. Súd z tohto následného správania sa právneho predchodcu odporcu mal jednoznačne za to, že odporca nemal úmysel zaplatiť kúpnu cenu, napriek tomu, že si tovar prevzal, žiadnym spôsobom nenamietal neplatnosť zmluvy, neinicioval žiadne konanie ohľadne neplatnosti.
Z judikatúry vyplýva, že pri výkladoch právnych úkonov treba brať na zreteľ, že základným princípom výkladu právnych úkonov, menovite zmlúv, ktorých výklad umožňuje vyvodzovať ako platnosť, tak neplatnosť zmluvy, je priorita výkladu, ktorý vyvodzuje platnosť právneho úkonu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena, ktorá bola v zmluve uvedená číselne, t.j. 1.650.000,- Kčs. Suma, ktorá bola uvedená slovne, jedenmiliónšesťstopäťtisícštyristosedemdesiatšesť Kčs bola len nedopatrením neopravená, bola to pôvodná suma, ktorá však po dohode strán bola upravená na sumu 1.650.000,- Kčs. Teda navrhovateľ mal právo v konaní požadovať práve kúpnu cenu určenú vo výške 1.650.000,- Kčs, napriek tomu si uplatnil len sumu 1.605.476,- Kčs, t.j. menej, ako mohol žiadať, teda ako mu patrí. Navrhovateľ má však právo disponovať so svojím návrhom, a taktiež právo žiadať menej, ako mu súd môže priznať. Súd môže priznať menej. V zmysle § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 O.s.p. je súd viazaný návrhom, a nemôže priznať viac, ako navrhovateľ žiada.
Neobstoja tvrdenia právneho zástupcu odporcu, že zo strany právneho predchodcu odporcu neexistovala skutočná vážna vôľa kúpnu zmluvu uzatvoriť, zrozumiteľný, jednoznačný prejav vôle zo strany kupujúceho, na akej cene sa dohodol, keďže on žiadnu kúpnu cenu nedohodol, teda chýba podstata právneho úkonu, a to zrozumiteľný prejav vôle druhej strany - kupujúceho. Zákon stanovuje písomnú formu len pri predaji nehnuteľností, a ak to vyplýva z dohody účastníkov. Pri predaji hnuteľností forma právneho úkonu nie je predpísaná, a v bežnom živote často dochádza k uzatváraniu kúpnej zmluvy aj ústne, alebo konkludentne. § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka upravuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Týmito sú predmet kúpy a dojednanie o cene. Právny úkon je prejavom vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním, opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť. Najdôležitejšími právnymi úkonmi sú zmluvy. Zmluva je právny úkon, ktorý sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým je návrh na uzatvorenie zmluvy - oferta, ktorý je adresovaný určitej osobe alebo osobám, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j. že návrh obsahuje aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi uzatvorenie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným, a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát príjme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu - akceptácia. Týmto jednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včas urobeným spôsobom (podľa § 35 ods. 1 OZ), pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Pre nadobudnutie účinnosti včas prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi. Týmto okamihom došlo ku zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá. V oboch prípadoch ide o dobrovoľné jednostranné právne úkony a podpisom tejto zmluvy odporca jednoznačne vyjadril vôľu byť viazaný touto zmluvou. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by na strane kupujúceho neexistovala skutočná vážna vôľa túto kúpnu zmluvu uzatvoriť, respektíve že by sa v danom prípade nejednalo o obvyklý obchod. Ak aj právny zástupca odporcu tvrdí, že prejav vôle odporcu nebol vážny (súd má za to, že ide o účelové tvrdenie v snahe dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu), súd poukazuje na to, že navrhovateľovi so zreteľom na všetky okolnosti nebolo a nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, a v záujme ochrany jeho dobromyseľnosti je potrebné považovať tento právny úkon za platný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 53.292,- € (1.605.476,- Sk) spolu s 9,8 % úrokom z omeškania od 16.12.1995 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto návrhu.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka platného v roku 1995 ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v roku 1995 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné, podľa zákona, alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Diskontná sadzba v roku 1995 bola stanovená NBS 8,80 %, ktoré sa v zmysle § 369 Obchodného zákonníka zvyšujú o 1 %, takže súd určil úrok z omeškania vo výške 9,8 %. Počiatok povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania súd určil odo dňa 16.2.1995, teda odo dňa, keď mal preukázané, že navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu na plnenie, kde bolo jednoznačne stanovené, že žiadajú zaplatiť kúpnu cenu uvedenú slovne, t.j. 1.605.476,- Kčs. Od tohto dňa mal odporca konkrétnu vedomosť o tom, napriek tomu, že boli v kúpnej zmluve uvedené dve kúpne ceny, v akej výške navrhovateľ svoj nárok žiada.
Keďže bol počiatok povinnosti na zaplatenie úrokov z omeškania stanovený od 16.2.1995, súd návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17 % zo sumy 53.292,- € za obdobie od 26.12.1992, t.j. od podpisu zmluvy, do 15.2.1995 zamietol.
Nakoľko mal navrhovateľ v konaní neúspech len v nepatrnej časti, súd zaviazal odporcu v zmysle § 142 (3) O.s.p. zaplatiť mu trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Navrhovateľ žiadal zaplatiť náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 14.092,77 €.
Navrhovateľ žiadal zaplatiť súdny poplatok za návrh 2.568,55 €, ktorý bol zaplatený dňa 16.9.1999, a poplatok za podanie dovolania vo výške 8.172,48 €, ktorý bol zaplatený dňa 20.6.2007.
Trovy právneho zastúpenia vo výške 3.351,74 € si právny zástupca navrhovateľa podľa Vyhlášky č. 655/2004 vyčíslil nasledovne:
a) prevzatie a príprava zastúpenia - 532,77 € + 5,44 € režijný paušál,
b) vyjadrenie k odvolaniu žalovaného do dňa 15.12.2006 - 532,77 € + 5,44 režijný paušál,
c) pojednávanie pred KS Žilina dňa 29.1.2008 - 532,77 € + 6,31 € režijný paušál,
d) dovolanie zo dňa 12.5.2008 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.1.1998 č.k. 5Co/368/2006-273 - 532,77 € + 6,31 € režijný paušál,
e) pojednávanie pred OS Čadca dňa 28.1.2010 - 532,77 € + 7,21 € režijný paušál,
f) pojednávanie pred OS Čadca dňa 23.6.2010 - 532,77 € + 7,21 € režijný paušál,
- k úkonu pod c) náhrada za stratu času za cestu N. L. (S.) - Žilina a späť - 2 polhodiny x 10,52 € = 21,04 €,
- k úkonu pod e), f) náhrada za stratu času za cestu N. L. (S.) - Čadca a späť - 2 x 4 polhodiny x 12,02 € = 96,16 €.
Tieto trovy konania vo výške 14.092,77 € je povinný odporca zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. S. vo V., a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu. V prípade podania odvolania, takého odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 205 O.s.p. a to, proti akému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu vykonateľným rozhodnutím, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon rozhodnutia podľa § 272 O.s.p. a nasl.